{"guid": "8b819ab0-e574-4288-af42-ee7388dc76d8:d3930aef-f2fa-41e9-b86d-1353b33a0876", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200307.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/53/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/53/2018 z 20. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2019, sp. zn. 8Sžfk/53/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1017200307.1", "identifikacne_cislo": "1017200307", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27.odsek-5", "nazov": "§ 27 ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3930aef-f2fa-41e9-b86d-1353b33a0876", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200307.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200307.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200307.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/53/2018\n1017200307\n20. 06. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:1017200307.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Parazitologický ústav Slovenskej akadémie\nvied, so sídlom Hlinkova 3, 040 01 Košice, IČO: 00 586 951, zastúpeného spoločnosťou Sýkora advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206, proti žalovaným:\n1/ Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30\nBratislava, IČO: 00 164 381 a 2/ Výskumnej agentúre, so sídlom Sliačska 1523/1, 831 02 Bratislava,\nIČO: 31 819 494, v konaní o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501967/\nS05 z 28. decembra 2016 a č. N21502312/S06 z 28. decembra 2016 a Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov č. 26220220018/Z06 z 29. decembra 2016 a č. 26220220018/Z07 z 29. decembra 2016\na o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/41/2017-102 z 30.\nmája 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej\namieta.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\n\nsťažnosti z\n\nzamieta.\n\nIII. . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 5S/41/2017-102 z 30. mája 2017\npostupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)\nodmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti\nč. N21501967/S05 z 28. decembra 2016 a č. N21502312/S06 z 28. decembra 2016 a Žiadosti o\nvrátenie finančných prostriedkov č. 26220220018/Z06 z 29. decembra 2016 a č. 26220220018/Z07 z\n29. decembra 2016, týkajúcich sa projektu „Aplikačné centrum pre ochranu ľudí, zvierat a rastlín pred\nparazitmi“, kód ITMS 26220220018 a súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov konania.\n2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci bola uzavretá\nmedzi žalovaným v 2/ rade ako poskytovateľom nenávratného finančného príspevku a žalobcom ako\nprijímateľom nenávratného finančného príspevku 24. septembra 2009 na projekt s názvom „Aplikačné\ncentrum pre ochranu ľudí, zvierat a rastlín pred parazitmi“ Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku č. 039/2009/2.2/OPVaV s označením ITMS: 26220220018. Na základe uvedenej zmluvy\nboli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej Zmluve na základe\nuskutočneného verejného obstarávania. Následne bola vykonaná administratívna kontrola verejného\nobstarávania, ktorá sa vykonala v nadväznosti na uzavretú Zmluvu, a to v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z“). V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti,\nktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak, ako to ustanovuje zákon č.\n\n528/2008 Z. z. vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné považovať za podkladové rozhodnutie,\nktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.. Z\nustanovenia § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní\npodľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie podľa zákona\núčinného v čase vydania Správy o zistenej nezrovnalosti odkazovalo na ustanovenie § 248 písm. d)\nzákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok, ktorý po nadobudnutí účinnosti zákona č. 162/2015 Z.\nz. o Správnom súdnom poriadku zodpovedá ustanoveniu § 7 písm. h) S.s.p.. Na základe uvedeného\ndospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, a teda nie je\npreskúmateľné súdom.\n3. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi\nkonania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žaloba bola odmietnutá.\n6. Proti uzneseniu správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd porušil zákon tým,\nže nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že v predmetnej\nprávnej veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu a že podanie bolo nezákonne odmietnuté. Navrhol, aby kasačný\nsúd zrušil kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\nSúčasne navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, keď považoval povinnosť uhradiť uloženú\nkorekciu za likvidačnú.\n7. Sťažovateľ namietal, že pre odmietnutie žaloby neboli v prejednávanej veci splnené zákonné\npodmienky. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby bez meritórneho prejednania veci správny súd odňal\nžalobcovi možnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou\nkasačného súdu na nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnuté uznesenie krajského súdu je\nnedostatočne odôvodnené, rozporné a nepreskúmateľné. Správny súd svojim nesprávnym procesným\npostupom znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobou napadnuté správne akty podliehajú prieskumu v rámci\nsprávneho súdnictva, pretože sa priamo dotýkajú práv a právom chránených záujmov sťažovateľa.\nTýmito správnymi aktmi a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol sťažovateľ ukrátený na\nsvojich právach. Predmetné správne akty zasahujú do nadobudnutých práv sťažovateľa a jeho ústavne\nzaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä pokiaľ ide o jeho právo\nna poskytnutie nenávratného finančného príspevku v zmysle zák. č. 528/2008 Z. z.. Ich dôsledkom je\nzrušenie a vrátenie časti právoplatne priznaného nenávratného finančného príspevku a možný sankčný\npostih v prípade, že sťažovateľ k vráteniu finančných príspevkov nepristúpi. Závery správneho súdu,\nna základe ktorých žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých správnych aktov ako neprípustnú\nodmietol, nemôžu obstáť. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 5Sžf/26/2014 z 28. apríla 2016. Podľa názoru sťažovateľa v okolnostiach prejednávanej veci\nbolo preto nevyhnutné napadnuté správne akty s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu\npostaveniu sťažovateľa ako prijímateľa nenávratného finančného príspevku považovať za správne akty\nžalovaného, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k adresátovi (sťažovateľovi) a kde správny orgán v\ntomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Výsledkom\ntýchto správnych aktov je uloženie finančnej korekcie sťažovateľovi v zmysle zák. č. 528/2008 Z. z.\nresp. finančný postih sťažovateľa spočívajúci v povinnosti vrátiť až 1,5 násobok sumy uvedenej vo\nvýzve riadiaceho orgánu. Ak správny súd napriek tomu žalobu ako neprípustnú odmietol, dopustil sa\nzávažného procesného pochybenia a nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň znemožnil\nsťažovateľovi realizovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnuté uznesenie správneho\nsúdu za vecne správne. Uviedol, že Správa o zistenej nezrovnalosti, ako aj Žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov nie sú konečným ani záväzným riešením nezrovnalosti, ide o podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu. Povinnosť sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky vznikne až\nna základe právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv\na až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Uvedený záver je podporený aj novšou\njudikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. konania sp. zn. 1Sžfk/87/2015, 6Sžfk/32/2017,\n\n5Sžfk/34/2017, 3Sžfk/12/2016. K žiadosti o priznanie odkladného účinku kasačnej žaloby uviedol, že v\ntomto prípade nie sú splnené podmienky vzniku závažnej ujmy, pretože okamžitý výkon napadnutých\nrozhodnutí bez ďalšieho nie je možný. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n9. Žalovaný 2/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia\na a toto považoval za správne. Pokračujúc zopakoval svoje stanovisko k žalobe a zotrval na závere,\nže v prípade Správy ako aj Žiadosti ide o dokument, ktorý má informačný charakter, nie je právne\nvynútiteľný, a je v ňom nezrovnalosť iba „zdokumentovaná“. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti uviedol, že nie je prípustné rozhodovať o odklade vykonateľnosti v prípade, ak\npreskúmavané rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť,\nako aj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, zamietol. Súčasne žiadal priznať nárok\nna náhradu trov kasačného konania.\n10. Sťažovateľ doručil správnemu súdu 20. júla 2018 podanie vo veci samej - vyjadrenie k vyjadreniam\nžalovaných, kde zopakoval sťažnostné body a trval na tom, že tak Správa, ako aj Výzva, podliehajú\nsúdnemu prieskumu, nakoľko sú spôsobilé zasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa (453 ods. 1 a 2 S.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 455 S.s.p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť.\n12. Kasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor týkajúci sa\nprávomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu.\n13. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n14. V konaní vedenom na kasačnom súde pod sp. zn. 1Sžfk/41/2018 totožných účastníkov, kasačný\nsúd rozhodoval o kasačnej sťažnosti sťažovateľa voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/45/2017-153, 2S/72/2017-153, 2S/73/2017-153, 2S/74/2017-153, 2S/75/2017-153 z 3. mája 2017,\npredmetom ktorej bol totožný skutkový a právny stav - žaloba o preskúmanie zákonnosti Správy o\nzistenej nezrovnalosti č. N21600567/S03 z 29.decembra 2016 a č. N21602576/S01 z 29.decembra\n2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120022/Z07 z 29.decembra 2016 a č.\n26220120022/Z08 z 29.decembra 2016.\n15. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia správneho\nsúdu a na zdôraznenie jeho správnosti postupom podľa § 464 ods. 1 S.s.p. odkazuje na svoje uznesenie\nč. k. 1Sžfk/41/2018 z 30. apríla 2019, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:\n„...22. Na prvom mieste kasačný súd s prihliadnutím na obligatórne dôvody kasačnej sťažnosti\nzdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľky), t.j. na\nzodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o\nochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov\nochrany ten najvhodnejší na riadne spochybnenie napadnutého uznesenia. Preto kasačný súd nie je\noprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n23. Rovnako kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach\nuvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti,\npreto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných\nnedostatkov konania správneho súdu a napadnutého uznesenia v rozsahu sťažnostných bodov.\n24. V takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s §\n441 S.s.p.) a preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu\noprávnenosti hore uvedených kasačných dôvodov.\n\n25. Sťažovateľ zakladá svoju kasačnú sťažnosť na 4 odlišných dôvodoch, a to, že krajský súd podanie\nnezákonne odmietol, krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n26. S vyššie uvedeným dôvodom kasačnej sťažnosti zakotveným pod § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. (t.j.\nnesprávne právne posúdenie veci) zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a\nzákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho\nrozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej\nustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\nNesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy\nhmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne\nspočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale\nju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav\nju nesprávne aplikoval.\n27. Naopak s ďalším dôvodom kasačnej sťažnosti zakotveným pod § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. (t.j.\nporušenie zákazu denegatio iustitiae) zákonodarca spája stav právnej zmätočnosti postupu správneho\nsúdu v konaní, resp. formálnej alebo obsahovej vadnosti napadnutého uznesenia, kedy správny súd\nnerešpektoval procesné predpisy a tým zapríčinil vadu vo svojom rozhodnutí so závažným dopadom\nna jeho zákonnosť.\nŽalovaní 1/ a 2/ užitie týchto dôvodov v kasačnej sťažnosti sťažovateľom nenamietali a spoločne so\nsťažovateľom polemizovali o právnom základe (merite) preskúmavanej správy (aj žiadosti).\n28. Vzhľadom na charakter výroku napadnutého uznesenia a právne možnosti jeho spochybnenia, je\nmožné ako relevantný dôvod kasačnej sťažnosti uviesť iba dôvod nezákonného odmietnutia žaloby (§\n440 ods. 1 písm. j/ S.s.p.).\n29. Z výroku napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že krajský súd žalobu odmietol, pričom ako\nprávny základ na odmietnutie použil ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.\nNeprípustnosť žaloby správny súd založil na aplikácii ustanovenia § 7 písm. e) S.s.p. na zistené\nskutočnosti.\nPodľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec správny súd uznesením\nodmietne žalobu, ak je neprípustná.\nPodľa § 7 písm. e) S.s.p. v citovanom znení správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli\nmať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n30. Zákonodarca pre účastníka súdneho prieskumu ponúkol prostredníctvom ustanovenia § 440 ods. 1\nS.s.p. dostatočne jasnú a prehľadnú hierarchiu dôvodov zoradených pod písm. a) až j) a umožňujúcich\nnespokojnému účastníkovi (sťažovateľovi) napadnúť prostredníctvom kasačnej sťažnosti zákonnosť\nrozhodnutia správneho súdu. Hoci kasačný súd nespochybňuje, že v niektorých prípadoch môže\nsťažovateľ na obranu svojich práv využiť aj viaceré dôvody kasačnej sťažnosti zakotvené v citovanom\nustanovení, dôvody uvedené v § 440 S.s.p. pod písmenami f) až h) a j) sa logicky vylučujú.\n31. Pre Najvyšší súd je jednoznačné, že zámerom zákonodarcu v prípade dôvodu uvedeného pod písm.\ng) bolo umožniť sťažovateľovi spochybnenie súdneho rozhodovania v merite veci, t.j. vadnej aplikácie\nmožno nesprávne určenej hmotnoprávnej normy na dostatočne zistený skutkový stav; naopak v prípade\ndôvodu uvedeného pod písm. j) zákonodarca sledoval umožniť spochybnenie procesného názoru\nsprávneho súdu pri aplikácii konkrétnej procesnej normy, ktorá oprávňuje správny súd na odmietnutie\n\nžaloby vzhľadom na nesplnenie podmienok súdneho prieskumu negatívne vymedzených pod písm. a)\naž h) v odseku 1 § 98 S.s.p.\n32. Za uvedeného procesného stavu sa preto kasačný súd nemôže zaoberať sťažnostnými bodmi\npri dôvodoch vymedzených sťažovateľom podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p. [zmätočnosť\nnapadnutého uznesenia, nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom či odklon od judikatúry],\nnakoľko predvetie ustanovenia § 440 ods. 1 v spojení s jeho odsekom 2 a § 439 ods. 3 písm. S.s.p.\nzdôrazňuje (viď formulácia „Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že“, „Dôvod kasačnej sťažnosti\nuvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí“) úplnosť, výlučnosť a nezameniteľnosť dôvodov kasačnej\nsťažnosti.\n33. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že primárne sa musí správny súd\nvysporiadať s otázkou prípustnosti preskúmania žalobou napadnutých správ a žiadostí.\nPredmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu ako aj konania, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutých správ a\nžiadostí. Kľúčovou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu\nsprávy a žiadosti, ktoré správny súd zhodne so žalovanými považovali za nepreskúmateľné v správnom\nsúdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil správny súd, pričom kasačný súd sa s dôvodmi jeho\nrozsudku v tejto časti stotožňuje a pre úplnosť tieto dôvody doplní.\n34. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti týkajúceho sa nezákonnosti odmietnutia žaloby kasačný\nsúd poukazuje na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu. Správny súd správne zdôraznil (viď bod 30\na ňom uvedené rozhodnutia sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa\n08.06.2016), že prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd už riešil spor týkajúci sa\nprávomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum správy a žiadosti v agende sporov týkajúcich sa\nprocesu vrátenia\n35. V uvedenej súvislosti kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť\ndodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) aj vo vzťahu\nk doterajšej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu vrátane jeho výkonu podľa Občianskeho súdneho\nporiadku, t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia meritórne\nodchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho\nrozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na\nriešenie obdobných vecí.\n36. V rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu sa však vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor\nsťažovateľa o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov a na ktoré sám odkazuje\n(sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016). Je však nutné povedať, žE ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré\nje výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto\nsúdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými v obdobnej veci\nk tejto otázke v napr. v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016:\n„V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv\na slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré\n\nby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n37. Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd i napr. v uznesení sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa\n14.02.2017 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 6/2018 pod č. R 57/2018), keď za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“\n38. Na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom\nprostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n„O.s.p.“), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva\nSprávnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania\nrozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania (§ 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p.).\n39. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zák. č.\n528/2008 Z.z., keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných\nprostriedkov v rámci Operačného programu: Výskum a vývoj. Kasačný súd dáva do pozornosti\nustanovenie § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané\nv konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte\npodporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm. h) S.s.p.\nPodľa § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec, rozhodnutia vydané\nv konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.\n40. Kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že správa a žiadosť\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú\nzásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Taktiež správa ani žiadosť\nnie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu\nv súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním\nfinančných vzťahov. Ako správne zdôraznil správny súd v správe a žiadosti absentuje právne vynútiteľný\nvýrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky.\n41. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte\nnezakladá povinnosť na strane sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky, keď ku dňu podania žaloby\nnedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných\nprostriedkov podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. Sťažovateľ bol postupom, ktorý stanovuje zákon č.\n528/2008 Z. z. pre prípad zistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov\nz fondov Európskej únie resp. štátneho rozpočtu, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí\nriadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa záväzným uložením právnej\npovinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky. Povinnosť sťažovateľa vrátiť\nfinančné prostriedky by vznikla až na základe tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé\nzasiahnuť do jeho subjektívnych práv a bude predstavovať spôsobilý predmet súdneho prieskumu v\nrámci správneho súdnictva.\nPredmetnú správu aj žiadosť je preto možné považovať aj podľa názoru kasačného súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zák. č. 528/2008 Z.z..\n42. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej navýšenie v\nprípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy a\nžiadosti, ktorými bol sťažovateľ vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je\ntotiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého\nnie je možné pristúpiť v zmysle zák. č. 528/2008 Z.z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho\norgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona.\nNa základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že doručením správ o zistenej nezrovnalosti so\nžiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov podľa zák. č. 528/2008 Z.z. ešte nedochádza k uplatneniu\nvrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu s\nuložením právnej povinnosti. Na uvedenú výzvu resp. žiadosť je potom treba nazerať ako na naplnenie\npovinného štádia riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním nenávratného finančného príspevku.\n43. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľa nevráti\nposkytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný 1/ v zmysle zákona môže začať správne konanie. Ak\nbude výsledkom tohto správneho konania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude\nsťažovateľ považovať za nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu\nsprávnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného\nobstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti. Rovnako to\nplatí aj vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže\n\nuložiť iba žalovaný 1/ vydaním rozhodnutia, ktoré môže byť následne preskúmavané správnym súdom.\nUvedený záver je podporený aj judikatúrou kasačného súdu (napr. sp. zn. 6Sžfk/19/2017 z 23.11.2017,\n5Sžfk/4/2018 z 26.02.2018, 6Sžfk/29/2017 z 24.01.2017, 5Sžfk/34/2017 z 29.06.2017, 6Sžfk/38/2017 z\n27.10.2017, 1Sžfk/33/2017 z 22.08.2017, 1Sžfk/42/2017 z 22.08.2017). Pokiaľ žalovaný 1/ ako riadiaci\norgán nepristúpi následne k začatiu správneho konania podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z., potom\nje vecou zváženia sťažovateľa, či uvedenú výzvu splní.\n44. Zvyšnými sťažnostnými bodmi sťažovateľa v spojení s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ sa kasačný\nsúd, vzhľadom na nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, nezaoberal, nakoľko išlo o sťažnostné body,\nresp. o pôvodnú žalobnú argumentáciu, ktorá smerovala k meritu preskúmavanej veci.\n45. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd osvojil záver,\nže sťažovateľom napadnuté správy a žiadosti nie sú preskúmateľné správnym súdom, správny súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol, a preto je\npotrebné kasačnú sťažnosť postupom podľa § 457 ods. 2 a § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť....“\n16. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nKasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, vzhľadom na to, že správa ani\nžiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľovi závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a\nprávom chránených záujmov tak, ako už konštatoval vyššie. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení\ns ustanovením § 188 S.s.p. zamietol.\n17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nžalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaných nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}