{"guid": "21f34b25-c942-4f3d-af0f-e44dc30ed353:bcc386de-3b99-44bc-92c0-5cd5717c55b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200019.1", "spisova_znacka": "6Sžk/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/12/2019 z 3. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. septembra 2019, sp. zn. 6Sžk/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1017200019.1", "identifikacne_cislo": "1017200019", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2019-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-6", "nazov": "§ 35 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-7", "nazov": "§ 35 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-8", "nazov": "§ 35 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-5", "nazov": "§ 35 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-4", "nazov": "§ 40 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-9", "nazov": "§ 35 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-4", "nazov": "§ 35 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3", "nazov": "§ 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcc386de-3b99-44bc-92c0-5cd5717c55b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200019.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200019.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/12/2019\n1017200019\n03. 09. 2019\nJUDr. Erika Canádyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1017200019.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 313 03 862,\nprávne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, za\núčasti: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa - Hrochoť, so sídlom A. Sládkoviča\n340/15, Hrochoť, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7878/2016-9.2 (33/2016 - rozkl.)\nzo dňa 28. októbra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5S/3/2017-80 zo dňa 19. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k 5S/3/2017-80 zo dňa 19.\njúna 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 7878/2016-9.2 (33/2016 - rozkl.) zo dňa 28.\noktóbra 2016 ako aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej\nsprávy ochrany prírody, č. 6175/2016-6.3 zo dňa 5. septembra 2016 z r u š u j e.\nŽalobca má proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov prvostupňového a kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, „správny súd“) rozsudkom č.k. 5S/3/2017-80 zo\ndňa 19.06.2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok správneho súdu“, „rozsudok krajského súdu“, „rozsudok\nsprávneho súdu“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. č. 7878/2016-9.2 (33/2016 - rozkl.) zo dňa 28.10.2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“,\n„preskúmavané rozhodnutie“) zamietol postupom podľa § 190 SSP. Rozhodnutím žalovaného žalovaný\nzamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, odbor štátnej správy\nochrany prírody (ďalej len „prvostupňového správneho orgánu“) č. 6175/2016-6.3 zo dňa 05.09.2016\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o znení a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.“) a podľa § 65\nods. 1 písm. h/ zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 543/2002 Z.z., „ZOPK“) a v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/, c/ zákona 543/2002\nZ.z. a § 46 zákona č. 71/1967 Z.z. povolil Poľovníckemu združeniu Chochuľa - Hrochoť výnimku zo\nzákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z.z. usmrtiť, odstreliť jedného\njedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa - Hrochoť, držať ho a prepravovať s platnosťou\nrozhodnutia do 15.12.2016.\n\n2. Krajský súd poukázal v dôvodoch rozhodnutia na ustanovenia čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, § 35 ods. 1\npísm. b/, e/ a § 40 ods. 2, ods. 3b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., ako aj § 3 ods. 5 a § 321 ods. 1 a 2\na § 46 Správneho poriadku a konštatoval, že povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo\nzákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. je postupovať podľa Správneho súdneho poriadku,\nktorého právnemu režimu toto konanie podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní\nbolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je\nupravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje\nvzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy,\nale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať,\npričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej\nvýsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný\nstav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj\nkeď je účastník nečinný a správnemu orgánu nepredkladá žiadne dôkazy.\n3. Z preskúmavaných rozhodnutí a z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo\ndňa 19.07.2016 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy týkajúce\nsa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území. Je nesporné, že žalobcovi boli tieto\npodklady v priebehu konania doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný postupoval v súlade s § 3\nods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a dňa 28.07.2016 doručil žalobcovi podklady\npre rozhodnutie, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o\nktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.\nŽalobca dňa 09.08.2016 doručil žalovanému vyjadrenie k podkladom rozhodnutia sp.zn. 6175/2016-2.3.\n4. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zásadne nesúhlasí s umožnením lovu na vnadiská, pretože pri\nvnadení sa môžu do blízkosti zastaveného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo\nširšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií Správne orgány vychádzali zo stanoviska\nŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne zhodnotila žiadosť o\npovolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, prihliadajúc na stav populácie tohto živočícha v\ndanej lokalite v predchádzajúcich rokoch a tiež s ohľadom na spôsobené škody a nebezpečné strety ľudí\ns medveďom hnedým v danej lokalite. ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne\nnedôjde k vzniku konfliktných situácií, tak ako je vyššie uvedené. Tieto lokality sú veľmi precízne\nvyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo.\n5. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, správny súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana\nmedveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č.\n543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň\naj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu,\nže neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého\ndruhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených\ndôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona.\n6. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v\ntakom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok\nprirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou\nby sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.\nPovolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona je možné len vtedy, keď z konkrétnych\nokolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu\nna ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu\nmá mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom\nčloveka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a\nv blízkosti ľudských obydlí.\n7. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/2802/2016 zo dňa 19.07.2016 navrhla vydanie výnimky\nna usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, k. ú. D., S.,\nM., D. E., M., C., pričom uviedla: „Na základe preverovania žiadosti, súčasného stavu a stanoviska\nSprávy CHKO Poľana zo dňa 06.07.2016 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca\n\nmedveďa hnedého. Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca\nmedveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v\núzemiach európskeho významu (SKUEV 0319 Poľana), v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme. Po\nzhodnotení žiadosti môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k\nvýznamnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalite, kde navrhujeme usmrtenie.\nLokality usmrtenia sa nachádzajú mimo spomenutého UEV. Všetky potrebné podklady na vydanie\nvýnimky sú súčasťou žiadosti PZ Chochuľa Hrochoť a stanoviska ŠOP SR.“\n8. Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené škodami na\npoľnohospodárskych kultúrach (v r. 2014 a 2015) a ovocných drevinách (v r. 2015) boli komisionálne\nposúdené OÚŽP Banská Bystrica za účasti pracovníkov ŠOP SR, Správy CHKO Poľana, Zvolen.\nV jesennom období sa výrazne zvyšuje početnosť medveďov v poľovnom revíri. Zo strany PD\nHrochoť je problematické riešiť ochranu kukuričných lánov elektrickými oplôtkami - rozsiahle plochy.\nOdstrel medveďov sa v posledných rokoch sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na\npoľnohospodárskych plodinách.\n9. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť narastajúcim počtom medveďov, migrácie z oblasti Poľany,\nz k.ú. S., Č. a X.; opakované - každoročné škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica)\nkoncom leta a v jesennom období, komisionálne zdokumentované a vyčíslené škody v roku 2015 na\npoľnohospodárskych kultúrach vo výške 5 880,- Eur, škody na ovocných stromoch v záhradách vo\nvýške 191,- Eur, každoročné sťažnosti obyvateľov na výskyt medveďov, obavy poľovníkov loviť zver\nindividuálnym spôsobom, pretože je častý stret s medveďmi.\n10. Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej\nvýnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila\npovoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti\nosôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej\nochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa\n05.12.2007, ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov\npre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne\nchránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o\nich stave.\n11. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu\npripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v\njeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto\nživočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy\nchránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne\npodmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na\nopodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok\nustanovených v § 40 ods. 3 zákona. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie\nje odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie\ncitovaného ustanovenia zákona.\n12. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho\nprirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na\nkonkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené\nmedveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o\nprenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt,\nčo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom\nochrany prírody a krajiny.\n13. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ\nexplicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri môžu\nbyť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra\na ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci\nsusediacich poľovných revírov).\n\n14. Správny súd sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp.zn.\n10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je\nohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných\núradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej\ntlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie\nmedveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či\nzáhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku\n(agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“\n15. Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených\nmedveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov\ns ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované\nobyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru\ntýchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie\npredmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu,\nnakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t.j. predmetná výnimka\nbola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.\n16. Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické,\nt.j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je\nnepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným\njedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti.\n17. Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona je\nvznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo\nživote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie\npredmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t.j. jedinca vykazujúceho agresívne\nsprávanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. b/ a\nc/ zákona.\n18. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre\npovolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t.j. či nebude ohrozená populácia medveďa\nhnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na\nverejnú bezpečnosť ľudí. Žalovaný mal za preukázané, že v oblasti PR Chochuľa Hrochoť vo výmere 2\n009,33 hektára sú zdokumentované škody na poľnohospodárskych kultúrach. V centrálnej časti Poľany,\nkde sa koncentruje najviac medveďov, tak dochádza k stretom medveďov s ľuďmi a k škodám na\npoľnohospodárskych kultúrach za rok 2015 vo výške 5880,- eur a na ovocných drevinách vo výške 191,Eur. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky.\n19. Správny súd napriek rozdielnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa teda stotožnil s názorom\nvysloveným napríklad v rozsudku sp.zn. 4Sžo/70/2015 zo dňa 05.04.2016, v ktorom najvyšší súd\nkonštatoval, že „Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti\nvýnimky a podľa názoru súdu uplynutie časovej platnosti súhlasu nemá za následok „anulovanie“ účinkov\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovaného a automatické vylúčenie zo súdneho prieskumu.“\n20. Časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (05.09.2016) a jej platnosť trvala do 15.12.2016. Odstrel\nbol realizovaný dňa 12.12.2016. Žaloba bola podaná na správnom súd dňa 03.01.2017. Je potrebné\ndodať, že zastavením konania z dôvodu odstrelu medveďa hnedého by mohlo viesť k účelovému postupu\nsúdov, ktoré by počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu zastavili. Aj v tomto prípade\nje potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom\nnázore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako\nsú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl.\n1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou\nvšetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli\n\npriznané“ (napr. I.ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré\nje užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa\n30.04.2008, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho\nočakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb\npred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého\nvýsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález\nÚstavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Podľa názoru súdu je teda podstatná\naplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho\nštátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho právneho štátu potom nemôže byť rozdiel\nv preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pred 15.12.2016 a po tomto dátume. Prieskum nemôže\nbyť závislý od toho, či sa súd vecou bude zaoberať predtým ako uplynie časová platnosť výnimky alebo\nneskôr. Ak by sa prijal opačný záver, znamenalo by to, že aj pri napríklad niekoľko ročnej platnosti\nvýnimky by bolo možné účelovo počkať s rozhodnutím a potom (bez prieskumu) jednoducho konanie\nzastaviť.\n21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi a účastníkovi\nkonania priznal právo na náhradu trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť\n22. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalobca podaním z 13.09.2018,\nv ktorom žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zmenil, zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy aj prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie\nkonanie z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keď mal za to, že krajský súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n23. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa názoru sťažovateľa posúdenie veci krajským súdom\ntak:\n- že pri udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany podľa ust. § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.\nnie je povinnosťou orgánu verejnej správy zistiť spoľahlivo, i udelenie a následná realizácia výnimky je\nspôsobilá naplniť účel, na ktorý sa výnimka udeľuje, uvedený v ust. § 40 ods. 3 písm. a/ - e/ citovaného\nzákona;\n- že pri udeľovaní výnimiek v územiach európskeho významu, kde je predmetom ochrany medveď hnedý,\nnie je potrebné z hľadiska naplnenia požiadavky, aby výnimka neohrozila zabezpečenie priaznivého\nstavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli podľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002\nZ.z., zistiť a posúdiť celkový počet udelených výnimiek a usmrtených jedincov chráneného živočícha\nv území európskeho významu vo všetkých konaniach vedených žalovaným o udelenie výnimiek z\nochrany dotknutého chráneného druhu, aj so zreteľom na počet výnimiek udelených a zrealizovaných\nv predchádzajúcich rokoch.\n24. Sťažovateľ v žalobe namietal, že z podkladov rozhodnutia, zo stanoviska Správy CHKO\nPoľana vyplynulo, že táto odporučila udelenie výnimky z dôvodu pravidelných výrazných škôd\nna poľnohospodárskych kultúrach v posledných rokoch. Krajský súd v bode 49 rozsudku uvádza\nzdokumentované škody na poľnohospodárskych kultúrach a koncentráciu medveďov v centrálnej časti\nPoľany.\n25. Sťažovateľ poukázal, že zo žiadneho podkladu rozhodnutia nie je možné vyvodiť, ani zo samotných\nrozhodnutí správnych orgánov, že by usmrtenie anonymného náhodného jedinca mohlo byť účinnou\nprevenciou pred škodami, na ktoré sa odvoláva Správa CHKO Poľana na vyjadrenie, ktorej ako odbornej\norganizácie ochrany prírody založil žalovaný, aj prvostupňový orgán verejnej správy, dôvodnosť výnimky.\n26. Krajský súd sa s touto námietkou vysporiadal tak, že povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa\nhnedého bolo odôvodnené záujmom ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a škodami na\npoľnohospodárskych kultúrach. Dospel k záveru, že aj bez identifikácie konkrétneho problematického\njedinca medveďa hnedého sú splnené podmienky k udeleniu výnimky a aj napriek možnosti, že medveď,\n\nusmrtený na základe výnimky, nemusí byť škodcom a synantropným jedincom, usmrtenie anonymného\nmedveďa naplní cieľ udelenia výnimky.\n27. Sťažovateľ poukázal na ust. § 40 ods. 2, 3 ZOPK.\n28. Uviedol, že podľa čl. 16 ods. 1 Smernice o biotopoch za predpokladu, že neexistuje uspokojivá\nalternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho\nprirodzeného výskytu, členského štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm.\na/ a b/:\na) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;\nb) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného\nhospodárstva a iných typov majetku;\nc) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho\nverejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé\ndôsledky primárneho významu na životné prostredie;\nd) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania\npotrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín;\ne) aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil\nodber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom\npríslušnými vnútroštátnymi orgánmi.\n29. Z citovaných ustanovení ZOPK aj Smernice o biotopoch vyplýva, že výnimku možno udeliť pri\npredchádzaní závažných škôd na úrode (ZOPK), resp. pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä\núrody a hospodárskych zvierat.\n30. Aj keď citované ustanovenia komunitárneho a slovenského práva používajú pre vyjadrenie tohto\núčelu odlišné pojmy, nie je možné, podľa názoru sťažovateľa, interpretovať dôvod udelenia výnimky\npodľa ust. § 40 ods. 3 písm. b/ inak, ako je tento dôvod vyjadrený v ust. čl. 16 ods. 1 písm. b/ Smernice\no biotopoch, teda že výnimka môže byť udelená, ak je preukázané, že jej udelenie a realizácia môže\nzabrániť vážnemu poškodeniu úrody či hospodárskych zvierat.\n31. Aplikujúc uvedené na uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti je sťažovateľ presvedčený o tom, že v\nprípade, že orgán verejnej správy udelí výnimku z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK,\nmusí byť v konaní preukázané, že udelenie takejto výnimky má schopnosť skutočne zabrániť či predísť\nzávažným škodám na úrode. Podľa názoru sťažovateľa samotná skutočnosť, že k škodám dochádza,\nhoci sú aj tieto škody spôsobené medveďom hnedým, nie je dodatočným zistením pre rozhodnutie o\ntom, že je potrebné udeliť výnimku podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK, ak totiž udelenie a realizácia\nvýnimky nemá spôsobilosť prispieť k naplneniu zákonom či smernicou sledovaného cieľa, potom takúto\nvýnimku nemožno považovať za udelenú v súlade s právom, keďže v skutočnosti nebola udelená na\nlegitímny a v práve zakotvený cieľ.\n32. Uvedený argument platí rovnako aj pre výnimku udelenú z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3\npísm. c/, teda v záujme verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Pre uvedený dôvod je rovnako\nnevyhnutné predovšetkým vyhodnotiť či udelenie neadresnej výnimky na usmrtenie medveďa hnedého\nbez toho, aby existovali dôvodné predpoklady domnievať sa, že ide o medveďa, ktorý bezpečnosť\nobyvateľstva ohrozuje, je spôsobilé túto bezpečnosť zvýšiť. Sťažovateľ v priebehu celého konania\nnamietal, že usmrtenie medveďa na vnadisku neprispeje žiadnym spôsobom k tomu, aby, ak skutočne\ndochádza k nebezpečným stretom obyvateľstva so synantropným jedincom, aby k takýmto stretom,\npo usmrtení medveďa, na základe výnimky, nedochádzalo. Bez ohľadu na to či by šlo o jedného\nalebo viacerých prenikajúcich medveďov, teda synantropných, je zrejmé, že takéto jedince, ktoré prešli\nprocesom synantropizácie, nie je nemožné identifikovať práve na základe opakujúcich sa návštev\nprostredia mimo ich prirodzeného biotopu. Nie je však účelom kasačnej sťažnosti polemizovať s\nnesprávnymi skutkovými závermi krajského súdu. Sťažovateľ preto upriamuje pozornosť kasačného\nsúdu na podstatu tohto dôvodu kasačnej sťažnosti, ktorou je tak ako v prípade dôvodu na udelenie\nvýnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK, povinnosť orgánu verejnej správy spoľahlivo zistiť, aká\nje spôsobilosť udelenej výnimky viesť k naplneniu sledovaného cieľa.\n\n33. V situácii, kedy sa udeľuje výnimka na usmrtenie nešpecifikovaného jedinca na vnadisku, je\nnesporné, že bude usmrtený jedinec, ktorý príde na miesto vnadenia v čase určenom na realizáciu\nvýnimky. Udelenie výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého na vnadisku neponúka žiadnu\nzáruku, že jedinec usmrtený na základe výnimky bude tým jedincom, prevenciu pred spôsobením škôd,\nktorým má výnimka zabezpečiť. Nemožno súhlasiť s názorom, že podstatné je usmrtiť akéhokoľvek\njedinca medveďa hnedého a škodcovia majú byť neidentifikovaní, a teda im ani nemá byť do budúcna\nzabránené v spôsobovaní škôd. Pripustiť, že takýto spôsob udeľovania výnimiek je v skutočnosti\nobchádzaním ustanovení ZOPK, kedy sa neidentifikujú problematické jedince, aby naďalej bolo možné\nargumentovať vznikajúcimi škodami a udeľovať na odstrel medveďov výnimky, sťažovateľ odmieta.\n34. Inak povedané, pre konštatovanie o zákonnosti udelenej výnimky nepostačuje subsumovať zistený\nskutkový stav pod niektorú z hypotéz uvedených v ust. § 30 ods. 3 ZOPK, ale záver o dôvodnosti, a\nteda aj zákonnosti udelenej výnimky musí byť založený na logickej úvahe, nepripúšťajúcej rozumné\npochybnosti o jej správnosti, ktorá presvedčivo zdôvodní, prečo zistený skutkový stav odôvodňuje záver,\nže udelenie výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého, prioritného druhu európskeho významu,\nmôže byť považované za efektívny prostriedok na naplnenie cieľa sledovaného výnimkou. Dôvodnosť\nudelenej výnimky musí vychádzať z presvedčivého záveru, že jej udelenie zohrá nie zanedbateľnú\núlohu pri predchádzaní závažných škôd alebo pri ochrane záujmu na verejnom zdraví, alebo verejnej\nbezpečnosti, že delenie výnimky má reálny potenciál viesť z uvedených hľadísk k zlepšeniu situácie.\nŽiadna takáto úvaha, z ktorej by vyplýval logický zámer o reálnej efektívnosti udelenej výnimky, sa v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu nenachádza.\n35. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že výnimku nie je možné považovať za dôvodnú iba z dôvodu,\nže dochádza ku škodám na úrode a k možnosti nebezpečných stretov ľudí s medveďmi, ale vtedy, ak\nexistuje dôvodný predpoklad, že výnimka je účinným nástrojom náprav či prevencie.\n36. Ako sťažovateľ uviedol v bode 34 svojej žaloby, výnimka z druhovej ochrany medveďa hnedého bola\nžiadateľovi udelená v území európskeho významu SKIJEV 319 Poľana, kde je predmetom ochrany aj\nmedveď hnedý. V tom istom roku žalovaný v rozhodnutiach, ktoré boli označené v bode 34 žaloby udelil\nvýnimku na usmrtenie 4 jedincov medveďa hnedého, navyše v roku 2015 žiadateľ, Lesy Slovenskej\nrepubliky, usmrtil v predmetnom území NATURA 2000, 5 jedincov medveďa hnedého (spolu v roku 2015\na 2016, 8 jedincov medveďa hnedého). Samotný žiadateľ v tomto konaní v posledných rokoch usmrtil 7\nmedveďov hnedých. Keďže podľa ust. § 27 ods. 1 písm. a/ územie európskeho významu je územím, na\nktorom sa okrem iného nachádzajú druhy európskeho významu a podľa čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch\nje NATURA 2000 sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa okrem iného vyskytujú prirodzené biotopy\ndruhov uvedených v prílohe II, ktorá umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov\na obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu, je zásadne nesprávnym právnym\nposúdením, že krajský súd pri posudzovaní veci tejto otázke nevenoval pozornosť, a to napriek tomu, že\npočetnosť usmrtených jedincov medveďa hnedého v predmetnom území priamo vyplývala zo žalobcom\noznačených rozhodnutí žalovaného. Za takéhoto stavu je potrebné konštatovať, že neexistuje žiaden\nrozdiel medzi rozhodovaním o udelení výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého na území, kde nie je\npredmetom ochrany v rámci sústavy NATURA 2000 a na územiach, kde predmetom takejto ochrany je,\nčo zásadným spôsobom eliminuje cieľ zaradenia predmetnej lokality do sústavy NATURA 2000, ktorým\nje okrem iného, priaznivý stav ochrany medveďa hnedého.\n37. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhoval sťažovateľ, aby najvyšší súd rozhodol o jeho kasačnej\nsťažnosti tak ako to uviedol vo svojom sťažnostnom návrhu.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n38. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 19.12.2018, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd\nSR rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil a kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nStotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného a\nskutkovým a právnym posúdením veci správnym súdom.\n39. Účastník konania Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa -Hrochoť sa vyjadril\nku kasačnej sťažnosti podaním z 27.12.2018, v ktorej sa stotožnil s rozhodnutím správneho súdu.\n\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n40. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez nariadenia\npojednávania podľa § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n41. Podľa § 35 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom k\n31.12.2018:\nChránený živočích\nOds. 1 Chráneného živočícha je zakázané\na) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,\nb) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,\nc) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy\nmláďat, zimného spánku alebo migrácie,\nd) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,\ne) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\nOds. 2 Zakázané je\na) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom\nareáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec,\nb) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho\nprirodzenom areáli,\nc) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho\nprirodzenom areáli.\nOds. 3 Zákazy podľa odseku 1 písm. e/ sa nevzťahujú na chráneného živočícha, ktorý nepochádza z\nvoľnej prírody a na chráneného živočícha, pre ktorého bola vydaná výnimka podľa osobitného predpisu.\nOds. 4 Zákaz podľa odseku 1 písm. a/ a b/ sa nevzťahuje na lov druhov vtákov uvedených v osobitnom\npredpise mimo obdobia ich hniezdenia alebo rozmnožovania a v prípade sťahovavých druhov mimo\nobdobia ich rozmnožovania alebo návratu na hniezdiská. Na tieto druhy vtákov, ktoré môžu byť\npredmetom lovu, sa nevzťahuje zákaz držby a prepravy podľa odseku 1 písm. e/.\nOds. 5 Zákaz podľa odseku 1 písm. e/ sa nevzťahuje na druhy vtákov, ktorých zoznam vydá ministerstvo\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté v súlade s týmto zákonom.\nOds. 6 Kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý nie\nje druhom podľa odseku 4 (ďalej len „celoročne chránený živočích“), v jeho prirodzenom prostredí alebo\nten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí, zraní alebo\nusmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo\nusmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený\nživočích, ktorý je poľovnou zverou, oznámi nález okresnému úradu.\nOds. 7 Úhyn chráneného živočícha vybraného druhu držaného v ľudskej opatere a príčinu jeho úhynu\nje jeho držiteľ povinný preukázať potvrdením veterinárneho lekára.\nOds. 8 Na nález chráneného živočícha v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú\nosobitné predpisy.\nOds. 9 Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených,\npoškodených, uhynutých a náhodne odchytených alebo usmrtených chránených živočíchov a zoznam\n\nvybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa odseku 7, ustanoví\nvšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\n42. Podľa § 40 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom znení:\nVýnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov\nOds. 1 Zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom\nživočíchov (§ 34 až 38 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20190801.html>)\nneplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že\nčinnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané\ndruhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. Zákaz činnosti podľa\n§ 34 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20190801.html> (zákaz\nvykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 2 písm. b) a c) <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2002/543/20190801.html> neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti,\nktorá\na) bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní preukázalo, že\nčinnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a zároveň\nb) na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu64) <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20190801.html> nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany\ndotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2002/543/20190801.html> ani na priaznivý stav predmetu jeho ochrany.\nOds. 2 Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov,\nvybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky\nrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie\ndotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.\nOds. 3 Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\nb) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nc) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy\nvoľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane\ntých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného\nvýznamu na životné prostredie,\nd) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\ne) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\nOds. 4 Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje\na) určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka,\nb) prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých\ndruhov,\nc) podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť\npovolenú výnimkou,\nd) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,\ne) ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20190801.html>.\n43. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že dôvodom pre\npovolenie výnimky zo zákazu ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z.z. podľa\nrozhodnutia žalovaného je skutočnosť, že v danom území pretrváva vysoké riziko ohrozenia zdravia\na bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a ovocných stromoch,\nkeď Štátna ochrana prírody SR (ďalej len „ŠOP SR“) v Chránenej krajinnej oblasti Poľana (ďalej len\n\n„CHKO“) v odborných stanoviskách odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej\npovolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Žalovaný konštatoval\nv napadnutom rozhodnutí, že vo veci bolo preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli\nsplnené podmienky § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie\njedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ je na strane 3, 4\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu náležite zdôvodnené. Ďalej konštatoval, že podmienky\nvýkonu rozhodnutia zahŕňajú aj možnosť vnadenia, čo do oblasti s výskytom ľudí môže prilákať ďalšie\njedince medveďa, preto osobitná komisia vyhodnotila túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Žalovaný\nkonštatoval, že správa CHKO Poľana ako lokality, kde možno loviť medveďa na návnadu určila iba\nlokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie\nľudí medveďmi prilákanými na vnadisko, pre účel ochrany populácie medveďa hnedého vylúčila z lovu\nlokality na území európskeho významu SKÚEV 0319 Poľana. Týmto postupom, podľa žalovaného,\nsa zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu\nohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých, z dôvodu vnadenia medveďov na potrebu a\nsúčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje\nznámky straty plachosti pred ľuďmi. Ďalej konštatoval, že z predložených podkladov rozhodnutia\nproblematické jedince medveďa hnedého nie sú vlákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a\nkrmoviskami zriaďovanými pre zver, ale v blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy\nz poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovanej v okolí obce Hrochoť a zo súkromne vlastnených\novocných stromov, a to napriek preventívnym opatreniam spočívajúcim v oplocovaní lánov kukurice\nelektrickými oplôtkami. Žalovaný konštatoval, že zlikvidovanie týchto antropologických zdrojov potravy v\ndanom prípade nie je reálne a naviac právne predpisy upravujúce oblasť poľovníctva priamo predpisujú\nužívateľovi poľovného revíru prikrmovať zver v čase núdze o potravu, a preto likvidácie zariadení na\nurčenie prikrmovania zvery v poľovnom revíri by bolo v rozpore s týmito predpismi. Poukázal na správu\nCHKO Poľana ako organizačná zložka ŠOP SR, kde uvedená organizačná zložka odporúča, na základe\npreverenia konkrétnej situácie, povolenie výnimiek z podmienok ochrany medveďa hnedého, navrhuje\nv blízkosti obcí riešiť odstrel medveďa len posliedkou so zameraním sa na lokality, kde najčastejšie\ndochádza ku škodám a lov na vnadisku povoľuje len na lokalitách vzdialených od obcí.\n44. Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, v ktorej tvrdil, že všetky vnadiská, na ktorých sa\nkoncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie, predstavujú významný medzičlánok smerujúci\nk postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov a táto skutočnosť v zásade\nniekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom. Žalovaný konštatoval, že táto\ncitácia žalobcu zo stanoviska Správy Tatranského národného parku TANAP 1062/2015 z 21.07.2015,\nvydaného v skutkovo obdobnej veci, je neopodstatnená, nakoľko podané žiadosti užívateľov poľovných\nrevírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR, na základe zisťovania\nvývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd\nspôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov,\npričom v každom jednotlivom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom\nmedveďov v danej lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2, 3 zákona\no ochrane prírody. Preto nepovažoval žalovaný citát týkajúci sa inej lokality za relevantný pre posúdenie\npovolenia výnimky v prejednávanej veci. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa povolil výnimku zo zákazov\nustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ 8a e/ zákona č. 543/2002 Z.z.\n45. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie,\nprávo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane\nživotného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy a\nako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv,\nktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti\na spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 Nálezu Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 4/2018-45 zo dňa\n13.11.2018).\n46. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n47. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n\n48. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n49. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutia týkajúce sa základných\npráv a slobôd.\n50. Podľa čl. 9 ods. 3 Aahuského dohovoru každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené\nv jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb alebo orgánov verejnej moci, ktoré\nsú v rozpore s jej vnútroštátnym právom oblasti životného prostredia.\n51. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických\nosôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje\nzákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu\ntrvalo udržateľného rozvoja, označuje za životné prostredie všetko, čo vytvára prirodzené podmienky\nexistencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom i ďalšieho vývoja; jeho zložkami sú hlavne\novzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Zákonná úprava obsahuje aj iné právne predpisy v oblasti\nživotného prostredia s platnosťou na celom území Slovenskej republiky. Zároveň tu existujú právne\npredpisy vydané regionálnymi orgánmi verejnej správy, ktoré majú platnosť na území jednotlivých\nregiónov, resp. právne predpisy vydané miestnou špecializovanou štátnou správou s platnosťou na\núzemí miest a obcí (bod 21 nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018).\n52. V prejednávanej veci bolo preukázané, že výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.\nb/ a e/ zákona o ochrane prírody a krajiny poľovníckym združením počas obmedzenej časovej platnosti\nrozhodnutia ministerstva bola realizovaná a k usmrteniu, odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého\ndošlo dňa 12.12.2016.\n53. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, keď pristúpil k meritórnemu prejednaniu\nveci v súlade s právnym názorom vysloveným v Náleze Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 274/2018-45\nzo dňa 13.11.2018, i napriek tomu, že v čase rozhodovania správneho súdu výnimka, ktorá bola na\nodstrel medveďa udelená rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu, bola aj realizovaná.\n54. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne\nposúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu,\nktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie\nide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny\npredpis, no tento chybne vyložil v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom. Ako je už\nuvedené, nesprávne právne posúdenie je spravidla spojené s nedostatočne zisteným skutkovým stavom\n(komentár k Správnemu súdnemu poriadku: Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. 2018, str. 946).\n55. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadosť o udelenie výnimky doručená orgánu\nverejnej správy 13.06.2016 zo strany Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovnícke združenie Chochuľa\n- Hrochoť (ďalej len „poľovnícke združenie“, „PZ“) bola odôvodnená skutočnosťami, že v poľovnom revíre\nžiadateľa, ktorý bol v rozsahu 2 000 hektára, konštatuje žiadateľ premnoženie medveďov, ktoré rozšírili\nsvoje teritóriá aj do poľných častí, kde sa hlavne v lete a na jeseň stávajú stálou zverou. V žiadosti\nuviedol stav medveďov ako stály, ktoré sa zdržujú v revíri po celý rok v rozsahu počtu k 31.03.2016\ncelkový počet medveďov 14, z toho dospelých samcov 4, dospelé samice 3, ročné mláďatá 7. Ďalej\nuviedol, že v lete a na jeseň sa prechodne medvede zdržujú na poľnohospodárskych kultúrach, hlavne\nspôsobujú škody na kukuriciach, taktiež čase škody spôsobujú na ovocných stromoch v súkromných\nzáhradách v krajných častiach obce. Ďalej uviedol, že v minulosti dochádzalo aj k častým škodám na\nvčelstve spôsobených medveďmi, preto tunajší včelári prestali vystavovať včelstvo v lokalite uvedeného\npoľovného revíru. Hlavným dôvodom pre podanie žiadosti sú zdokumentované, za minulé obdobie,\n\nškody spôsobené na poľnohospodárskych kultúrach, a to škody za rok 2015 na poľnohospodárskych\nkultúrach vo výške 5 800,- € a na ovocných drevinách vo výške 191,- €. Ďalej je v žiadosti konštatované,\nže medvedia populácia sa rozrastá, pričom dochádza zo strany poľovníckej organizácie k monitorovaniu\nstavu medveďa hnedého a podľa ich názoru toto ich napredovanie je potrebné regulovať a udržať škody\nspôsobné medveďou zverou aspoň na terajšej úrovni, prípadne ich znižovať oprávnenou reguláciou\nmedveďa hnedého.\n56. V podanej žiadosti skonštatoval, že na odstrel boli udelené každoročne výnimky realizované v rokoch\n2001, 2003, 2006, 2007 až 2011, 2013 až 2015 a odstrel nebol realizovaný v roku 2003, 2007, 2011\na 2013.\n57. Štátna ochrana prírody (ďalej len „ŠOP“) v stanovisku k žiadosti zo dňa 04.07.2016 návrh\nna vydanie výnimky odôvodnila škodami na poľnohospodárskych kultúrach v roku 2014 a 2015 a\novocných drvinách v roku 2015, tieto škody boli posúdené komisionálne za účasti príslušných orgánov\na konštatovala, že v jesennom období sa výrazne zvyšuje početnosť medveďov v poľovnom revíri\n(migrácia jedincov z okolia za potravou a že zo strany poľnohospodárskeho družstva Hrochoť je\nproblematické riešiť ochranu kukuričných lánov elektrickými oplôtkami, vzhľadom na rozsiahle plochy\na že je perspektívne snaha ochrániť elektrickými oplôtkami aspoň časť honov s kukuricou. Ďalej\nŠOP konštatoval, že odstrel medveďov sa v posledných rokoch sústreďuje v priestoroch s najväčšími\nškodami na poľnohospodárskych plodinách, riešené škody na kukurici komisionálnou ohliadkou boli\nvykonané dňa 18.08.2015 v PD Hrochoť škody na ovocných drevinách Blažková 07.10.2015, Považanec\n11.09.2015 a 16.09.2015 a dňa 22.06.2015 bol nahlásený Mazúchovou pohyb medvedice s dvoma\nmláďatami v blízkosti rodinných domov v lokalite Dúbrava a Trávnik.\n58. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, k námietkam žalobcu\nuvádzaných v rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu konštatoval, že „z predložených\npodkladov rozhodnutia problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do\nblízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských\nsídiel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných v okolí\nobce Hrochoť a zo súkromne vlastnených ovocných stromov, a to napriek preventívnym opatreniam\nspočívajúcich v oplocovaní lánov kukurice elektrickými oplôtkami. Likvidovanie týchto antropických\nzdrojov potravy v danom prípade nie je reálne. Naviac právne predpisy upravujúce oblasť poľovníctva\npriamo predpisujú priamo užívateľmi revíru prikrmovať zver v čase núdze o potravu, a preto likvidácia\nzariadení určených na prikrmovanie zvery v poľnohospodárskom revíri by bola v rozpore s týmito\npredpismi. Osobitná komisia považuje povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého v\nzmysle § 40 ods. 3 b/ a c/ zákona o ochrane prírody v súvislosti s § 35 zákona o ochrane prírody za\npostup, ktorý bol plne v súlade so zákonom o ochrane prírody. Žalovaný ďalej konštatuje, že správa\nCHKO Poľana ako organizácia ŠOP SR naviac v prípadoch, keď odporúča na základe preverenia\nkonkrétnej situácie povolenie výnimiek z podmienok ochrany medveďa hnedého navrhuje v blízkosti\nohrozených obcí riešiť odstrel medveďa len posliedkou so zameraním sa na lokality, kde najčastejšie\ndochádza ku škodám a lov na vnadisku povoľuje len na lokalitách vzdialených od obcí. Správa CHKO\nPoľana uvádza, že vnadiská na medveďa sa nemajú zriaďovať v blízkosti obcí a osídlenia, vo svojich\nstanoviskách pre všetky poľovné revíre pôsobnosti. Ďalej konštatuje, že osobitná komisia považuje za\nneopodstatnenú citáciu žalobcu zo stanoviska Správy TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015 vydaného\nv skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého „všetky hľadiská, na ktoré sa koncentrujú medvede bez\nohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synatropizácie\nhlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko\nnebezpečného stretu s človekom.“ Ďalej žalovaný konštatoval, že podané žiadosti užívateľov poľovných\nrevírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR, na základe zisťovania\nvývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania škôd spôsobených\ntýmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v každom\njednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej lokalite\na oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky. Podľa žalovaného nie je relevantný pre posúdenie\nv uvedenej veci, záver týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách, výskyt škôd\nspôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú totožné.\n59. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vyplýva, že\nhlavným dôvodom povolenia výnimky odstrelu medveďa boli škody spôsobené medveďom na\n\npoľnohospodárskych kultúrach a ovocných stromoch a stret človeka s medveďom v posudzovanej\noblasti a tým podľa správnych orgánov vysoké riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku\nzávažných škôd.\n60. Kasačný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľa, že „problematické jedince medveďa“ (ďalej\nlen „problematický jedinec medveďa“), tento termín používajú aj správne orgány, ktoré ohrozujú\nzdravie a život ľudí a spôsobujú závažné škody na úrode a ovocných stromoch, resp. hrozí, že\nich budú spôsobovať a ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí nebol identifikovaný tak, aby bolo\njednoznačne preukázané, že výnimka, povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho\nalebo konkrétnych problematických jedincov. Tieto závery nevyplývajú ani z obsahu preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia ani z podkladov rozhodnutí.\n61. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia je všeobecné,\npodľa názoru kasačného súdu aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku\nškôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia\nľudí pri vizuálnom strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky\nnevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území, ktorý ohrozuje\nbezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode ako aj ovocných stromoch a je\nreálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym\nvýchodiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to bez ohľadu na rozsah\npremnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie. Kasačný súd zdôrazňuje, že poľovný revír žiadateľa\nPoľovníckeho združenia Chochuľa - Hrochoť (ďalej len „poľovníckeho združenia“, ďalej len „PZ“) tak\nako vyplýva z obsahu jeho žiadosti, sa nachádza v katastrálnom území Hrochoť - Poníky - Dúbravica a\njeho celková výmera je 2 009,30 hektára. Pred odstrelom sa v revíry nachádzali 4 samci, čo logicky v\npodstate malo priniesť záver, že odstrelom sa populácia samcov v poľovnom revíry mala znížiť na počet\n3, teda spolu zo 14 na 13 kusov. Kasačnému súdu však nie je zrejmé či tento počet jedincov medveďa,\nktoré uvádza poľovnícke združenie na svojom území možno hodnotiť ako stav premnoženia, ktorý je\npotrebný riešiť reguláciou, odstrelom medveďov, i keď kasačný súd zdôrazňuje vo vzťahu k aplikácii §\n40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z. je táto skutková okolnosť irelevantná, a to aj z dôvodu,\nže nie je zrejmé v akom rozsahu sa udeľujú výnimky na odstrel medveďov pre iné poľovné združenia\nvykonávajúce právo poľovníctva v iných, napr. susediacich poľovných revíroch, a to predovšetkým z\ndôvodu migrácie medveďov, ktorých migračné územie presahuje nielen niekoľko poľovných revírov, ale\naj štátov.\n62. Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia žalovaného nebolo preukázané, že v čase žiadosti\nako aj v čase rozhodovania správnych orgánov konkrétny „problematický jedinec medveďa“ sa správal\ntak, že by ohrozoval bezpečnosť a zdravie ľudí, hrozilo, že spôsobí závažné škody na úrode a\novocných stromoch a že jedinou uspokojivou alternatívou riešenia tejto situácie bola nutnosť povoliť\njeho odstrel. Rozsah poľovného revíru žiadateľa je viac ako 2 000 hektárov, pričom čas tohto revíru\nsa nachádza (asi tretina) v chránenom území CHKO Poľana. Z obsahu administratívneho spisu a\nrozhodnutia žalovaného nie je zrejmé či v ostatnej časti chráneného územia Poľana sa nachádzajú\npoľovné revíre iných subjektov. Migrácia medveďov presahuje aj niekoľko štátov, bežne Slovenska,\nPoľska, niekedy Slovenskej republiky, Poľska, Ukrajiny a dokonca aj Maďarska, čo znamená, že oblasť,\nv ktorej jedinec medveďa migruje je 40 000 - 50 000 hektárov. Z rozhodnutia žalovaného nemal kasačný\nsúd preukázané, že výnimka odstrelu jedinca sa týkal konkrétneho problematického jedinca, ale aj\njedinca migrujúceho v chránenom území Poľana, do ktorej je zaradená aj časť 1/3 poľovného revíru\nžiadateľa.\n63. Neušlo pozornosti kasačného súdu nielen, že odstrel medveďa bol reálne vykonaný 12.12.2016,\na že došlo k odstrelu štvorročného medveďa - samca, čo je jedinec v produktívnom veku, ktorý\nmohol byť geofondom. Medvede - mláďatá, sú u svojej matky do veku 2 až 3 rokov, dožívajú sa v\npriemere 20 až 25 rokov a v zajatí aj 40 rokov. Žalovaný nevyvrátil v argumentoch preskúmavaného\nrozhodnutia hypotézu, že počet medveďov 14, z toho 4 samcov v lokalite chráneného územia Poľana\npoľovného revíru žiadateľa v rozsahu 2 009 hektárov v roku 2016 možno hodnotiť ako podmienky pre\nich reguláciu, ktoré tak ako konštatoval kasačný súd neumožňujú aplikovať dôvod pre udelenie výnimky\nupravený v § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a že došlo k odstrelu problematického\njedinca. Účelom zákona o ochrane prírody č. 543/2002 je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé\nživočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil status chráneného živočícha a v § 40 striktne\n\nvymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického\nvýrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého\n- živej bytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie niečoho výnimočného z pravidla, a to za prísnej\naplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom\npodľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových\nokolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového\nstavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených\nzákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov.\nLen v takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť či sú splnení zákonné\npredpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa\nje bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale\nje predovšetkým zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho\nprírodného bohatstva. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že udelenie výnimky na odstrel\nmedveďa („bez adresného označenia jedinca“ pozn. kasačného súdu) je podľa dôvodov rozhodnutia\nžalovaného, rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu riešením preventívneho charakteru (str. 4\nprvý odsek, posledná veta prvostupňového správneho rozhodnutia) čo je v úplnom rozpore s účelom\na zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z.z., keď odstrel medveďa len z dôvodu, že sa medvede\nmnožia a premnožujú a ocitajú sa pri ľudských obydliach a poľnohospodárskej pôde a môžu spôsobiť\nzávažné škody na úrode a ovocných stromoch (ktoré spôsobujú nielen medvede, ale aj iná zver a škody\nspôsobujú aj živelné udalosti, záplavy, sucho a pod.) samo o sebe nemôže napĺňať ust. § 40 ods. 3\npísm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. naviac keď zákonodarca pri udelení výnimky vyžaduje preukázanie\nzávažných škôd, čo predpokladá konkrétne skutkové okolnosti, kedy jedince/jedinec/živočích spôsobuje\nzávažné škody a reálne hrozí, že bude v spôsobovaní závažných škôd pokračovať a v preukazovaní\nsituácii, keď kontakt človeka s jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu, ktorá ohrozuje život a zdravie\nobyvateľov, resp. je reálny predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek pozorovanie medveďa obyvateľstvom\nmimo lesa nie je možné bez ďalšieho (existencie konkrétnych skutkových okolností) považovať za\nsituáciu, ktorá vyžaduje ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ zákona\nč. 543/2002 Z.z.\n64. Orgány verejnej moci (štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej správy a\nsúkromné osoby) majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa každoročne\nnezmenšovalo. Je všeobecnej znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú na území Slovenskej\nrepubliky „holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná a iná výstavba v miestach, kde\nby udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa stáva\npodnikaním a neslúži bežnej osobnej spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné. Všetky tieto\nnegatívne skutočnosti ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú, v dôsledku\nčoho existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia ak nie tisícročia, sa\nzmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním budov priamo v lesných\nporastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri hlukom, výstavbou, prevádzkou budov,\ndopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často aj bezohľadným ľudským správaním. Všetky tieto\nskutočnosti aj iné sú faktorom, ktoré narúšajú prirodzený život nielen tohto chráneného živočícha v\njeho prirodzenom prostredí, v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza o rozsah\nsvojho prirodzeného teritória a v tejto súvislosti aj rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré mu boli v\nminulosti k dispozícii. Preto je potrebné, aby sa „kompetentní“ podieľali na odstraňovaní príčin výskytu\nmedveďa v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôde a svojím prístupom riešili príčiny tohto\nstavu. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia situácie, keď zlyhávajú všetky ostatné\nvhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov, umiestnenie do iných lokalít, monitorovanie\nich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických oblastiach pre človeka, chránené odpadky\na ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôdy, ochrana\npoľnohospodárskej pôdy a úrody elektrickými ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie zveri ako aj\nvýchova k zodpovednosti človeka, správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky tieto\nopatrenia, aj iné, by mali eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd\nna poľnohospodárskej pôde, úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle\nteritórium v rozsahu 40 000 - 50 000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov bežne,\nSlovenska - Poľska, Slovenska - Poľska - Ukrajiny, dokonca Slovenska - Poľska - Ukrajiny - Maďarska.\nKontakt človeka s medveďom mimo jeho prirodzeného teritória bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej\nrepubliky. Vyspelé ekonomiky, napr. Kanada, považujú denný kontakt človeka s medveďom pri svojich\nobydliach za úplný bežný bez toho, aby túto situáciu pravidelne riešili odstrelom jedincov. Aj v tomto\n\nsmere je možné získať skúsenosti a aplikovať zaužívané a osvedčené postupy. Kasačný súd zdôrazňuje,\nže v týchto vyspelých ekonomikách, najmä v Kanade ľudia žijú v symbióze s medveďmi, správajú sa\nzodpovedne, keď obmedzujú na najvyššiu možnú mieru situácie, ktoré by medvede lákali k ľudským\nobydliam a poľnohospodárskym plodinám, resp. provokovali a tým na najvyššiu možnú mieru eliminujú\npríčiny situácií stretu medveďa s človekom a vzniku závažných škôd. V tomto smere stále nie je\ndostatočná osveta a najmä výchova človeka k zodpovednosti aj k chránenému živočíchovi, medveďovi.\nČasto k tomu prispieva aj nekompetentný prístup príslušných orgánov verejnej moci, ich nedostatočná\nrazancia vo vzťahu k ochrane chráneného živočícha.\n65. Vyspelé ekonomiky Kanada, vo väčšej miere ako v Slovenskej republike, monitorujú medvede.\nPokiaľ je zistená činnosť problematického jedinca medveďa alebo jedincov, chytia ich do pascí, medveďa\nprehliadnu či nemá zdravotný problém, či nie je zranený, či nie je podvyživený, prestárly, teda zisťujú\naj v tomto smere dôvody, ktoré môžu byť východiskom pre problematické správanie sa jedinca.\nPokiaľ príslušné orgány zistia, že medveď je v poriadku, premiestnia ho na iné odľahlé miesto. Pri\npremiestňovaní postupujú tak, že ho plašia búchaním do klietky, v ktorej je premiestňovaný, aby mal\nrešpekt, aby sa bál opätovne sa k miestu, kde sa približujú, priblížiť a vrátiť, keď ho vypustia strieľajú\ndoňho gumené projektily, aby opätovne ho odradili sa vrátiť, púšťajú na ne vycvičené psy, teda robia\nvšetky možné a efektívne opatrenia, aby medveď stratil plachosť a aby sa bál vrátiť na to miesto, kde jeho\npobyt bol vyhodnotený ako problematický. Samotný odchyt medveďa a jeho premiestnenie do divočiny,\ndo vzdialených častí, resp. aj iného štátu, keďže migrácia medveďa v našich podmienkach presahuje\nniekedy rozsah 2, 3 aj 4 susediacich štátov, jeho intenzívne plašenie, eliminujú budúci stret medveďa\ns človekom v blízkosti obydlí. Je pravdou, že teritórium Kanady nie je možné porovnať s teritóriom\nSlovenskej republiky, ale postup, ktorý realizujú kompetentné osoby v tejto vyspelej ekonomike, vo\nvzťahu k medveďom, je aplikovateľný v mnohých prípadoch aj pre postup našich kompetentných\norgánov, za prísneho dodržiavania právnej úpravy upravujúcej aj zakázané postupy (čl. 12, 15 Smernice\nRady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992, príloha VI. Smernice, § 35, § 36 zákona č. 543/2002 Z.z.).\nKasačný súd konštatuje, že k verejnosti doposiaľ neprešli, resp. dostatočne neprešli informácie, ktoré by\npreukazovali, že kompetentné osoby aj takýmto spôsobom postupovali, snažili sa eliminovať prítomnosť\nproblematického jedinca alebo jedincov v blízkosti obydlí človeka pred samotným odstrelom. Takýto\npostup nebol preukázaný ani v preskúmavanej veci.\n66. Mladý jedinec medveďa žije u matky po dobu 2 - 3 rokov veku, následne odchádza od matky, ale ešte\nnejaký čas, rok aj viac, sa zdržuje v blízkosti teritória svojej matky, pokiaľ ho vlastná matka z tohto svojho\nteritória, ako už dospelého jedinca, nevyženie. Preto pravidelne v teritóriu medvedice, keď teritórium\nsa nachádza aj v blízkosti ľudského obydlia, resp. hraničí s ním, sa môže po nejakú dobu nachádzať\nz uvedeného dôvodu aj viacero jedincov medveďa. Takéto správanie medveďa je však prirodzené a\nexistuje tu odjakživa.\n67. Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20.10.2005 - VEC C-6/04 Komisia proti Spojenému\nkráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, bod 11 „V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že čl. 16\nsmernice o biotopoch definuje presným spôsobom podmienky, za ktorých sa členské štáty môžu odchýliť\nod článkov 12 až 15 a/ a b/ smernice o biotopoch, takže článok 16 sa má vykladať reštriktívne.“\nBod 12 „Okrem toho ako poznamenala generálna advokátka v bode 113 svojich návrhov, články 12,\n13 a 16 smernice o biotopoch predstavujú koherentný súbor noriem smerujúci k zabezpečeniu ochrany\npopulácií predmetných druhov, takže každá výnimka, ktorá by bola nezlučiteľná s touto smernicou, by\nporušovala tak zákazy uvedené v článku 12 alebo 13 tejto smernice, ako aj pravidlo, podľa ktorého\nvýnimky môžu byť poskytnuté v súlade s článkom 16 tej istej smernice.“\n68. Návrh generálnej advokátky - VEC C-6/04 bod 119 „Ani článok 16 ods. 1 smernice o biotopoch\nnemôže odôvodniť takéto výnimky. Výnimky, ktoré sú podľa neho prípustné, nemôžu byť opreté o\nlegálnosť daného konania, ale len o konkrétne dôvody, napríklad naliehavé dôvody prevažujúceho\nverejného záujmu. Okrem toho využitie takejto výnimky predpokladá, že neexituje iné vyhovujúce\nriešenie a že populácia predmetného druhu sa bude naďalej nachádzať v priaznivom stave ochrany.“\n69. Podobne rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10.01.2006 VEC C-98/03, návrh generálnej\nadvokátky z 11.01.2007 VEC C-508/04, bod 58, 67.\n\n70. Z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ako aj z podkladov týchto\nrozhodnutí, neboli preukázané závery vyjadrené v rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho\norgánu, že odstrel medveďa bol adresný, že bol zabezpečený úhyn problematického jedinca, že boli\nvykonané dostatočné preventívne opatrenia zo strany poškodených poľnohospodárov a vlastníkov,\nktoré by zabraňovali vzniku závažných škôd (elektrické ohradníky, ktoré ako vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu, neboli namontované v takom rozsahu ako bolo potrebné, keď ich účinnosť\nkonštatujú aj kompetentné orgány), ďalej nebolo preukázané, že došlo k prikrmovaniu zveri len v\nčase núdze a na odľahlých miestach, ktoré v maximálnej miere eliminujú stret medveďa s človekom\na jeho poľnohospodárskou činnosťou, že boli vyčerpané všetky prostriedky ekonomicky a technicky\nrealizovateľné a postupy eliminujúce v najvyššej možnej miere stret medveďa s človekom v blízkosti\nľudských obydlí a jeho poľnohospodárskej činnosti, a neexistuje uspokojivá alternatíva na riešenie\nsituácie a že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu\n(transpozícia čl. 16 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 v § 40 zákona č. 543/2002 Z.z.)\n71. Z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a ich podkladov nebolo preukázané\nnaplnenie čl. 16 bod 1 Smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených\nbiotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktoré upravuje možnosť povolenia výnimky iba za\npredpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany\npopulácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a v neposlednej miere správne orgány\nnepreukázali príčinnú súvislosť medzi škodami spôsobenými medveďom v roku 2015 a pôsobením\nkonkrétneho odstreleného medveďa v roku 2016 a nepreukázali splnenie jednej zo zákonných\npodmienok pre povolenie výnimky, preukázanie závažnej škody. V tomto smere absentuje v rozhodnutí\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu akékoľvek odôvodnenie a existencia závažnej škody\nnevyplýva ani z podkladov rozhodnutí a obsahu celého administratívneho spisu.\n72. Dôvodom pre vydanie výnimky na odstrel v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, tak ako vyplýva\nz podkladov rozhodnutia žalovaného, bola žiadosť poľovného revíru ako aj vyjadrenie ŠOK SR a\npodklady týkajúce sa preukázania škôd na poľnohospodárskych plodinách a ovocných stromoch v roku\n2015. Podľa správneho orgánu dôvody povolenia výnimky odstrelu medveďa nebudú mať vplyv na\npopuláciu medveďa.\n73. Kasačný súd zdôrazňuje, že rozhodnutie žalovaného a v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím nie je adresné. Vykonaným dokazovaním tak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu\nnemali správne orgány preukázané skutkové okolnosti, existenciu jedinca/jedincov, ktorí ohrozovali\nbezpečnosť a zdravie obyvateľov a je reálne, že v tomto budú pokračovať. Za takéto ohrozovanie\nnie je možné považovať akýkoľvek očný kontakt človeka s medveďom bez preukázania ďalších\nskutočností (v prejednávanej veci vo vzdialenosti 200 metrov, človek pozoroval približovanie sa medveďa\nk sadu iného vlastníka). Nie je možné považovať škody na poľnohospodárskej úrode v roku 2015 za\nbezprostrednú hrozbu škôd v súvislosti s vydaním povolenia na odstrel medveďa v roku 2016, keď\nz podkladov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo veci poškodeného, Poľnohospodárske družstvo\nHrochoť v rozhodnutí Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie z\n08.10.2015 o náhrade škody spôsobenej chráneným živočíchom sa konštatuje len čiastočné oplotenie\npoľnohospodárskej pôdy elektrickými ohradníkmi a sa konštatuje, že ohradníky minimalizujú vznik\nškôd, keď ohradníky neboli nainštalované ani v ovocnom sade poškodeného Blašku (rozhodnutie\nOkresného úradu Banská Bystrica z 12.10.2015), poškodeného Považana, rozhodnutie Okresného\núradu Banská Bystrica zo 14.09.2015 o priznaní náhrady škody, ktoré konštatuje, že neboli namontované\nplašiče a elektrická signalizácia. Bolo by možno zaujímavé porovnať každoročné škody spôsobené na\núrode medveďmi a škody, ktoré vznikajú záplavami, suchom a inými živelnými udalosťami navyše, v\npreskúmavanej veci nebol preukázaný vznik závažnej škody. Žalovaný v rozhodnutí zdôvodnil dôvody\nna odstrel jedinca na návnadisku. Zabezpečenie tohto odchytu medveďa však, podľa kasačného súdu,\nnezaručil, že sa odchyt bude týkať medveďa, ktorý spôsobil škodu v roku 2015, keď nebolo ani\npreukázané, že hrozilo v roku 2016 spôsobenie závažnej škody medveďom. Opätovne aj v tomto smere\nchýba adresnosť udelenej výnimky a chýbajú konkrétne skutkové okolnosti, ktoré preukazujú splnenie\nzákonných podmienok pre udelenie výnimky. Paradoxom je, že odchyt na vnadisku sa realizoval na\nkukuricu, na ktorej v roku 2015 bola medveďom škoda spôsobená. Z rozhodnutia žalovaného nebolo\npreukázané podľa kasačného súdu, že boli splnené všetky zákonné podmienky na udelenie výnimky\npodľa § 40, naviac keď výnimka bola udelená na odstrel neidentifikovateľného medveďa, teda nie\nmedveďa, ktorý spôsobil závažnú škodu, resp. že hrozí, že spôsobí závažnú škodu, konkrétne ohrozoval\n\nbezpečnosť a zdravie ľudí, resp. hrozí, že bude v tomto konaní pokračovať (ohrozovať) bezpečnosť\na zdravie ľudí, keď nebol preukázaný súvis škodovej udalosti z roku 2015 z usmrtením konkrétneho\njedinca na základe udelenej výnimky dňa 12.12.2016, a to aj vzhľadom na obrovské teritórium migrácie\nmedveďov, keď usmrtený jedinec nemusel byť tým, ktorý spôsoboval závažné škody (2015), keď\nnaplnenie tejto zákonnej podmienky správny orgán v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, podkladov\nadministratívneho spisu preukázal, keď je všeobecne známou skutočnosťou, že je možné identifikovať\njedinca medveďa stopami, pachovými zložkami, označiť ho, monitorovať ho obojkami, fotopascami,\niným spôsobom zisťovať jeho migráciu a eliminovať, v dôsledku toho realizovať odchyt medveďa a jeho\npremiestnenie do inej lokality, ktorá je bezpečná pre ľudí a ich majetok.\n74. V médiách sa čoraz častejšie objavujú články, ktoré informujú verejnosť o stretnutiach medveďa s\nčlovekom v blízkosti ľudských obydlí, resp. priamo v nich.\n75. Nemožno však konštatovať, že by verejnosť bola dostatočne informovaná o príčinách týchto situácii\na opatreniach, ktoré vzniku týchto situácií mohli a môžu zabrániť, ako aj o postupoch v tomto smere\nkompetentných.\n76. Pokiaľ sa v našej Slovenskej republike bude každoročne zmenšovať prirodzené teritórium pre\nživot medveďa, ktoré tu bolo odjakživa stáročia, a to stále intenzívnejším odlesňovaním, výstavbou,\nmedveď bude vo svojom prirodzenom prostredí rušený hlukom, exhalátmi z výstavby, z prevádzky\nzariadení ako aj dôsledkami turizmu v chránených oblastiach, nekontrolovanému zberu lesných plodov,\nnielen pre osobnú spotrebu, neustálim zmenšovaním nerušeného prirodzeného teritória medveďa a\ntým aj zdrojov jeho potravy, bude sa čoraz viac stretávať človek s medveďom mimo jeho prirodzeného\nteritória. Kompetentní a každý človek žijúci v Slovenskej republike, mali by urobiť všetky efektívne\nopatrenia, ktoré by stret človeka s medveďom, mimo jeho prirodzeného teritória eliminovali na najvyššiu\nmožnú mieru. Je potrebné predovšetkým riešiť príčiny a nielen dôsledky stretu, a to najhorším možným\nspôsobom, odstrelom živej bytosti. Krajnému riešeniu, odstrelu živej bytosti, medveďa hnedého, je\nmožné pristúpiť výnimočne a iba v prípade, ak skutočne v konkrétnej posudzovanej skutkovej situácii\nneexistuje uspokojujúca alternatíva pre vyriešenie problému tak ako to Slovenskej republike ukladajú\nzákony a únijná úprava.\n77. Úvaha správnych orgánov vyjadrená v dôvodoch rozhodnutí musí zodpovedať zisteným skutkovým\nokolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, musí byť logickým vyústením riadneho\nhodnotenia skutkových zistení, ktoré naplňujú aplikáciu zákonných ustanovení, podľa ktorých správny\norgán rozhodol. V posudzovanej veci zistené skutkové okolnosti nie je možné považovať za skutočnosti\npreukazujúce naplnenie zákonných ustanovení pre udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ v spojení\ns § 35 ods. 1 b/, e/ zákona č. 543/2002 Z.z.\n78. Z uvedených dôvodov kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie je nesúladné so zákonom,\npreto zmenil rozsudok krajského súdu, ktorý rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci (dôvod kasačnej sťažnosti § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie\nvýnimky. Nakoľko výnimka bola realizovaná a nie je možné vec dať do pôvodného stavu, boli splnené\nzákonné podmienky len pre zrušenie správnych rozhodnutí.\n79. Žalobca mal v kasačnom konaní úspech, súd pri aplikácii § 467 ods. 1 a 2 SSP priznal úspešnému\nžalobcovi právo na úplnú náhradu kasačného konania ako aj trov konania pred Krajským súdom v\nBratislave.\n80. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/3/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}