{"guid": "a7741986-d7a2-4e82-b8fa-0a830a22a69d:e8f74698-b659-4fa6-aff9-a6e08615171f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200548.1", "spisova_znacka": "3Sžik/7/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/7/2019 z 25. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2019, sp. zn. 3Sžik/7/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1017200548.1", "identifikacne_cislo": "1017200548", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8f74698-b659-4fa6-aff9-a6e08615171f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200548.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200548.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200548.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžik/7/2019\n1017200548\n25. 11. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:1017200548.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.\nv právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Ing. J. P., nar. XX.XX.XXXX, I., právne zastúpeného\nadvokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\nobrany SR, Kutuzovova č. 8, 831 04 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SELP-128-5/2017-RK zo dňa 24.03.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/76/2017-137 zo dňa 23.05.2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (,,SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSELP-128-5/2017-RK zo dňa 24.03.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie o odmietnutí\nposkytnúť informácie č. SEĽUZ-41-26-2/2017-OdSP zo dňa 20.02.2017 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil\ntým, že žalobcom požadované odpovede na otázky by nemali charakter informácie podľa zákona\no slobode informácií a nie sú predmetom rozhodovacej činnosti Ministerstva obrany SR v zmysle\n§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Žalobcom požadované odpovede na otázky majú\ncharakter určitej právnej resp. odbornej rady (právneho, resp. odborného poradenstva), ktorá by\nnásledne vyjadrovala právny resp. odborný názor povinnej osoby, ktorý nie je ale právne záväzný, nie je\nsúčasťou rozhodovacej činnosti žalovaného, a teda nenapĺňa zákonné atribúty poskytovanej informácie\nv zmysle zákona o slobode informácií. Zo znenia zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť,\nktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať,\nvyhľadávať, alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v\nich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o slobode informácií\nnevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré\nnesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť\nna požiadanie oprávnených osôb.\n2. Rozhodnutím o odmietnutí poskytnúť informácie č. SEĽUZ-41-26-2/2017-OdSP zo dňa 20.02.2017\nžalovaný ako povinná osoba vecne príslušná podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosti\nžalobcu doručenej žalovanému 16.02.2017 o sprístupnenie informácií z časti nevyhovel a podľa § 18\nods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií žalobcovi informácie v bode 11, druhá veta,\nbodu 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 23, 24, 25, 26 jeho žiadosti odmietol poskytnúť.\n\n3. Krajský súd zistil, že predmetom žiadosti o poskytnutie informácie neboli požiadavky o poskytnutie\ninformácie, teda poznatky v konkrétnej veci, ani údaje, ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala\npožiadavku na vyjadrenie právneho resp. odborného názoru, stanoviska k žalobcom položeným\notázkam prípadne k výkladu všeobecne záväzných právnych predpisov. Zo znenia zákona o slobode\ninformácií však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie právneho názoru prípadne\nstanoviska, resp. výkladové stanovisko k otázkam predložených žalobcom. Rovnako z neho nevyplýva\npovinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť vyhľadávať, alebo spracovávať materiály\npožadované žiadateľom o informáciu, ak žalobca nimi nedisponuje. Taktiež zo zákona o slobode\ninformácií nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také\núkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, ako v danom prípade správne uviedol žalovaný,\nže do právomoci žalovaného nepatrí realizovať šetrenia či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť\nna požiadanie oprávnených osôb. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že oprávnené osoby môžu\npožadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii\na ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.\n4. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhoval,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.\n5. Sťažovateľ trval na tom, aby bola zhodnotená celá doba jeho štúdia a zároveň služba na Vojenskej\nstrednej odbornej škole v Liptovskom Mikuláši. Nesúhlasil s vyjadrením krajského súdu, že štúdium 1. a\n2. ročníka na VSOŠER nie je možné považovať za výkon služby v ozbrojených silách ČSĽA. Poukázal\nna § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., kde pojem služba nie je definovaný. Žiadal kasačný súd, aby\nsa zaoberal otázkou o probléme vykonávanej služby detí a maloletých žiakov na vojenských stredných\nškolách do roku 1991.\n6. Sťažovateľ videl porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že MO SR si v konaní nevyžiadalo\nz archívu potrebné dokumenty, ani sa nevyrovnalo s podkladmi, ktoré má k dispozícii a dôsledne\nnevykonalo sťažovateľom navrhnuté dôkazy a v priebehu konania sa nevysporiadalo s námietkami a\nskutkovými tvrdeniami sťažovateľa. Mal za to, že MO SR má značné nedostatky a možno aj nezrovnalosti\no tejto problematike, a preto radšej mnohé dokumenty zatajujú a predstierajú nedostatok zdrojov\ninformácií.\n7. Podľa názoru sťažovateľa bolo vydané rozhodnutie MO SR porušením ústavnoprávne a\nmedzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu\nmateriálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého\nprocesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí\norgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní legitímnej dôvery a tiež princípu,\nže právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti ex iniuriaius non orbitur.\n8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril písomným podaním zo dňa 19.09.2019 a kasačnému\nsúdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Sťažovateľove podania hodnotil ako\nzmätočné a nezrozumiteľné, z ktorých nie je možné jednoznačne ustáliť, čoho sa domáha. Na základe\nposúdenia obsahu sťažovateľových podaní mal žalovaný za to, že sťažovateľ sa domáhal, aby bol\njeho 1. a 2. ročník štúdia na vojenskej strednej odbornej škole uznaný ako I. a II. kategória funkcií pre\núčely výsluhového zabezpečenia, v dôsledku čoho by mu bol zvýšený výsluhový dôchodok. Sťažovateľ\nani jeho právny zástupca neboli ochotní akceptovať platnú právnu úpravu, ktorá je podporená aj\naktuálnou judikatúrou. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9So/108/2016 z 30.05.2018.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n\n10. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ dňa 17.02.2017 podal na Ministerstve obrany\nSR podľa zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť o sprístupnenie informácie s tým, že žiada MO SR o písomnú\nodpoveď k nasledovným otázkam:\n1. Kto bol zriaďovateľom VŠJŽ, VŠKD, VSOŠ, VG SNP a ostatných vojenských stredných škôl? Ako,\nresp. akým spôsobom podliehali verejnej kontrole a inšpekcii? Ak eventuálne nepodliehali verejnej\nkontrole, vysvetliť dôvod.\n2. Na základe čoho boli žiakom vojenských stredných škôl pri nástupe do vojenskej školy odobratý\nobčiansky preukaz? Poznamenávame, že jediným dokladom na preukazovanie totožnosti po celú dobu\nštúdia im zostala tzv. „VYCHÁZKOVÁ KNÍŽKA\" ?\n3. Na základe čoho museli žiaci vojenských stredných škôl nosiť vojenskú rovnošatu s oficiálnymi znakmi\npríslušnosti k ČSĽA a štátneho znaku? Aký právny predpis reguloval používanie oficiálneho štátneho\nznaku a vojenských symbolov na verejnosti maloletými občanmi ČSSR?\n4. Na základe čoho sa museli žiaci vojenských stredných škôl hlásiť na OVS, poprípade na VB, alebo\nna miestnom národnom výbore pri udelení voľna k opusteniu posádky, alebo po príchode na prázdniny?\nPrečo túto povinnosť nemali žiaci, naši rovesníci z civilných škôl?\n5. Na základe čoho boli voči študentom vojenských stredných škôl uplatňované základné vojenské\npredpisy: Zákl-1-1, Zákl-1-2, Zákl-1-3 a prečo ich museli dodržiavať a navyše rešpektovať aj mnohé\nďalšie vojenské predpisy?\n6. Na základe čoho a prečo museli byť žiaci vojenských stredných škôl zaraďovaní do služieb dozorného\nroty, dozorného batérie, dozorného kuchyne, do zmien v kuchyni, do spojok a museli dodržiavať stálu\nbojovú pohotovosť aj v mierových podmienkach - obmedzovaním ich vychádzok... atď?\n7. Na základe čoho sa žiaci vojenských stredných škôl zúčastnili slávnostnej Vojenskej prehliadky\nnapr. dňa 08.05.1975 v Bratislave? (Pozn. medzi nimi boli i takí, čo mali iba 16 rokov). Prečo tam\nnepochodovali žiaci civilných stredných škôl?\n8. Prečo bolo veliteľom, technikom a náčelníkom - t. j. vojakom z povolania, slúžiacim v tých istých\nareáloch kasární (kde bola situovaná aj vojenská stredná škola) priznaná I. kategória funkcií, teda bola\nhodnotená výrazne oveľa priaznivejšie ako Vy dnes posudzujete službu žiakov vojenských stredných\nškôl (iba v málo bonitnej v III. pracovnej kategórii)? Vysvetlite dôvody, prečo žiaci vojenských stredných\nškôl tvorili vojenské jednotky, napr. družstvo, čata, rota, batéria, prápor, oddiel, ktorým velili regulárni\nvojenskí velitelia?\n9. Na základe čoho žiaci vojenských stredných škôl vykonávali vojenskú prípravu (strelecká, taktická,\nchemická, OPZHN a ďalšie) a prečo všetky vyučovacie predmety boli úzko špecializované len na\nvojenskú tematiku?\n10. Prečo boli žiaci vojenských stredných škôl ozbrojovaní osobnými zbraňami - 7,62 mm samopalom\nvz. 58, 7,62 mm pištoľou vz. 52, guľometmi UK-59, pancierovkami RPG-7 a vykonávali ostré streľby z\ntýchto pechotných zbraní a hádzali ostrými ručnými granátmi? Na základe čoho a prečo im boli pridelené\nosobné zbrane, napr. 7,62 mm samopaly vz. 58? Boli týmito ručnými zbraňami vyzbrojení aj vojaci\nzákladnej služby CSĽA, ktorí neboli žiakmi vojenských škôl?\n11. Žiaci vojenských stredných škôl mali počas štúdia na škole pridelené aj poľné uniformy vz. 60,\ntzv. „maskáče\" s ihličkovým vzorom a čierne vysoké boty vz. 60 (tzv. „kanady\"), ktorými boli jednotne\nvystrojení aj všetci ostatní vojaci z povolania i vojaci základnej vojenskej služby ČSĽA. Zdôvodnite prečo\ntieto poľné uniformy žiaci vojenských stredných škôl používali, a k akému účelu?\n12. Žiaci vojenských stredných škôl boli počas 4-ročného štúdia ubytovaní v kasárňach, alebo\ninternátoch? Akým bol v tom zásadný rozdiel a čo slúžilo k ich rozlíšeniu?\n13. Žiadame MO SR predložiť tri oficiálne rezortné zoznamy preferovaných funkcií uplatňovaných v\nrezorte MNO ČSSR ako I. a II. kategórie funkcií z roku 1964, 1975 a 1988 (platné v rozhodnom čase),\nregistrované v Zbierke zákonov ČSSR, ktoré by MO SR oprávňovali vylúčiť dobu štúdia na vojenských\nstredných školách z I. a II. kategórie funkcií.\n14. Žiadame MO SR posúdiť, cit.: „Dobu štúdia žiaka stredného odborného učilišťa (pozn.: ...môžeme to\nbyť aj žiak vojenskej strednej školy) pripravovaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie, ktorá\nsa započítava ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje\npravidelne na pracoviskách alebo v prevádzkach (pozn.: môžu to byť považované aj strážené areály\na budovy kasární, vojenské výcvikové priestory a vojenské letiská), kde sa vykonávali zamestnania I.\n(II.) pracovnej kategórie (pozn.: vojaci z povolania mali na týchto istých pracoviskách priznanú I. a II.\nkategóriu funkcií a prečo nie žiaci vojenských stredných škôl???).\n15. Prečo sa deň nástupu do vojenskej strednej školy nepovažuje za začiatok odpočítavania telesnej,\npsychickej, duševnej, fyzickej a inej záťaže, vypätia a drancovania zdravia a stresu žiakov a toto\nkontinuitne vyčerpávanie a nemilosrdné ničenie osobnosti, nepretržite pokračovalo až do skončenia\n\n(záveru) vojenskej služby, do jeho odchodu do zálohy (civilu). Prečo toto odpočítavanie riešite iba\nod nástupu na vojenskú základnú službu, či niekedy až oveľa neskôr? Vysvetlite prečo práve deň\nnástupu žiakov na vojenskú strednú školu netreba považovať za začiatok najvyššej prípustnej expozície\ndôsledkov na ich zdravie vyplývajúcej z I. kategórie funkcií. Išlo, alebo nešlo o prácu v ťažkom rizikovom\nprostredí, ktoré malo negatívny vplyv na kondíciu a zdravotný stav žiaka a jeho bezpečnosť a hygienu v\nslužbe? Nepredstavovali tieto okolnosti dôvody pre zaradenie tejto služby do preferovaných kategórií?\n16. Tie stredné školy niesli predovšetkým názov VOJENSKÉ. Boli výlučne zaradené do rezortu MNO\nČSSR, alebo fungovali pod iným rezortom. Prečo mali taký militantný názov? Vysvetlite prečo sa ním\nlíšili od ostatných civilných stredných škôl?\n17. Tie vojenské stredné odborné školy (VSOŠ) niesli predovšetkým názov ODBORNE. Prečo nemali\nnázov PRIEMYSELNÉ? V čom bol zásadný rozdiel, a čím sa líšili od názvu civilných stredných škôl?\n18. Rezortné zoznamy preferovaných zamestnaní museli byť registrované v Zbierke zákonov ČSSR\na nielen vychádzať z údajov evidenčného listu vojaka, ale aj zo všetkých prípustných dôkazných\nprostriedkov preukazujúcich vznik nároku na znížený dôchodkový vek. Absenciu evidenčného lístka\nvojaka však môže účinne nahradiť aj „čestné vyhlásenie\" dvoch svedkov, prečo túto okolnosť\nneuznávate? Mali rezorty Ministerstva školstiev ČSR a SSR, Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSSR,\nMinisterstva zdravotníctva ČSSR a ústredné výbory odborových zväzov k dispozícii relevantné poznatky\nna vydanie zoznamov prác a pracovísk zakázaných mladistvým (na vojenských stredných školách)???\nMali k dispozícii písomný súhlas týchto orgánov na výkon dozornej služby (aj niekoľkokrát do mesiaca)\na vojenského výcviku vykonávaných žiakmi vojenských stredných škôl? Vie MO SR tieto pochybnosti\nvyvrátiť a vierohodne preukázať požadované skutočnosti?\n19. Všetci vieme, že doba služby v I. a II. kategórii funkcií mala rozhodujúci vplyv na stanovenie\npodmienok vzniku nároku na dôchodok (nižší dôchodkový vek), tak aj na výšku dôchodku (zvýšení\nzákladnej výmery dôchodku). Podľa ustanovení § 17 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. federálne ústredné\norgány štátnej správy a ústredné orgány štátnej správy republík, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávali\npráce a ktoré odôvodňovali, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávali\nsvojimi výnosmi rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Za ostatné\nústredné orgány a organizácie, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávali práce, ktoré odôvodňovali, aby\nzamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávalo tieto zoznamy svojim výnosom\nfederálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, a ak išlo o ústredné orgány a organizácie republík,\npríslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky v dohode s federálnym ministerstvom\npráce a sociálnych vecí. Vie MO SR tento legislatívny a zákonný postup vierohodne preukázať?\n20. Prečo žiaci vojenských stredných škôl museli chodiť niekoľkokrát mesačne do 24-hodinových\ndozorných služieb u svojej jednotky? Len pre pamäť pripomíname, že podľa ustanovenia §166 ods.\n1 zák. č. 65/1965 Zb. bývalého zákonníka práce: „Zamestnávateľ nesmie mladistvých zamestnávať\nprácou nadčas a prácou v noci. Výnimočne môžu mladiství starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu\nnepresahujúcu jednu hodinu, ak je to potrebné pre ich výchovu na povolanie. Nočná práca mladistvého\nmusí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný\nčas\". Vie MO SR tieto zákonné ustanovenia zdôvodniť a zosúladiť s tým, čo sa v skutočnosti na\nvojenských stredných školách odohrávalo?\n21. Prečo žiaci vojenských stredných škôl okrem dozorných služieb u svojej jednotky museli navyše\ndržať aj stálu bojovú pohotovosť (v čase mieru), čo fakticky znamenalo že iba 10% z celkového počtu\nžiakov mohlo napr. ísť na vychádzky mimo kasární. Viete potvrdiť, alebo vylúčiť tieto praktiky na\nvojenských stredných školách (najmä do roku 1991).\n22. Aký skutočný profil študentov bol vo VG SNP v Banskej Bystrici, VŠ JŽ v Bratislave, VŠKD v Žiline\na žiakov VSOŠ v ostatných mestách?\n23. Čo a kto urobil vtedajším militantom z FMNO ČSFR prietrž v ich agresívnych a útočných plánoch\nnaďalej pokračovať vo vychovávaní detských vojakov, boli to medzinárodné zmluvy a dohody o práve\nna slobodný výber povolania z roku 1991, ktoré zakazovali detskú prácu? Alebo to boli iné dokumenty,\nvymenujte ktoré? Existujú takéto prípady oficiálneho ozbrojovania mladistvých v SR a ČR ešte dnes?\nPrestali byť tieto praktiky spornými až prijatím Listiny základných práv a slobôd v roku 1991, ktorá v čl. 33\nzakotvovala právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách? Prečo práve touto listinou\nbol osobám mladším ako 18 rokov zakázaný vojenský výcvik? Ako sa prijatie tejto listiny konkrétne\nprejavilo na vojenských stredných školách v SR a ČR?\n24. Je pravdou, že schopnosť vojenských stredných škôl smerovať svojich žiakov k budúcemu\nvojenskému povolaniu značne skomplikovalo aj prijatie čl. 26 Listiny základných práv a slobôd\ngarantujúci každému občanovi ČSSR právo sa slobodne rozhodovať o svojom povolaní?\n25. Išlo v ČSSR do roku 1991 o výchovu detských vojakov na vojenských stredných školách?\n\n26. Do vojenskej knižky kompetentné orgány MO SR vpisovali výlučne len „vojenské\" záležitosti\na nie také, ktoré sa udiali v ostatnom civilnom živote vojaka z povolania. Ak je vojenská knižka\noficiálnym dokladom, t. j. verejnou listinou rovnako ako občiansky preukaz, prečo potom štúdium L,\n2., 3. a 4. ročníka VG SNP, VSOŠ, VSJŽ, VŠKD a ostatných vojenských stredných škôl chronologicky\nzapisovaných do kolónky: „Vojenská činná služba\", MO SR dnes odmieta tento zápis vo vojenskej knižke\nrešpektovať, s tým, že vraj nejde o službu? Vysvetlite dôvody.\n11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí prvostupňovom rozhodnutí č. SEĽUZ-41-26-2/2017.OdSP zo\ndňa 20.02.2017 uviedlo, že informáciami požadovanými žiadateľom ako oprávnenou osobou k bodom\n11., 12. - druhá veta, 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20., 21.,23., 24., 25. a 26. Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky ako povinná osoba nedisponuje, nemá možnosť získať ich automatizovaným spôsobom ako\nsúčasť informačných systémov, ani vyhotovením kópie už vypracovaného dokumentu, ktorý by spĺňal\npožadované náležitosti odpovede. Konštatujeme, že požadované informácie povinná osoba nemá k\ndispozícii, a preto ich nemôže oprávnenej osobe poskytnúť.\n12. Posúdením obsahu bodov 1 až 26, na ktoré žiadateľ žiada poskytnúť informácie podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z., Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako povinná osoba dospelo k úvahe, že\nsúvisia s históriou vývoja vojenského školstva v bývalej Československej socialistickej republike (ďalej\nlen „ČSSR“) a od roku 1993 s reformou vojenského školstva Slovenskej republiky a s hodnotením štúdia\nžiakov vojenských škôl na účely dôchodkového (výsluhového) zabezpečenia.\n13. Dôchodkové zabezpečenie občanov upravovali v minulosti viaceré predpisy o sociálnom\nzabezpečení: zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon č.\n121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a od 1. októbra 1988 zákon č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vykonávacie vyhlášky k týmto\nzákonom. Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a sociálne\nzabezpečenie vojakov z povolania bolo od 1. júla 1964 upravené v osobitných ustanoveniach vyššie\nuvedených všeobecne záväzných právnych predpisov.\n14. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky žiadosti o sprístupnenie informácií k bodom 11., druhá veta\nv bode 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20., 21.,23., 24., 25. a 26. podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.\nz. nevyhovelo, pretože nie je povinné vytvárať nové informácie. Žiadateľ žiadal od oprávnenej osoby, aby\nvyjadrila svoj názor, stanovisko, právnu úvahu, resp. aby poskytla právne poradenstvo vzťahujúce sa\nk výkladu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich dôchodkové zabezpečenie bývalých\nprofesionálnych vojakov. Takáto povinnosť Ministerstvu obrany Slovenskej republiky nevyplýva zo\nžiadneho právneho predpisu.\n15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode\ninformácií) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.\n16. Kasačný súd konštatuje, že zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje definíciu informácia. Z tohto\ndôvodu je obsah pojmu informácia ponechaný na výklad povinných osôb, rozhodujúcich o sprístupnení\ninformácie s následnom kontrolou zákonnosti použitého výkladu v konaní v správnom súdnictve.\n17. Informácia má v zásade nehmotný charakter a ide o určitú objektívnu skutočnosť, ktorá je v evidencii\na dispozičnej sfére povinnej osoby. Od informácie je potrebné odlišovať subjektívne skutočnosti, prejavy\nvôle právnickej osoby, ktoré majú charakter stanoviska, hodnotiaceho úsudku, odpovede na položenú\notázku, prípadne vydanie rozhodnutia, pri ktorých je nevyhnutný proces tvorby prejavu vôle vo vzťahu\nk obsahu informácie.\n18. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní. Žalovanému trovy konania nevznikli.\n19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\n\nInformácia má v zásade nehmotný charakter a ide o určitú objektívnu skutočnosť, ktorá je v evidencii\nalebo dispozičnej sfére povinnej osoby. Od informácie je potrebné odlišovať subjektívne skutočnosti,\nprejavy vôle právnickej osoby, ktoré majú charakter stanoviska, hodnotiaceho úsudku, odpovede na\npoloženú otázku prípadne vydanie rozhodnutia, pri ktorých je nevyhnutný proces tvorby prejavu vôle vo\nvzťahu k obsahu informácie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}