{"guid": "725c65d2-4885-442b-bd6f-9c9dfd9b7ba7:11f9f4e7-0fda-4134-867c-5b8dbef82b6a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200013.4", "spisova_znacka": "10Sžak/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/11/2017 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 10Sžak/11/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1017200013.4", "identifikacne_cislo": "1017200013", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2", "nazov": "§ 13c ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-52", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11f9f4e7-0fda-4134-867c-5b8dbef82b6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200013.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200013.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200013.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/11/2017\n1017200013\n30. 04. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1017200013.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): C. V., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, posledný trvalý\npobyt v krajine pôvodu: mesto Y. F., Š. L. W., T. N., Afganistan, toho času bytom Y. XXX/XX, F., L.,\nzastúpený: ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj - Občianske združenie, Cablkova 3, 821\n04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MUPO-46-26/2016-Ž zo dňa 24.11.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 7SaZ/1/2017-37 zo dňa 28.03.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/1/2017-37 zo dňa\n28. marca 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-46-26/2016-Ž zo dňa 24.11.2016\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-46-26/2016-Ž zo dňa 24.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) a podľa § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002\nZ. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že\nžalobcovi nepredlžuje poskytnutie doplnkovej ochrany.\n2. Rozhodnutie vychádza zo zistenia, že žalobca opakovane požiadal o poskytnutie doplnkovej ochrany\nz dôvodu obavy o svoj život, nakoľko mal v krajine pôvodu problémy. Podaním zo dňa 29.06.2016\nžalobca požiadal o doplnkovú ochranu z dôvodu, že stále pretrvávajú dôvody doplnkovej ochrany,\nobáva sa individuálnych dôvodov, ktoré opísal v predchádzajúcich konaniach, ako aj zo všeobecných\ndôvodov, nakoľko v Afganistane je vojenský konflikt a nikto sa nemôže cítiť bezpečne. Provincia N.,\nodkiaľ pochádza, je špeciálne problémová.\n3. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade pre potreby komplexného a objektívneho\nposúdenia žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR si dňa 11.03.2016 a následne\ndňa 11.04.2016 podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle vyžiadal vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby.\nŽalovanému dňa 03.05.2016 bolo pod č. p. 65/152-T-l09-2/2016-S doručené vyjadrenie Slovenskej\ninformačnej služby, s ktorým sa pracovník migračného úradu posudzujúci žiadosť oboznámil. Dňa\n\n26.05.2016 si migračný úrad vyžiadal doplňujúce vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby. Dňa\n20.07.2016 bolo pod č. p. 65/152-T-l09-3/2016-S doručené príslušné vyjadrenie Slovenskej informačnej\nslužby, s ktorým sa pracovník migračného úradu posudzujúci žiadosť oboznámil. Dňa 19.10.2016 si\nmigračný úrad podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle vyžiadal ďalšie doplňujúce vyjadrenie od Slovenskej\ninformačnej služby potrebné pre komplexné posúdenie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany. Dňa\n04.11.2016 bolo pod č. p. 65/152-T-l09-4/2016 doručené príslušné doplňujúce vyjadrenie Slovenskej\ninformačnej služby, s ktorým sa pracovník migračného úradu posudzujúci žiadosť oboznámil.\n4. Po posúdení žiadosti žalobcu a s poukazom na to, že ide o bezpečnostný záujem SR, bolo podľa\nžalovaného potrebné nepredĺžiť poskytnutie doplnkovej ochrany.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného.\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. V dôvodoch rozsudku\nuviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v intenciách podanej\nsprávnej žaloby za použitia § 190 SSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.\n7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namietal postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti žalobcu\no predĺženie doplnkovej ochrany v rozpore s § 3 Správneho poriadku uviedol, že táto námietka nie je\ndôvodná. Žalovaný v súvislosti s opätovným vyhodnotením žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej\nochrany vyžiadal v zmysle ustanovenia § 19a ods. 9 zákona o azyle vyjadrenia od Slovenskej\ninformačnej služby, ktoré mu boli doručené. Dňa 04.11.2016 bolo žalovanému pod č. p. 65/152T-109-4/2016 doručené doplňujúce vyjadrenie Slovenskej informačnej služby. Na základe posúdenia\nžiadosti žalobcu bola napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.11.2016 zrušená doplnková ochrana podľa §\n20 ods. 3 zákona o azyle z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Žalovaný získal dostatok\ninformácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl.\n8. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci krajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyžiadal\nrelevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o predĺženie poskytnutia doplnkovej\nochrany, na ktoré žalobca poukazoval. Krajský súd poukázal na to, že zákon o azyle je vo vzťahu k\nsprávnemu poriadku lex specialis, ktorý sa použije len subsidiárne. V danej veci zákon o azyle v § 52\nustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia o zrušení doplnkovej ochrany sa uvedie iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Krajský súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je vydané v súlade so zákonom.\n9. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ\nnapadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, uviedol,\nže táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný si vyžiadal informácie od Slovenskej informačnej služby\na vyhodnotil žiadosť žalobcu. Zákon o azyle ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného o\nzrušení doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 a v zmysle ustanovenia § 13c ods. 2 písm.\nd) sa uvedie len skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\n10. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. V danej veci\nzákon vylučuje vykonávanie dôkazov pochádzajúcich od Slovenskej informačnej služby. Z uvedeného\nje preto vylúčená aj možnosť vyjadrenia sa k nim. Žalovaný podľa názoru krajského súdu splnil úlohy,\nktoré žalovanému vyplývajú z legislatívy Slovenskej republiky, ktorá upravuje nakladanie s utajovanými\nskutočnosťami. Podľa ustanovenia § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne\ndoplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť\nSlovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom o azyle.\n11. V rámci konania sa krajský súd s predmetnou správou v režime utajenia so stupňom „tajné“\noboznámil. Informácia podaná Slovenskou informačnou službou má charakter informácie, ktorá bola\n\nnutná na posúdenie. Podľa základných zmlúv Európskej únie ochrana národnej bezpečnosti je vo\nvýlučnej zodpovednosti členských štátov a členský štát je oprávnený neposkytnúť informácie, ktorých\nsprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. Krajský súd mal za to,\nže v danom prípade postačí, ak žalovaný (správny orgán) uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, v takomto postupe nevzhliadol žiadne pochybenie.\n12. K návrhu právnej zástupkyne žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania na ústavnom\nsúde vo veci preskúmania nesúladu niektorých ustanovení § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov\nv znení neskorších predpisov, ktorý upravuje nesúlad týchto ustanovení s Ústavou SR a Dohovorom\no základných ľudských právach, teda ide o ustanovenie, ktoré upravuje vzťah k správnemu poriadku\na možnosť v taxatívne vymedzených rozhodnutiach, v odôvodnení uviesť iba skutočnosť, že ide o\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky, krajský súd uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie,\nnevzhliadol dôvod na prerušenie konania vo veci nepredĺženia doplnkovej ochrany.\n13. Pretože krajský súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu\nzamietol.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\nA)\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n15. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) Správny súdny poriadok uviedol sťažnostné body, v\nktorých zdôvodnil, prečo považuje rozhodnutie krajského súdu za porušujúce jeho práva, a to z dôvodov,\nže krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu, pričom dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej tiež ako „Správny súdny poriadok“) sú s opisom rozhodujúcich\nskutočností popísané v tejto kasačnej sťažnosti.\n16. Sťažovateľ zdôraznil, že žije na Slovensku už od roku 2009. Doplnková ochrana mu bola opakovane\npredlžovaná Ministerstvom vnútra, Migračným úradom. Dňa 29.06.2015 bol sťažovateľovi udelený trvalý\npobyt na území Slovenskej republiky. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že sťažovateľ žije na\nSlovensku dlhodobo, pracuje tu a nie je si vedomý žiadnych svojich protiprávnych konaní, na základe\nktorých by Migračný úrad mohol dospieť k záveru, že je nebezpečný pre Slovenskú republiku. Sťažovateľ\nžije na území Slovenskej republiky usporiadaným životom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej\nrepubliky.\n17. SIS dospela však k opačným záverom, pričom ako krajský súd uviedol v odôvodnení rozsudku,\ntieto informácie sú utajené a nie sú z tohto dôvodu prístupné ani sťažovateľovi. Sťažovateľ poukazuje\npreto na Listinu základných práv a slobôd, Ústavu Slovenskej republiky a Dohovor o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, ktoré zakotvujú právo na spravodlivý proces ako jednu zo základných zásad\nsúdneho konania.\n18. V zmysle § 5 Správneho súdneho poriadku: „ V konaní pred správnym súdom majú účastníci\nkonania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v\nlehote určenej správnym súdom.\"\n19. Na základe uvedeného sťažovateľ trvá na tom, že v tomto konaní bol porušený základný princíp\nkonania, a síce rovnosť účastníkov konania. Sťažovateľ nemal možnosť sa vyjadriť ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Sťažovateľ namietal v správnej\nžalobe postup správneho orgánu, ktorý považuje za nesprávny, nakoľko pri ňom dochádza k porušeniu\nústavných práv, a to predovšetkým práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky.\n20. Sťažovateľ v žalobe poukazoval na rozsudok Al-Nashif proti Bulharsku, zo dňa 20.06.2002,\nsťažnosť č. 50963/99, v ktorom ESĽP konštatoval, že „aj tam, kde je národná bezpečnosť v ohrození,\nkoncept zákonnosti a vlády zákona v demokratickej spoločnosti vyžaduje, aby opatrenia ovplyvňujúce\n\nzákladné práva podliehali istej forme kontradiktórneho konania pred nezávislým orgánom oprávneným\nposúdiť dôvody rozhodnutia a príslušné dôkazy v prípade potreby s primeranými obmedzeniami\nna použitie utajovaných informácií. Jednotlivec musí byť schopný napadnúť tvrdenie exekutívy, že\nnárodná bezpečnosť je v ohrození. Zatiaľ čo posúdenie exekutívy, čo predstavuje hrozbu pre národnú\nbezpečnosť, bude prirodzene podstatne dôležité. Nezávislý orgán musí byť schopný reagovať v\nprípadoch, keď uplatnenie tohto konceptu nemá žiadny primeraný základ vo faktoch, alebo keď\nodhalí výklad „národnej bezpečnosti“, ktorý je nezákonný alebo v rozpore so zdravým rozumom a\narbitrárny“ (bod 123 -124).\n21. S poukazom na citované rozhodnutie namietal, že v tomto konaní bolo porušené právo na\nspravodlivý proces, a to rovno viackrát. Prvýkrát pochybil žalovaný pri rozhodovaní o predĺžení\ndoplnkovej ochrany a druhýkrát pochybil súd, ktorý vydal predmetný rozsudok, nakoľko sa nijakým\nspôsobom nezaoberal nami uvádzanou judikatúrou.\n22. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S 42/2008, zo dňa\n15.04.2009, ktorý uvádza: „súd je toho názoru, že hoci táto informácia použitá v konaní ako dôkaz\npodlieha utajeniu podľa príslušných právnych predpisov a preto nebolo možné celý jej obsah premietnuť\ndo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nie je možné výlučne na základe tejto jedinej informácie\nvydať negatívne rozhodnutie o žalobcovej žiadosti, bez toho, aby sa žalobca dozvedel aspoň to, akých\nskutočností sa týka predmetné podozrenie. Pokiaľ teda správne orgány vo svojich rozhodnutiach žiadne\nani rámcové dôvody, pre ktoré je u žalobcu dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu a žalobca\nako posudzovaná osoba vôbec nemusí vedieť, na čom je toto podozrenie založené, je treba takéto\nrozhodnutia považovať za priečiace sa princípom právneho štátu, porušujúce procesné práva účastníka\nsprávneho konania a nerešpektujúce zákonné náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia\".\n23. Citovaný rozsudok je rešpektovaný aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, PL. ÚS\n15/03 -39, zo dňa 11.02.2011. Ústavný súd Slovenskej republiky niekoľkokrát konštatoval, že súčasťou\nzákladného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany.\n24. Sťažovateľ považuje argumentáciu krajského súdu k odôvodneniu neprerušenia konania za\nnedostatočnú, nakoľko v danom prípade sa analogicky jedná o totožnú právnu vec ako upravuje zákon o\nazyle v ustanovení § 52, v ktorom sa presne upravuje možnosť Ministerstva vnútra SR uviesť v taxatívne\nvymedzených prípadoch, že sa jedná o bezpečnostný záujem. Na základe toho má sťažovateľ za to,\nže bol daný dôvod na prerušenie konania.\n25. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu a to tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožnil s námietkami sťažovateľa\nuvedenými v kasačnej sťažnosti. Kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol. Sťažovateľ\nv priebehu konania o predĺženie doplnkovej ochrany, ani právny zástupca v správnej žalobe a kasačnej\nsťažnosti, nepreukázali také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na to, že v jeho prípade išlo o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, bolo vydané vyššie\nuvedené rozhodnutie migračného úradu. Krajský súd, ktorý preskúmal rozhodnutie migračného úradu,\nkonštatoval, že žaloba nie je dôvodná a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.\nPodľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu ústavných práv žalobcu.\nIV.\nVýchodiská a dôvody pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o prerušení konania\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správny\nsúdny poriadok) počas konania o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) proti rozsudku krajského\nsúdu zistil skutočnosti, ktoré u neho vyvolávali pochybnosti o ústavnosti, ale aj rozpore ustanovenia\n§ 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\n\nneskorších predpisov, ktoré boli v prejednávanej veci aplikované správnym orgánom s Dohovorom o\nochrane ľudských práv a základných slobôd a s Chartou základných práv EÚ a preto dňa 09.08.2017\nprerušil konanie o kasačnej sťažnosti a dňa 22.08.2017 podal ústavnému súdu návrh na začatie konania\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR s návrhom na vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47\nods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\nV.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018\n28. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v\nspojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovel.\nVI.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n30. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\no nepredĺžení doplnkovej ochrany sťažovateľovi podľa § 13c ods. 2 písm. d) a podľa § 52 ods.2\nzákona o azyle z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo\npre bezpečnosť Slovenskej republiky.\n31. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v\nspojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie.\n32. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych\npredpisov okamžité právne účinky: - právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých\nústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ale s medzinárodnou zmluvou,\ns ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou“), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich aplikácia sa\n„zastavuje“ a nemajú žiadne právne účinky.\n33. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi, t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis\nnesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do\nsúladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými\nzákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n„Sankciou“ za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo\njednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí šiestich mesiacoch legislatívnej pasivity zákonodarcu\n(normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.\n\n34. Z výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.\ndecembra 2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto\nnálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak\nNárodná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods.\n3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto\nnálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n35. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky\nurčujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy\nnemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené ústavným súdom, a to aj v\nprípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď\nsíce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným\nporiadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.\n36. Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu\nverejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v\nniektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená\nderogačným nálezom pre neústavnosť až následne.\n37. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s\nústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam nastaným behom\njeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou garantovaných\nzákladných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj vo vzťahu k\nvýkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného právneho\npredpisu.\n38. Všetky orgány verejnej moci vrátane sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a\nďalších právnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods.\n4 ústavy, podľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.\n39. Vzhľadom k tomu, že na Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL.ÚS 8/2016 dňa 12.12.2018\nrozhodol o nesúlade ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ústavou a Chartou základných práv Európskej\núnie, podľa ktorého žalovaný postupoval, a to tým spôsobom, že neodôvodnil rozhodnutie ktoré bolo\nvydané na základe ustanovenia § 20 ods.3 z dôvodu podľa §13c ods.2 písm. d/ zákona o azyle, hoci\nustanovenie § 52 ods. 2 zákona o azyle účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaným odôvodnenie\ntakéto rozhodnutia nevyžadovalo, predmetné ustanovenie stratilo účinnosť dňom zverejnenia Nálezu\nÚstavného súdu SR PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018 v zbierke zákonov, preto bolo\npotrebné rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n40. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a keďže súd prvého stupňa\nžalobu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 462\nods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (SSP) zmeniť a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\n41. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý mal\núspech vo veci ich náhradu priznal podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p\n42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7SaZ/1/2017", "guid": "5200c6f2-1800-49a7-a9aa-47388b4ea949:f3ad9ddc-fbab-469d-ab28-195cb725a1ff", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}