{"guid": "8e66b573-c764-4603-9c33-6ac49c1c5580:0580c5b8-8609-4bbf-93ba-c71c55cd6a2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200325.1", "spisova_znacka": "8Asan/13/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/13/2018 z 26. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2019, sp. zn. 8Asan/13/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1017200325.1", "identifikacne_cislo": "1017200325", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-4", "nazov": "§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-9", "nazov": "§ 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-18", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-2", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0580c5b8-8609-4bbf-93ba-c71c55cd6a2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200325.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200325.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200325.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/13/2018\n1017200325\n26. 09. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:1017200325.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: SATUR TRAVEL\na.s., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 787 201, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska\nkancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti\nžalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so\nsídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SK/0592/99/2016 z 19. decembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/47/2017-46 z 15. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/47/2017-46 z 15. marca 2018\npodľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0592/99/2016 z 19. decembra 2016 a rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvej inštancie - Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej\ninšpekcie č. P/0070/01/2016 z 12. septembra 2016, ktorým bol žalobca uznaný za zodpovedného za\nporušenie povinnosti predávajúceho, vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30- dňovej\nlehote od jej uplatnenia pri výkone kontroly v dňoch 23. októbra 2015, 19. januára 2016 a 23. februára\n2016, čím došlo k porušeniu ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 26. septembra\n2018 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 500,- eur; a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne správny súd\npriznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca\nreklamáciu prijatú 24. júna 2015 vybavil listom z 8. júla 2015 adresovaným sťažovateľke, odovzdaným\nna poštovú prepravu 9. júla 2015 a reklamáciu prijatú 17. júla 2015 vybavil listom z 13. augusta 2015\nadresovaným sťažovateľke, odovzdaným na poštovú prepravu 14. augusta 2015, spornou ostala otázka,\nže listy o vybavení reklamácií sa nedostali do dispozícií sťažovateliek v zákonom stanovenej 30- dňovej\nlehote od uplatnenia reklamácií.\n\n3. Správny súd mal za to, že z obsahu listín o vybavení reklamácií (z 8. júla 2015 a z 13. augusta\n2015) nesporne vyplýva spôsob vybavenia reklamácií a teda listy z 8. júla 2015 a z 13. augusta\n2015 sú písomnými dokladmi o spôsobe vybavenia reklamácií v súlade s § 18 ods. 4 vety druhej v\nspojení s § 9 a § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli vydané v zákonom stanovenej\n30-dňovej lehote od uplatnenia reklamácií, o čom žalobca informoval sťažovateľov zaslaním poštovou\nprepravou. K povinnosti vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia\nsprávny súd prisvedčil žalobcovi a viedol, že zákon o ochrane spotrebiteľa explicitne neupravuje\nspôsob vybavenia reklamácie a odosielania písomného dokladu vybavenia reklamácie, preto odoslanie\npísomnej odpovede o vybavení reklamácie v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote formou obyčajnej\nlistovej zásielky, je v súlade s platnou právnou úpravou. Správny súd ďalej uviedol, že zákonné ust. §\n18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá predávajúcemu povinnosť o vybavení reklamácie vydať\npísomný doklad, zákon neupravuje povinnosť, aby sa v zákonnej lehote 30 - dní dostal doklad o vybavení\nreklamácie do dispozície spotrebiteľa, resp. že predávajúci má doklad o vybavení reklamácie nielen\nvystaviť, ale ho má spotrebiteľovi aj odovzdať. K pojmu „vydať“ písomný doklad o vybavení reklamácie\nsprávny súd ďalej odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/167/2013 z 18. februára\n2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/188/2015 z 28. septembra 2016, podľa\nktorých termín „vydať“ písomný doklad neznamená vždy požiadavku na jeho odovzdanie do dispozičnej\nmoci niekoho, ale vydaním možno rozumieť aj jeho vytvorenie, uverejnenie a vyhlásenie. V uvedenom\nkontexte správny súd podporne odkázal na ust. § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré\npre účely zákona o ochrane spotrebiteľa pod vybavením reklamácie rozumie ukončenie reklamačného\nkonania (napríklad aj jej odôvodnené zamietnutie). Správny súd zdôraznil, že z ust. § 18 ods. 9 zákona\no ochrane spotrebiteľa nevyplýva povinnosť žalobcu doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení\nreklamácie, a preto písomný doklad o vybavení reklamácie z 8. júla 2015, ktorá bola uplatnená 24. júna\n2015, ako i písomný doklad o vybavení reklamácie z 13. augusta 2015, ktorá bola uplatnená 17. júla\n2015, sú dôkazom o tom, že žalobca reklamáciu vybavil v súlade s citovaným zákonným ustanovením a v\nzákonnej 30 - dňovej lehote. Existenciu a vierohodnosť listín o vybavení reklamácií (z 8. júla 2015 a z 13.\naugusta 2015) mal správny súd osvedčenú z administratívneho spisu žalovaného. Správny súd uzavrel,\nže rozhodujúcim pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa\nje pre orgán dozoru deň, kedy bola zásielka obsahujúca doklad o vybavení reklamácie odovzdaná na\npoštovú prepravu, čo žalobca hodnoverným dôkazom (výpisom z poštovej knihy) preukázal. Keďže\ndôvodom uloženia pokuty bolo porušenie povinnosti predávajúceho vybaviť reklamácie spotrebiteľov\nv zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od ich uplatnenia, pričom správny súd prisvedčil žalobcovi,\nže reklamácie spotrebiteľov boli vybavené v zákonom stanovenej 30- ňovej lehote od ich uplatnenia,\nsprávny súd dospel k názoru, že u žalobcu nedošlo k naplneniu porušenia povinností ustanovených\nzákonom o ochrane spotrebiteľa tak, ako má na mysli ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa,\npreto uloženie pokuty nebolo dôvodné.\n4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p.\ntak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania\n5. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a navrhoval, aby kasačný\nsúd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozporoval právny záver správneho súdu, a mal za to, že vydaním\npísomného dokladu o vybavení reklamácie a jeho odovzdaním na poštovú prepravu bez toho, aby sa o\ntom spotrebiteľ dozvedel, si žalobca nesplnil zákonnú povinnosť a nesplnil tak účel ustanovenia § 18 ods.\n4 zákona o ochrane spotrebiteľa, v kontexte s čím poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS\n71/2013-36 z 23. mája 2013, v zmysle ktorého: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno\npristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a\nurčitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Právne posúdenie správnym súdom považoval\nsťažovateľ za rozporné s elementárnym účelom zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým je dôkladná\nochrana práv spotrebiteľov, a ktorá práve konaním žalobcu nebola dodržaná. Vybavením reklamácie\nsa podľa ustanovenia § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie ukončenie reklamačného\n\nkonania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením\nprimeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie,\nz čoho je zrejmé, že zákonodarca zakomponovaním odkazu na ustanovenie § 2 písm. m) zákona o\nochrane spotrebiteľa do ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa rátal s uvedenými\nspôsobmi vybavenia reklamácie v zákonnej lehote 30 dní, čo znamená, že v 30-dňovej lehote musí\nbyť spotrebiteľ upovedomený o tom, že predávajúci (žalobca) ukončil reklamačné konanie jedným zo\nzákonných spôsobov.\n7. Sťažovateľ mal za to, že ak by sa pri svojej kontrolnej činnosti riadil prezentovaným právnym názorom\nsprávneho súdu, nastala by právna neistota na strane spotrebiteľov, ktorým by sa sťažili práva pri\nvybavovaní reklamácie, keďže by po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty odo dňa uplatnenia reklamácie\nnemali vedomosť o stave svojich reklamácií a boli by vystavení ľubovôli predávajúcich, ktorým by na\nsplnenie ich povinnosti o vybavení reklamácie stačil len interný doklad o tom, že odovzdali v lehote\ndoklad o vybavení reklamácie na poštovú prepravu. Sťažovateľ mal za to, že výpisy z knihy pošty\npredstavujú len spôsob evidencie a nevedia objektívne preukázať, že došlo k doručeniu predmetných\ndokladov o vybavení reklamácií spotrebiteľom, a teda, žalobca v správnom konaní nepredložil žiaden\npreukázateľný doklad o vybavení reklamácie v zákonom stanovenej lehote. Sťažovateľ poukázal aj\nna výsledok reklamačného konania (dodanie listín o vybavení reklamácií), ktorého záverom bolo, že\ndodanie reklamovanej zásielky nebolo možné zistiť, nakoľko tento druh poštových zásielok Slovenská\npošta, a. s., vo svojich prevádzkových dokladoch neeviduje.\n8. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že nespochybňuje vydanie dokladu o vybavení\nreklamácie, ale poukázal, že spotrebiteľ sa v zákonnej 30-dňovej lehote nedozvedel, akým\nspôsobom bola jeho reklamácia vybavená, pričom v prípade objektívnej zodpovednosti žalobcu ako\npredávajúceho je na jeho riziku, či v prípade šetrenia vybavenia reklamačného konania bude vedieť\nobjektívne preukázať, že spotrebiteľovi sa dostal do jeho dispozičnej moci písomný doklad o vybavení\nreklamácie, na podporu čoho sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 6Sžo/203/2010 z 22. júna 2011, z ktorého citoval: „...žalobca, vystupujúci v reklamačnom\nkonaní v pozícii predávajúceho, mal v prípade pasivity spotrebiteľov aktívne využiť ďalší spôsob\nukončenia reklamačného konania a zaslať spotrebiteľom v rámci tridsaťdňovej hmotnoprávnej lehoty\npísomnú výzvu na prevzatie plnenia, umožňujúca predávajúcemu, pričom jej preukázaným zaslaním\nspotrebiteľom (v danom prípade, vzhľadom na povahu lehoty je potrebné, aby sa zásielka dostala do\ndispozície adresáta), by reklamačné konania boli žalobcom legitímne ukončené.”\n9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny\na kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Vo všeobecnosti odkázal na svoju doterajšiu\nargumentáciu a uviedol, že kasačná sťažnosť nemá oporu v príslušnej právnej úprave, je založená\nna citácii právnej úpravy, ktorá nie je komplexná a ignoruje existujúcu judikatúru riešiacu obdobnú\nprávnu otázku. Poukázal na to, že sťažovateľ postavil základ kasačnej sťažnosti na údajnej absencii\npreukázania skutočnosti, že listy znamenajúce vybavenie reklamácie sa dostali do dispozície klientov\na pri zdôvodnení uvedenej skutočnosti argumentoval ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa,\npričom sa jedná o argumentáciu, ktorá nemá oporu v príslušnej právnej úprave, keď žiaden zákon otázku\ndispozície klienta nerieši, zákon rieši len otázku povinnosti predávajúceho vydať doklad o vybavení\nreklamácie. Povinnosť zabezpečiť dispozíciu nie je riešená v žiadnom zákone a takáto povinnosť nie\nje predávajúcemu ukladaná. Zdôraznil, že žiaden správny orgán nemôže uložiť povinnosť, ktorú zákon\nnepozná a neukladá, zákon v danom prípade rieši len povinnosť vydať písomný doklad o vybavení\nreklamácie a táto zákonná povinnosť bola splnená, s čím vyslovene súhlasí aj sťažovateľ.\n10. Žalobca ďalej poukázal na to, že obdobná otázka bola v minulosti riešená na úrovni Najvyššieho\nsúdu SR, ktorý sa všeobecne zaoberal termínom „vydať“ a v rozhodnutí č. k. 10Sžo/188/2015 z 18.\nfebruára 2016 absolútne exaktne k uvedenému zákonnému zneniu uviedol, že termín „vydať“ nemusí\nznamenať len odovzdanie do dispozičnej moci niekoho, komu je takýto doklad určený, ale vydaním\nmožno rozumieť aj publikovanie, vytvorenie a vytlačenie.\n\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci\nako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a po zistení, že\nkasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.),\na že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n12. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,\nktorým sťažovateľ zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej\ninštancie, ako aj a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie a vec sťažovateľovi vrátil na ďalšie\nkonanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok správneho\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné\nnámietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.\n13.1. Podľa § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa sa na účely tohto zákona rozumie vybavením\nreklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku,\nvrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie\nplnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.\n13.2. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci\nalebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach\npodľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ\nuplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch\nnajneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä\nak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo\ndňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v\nodôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať\ndlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má\nspotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.\n13.3. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný o vybavení reklamácie\nvydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.\n13.4. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto\nzákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.\n14. Rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie bol žalobca uznaným vinným zo spáchania\nsprávneho deliktu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - porušenie povinností ustanovených\n§ 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- eur.\nZásadnou otázkou, ktorá bola predmetom konania pred orgánmi verejnej správy, ako aj pred správnym\nsúdom, bolo posúdenie súladu postupu žalobcu s ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa v\nsúvislosti s reklamáciami prijatými 24. júna 2015 a 17. júla 2015.\n15. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že obe reklamácie\nboli vybavené (reklamačné konania boli ukončené) ich odôvodneným zamietnutím, a to listom z 8. júla\n2015, resp. z 13. augusta 2015. Tak list z 8. júla 2015, ako aj list z 13. augusta 2015, boli vydané v\nzákonnej lehote 30 dní a podľa výpisu z poštovej knihy bola zásielka, list z 8. júla 2015, odovzdaná na\n\npoštovú prepravu 8. júla 2015 a zásielka, list z 13. augusta 2015, bola odovzdaná na poštovú prepravu\n14. augusta 2015. Kasačný súd, vzhľadom na obsah administratívneho spisu žalovaného a orgánu\nverejnej správy prvej inštancie, ktorého súčasťou sú okrem iného aj žalobcom predložené dokumenty z\ninternej komunikácie ohľadne riešenia dotknutých reklamácii, ktoré chronologicky a logicky spolu súvisia,\nnemal dôvod pochybovať o autenticite dotknutých listín z 8. júla 2015, resp. z 3. augusta 2015. Na\nuvedenom závere nič nemení ani výsledok reklamačného konania Slovenskej pošty, a.s. - nedodanie\nzásielky zo 4. novembra 2015, podľa ktorého dodanie a ohyb reklamovanej zásielky nebolo možné\nzistiť, nakoľko tento druh zásielok Slovenská pošta, a.s. vo svojich prevádzkových dokladoch neeviduje.\n16. Na správne trestanie sa použijú všeobecné zásady trestaného konania a trestného práva ako takého.\nČlánok 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a o nullum crimen, nulla poena sine lege\n(zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech\npáchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum\ncrimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp,\npodľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného,\nnajmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný\nčin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je\nsplnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie\nspôsobuje jeho trestnú zodpovednosť.\n17. Pre posúdenie trestnej zodpovednosti žalobcu bolo potrebné zaoberať sa výkladom skutkovej vety\nsprávneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť, a to porušenie povinnosti predávajúceho vydať o vybavení\nreklamácie písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.\n18. Kasačný súd, zhodne so správnym súdom, odkazuje na svoje skoršie rozhodnutie č. k.\n10Sžo/188/2015 z 18. februára 2016, a na ktoré poukazoval aj žalobca, predmetom ktorého bol práve\nspor o výklad ustanovenia § 18 ods. 4 a ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to najmä v otázke\nvýznamu použitého termínu „vydať“ písomný doklad o vybavení reklamácie. Kasačný súd za primeranej\naplikácie § 464 ods. 1 S.s.p. uvádza jeho prevzatú relevantnú časť, vrátane kontextu:\n„Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý nepovažoval za správne úzke\nvymedzenie pojmu „vydať“ písomný doklad o vybavení reklamácie, ako ho uvádza žalovaná. Ako už\nuviedol aj krajský súd, podľa slovníka slovenského jazyka je synonymom slova „vydať“ aj odovzdať,\nprenechať, uverejniť, vyhlásiť, publikovať atď. a rovnaký význam vyplýva aj zo synonymického slovníka\nslovenčiny. Z uvedeného je tak zrejmé, že termín „vydať“ písomný doklad neznamená vždy požiadavku\nna jeho odovzdanie do dispozičnej moci niekoho, tak ako to uvádza žalovaná, ale vydaním možno\nrozumieť aj jeho vytvorenie, uverejnenie, vyhlásenie.\nS poukazom na § 18 ods. 9 a § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. odvolací súd uvádza, že v § 18\nods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. je iba uvedené, že predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať\npísomný doklad. V prípade, že by zákonodarca trval na tom, že predávajúci je povinný tento písomný\ndoklad spotrebiteľovi aj odovzdať (doručiť), tak by to v ust. § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. aj\nvýslovne uviedol, teda by postupoval rovnako ako v ust. § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., v ktorom je\nuvedené, že predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie a v prípade,\nže je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný\npotvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď.\nZ uvedeného je tak zrejmé, že z ust. § 18 ods. 9 zákona č. 205/2007 Z.z. nevyplýva explicitne povinnosť\nžalobcu doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie. Odvolací súd súhlasí so záverom\nkrajského súdu, že pokiaľ žalobca vytvoril potvrdenie o vybavení reklamácie dňa 30.06.2012, čím\nzachoval 30-dňovú lehotu na vybavenie reklamácie, ktorá bola uplatnená dňa 11.06.2012, a o tejto\nskutočnosti upovedomil sťažovateľku SMS správou, jeho postup bol v súlade s § 18 ods. 9 zákona\nč. 205/2007 Z.z. Zaslanie oznámenia o vybavení reklamácie prostredníctvom SMS správy považuje\n\naj odvolací súd iba za technický prostriedok uľahčujúci a urýchľujúci samotné reklamačné konanie a\nvzájomnú komunikáciu. Oznámením o vybavení reklamácie zo dňa 30.06.2012 dal žalobca spotrebiteľke\nna vedomie, že písomný doklad o vybavení reklamácie spolu s informáciou o spôsobe vybavenia\nreklamácie je pripravený u žalobcu na predajni.“\n19. Kasačný súd sa teda v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci správnym súdom\na konštatuje, že po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k\nrovnakému záveru ako správny súd, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení\ns prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie pre jeho\nnezákonnosť.\n20. Záverom, kasačný súd uvádza, že rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré na podporu svojich\ntvrdení poukazoval v kasačnej sťaženosti sťažovateľ (č. k. 6Sžo/203/2010 z 22. júna 2011), nie\nje na prejednávanú vec aplikovateľné, nakoľko predmetom konania bol odlišný skutkový a právny\nstav. V predmetnej veci bolo posudzovaný postup predávajúceho, ktorý pasívnemu spotrebiteľovi\nnezaslal písomnú výzvu na prevzatie plnenia, spoľahol sa na obsah potvrdenia vydaného pri uplatnení\nreklamácie, ktoré bolo už aj písomným dokladom o vybavení reklamácie vydaným najneskôr do 30\ndní odo dňa uplatnenia reklamácie, keďže v ňom bolo uvedené, že „...reklamácia bude opravená do\n30 dní na tejto predajni...“. Navyše, zákon o ochrane spotrebiteľa výslovne ustanovuje, že výzva na\nprevzatie plnenia, pokiaľ má vyvolať účinky ukončenia reklamačného konania, musí mať písomnú formu.\nV uvedenom prípade je potom porušenie povinnosti predávajúceho zrejmé.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť sťažovateľa\nzamietol podľa § 461 S.s.p., keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s\n§ 175 ods. 1 a 2 S.s.p. a § 467 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči\nsťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\n23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/47/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}