{"guid": "ab795843-bc55-4a7f-81cb-2440e699e757:2dcc67de-d3b0-4da8-b501-93145ce4f9be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016202443.3", "spisova_znacka": "2Sž/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/2/2018 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 2Sž/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016202443.3", "identifikacne_cislo": "1016202443", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/351#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dcc67de-d3b0-4da8-b501-93145ce4f9be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016202443.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016202443.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016202443.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/2/2018\n1016202443\n19. 06. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:1016202443.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia,\ns.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO:35 848 863, zastúpeného advokátskou kanceláriou Allen &\nOvery Bratislava, s.r.o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, proti odporcovi: Úrad pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, Bratislava, za účasti: 1/ SWAN Mobile,\na.s., Borská 6, Bratislava, IČO: 35 680 202, zastúpený advokátskou kanceláriou BORLOKOVA &\nASSOCIATES s.r.o., Jakubovo nám. 19, Bratislava, 2/ Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava,\nIČO: 35 697 270, 3/ Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1510541001 z 3. decembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Žalobou, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 5. februára 2016 sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1510541001 z 3. decembra 2015, ktorým žalovaný podľa §\n30 ods. 1 psím. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavil konanie vo veci zrušenia individuálneho povolenia č.\n1310541004 z 30. decembra 2013 podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) držiteľa SWAN, a.s.,\nv súčasnosti SWAN Mobile, a.s. (ďalej len „SWAN“). Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov\nkonania žalobcovi.\n2. Žalovaný zastavenie konania vo veci zrušenia individuálneho povolenia držiteľa SWAN v\npreskúmavanom rozhodnutí odôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané naplnenie skutkovej\npodstaty formulovanej v ustanovení § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podľa ktorého úrad\nzruší individuálne povolenie alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak držiteľ individuálneho povolenia\nnezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu do šiestich\nmesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil\ndlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená. Podľa žalovaného bolo v\nprejednávanom prípade potrebné ustáliť, či zákon č. 351/2011 Z.z. dikciou „používať pridelenú frekvenciu\nna povolený účel“ vyžaduje, aby držiteľ individuálneho povolenia začal v rozhodnom období používať\nverejnú elektronickú komunikačnú sieť alebo aj poskytovať verejné elektronické komunikačné služby.\n\n3. Žalovaný poukázal na to, že pojem „povolený účel“ nie je legálne definovaný a ani samotné\nindividuálne povolenie neobsahuje určenie obsahu tohto pojmu ani tento pojem vôbec nepoužíva.\nVzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 351/2011 Z.z. nijako nešpecifikuje, že podmienka začatia\npoužívania pridelených frekvencií na povolený účel je splnená až momentom začatia poskytovania\nverejných elektronických komunikačných služieb, nie je možné podľa žalovaného prijať záver, že\nspoločnosť SWAN mala povinnosť poskytovať verejné elektronické komunikačné služby. Na uloženie\ntakejto povinnosti totiž zákon č. 351/2011 Z.z. v ustanovení § 32 ods. 9 písm. b) upravuje osobitný režim,\nprostredníctvom ktorého je možné podniku túto povinnosť uložiť. Výklad ustanovenia § 34 ods. 3 písm. a)\nzákona č. 351/2011 Z.z. spôsobom stotožňujúcim začatie používania pridelenej frekvencie na povolený\núčel s poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb považuje žalovaný za rozširujúci,\na teda diskriminačný, neprimeraný a v konečnom dôsledku nezákonný. Poukázal na to, že povinnosť\nposkytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu vyplýva spoločnosti SWAN až z individuálneho\npovolenia pokryť 25 % obyvateľstva SR mobilnými komunikačnými službami prostredníctvom svojej\nvlastnej elektronickej komunikačnej siete používajúcej pridelené frekvencie z frekvenčného pásma 1800\nMHz do 31. decembra 2015, pričom splnenie tejto povinnosti je predmetom samostatnej dohľadovej\nčinnosti úradu.\n4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z technického hľadiska sa frekvencia štandardne\npovažuje za používanú v prípade, ak je prostredníctvom nej vysielaný rádiový signál. Táto skutočnosť\nbola predmetom kontroly č. 1006/OŠD/2014, pričom jej výsledky preukázali splnenie tejto povinnosti,\nteda že spoločnosť SWAN využívala pridelenú frekvenciu do šiestich mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení.\n5. Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že napadnuté rozhodnutie vykazuje vady, ktoré zakladajú jeho\nnezákonnosť, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v závere žalovaného,\nže na splnenie povinnosti podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. postačuje akékoľvek\npoužívanie pridelenej frekvencie, pričom žalobca uviedol, že držiteľ musí pridelenú frekvenciu používať\nna povolený účel. Žalovaný podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí argumentuje v prospech\nreštriktívneho výkladu pojmu „povolený účel“, avšak týmto výkladom došlo zo strany žalovaného k\nignorovaniu účelu sledovaného zákonom.\n6. Žalobca uviedol, že účel je možné z individuálneho povolenia vyvodiť z kontextu, v akom bolo\nvydané, konkrétne z bodu 2.1. výzvy na predkladanie ponúk do výberového konania na vydanie\nindividuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1800 MHz a\n2600 MHz formou elektronickej aukcie zo dňa 27. augusta 2013, v ktorom boli ciele predmetného\nvýberového konania vyjadrené tak, že „cieľom výberového konania je umožnenie účelného využitia\nfrekvencií vyhradených pre zaisťovanie služieb elektronických komunikácií v súlade s efektívnym\nnaplnením nasledujúcich cieľov: podpora technologických inovácií a rozvoja nových služieb, podpora\nhospodárskej súťaže, efektívne využívanie spektra“. Podľa názoru žalobcu z výzvy jednoznačne vyplýva\núčel pridelenia frekvencií pre spoločnosť SWAN (bez potreby opakovania v individuálnom povolení) a\ntento účel nemôže byť naplnený len vysielaním rádiového signálu na pridelených frekvenciách, bez\nposkytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby, resp. možnosti objednania si služby zo strany\nkoncového užívateľa. Keďže frekvenčné spektrum je obmedzeným zdrojom, účelom jeho používania je\nmaximalizácia spoločenského úžitku, ktorý z neho plynie.\n7. Výraz „povolený účel“ je nevyhnutné vykladať vo svetle účelu ustanovenia § 34 ods. 3 písm. a)\nzákona č. 351/2011 Z.z., ktorým je donútiť držiteľa individuálneho povolenia, aby začal pridelené\nfrekvencie používať na určený účel do 6 mesiacov od právoplatnosti individuálneho povolenia. Podľa\nnázoru žalobcu účel tejto právnej úpravy vyplýva z úmyslu zákonodarcu vyjadrenom vo všeobecnej\nčasti dôvodovej správy k zákonu č. 351/2011 Z.z., ktorá uvádza „zavedenie možnosti zrušenia alebo\nodobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyužívania, aby nebola trvalo blokovaná časť\nfrekvenčného spektra“. Podľa žalobcu je úmysel zákonodarcu v súlade s účelom výberového konania\nvyjadreným vo výzve. Niet pochýb, že tento účel nemôže byť naplnený praxou žalovaného vyjadrenou\nv napadnutom rozhodnutí.\n8. Žalobca v žalobe namietal, že reštriktívny výklad vyššie uvedeného zákonného ustanovenia\nžalovaným vedie k tomu, že dané ustanovenie je prakticky nepoužiteľné, a teda nemôže plniť svoj účel,\n\npretože nemotivuje držiteľa individuálneho povolenia k efektívnemu využitiu frekvenčného spektra. Dané\nustanovenie zákona dáva logický zmysel iba vtedy, ak význam pojmu „povolený účel“ presahuje púhe\nvysielanie rádiového signálu. Pripustením výkladu žalovaného by mohlo dôjsť k ohrozeniu hospodárskej\nsúťaže, a to tým, že niektorý podnik by vylúčil akúkoľvek konkurenciu na trhu tým, že by nadobudol\nväčšiu časť frekvenčného spektra, než potrebuje na poskytovanie služieb a na zostávajúcej časti by len\nvysielal rádiový signál bez úžitku pre koncových užívateľov.\n9. Žalobca v žalobe poukazuje na neprípustnosť správnej úvahy žalovaného, ktorý zvažoval primeranosť\nuloženia sankcie podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. a na základe svojej úvahy sa\ntúto sankciu rozhodol neuložiť. Uvedené ustanovenie však ukladá žalovanému jednoznačnú povinnosť\nuplatniť sankciu pri splnení v zákone uvedených podmienok a nepripúšťa možnosť akejkoľvek správnej\núvahy.\n10. Žalobca v žalobe namieta, že skutkové závery, ku ktorým žalovaný v konaní dospel, vychádzajú\nz kontroly plnenia povinnosti vykonanej dňa 8. júla 2014, pričom protokol o priebehu a výsledku\nkontroly č. 1006/OŠD/2014 bol vyhotovený až dňa 27. októbra 2014, čo podľa žalobcu vyvoláva značné\npochybnosti o spoľahlivosti a presnosti zisťovania skutkového stavu zo strany žalovaného.\n11. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nevzal do úvahy žiadne dôkazy navrhnuté účastníkmi konania,\nani závery svojej vlastnej kontroly, ktoré podľa žalobcu preukazovali, že spoločnosť SWAN ani po viac\nako roku po nadobudnutí právoplatnosti individuálneho povolenia neposkytovala verejnú elektronickú\nkomunikačnú službu prostredníctvom pridelených frekvencií a jej služby sa zo strany koncových\nužívateľov nedali objednať a teda ani využívať.\n12. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v\nnapadnutom rozhodnutí. Zákon č. 351/2011 Z.z. ani ostatné všeobecne záväzné právne predpisy\nSlovenskej republiky neobsahujú legálnu definíciu pojmu „povolený účel“. Taktiež ani individuálne\npovolenie vydané spoločnosti SWAN tento pojem neobsahuje. Jednou z povinností, ktorá môže byť\nv individuálnom povolení podniku uložená, je v zmysle § 32 ods. 9 písm. b) zákona č. 351/2011\nZ.z. povinnosť poskytovať elektronickú komunikačnú službu. Povinnosť poskytovať elektronické\nkomunikačné služby v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti individuálneho povolenia spoločnosti\nSWAN v individuálnom povolení uložená nebola. Žalobcov výklad smerujúci k stotožneniu pojmu začatia\npoužívania frekvencie na povolený účel s poskytovaním verejných elektronických komunikačných\nslužieb je v rozpore so znením § 32 ods. 9 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z.\n14. Podľa žalovaného povinnosť poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu vyplýva\nspoločnosti SWAN najskôr až zo záväzku spoločnosti vyplývajúceho z jej individuálneho povolenia,\na to záväzku pokryť 25 % obyvateľstva Slovenskej republiky mobilnými komunikačnými službami\nprostredníctvom jej vlastnej elektronickej komunikačnej siete používajúcej pridelené frekvencie z\nfrekvenčného pásma 1800 MHz do 31. decembra 2015. Splnenie tejto povinnosti spoločnosti je však\npredmetom samostatnej dohľadovej činnosti žalovaného.\n15. K námietke žalobcu, že žalovaný sa rozhodol neuložiť sankciu podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 351/2011 Z.z. na základe voľnej správnej úvahy, žalovaný uviedol, že predmetné správne konanie\nbolo začaté na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžnz/4/2015-224,\nktorým bol žalovaný na takéto konanie zaviazaný, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru, že nie je dôvod na pokračovanie v konaní a správne konanie napadnutým rozhodnutím zastavil.\n16. Pokiaľ ide o zisťovanie skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že z vlastného podnetu uskutočnil\nfyzickú kontrolu plnenia povinnosti stanovenej v individuálnom povolení č. 1310541004 v spoločnosti\nSWAN dňa 8. júla 2014 na základňových staniciach tvoriacich súčasť elektronickej komunikačnej\nsiete spoločnosti SWAN na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby prenosu dát, a to formou\nmerania prítomnosti rádiového signálu vysielaného z predmetných základňových staníc spoločnosti\nSWAN za pomoci technických prostriedkov poskytnutých touto spoločnosťou - notebookom s možnosťou\npripojenia rádiového modemu do elektronickej komunikačnej siete spoločnosti SWAN. Priebeh kontroly\n\nbol zdokumentovaný v protokole o priebehu a výsledkoch kontroly č. 1006/OŠD/2014 zo dňa 27. októbra\n2014. Žalovaný uviedol, že postup pri vykonávaní kontrol plnenia povinnosti použitý v tomto prípade bol\nzhodný so štandardom, ktorý žalovaný uplatňoval a uplatňuje aj pri všetkých ostatných kontrolovaných\nsubjektoch, ktorým bolo vydané individuálne povolenie. Poukázal tiež na to, že zákon č. 351/2011\nZ.z. v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje lehotu, v ktorej je žalovaný povinný vypracovať\nprotokol o priebehu a výsledku kontroly. Skutočnosť, že protokol bol vypracovaný niekoľko mesiacov po\nvykonaní fyzickej kontroly, bola zapríčinená náročnosťou jeho vypracovania vyplývajúcou z vysokého\npočtu vykonaných meraní počas kontroly. Tento časový posun však v žiadnom prípade nemal vplyv na\nspoľahlivosť a presnosť vykonanej kontroly.\n17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu\nv celom rozsahu zamietol.\n18. Slovak Telekom a.s. ako pribratý účastník konania v treťom rade (ďalej len „Slovak Telekom“) vo\nvyjadrení k žalobe doručenom najvyššiemu súdu 9. novembra 2018 poukázal na dobu, ktorá uplynula\nod vykonania kontroly po vyhotovenie protokolu, pričom odstup štyroch mesiacov vnáša pochybnosti o\nvyhodnotení kontroly. Uviedol, že v správnom konaní žalovaný preveroval splnenie podmienky k dátumu\nv minulosti, čo komplikuje dokazovanie. Podľa jeho názoru žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav.\nTaktiež uviedol, že na konanie sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok a žalovaný bol povinný presne\na úplne spracovať zápis o kontrole, resp. oznámenie o zistených nedostatkoch.\n19. Spoločnosť SWAN ako pribratý účastník konania v prvom rade vo vyjadrení k žalobe doručenom\nnajvyššiemu súdu 21. novembra 2018 uviedla, že na konanie a rozhodovanie je príslušný Krajský súd\nv Bratislave, a preto žiada, aby mu najvyšší súd vec postúpil.\n20. K pojmu „povolený účel“ uviedol, že tento pojem nie je definovaný v zákone č. 351/2011 Z.z., ani\nv inom zákone či individuálnom povolení (rozhodnutie žalovaného č. 1310541004). Ak by žalovaný\nmal v úmysle podmienku začatia používania pridelených frekvencií na povolený účel viazať na začatie\nposkytovania verejných elektronických komunikačných služieb, tak by to v individuálnom povolení\npriamo stanovil, tak ako to určil napr. pri rozvojových kritériách, vo vzťahu ku ktorým rozhodnutie č.\n1310541004 ustanovuje, že „Držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií z frekvenčného\npásma 1800 MHz je povinný pokryť prostredníctvom svojej vlastnej siete používajúcej predelené\nfrekvencie z frekvenčného pásma 1800 MHz mobilnými komunikačnými službami: - 25 % obyvateľstva\nSlovenskej republiky najneskôr do 31. decembra 2015, a 50 % obyvateľstva Slovenskej republiky\nnajneskôr do 31. decembra 2018.“ Na základe vykonaných kontrol v rokoch 2014 a 2015 žalovaný\npotvrdil, že pribratý účastník v 1. rade začal používať pridelené frekvencie v súlade so zákonom a\nindividuálnym povolením.\n21. SWAN tiež poukázal na to, že kontrolou žalovaného č. 259/OŠDBA (začatou 3. decembra 2014)\nbolo preukázané, že spoločnosť SWAN začala do šiestich mesiacov od právoplatnosti individuálneho\npovolenia poskytovať elektronické komunikačné služby. Poukázal na jednotlivé kontroly vykonané v\nspoločnosti SWAN žalovaným správnym orgánom, a to: kontrolu začatú 8. júla 2014 zameranú na\nplnenie povinnosti určenej v individuálnom povolení, kontrolu začatú 3. decembra 2014 zameranú na\nplnenie povinnosti vyplývajúcich z § 32 ods. 1 a § 36 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. a zo Všeobecného\npovolenia č. 1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických\nkomunikačných služieb, kontrolu začatú 12. januára 2015 zameranú na plnenie podmienky určenej v\nrozhodnutí úradu č. 1410541001 z 11. marca 2014. Závery týchto kontrol preukazujú, že spoločnosť\nSWAN neporušila všeobecne záväzný právny predpis ani dotknuté individuálne povolenie.\n22. SWAN tiež uviedol, že z vyjadrení žalovaného poskytnutých najvyššiemu súdu ako aj z\ninformácií žalovaného zverejnených na jeho webovej stránke je zrejmé, že pri vykonávaní kontrol\nplnenia povinnosti, či držiteľ individuálneho povolenia začal používať pridelené frekvencie do 6\nmesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, vykonaných v spoločnostiach Orange\nSlovensko, a.s., Slovak Telekom a O2 Slovakia, s.r.o. (žalobca), žalovaný postupoval konzistentne pri\nvšetkých kontrolovaných subjektoch, ktorým bolo vydané individuálne povolenie a rovnakým spôsobom\npostupoval aj voči spoločnosti SWAN.\n\n23. Žalobca vo svojom vyjadrení z 21. januára 2019 zaujal stanovisko k namietanej príslušnosti\nnajvyššieho súdu na konanie a rozhodnutie o žalobe, pričom s poukazom na § 11 ods. 1 OSP účinný\nv čase podania žaloby, § 9 ods. 1 SSP. a s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 1S/246/2016-60 z 11. júla 2018 uviedol, že aplikáciou zásady perpetuatio fori a zásady zákonného\nsudcu je nesporné, že na konanie a rozhodnutie veci je príslušný najvyšší súd.\n24. Žalobca sa vyjadril k výkladu pojmu povolený účel, pričom uviedol, že ak by bolo zámerom\nzákonodarcu uspokojiť sa s akýmkoľvek používaním pridelenej frekvencie, nepoužil by v ustanovení\n§ 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. spojenie „používať pridelenú frekvenciu na povolený\núčel“, ale stanovil by iba povinnosť používať pridelenú frekvenciu. Požiadavku zákona môže teda splniť\niba také používanie, ktoré je v súlade s účelom vyjadreným v individuálnom povolení. Nie je pravdivé\ntvrdenie žalovaného, že účel pridelenia frekvencií nebol v individuálnom povolení uvedený. Žalobca\npritom poukázal na údaje, ktoré obsahuje výroková časť individuálneho povolenia:\n- pridelené frekvencie frekvenčného pásma 1800 MHz pre celé územie Slovenskej republiky,\n- druh elektronickej komunikačnej služby: Verejná elektronická komunikačná služba\n- druh elektronickej komunikačnej siete: Verejná elektronická komunikačná sieť\nZ uvedeného je podľa žalobcu zrejmý účel vydania individuálneho povolenia, a to „poskytovanie verejnej\nelektronickej komunikačnej služby.“\n25. Žalobca uviedol, že účel pridelenia frekvencií vyplýva tiež z odôvodnenia individuálneho povolenia a\nz výzvy na predkladanie ponúk do výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie\nfrekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1800 MHz a 2600 MHz formou elektronickej aukcie zo\ndňa 27. augusta 2013, v ktorej je uvedené, že „medzi primárne úlohy regulátora patrí tiež efektívna\nspráva frekvenčného spektra. Prístup k frekvenčnému spektru je kľúčovým vstupom poskytovania\nelektronických komunikačných služieb. Frekvenčné spektrum je obmedzeným zdrojom a jeho efektívne\nvyužívanie je predpokladom pre zabezpečenie spoločenského úžitku z elektronických komunikačných\nslužieb“. Podľa názoru žalobcu spoločenský úžitok sa dosiahne, keď držiteľ individuálneho povolenia\nzabezpečí poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby, ktorú si môže koncový užívateľ\nobjednať.\n26. Žalobca poukázal na to, že žalovaný relevantným spôsobom nezareagoval na jeho žalobnú\nnámietku, že je neprípustné, aby žalovaný zvažoval primeranosť uloženia sankcie podľa § 34 ods. 3\npísm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. a na základe svojej úvahy sa túto sankciu rozhodol neuložiť, nakoľko\nuvedené ustanovenie nepripúšťa akúkoľvek správnu úvahu. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté\nrozhodnutie trpí vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, čo zakladá dôvod na jeho\nzrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP..\n27. Žalobca poukazoval na neprimerane dlhý čas medzi vykonaním kontroly (8. júla 2014) a\nvyhotovením protokolu o priebehu a výsledku kontroly (27. októbra 2014), čo podľa žalobcu vyvoláva\nznačné pochybnosti o legitímnosti kontroly a o správnosti jej výsledkov. Žalovaný nepreukázal, že v\nadministratívnom spise sa nachádza dôkaz preukazujúci, že spoločnosť SWAN poskytovala v zákonom\nstanovenej lehote na pridelených frekvenciách verejnú elektronickú komunikačnú službu. Žalovaný\nnevzal do úvahy dôkazy preukazujúce opak, ktoré sa v spise nachádzajú. Žalobca tiež namietal, že v\nzápise z kontroly č. 1006/OŠD/2014 sa žalovaný nezaoberá otázkou, či frekvencie boli používané na\npovolený účel.\n28. Žalobca namietal, že spoločnosť SWAN na podporu svojho tvrdenia neoznačila žiaden dôkaz\nnachádzajúci sa v administratívnom spise, ktorý by preukázal používanie frekvencií na povolený účel.\nŽalovaný mal naopak k dispozícii dôkazy, že spoločnosť SWAN ani po viac ako roku po nadobudnutí\nprávoplatnosti individuálneho povolenia neposkytovala na pridelených frekvenciách verejnú elektronickú\nkomunikačnú službu pre koncových užívateľov. Poukázal pritom na dôkaz, ktorým sú notárske zápisnice\nč. N 171/2015 z 11. marca 2015 a N 142/2015 zo 17. februára 2015.\n29. SWAN vo svojom vyjadrení zo 4. marca 2019 poukázal na to, že žalobca bez opory v platnej právnej\núprave vykladá pojem povolený účel neprimerane extenzívne. V zmysle štandardného regulačného\nprístupu žalovaného, ktorý aplikoval v minulosti aj voči žalobcovi, je podmienka začatia používania\npridelených frekvencií na povolený účel splnená, keď podnik začal používať pridelené frekvencie tým,\nže ich prostredníctvom je vysielaný signál a je možné poskytovať služby.\n\n30. Ak by mal žalovaný úmysel podmienku začatia používania pridelených frekvencií na povolený\núčel viazať na začatie poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, potom by to v\nindividuálnom povolení priamo stanovil tak, ako to ručil napr. pri rozvojových kritériách, vo vzťahu ku\nktorým individuálne povolenie ustanovuje, že „Držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií\nz frekvenčného pásma 1800 MHz je povinný pokryť prostredníctvom svojej vlastnej siete používajúcej\npredelené frekvencie z frekvenčného pásma 1800 MHz mobilnými komunikačnými službami: - 25 %\nobyvateľstva Slovenskej republiky najneskôr do 31. decembra 2015, a 50 % obyvateľstva Slovenskej\nrepubliky najneskôr do 31. decembra 2018.“ Zabezpečenie tzv. spoločenského úžitku žalovaný veľmi\njasne kvantifikoval práve v týchto rozvojových kritériách.\n31. SWAN uviedol, že kontrolou vykonanou žalovaným bola preukázaná aj skutočnosť, že spoločnosť\nSWAN začala do šiestich mesiacov od právoplatnosti individuálneho povolenia poskytovať elektronické\nkomunikačné služby. Poukázal pritom na zápis o výsledku kontroly č. 259/OŠDBA/2015, ktorý je\nsúčasťou administratívneho spisu.\n32. SWAN namietal nesúlad žalobcom predložených notárskych zápisníc č. N 171/2015 z 11. marca\n2015 a N 142/2015 zo 17. februára 2015 s Notárskym poriadkom, ako aj ich nepreskúmateľnosť a\nneurčitosť. Poukázal na absenciu identifikácie osoby na deji zúčastnenej, čo je v rozpore s § 64 ods. 2\nNotárskeho poriadku. Zápisnica č. N 142/2015 zo 17. februára 2015 neobsahuje identifikáciu údajného\nzamestnanca spoločnosti SWAN, zápisnica č. N 171/2015 z 11. marca 2015 neidentifikuje „prítomnú\nneznámu pani“, „neznámeho pána prítomného v priestoroch“. Nie je možné preskúmať a určiť, o akú\nosobu išlo, či vôbec išlo o zamestnanca spoločnosti SWAN a či takáto osoba mala oprávnenie poskytovať\nakékoľvek informácie o obchodnej činnosti spoločnosti SWAN. Rovnako nie je možné preskúmať\npravdivosť toho, čo sa v notárskych zápisniciach osvedčuje, nakoľko nie je možné anonymnú osobu\npredvolať ako svedka. Nepreskúmateľnosť a neurčitosť znemožňuje právo spoločnosti SWAN preukázať\nopak. Preto žiada, aby súd na tieto zápisnice neprihliadal a ich obsah nepovažoval za pravdivý.\n33. Bez ohľadu na uvedené, zápisnica č. N 171/2015 je dôkazom, že spoločnosť SWAN poskytovala\nv danom čase hlasové a dátové služby na frekvenciách 1800 MHz, nakoľko v zmysle tejto notárskej\nzápisnice pánovi Daňovi „prítomná neznáma pani“ oznámila, že hlasové a dátové služby sú poskytované\nv Trnave. Súčasťou administratívneho spisu je dôkaz, že pán A. B. v rovnaký mesiac, v ktorom nechal\nspísať notársku zápisnicu č. N 171/2015, podpísal so spoločnosťou SWAN zmluvu o poskytovaní\nverejných služieb TEST LTE, čo potvrdzuje skutočnosť, že spoločnosť SWAN v danom čase elektronické\nkomunikačné služby poskytovala. Z predložených notárskych zápisníc nevyplýva žiadne porušenie\nzákona ani individuálneho povolenia.\n34. SWAN nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa v správnom konaní nezaoberal otázkou\npoužívania pridelených frekvencií na povolený účel. Poukázal na jednotlivé kontroly vykonané v\nspoločnosti SWAN žalovaným správnym orgánom, a to: kontrolu začatú 8. júla 2014 zameranú na\nplnenie povinnosti určenej v individuálnom povolení, kontrolu začatú 3. decembra 2014 zameranú na\nplnenie povinnosti vyplývajúcich z § 32 ods. 1 a § 36 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. a zo Všeobecného\npovolenia č. 1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických\nkomunikačných služieb, kontrolu začatú 12. januára 2015 zameranú na plnenie podmienky určenej v\nrozhodnutí úradu č. 1410541001 z 11. marca 2014. Závery týchto kontrol preukazujú, že spoločnosť\nSWAN neporušila všeobecne záväzný právny predpis ani dotknuté individuálne povolenie.\n35. Poukázal na to, že začať správne konanie podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. možno\naž v prípade zistenia porušenia povinností, k čomu však v tomto prípade nedošlo.\n36. K príslušnosti súdu uviedol, že príslušnosť súdu je stanovená § 5 ods. 4 a § 491 SSP a argumentácia\nžalobcu založená na pretláčaní zásady perpetuatio fori neobstojí, nakoľko aj aplikácia tejto zásady musí\nrešpektovať platnú právnu úpravu. Ak by zákonodarca mal úmysel rešpektovať zásadu perpetuatio fori,\nzohľadnil by to pri formulovaní prechodných a ďalších súvisiacich ustanovení SSP. Keďže tak neurobil,\nje potrebné aplikovať ustanovenie § 491 ods. 1 SSP so záverom, že príslušný na toto súdne konanie\nje Krajský súd v Bratislave.\n37. Uznesením č. k. 2Sž/2/2016-48 zo 17. októbra 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol\ns poukazom na § 18 ods. 2, § 13 ods. 1, § 10 a § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ktorý\n\nnadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016) o postúpení veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu svojej\nvecnej nepríslušnosti. Uznesením č. k. 1S/246/2016-60 z 11. júla 2018 Krajský súd v Bratislave postúpil\nvec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, a to s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. II. ÚS 202/2017-37 z 25. júla 2017 v inej veci.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej žaloby s poukazom na § 491 ods. 1 a\n2 Správneho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku vec\nprejednal na pojednávaní dňa 29. mája 2019 a po vykonaní dokazovania oboznámením sa s obsahom\nadministratívneho spisu žalovaného, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po\nvypočutí účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 19. júna 2019.\n39. Na pojednávaní dňa 29. mája 2019 žalobca zopakoval svoje žalobné námietky. Zdôraznil, že\nspoločnosť SWAN bola na základe individuálneho povolenia povinná do šiestich mesiacov používať\nfrekvencie na povolený účel, teda začať poskytovať služby verejnosti. Spoločnosť SWAN však služby\npre verejnosť spustila až po viac ako roku od právoplatnosti individuálneho povolenia. Žalovaný je\npovinný pridelené frekvencie odňať, ak podnik nezačne používať frekvencie na povolený účel do šiestich\nmesiacov od ich pridelenia. Žalobca zotrval na svojom názore, že pojem „povolený účel“ je treba vykladať\ntak, že ide o poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby. Tiež poukázal na neprípustnosť\nvoľnej úvahy zo strany žalovaného v otázke, či môže alebo musí zrušiť individuálne povolenie. Žalobca\ntiež namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď sám neoveril, či SWAN poskytoval\nverejné elektronické komunikačné služby.\n40. Žalovaný sa na pojednávaní pred najvyšším súdom v celom rozsahu pridržiaval svojho písomného\nvyjadrenia k žalobe, ktorú považuje za nedôvodnú. Skutkový stav bol v konaní dostatočne a spoľahlivo\nzistený a vec bola správne právne posúdená. Zotrval na svojom názore, že z technického hľadiska\nsa frekvencia považuje za používanú, ak je prostredníctvom nej vysielaný rádiový signál, čo bolo bez\nakýchkoľvek pochybností preukázané kontrolou vykonanou 8. júla 2014.\n41. Spoločnosť SWAN sa vo svojom prednese na pojednávaní pridržiavala svojich písomných\nvyjadrení k žalobe a k vyjadreniu žalobcu. Poukázala na to, že individuálnym povolením žalovaný\nurčil držiteľovi povinnosť začať používať frekvencie do šiestich mesiacov, pričom v tomto rozhodnutí\nnebol špecifikovaný povolený účel používania frekvencií. Výklad, ktorý predniesol žalobca, je účelový\na neprimerane rozširujúci. Kontrolou vykonanou žalovaným v spoločnosti SWAN bolo zistené, že\nfrekvencie sú podnikom požívané v určenej lehote, pričom používanie bolo preukázané vysielaním\nsignálu na pridelených frekvenciách. Rovnaké pravidlá aplikoval žalovaný aj pri výkone kontrol u\nostatných účastníkov telekomunikačného trhu, teda aj u žalobcu.\n42. V prejednávanej veci považuje najvyšší súd za potrebné v prvom rade sa vyjadriť k námietke\nvecnej príslušnosti, keď SWAN ako pribratý účastník konania v prvom rade namietal vecnú príslušnosť\nnajvyššieho súdu a tvrdil, že na konanie a rozhodovanie je príslušný Krajský súd v Bratislave. Ako už bolo\nuvedené, žalobu podanú Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý bol v čase podania príslušný na\nprejednanie veci, po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu - Správneho súdneho poriadku\nnajvyšší súd postúpil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý však následne s poukazom na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 202/2017-37 z 25. júla 2017 v inej obdobnej veci postúpil vec\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky.\n43. V citovanom náleze, za obdobnej procesnej situácie, keď sťažovateľka pred ústavným súdom\nnamietala, že najvyšší súd porušil zásadu perpetuatio fori, keď postúpil vec sťažovateľky po\nnadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku krajskému súdu, ústavný súd vyslovil porušenie\npráv sťažovateľky s odôvodnením, že „na príslušnosť správneho súdu ako na procesnú podmienku\nkonania sa aj v súlade s novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 1 SSP vzťahuje zásada\nperpetuatio fori, podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť správneho súdu\nzisťujú z návrhu na začatie konania (resp. žaloby) k momentu začatia konania, teda k momentu\ndoručenia návrhu (resp. žaloby) súdu, pričom takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania\n(§ 31 SSP). K nevyhnutnému predpokladu na vydanie meritórneho rozhodnutia patrí nepochybne\npríslušnosť súdu, ktorej založenie a trvanie sa tak podľa „starej“, ako aj „novej“ právnej úpravy\n\nriadi všeobecne akceptovanou zásadou perpetuatio fori obsiahnutou v úvodných častiach procesných\nkódexov regulujúcich príslušnosť súdov (§ 9 ods. 1 SSP, obdobne § 11 ods. 1 OSP). Stret „novej“ a\n„starej“ právnej úpravy rieši tzv. intertemporálne ustanovenie, ktoré v § 491 ods. 1 SSP ustanovuje ako\ngenerálne pravidlo okamžitú použiteľnosť a aplikáciu ustanovení Správneho súdneho poriadku aj na\nkonania začaté za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V nadväzujúcom ustanovení §\n491 ods. 2 prvej vety SSP sa režim vzájomného spolupôsobenia skoršieho práva a neskoršieho práva\nupravuje výslovným zakotvením zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo\ndňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, pričom sa dotýka tak úkonov samotného\nsúdu, ako aj úkonov účastníkov konania. Aj napriek absencii výslovného zakotvenia zásady perpetuatio\nfori v prechodných ustanoveniach Správneho súdneho poriadku (na rozdiel od § 470 ods. 4 Civilného\nsporového poriadku) bude jej uplatnenie v konaniach začatých predo dňom nadobudnutia účinnosti\nSprávneho súdneho poriadku predurčené práve výkladom § 491 ods. 2 prvej vety SSP.“\n44. Aj keď uvedený nález ústavného súdu sa týka inej právnej veci a iných účastníkov konania, najvyšší\nsúd jeho závery ohľadne uplatnenia zásady perpetuatio fori analogicky aplikoval na prejednávanú vec,\na to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca k námietke spoločnosti SWAN ohľadne vecnej príslušnosti\nzaujal stanovisko, že na konanie a rozhodnutie je príslušný najvyšší súd.\n45. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n46. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n47. V prejednávanom prípade je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým\nžalovaný podľa § 30 ods. 1 psím. h) správneho poriadku zastavil konanie vo veci zrušenia individuálneho\npovolenia č. 1310541004 z 30. decembra 2013 podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z.\ndržiteľa SWAN.\n48. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. elektronická komunikačná sieť (ďalej len \"sieť\") je funkčne\nprepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení,\nvrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými,\noptickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s\nprepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod\nelektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne\nvysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.\n49. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. elektronická komunikačná služba (ďalej len \"služba\")\nje služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v\nsieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové\na televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie\nredakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej\nspoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.\n50. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií\nsú\na) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo\"),\nb) Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb 6a) (ďalej len \"úrad\").\n51. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. úrad vykonáva správu frekvenčného spektra, ktorou je\na) spolupráca s ministerstvom pri spracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra,\nb) zostavovanie plánu využívania frekvenčného spektra,\nc) prideľovanie frekvencií a určovanie podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať,\nd) koordinácia a kontrola využívania frekvenčného spektra.\n\n52. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. frekvencie je možné používať len na základe všeobecného\npovolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií.\nIndividuálne povolenie na používanie frekvencií (ďalej len \"individuálne povolenie\") je rozhodnutie úradu\no pridelení frekvencií a o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať, alebo rozhodnutie\núradu o pridelení frekvencií alebo rozhodnutie o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie\npoužívať.\n53. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. individuálne povolenie podľa odseku 1 môže obsahovať\nlen\na) identifikačné údaje o držiteľovi individuálneho povolenia,\nb) povinnosť poskytovať službu alebo používať typ technológie, pre ktoré sú pridelené frekvencie určené,\nvrátane prípadných požiadaviek na pokrytie a kvalitu, ak takéto povinnosti ustanovuje národná tabuľka\nfrekvenčného spektra alebo plán využívania frekvenčného spektra,\nc) podmienky na efektívne používanie frekvencií,\nd) technické a prevádzkové podmienky potrebné na zamedzenie škodlivého rušenia a na obmedzenie\nvystavenia verejnosti účinkom elektromagnetického poľa, ak sa také podmienky líšia od podmienok\nurčených vo všeobecnom povolení,\ne) pridelené frekvencie, identifikačné znaky a lehotu platnosti individuálneho povolenia, s výhradou\nzmien v národnej tabuľke frekvenčného spektra,\nf) záväzky, ktoré na seba prevzal účastník výberového konania v priebehu výberového konania a ktoré\nuviedol v ponuke,\ng) operátorskú triedu pre amatérske stanice,\nh) výšku úhrady za frekvencie a identifikačné znaky a spôsob platenia,\ni) vymedzenie povinností vrátane súvisiacich údajov, ktoré sú potrebné na plnenie úloh podľa\nmedzinárodných zmlúv o využívaní frekvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré\nvyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách,\nj) podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,\nk) počet a typ rádiových zariadení a antén, ich technickú špecifikáciu a druh vysielania, ak je to potrebné,\nl) vymedzenie územia, na ktorom je možné frekvencie používať, ak je to pre daný druh\nrádiokomunikačnej služby potrebné,\nm) povinnosti špecifické pre experimentálne používanie frekvencií.\n54. Podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. úrad zruší individuálne povolenie alebo\nodoberie pridelenú frekvenciu, ak držiteľ individuálneho povolenia nezačal používať pridelenú frekvenciu\nna povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na\niný účel, než na aký mu bola pridelená.\n55. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. dohľad sa uskutočňuje\na) kontrolou plnenia povinností a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami,\nrozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a\nkontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis 33) alebo\nmedzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,\nb) kontrolou dodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu\nbyť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky,\nc) kontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení,\nd) opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov,\ne) ochranou proti rušeniu vrátane sledovania a zisťovania zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a\nzariadení,\nf) ukladaním ochranných opatrení.\n56. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. úrad vykonáva dohľad podľa odseku 1 písm. a) fyzickou\nkontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou\núdajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.\n57. Rozhodnutím č. 1310541004 z 30. decembra 2013 žalovaný podľa § 30 ods. 1 písm. c) v spojení s\n§ 32 ods. 1 a 9 zákona č. 351/2011 Z.z. pridelil spoločnosti SWAN frekvencie vo frekvenčnom pásme\n1800 MHz pre celé územie Slovenskej republiky; súčasne mu bola uložená povinnosť začať používať\n\npridelené frekvencie do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 8. januára 2014.\n58. Kontrola plnenia povinnosti určenej rozhodnutím č. 1310541004 z 30. decembra 2013 bola vykonaná\n8. júla 2014. Kontrola bola zameraná na meranie prítomnosti signálu z vysielania jednotlivých staníc\nz mobilnej LTE siete spoločnosti SWAN podľa výberu žalovaného. Ako vyplýva zo zápisu o výsledku\nkontroly č. 1006/OŠD/2014 z 27. októbra 2014, kontrolou bolo zistené, že pridelené frekvencie sú\ndržiteľom individuálneho povolenia používané v lehote určenej vo výroku rozhodnutia č. 1310541004\nz 30. decembra 2013.\n59. V prejednávanej veci začal žalovaný správne konanie vo veci zrušenia individuálneho povolenia\nč. 1310541004 zo dňa 30. decembra 2013 podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona o elektronických\nkomunikáciách držiteľa SWAN na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n2Sžnz/4/2015-224 z 28. októbra 2015, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil žalovanému\npovinnosť v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia začať konať a rozhodnúť v konaní o preskúmanie\npovinnosti spoločnosti SWAN začať používať frekvencie pridelené rozhodnutím č. 1310541004 z 30.\ndecembra 2013 na povolený účel a v určenom územnom rozsahu do 6 mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia. Ako už bolo uvedené, potom ako žalovaný dospel k záveru, že na zrušenie individuálneho\npovolenia nie sú splnené podmienky uvedené v § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z.,\nnapadnutým rozhodnutím konanie začaté na základe citovaného uznesenia najvyššieho súdu zastavil.\n60. Ako vyplýva z § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., jedným z dôvodov zrušenia\nindividuálneho povolenia alebo odobratia pridelenej frekvencie je skutočnosť, že držiteľ individuálneho\npovolenia nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu\ndo šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení\nneurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená.\n61. Sporným medzi žalovaným a žalobcom je skutočnosť, či povinnosť „používať pridelenú frekvenciu\nna povolený účel“ zahŕňa v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. aj poskytovanie verejnej elektronickej\nkomunikačnej služby držiteľom individuálneho povolenia alebo len používanie verejnej elektronickej\nkomunikačnej siete.\n62. Ako už uvádzal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zákon č. 351/2011 Z.z. operuje\npojmom „povolený účel“, avšak legálnu definíciu tohto pojmu neobsahuje. Preto je pri určení obsahu\ntohto pojmu potrebné vychádzať z kontextu a účelu celého zákona a v prejednávanej veci je potrebné\nmať konkrétne na zreteli aj následky, resp. cieľ, ku ktorému preskúmavané správne konanie smerovalo.\n63. S poukazom na skutočnosť, že v prípade, ak držiteľ individuálneho povolenia nezačne v určenej\nlehote používať pridelenú frekvenciu na povolený účel, je následkom tohto stavu zrušenie individuálneho\npovolenia alebo odobratie pridelenej frekvencie, najvyšší súd nemohol dospieť k iným kritériám pre\nvýklad pojmu „povolený účel“, aké zvolil žalovaný v napadnutom rozhodnutí.\n64. V situácii, keď následkom nesplnenia zákonnej povinnosti je sankcia v podstate nezvratného\ncharakteru (na rozdiel od napríklad peňažnej sankcie), nemožno v žiadnom prípade vychádzať z toho,\naby zákonom nedefinovaný právny pojem bol vykladaný extenzívnym spôsobom - v prejednávanom\nprípade teda spôsobom v neprospech držiteľa oprávnenia udeleného rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, keď držiteľ udeleného oprávnenia má určité legitímne očakávania spojené s týmto oprávnením.\nAk obsah povinností spojených s udeleným oprávneným nie je jasne definovaný tak zákonom, ako\nani individuálnym rozhodnutím správneho orgánu, potom nemožno obsah týchto povinností vykladať\nspôsobom, ktorého následok by bol škodlivý pre držiteľa oprávnenia. Niet pritom pochybností, že každý\ndruh sankcie možno zaradiť pod pojem „škodlivý následok“, pričom zrušenie individuálneho povolenia\nalebo odobratie pridelenej frekvencie, ktoré hrozia držiteľovi oprávnenia v prejednávanom prípade,\nnemožno na účely zákona č. 351/2011 Z.z. chápať inak ako sankciu, a to sankciu najprísnejšiu.\n65. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 351/2011 Z.z. žiadnym spôsobom nešpecifikuje, že\npodmienka začatia používania pridelených frekvencií na povolený účel je splnená až momentom začatia\nposkytovania verejných elektronických komunikačných služieb, najvyšší súd sa stotožňuje s názorom\nžalovaného, že spoločnosť SWAN nemala povinnosť v zmysle individuálneho povolenia č. 1310541004\n\nzo dňa 30. decembra 2013 poskytovať do šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti verejné elektronické\nkomunikačné služby.\n66. Z ustanovenia § 32 ods. 9 písm. b) zákon č. 351/2011 Z.z. vyplýva, že jednou z povinností,\nktoré je možné v individuálnom povolení uložiť, je aj povinnosť poskytovať elektronickú komunikačnú\nslužbu. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 32 ods. 9 zákon č. 351/2011 Z.z. obsahuje taxatívny\nvýpočet náležitostí, či podmienok, ktoré môže individuálne povolenie obsahovať, najmä s poukazom\nna použité slovo „môže“, je zrejmé, že povinnosť poskytovať verejné elektronické komunikačné služby\nmôže, ale nemusí byť v individuálnom povolení uložená. Preto nemožno automaticky predpokladať,\nže rozhodnutím o individuálnom povolení na používanie frekvencií je držiteľovi automaticky uložená\npovinnosť poskytovať elektronickú komunikačnú službu v lehote šiestich mesiacov.\n67. Najvyšší súd poukazuje na to, že samotné individuálne povolenie (č. 1310541004 z 30.\ndecembra 2013), v ktorom dodržanie podmienok uvedených bolo predmetom skúmania žalovaného v\nprejednávanej veci, neobsahuje pojem „povolený účel“. Držiteľovi ním bola uložená výslovná povinnosť\nzačať používať pridelené frekvencie do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nUvedené individuálne povolenie ďalej definuje aj záväzky, ktoré na seba prevzala spoločnosť SWAN,\na to povinnosť pokryť prostredníctvom vlastnej siete používajúcej pridelené frekvencie z frekvenčného\npásma 1800 MHz mobilnými komunikačnými službami 25 % obyvateľstva Slovenskej republiky do\n31. decembra 2015 a 50 % obyvateľstva Slovenskej republiky do 31. decembra 2018. Pokiaľ\nby teda z individuálneho povolenia bolo možné vyvodiť záver, že povinnosť „používať pridelenú\nfrekvenciu na povolený účel“ zahŕňa aj poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby, ako\nto namieta žalobca, potom by tak bolo možné ustáliť až vo vzťahu k uvedenému záväzku (pokryť\nprostredníctvom vlastnej siete používajúcej pridelené frekvencie z frekvenčného pásma 1800 MHz\nmobilnými komunikačnými službami 25 % obyvateľstva Slovenskej republiky do 31. decembra 2015 a\n50 % obyvateľstva Slovenskej republiky do 31. decembra 2018). Splnenie týchto záväzkov však nie je\npredmetom dohľadovej činnosti žalovaného v prejednávanej veci. Ich splnenie bolo viazané na dlhšie\nčasové obdobie ako je splnenie povinnosti spoločnosti SWAN začať používať frekvencie do 6 mesiacov\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti individuálneho povolenia.\n68. Najvyšší súd v neposlednom rade poukazuje aj na to, že podľa vyjadrenia spoločnosti SWAN pri\nkontrolách plnenia povinnosti, či držiteľ individuálneho povolenia začal používať pridelené frekvencie\ndo 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, vykonaných v spoločnostiach\nžalobcu, Slovak Telekom a Orange Slovensko, a.s., žalovaný postupoval konzistentne pri všetkých\nkontrolovaných subjektoch, ktorým bolo vydané individuálne povolenie a rovnakým spôsobom\npostupoval aj voči spoločnosti SWAN. Uvedené tvrdenie žalobca ani ostatní pribratí účastníci konania\nnepopierali, preto najvyšší súd dospel k záveru, že možno mať za to, že pri posudzovaní uvedenej\nproblematiky žalovaný postupuje voči každému rovnako, teda žiadneho z operátorov nezvýhodňuje ani\nnediskriminuje.\n69. Pokiaľ spoločnosť SWAN poukazovala na obsah notárskych zápisníc, najvyšší súd k tomu uvádza,\nže v prejednávanej veci nebolo relevantné zaoberať sa ich obsahom, a to s poukazom na to, ako bol\nustálený predmet splnenia povinnosti uloženej v individuálnom povolení a kontrolovanej žalovaným v\nprejednávanej veci, teda že nebolo predmetom tohto konania dokazovať, či spoločnosť SWAN začala\nposkytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu.\n70. Na dokreslenie kontextu najvyšší súd poukazuje na to, že rozhodnutím č. 1410541001 z 11.\nmarca 2014 žalovaný určil podmienky, za ktorých môže držiteľ individuálneho povolenia (spoločnosť\nSWAN) pridelené frekvencie používať. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2014. Išlo teda\no rozhodnutie nadväzujúce na sporné individuálne povolenie a je z toho zrejmé, že podniku, ktorému\nbola pridelená licencia, neboli všetky povinnosti a podmienky určené naraz jedným rozhodnutím\n(individuálnym povolením) a v jednej lehote (6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia), ale možno\npovedať, že sa jedná o proces rozložený do určitých na seba nadväzujúcich etáp.\n71. Najvyšší súd sa stotožňuje aj s názorom žalovaného vyjadrenom v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, že na účely rozhodovania v zmysle § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. nemôže\nbyť správny orgán viazaný cieľmi definovanými vo výzve na predloženie ponúk do výberového konania\nna vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1 800\nMHz a 2 600 MHz formou elektronickej aukcie zo dňa 27. augusta 2013 a za pomoci týchto cieľov určiť\n\nobsah zákonného pojmu „povolený účel“. Uvedený postup nemožno aplikovať predovšetkým z dôvodu,\nže výzva na predloženie ponúk nie je všeobecne záväzným právnym aktom, a nemôže byť aplikovateľná\npri ukladaní zákonnej sankcie.\n72. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 351/2011 Z.z. nestanovuje lehotu pre vypracovanie zápisu\no výsledku kontroly, nemožno považovať za nezákonný postup, ak v predmetnej veci bol protokol o\npriebehu a výsledkoch kontroly uskutočnenej 8. júla 2014 vypracovaný až dňa 27. októbra 2014. Taktiež\nnajvyšší súd nevidí žiaden dôvod súhlasiť so žalobcom, že tento časový posun by mohol mať vplyv na\nspoľahlivosť a presnosť vykonanej kontroly a zistenie skutkového stavu.\n73. S poukazom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že žalovaný správny orgán náležite\nzistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, pričom v napadnutom rozhodnutí svoje právne\nposúdenie vyčerpávajúco odôvodnil. Výsledkom vykonaného dokazovania v správnom konaní bolo\nsprávne zistenie žalovaného, že činnosť spoločnosti SWAN ako kontrolovaného subjektu nenaplnila\nzákonné predpoklady na zrušenie individuálneho povolenia alebo odobratie pridelenej frekvencie\nuvedené v ustanovení § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z.\n74. V neposlednom rade považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné zdôrazniť aj to, že\nzmyslom a účelom správneho súdnictva je poskytnutie súdnej ochrany právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak tieto boli porušené alebo priamo\ndotknuté rozhodnutím či iným postupom orgánu verejnej správy. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom\nnešpecifikoval, v čom konkrétne napadnuté rozhodnutie žalovaného zasiahlo negatívnym spôsobom do\njeho práv. Ako vyplýva zo žalobných námietok, žalobca nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu,\nktoré bolo vydané fakticky v prospech iného subjektu. Domáhať sa zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, a teda negatívneho zásahu do práv inej právnickej osoby nemožno bez toho, aby žalobca\nozrejmil, akým spôsobom rozhodnutie adresované tretej osobe zhoršilo jeho postavenie (zasiahlo do\njeho práv alebo právom chránených záujmov).\n75. Na základe uvedeného najvyšší súd vyhodnotil žalobcom uplatnené námietky za nespôsobilé\nspochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa §\n240 SSP. zamietol.\n76. Najvyšší súd nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania vzhľadom na neúspech žalobcu\nvo veci (§ 167 ods. 1 SSP.). Ustanovenie § 168 SSP. priznanie trov žalovanému umožňuje len ak to\nmožno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno\npriznať len výnimočne. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto najvyšší súd rozhodol tak,\nže účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ďalším účastníkom najvyšší súd náhradu trov\nkonania nepriznal, lebo im v konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy (§\n169 SSP).\n77. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}