Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/26/2017 z 10. 6. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2019, sp. zn. 6Sžk/26/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201987.1 Najvyšší súd | 6Sžk/26/2017 | ECLI:SK:NSSR:2019:1016201987.1 | 2019-06-10 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b79813f7-c708-40e7-93f6-6713c95ed3e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201987.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžk/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201987
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1016201987.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):
Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 310, Tulčík, IČO: 31 303 862, právne zastúpený: JUDr.
Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: Slovenský poľovnícky
zväz, Poľovnícke združenie Čierny vrch, so sídlom Liptovská Lúžna 458, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. k.: 6868/2016-9.2 (20/2016 - rozkl.) zo dňa 26. augusta 2016, o kasačnej
sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/243/2016-66
zo dňa 13. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením č. k. 6S/243/2016-66 zo dňa 13. júla 2017 Krajský súd v Bratislave podľa § 99 písm.
g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zastavil konanie vo veci žaloby
doručenej tamojšiemu súdu dňa 3. novembra 2016, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 6868/2016-9.2
(20/2016 - rozkl.) zo dňa 26. augusta 2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým zamietol
rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej
správy ochrany prírody č. 4951/2016-2.3 zo dňa 10. júna 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a
toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených
v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“).
Výnimkou sa žiadateľovi - Poľovníckemu združeniu Čierny vrch povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného
jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Čierny vrch, držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí
stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2016 posliedkou a postriežkou na lokalitách Výpusty a Pod
ľanoviskom, k. ú. X..

2. Poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2014
č. Snj 72/2013 a na ustálený právny názor (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.
novembra 2014 sp. zn. 9Sžp/11/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.
novembra 2016 sp. zn. 7Sžo/136/2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
mája 2017 sp. zn. 7Sžo/279/2015), podľa ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení
na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 ZOPK stratilo platnosť
uplynutím času, na ktorý bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. V
tejto súvislosti krajský súd uviedol, že neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného



živočícha medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za
následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a
neexistuje. Nejedná sa teda o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb právnických osôb priamo dotknuté. Z tohto dôvodu správny orgán, prípadne
súd, musí konanie o výnimke, a to v akomkoľvek štádiu konania zastaviť. Keďže čas, do ktorého bola
povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri uplynul, nastali
okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky.

3. Ďalej s poukazom na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2016 sp. zn. 7Sžo/136/2015 uviedol, že v tomto prípade sťažovateľ nemohol preukázať
ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o vydaní súhlasu podľa § 40 ods. 2 a 3
písm. b/ a c/ ZOPK, keďže v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť a účasť
sťažovateľa v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t. j. realizácia jeho práv
bola výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší
výsledok. Poukázal na to, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie
súhlasu v zmysle § 89 ods. 2 ZOPK.

4. Konštatoval, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by nepredstavovalo
pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore
so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán
musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti
tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady
konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby
umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech
a bolo by v rozpore aj zo zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

5. Napokon dal do pozornosti názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv
adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania
tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo
v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek
zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého.

6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. b/ S. s. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

II.

7. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 440 ods. 1 S. s. p. písm. f/ - súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. g/ - rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti v súlade s § 445 ods. 1 písm. c/ S. s. p. namietal, že súd
nijakým spôsobom nezohľadnil ustanovenie § 178 ods. 3 S. s. p., ktoré zakladá právo zainteresovanej
verejnosti podať správnu žalobu, ak tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v
oblasti životného prostredia. Taktiež namietal, že nemožno dospieť k záveru, že by uplynutím platnosti
doby udeleného súhlasu mohlo dôjsť k stavu, že by verejný záujem v oblasti životného prostredia
nebol porušený. Zároveň dodal, že obmedzenie platnosti rozhodnutia nevypovedá nič o skutočnosti,
či jeho vydaním bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, inak povedané, ak
rozhodnutie o povolení výnimky bolo vydané v rozpore s ustanoveniami ZOPK a Smernice o biotopoch
transponovanej do Slovenského právneho poriadku práve uvedeným zákonom, potom uplynutie doby
platnosti napadnutého rozhodnutia na tomto nesúlade s uvedenými právnymi predpismi nemôže nič
zmeniť.



9. Súčasne uviedol, že vylúčenie takýchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu je v rozpore nielen s §
178 ods. 3 S. s. p., ale aj s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, o výklade ktorého bolo už rozhodnuté v
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 8. marca 2011.

10. Taktiež dal do pozornosti, že s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09
zo dňa 8. marca 2011, v ktorom Súdny dvor Európskej únie rozhodoval práve o otázke výkladu čl.
9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vo vzťahu k možnosti organizácie na ochranu životného prostredia
(konkrétne sťažovateľa), a v ktorom výslovne uviedol povinnosť vnútroštátneho súdu poskytnúť taký
výklad procesného práva, ktorý umožní sťažovateľovi napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci
správneho konania, ktoré by mohlo byt' v rozpore s právom únie v oblasti životného prostredia, nie je
zákonné rozhodnutie správneho súdu, ktorý zastaví konanie o žalobe žalobcu bez toho, aby preskúmal
rozhodnutie ňou napadnuté.

11. Tvrdil, že nepreskúmanie takéhoto rozhodnutia znemožňuje posúdenie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, teda či postup a rozhodnutie orgánov v oblasti životného prostredia boli zákonné
alebo nie.

12. Správnemu súdu rovnako tak vyčítal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemožno nájsť
nielenže odkaz na ustanovenia S. s. p. vzťahujúce sa k zainteresovanej verejnosti, ale aj absenciu
akýchkoľvek právnych úvah krajského súdu viažucich sa k tomuto aspektu posudzovanej veci.

13. Mal za to, že krajský súd opomenul, či obišiel skutočnosť, už opakovane uvádzanú v tejto sťažnosti,
že aktívna legitimácia žalobcu spočíva v existencii rozhodnutia porušujúceho podľa žalobného tvrdenia
verejný záujem v oblasti životného prostredia, a nespája sa s faktickým ani tvrdeným porušením
subjektívnych práv sťažovateľa v správnom konaní či napadnutom rozhodnutí.

14. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 875/2016 zo dňa 28.
februára 2017 uviedol, že z neho vyplýva nesporne zásadná zmena medzi ustanoveniami O. s. p. a S.
s. p. vo vzťahu k žalobe sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti.

III.

15. Žalovaný správny orgán vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd podanú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

16. Označil za správny postup krajského súdu, ktorý podľa § 99 písm. g/ S. s. p. konanie zastavil, nakoľko
odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písm. c/ a d/ cit. ustanovenia.
Uviedol, že aj v zmysle komentára k S. s. p. možno za takéto prípady považovať napr. zánik rozhodnutia
na základe ustanovenia zákona (ex lege) alebo na základe uplynutia času, na ktorý bolo obmedzené
pred vydaním rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že za súčasného stavu veci, keď uplynula lehota na realizáciu výnimky
na usmrtenie medveďa hnedého, nebude možné (ani v prípade iného rozhodnutia zo strany súdu a
prípadného vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému) rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by
bol pre sťažovateľa ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol väčšiu ochranu jeho práv a
právom chránených záujmov, a to bez ohľadu na to, či povolený odstrel bol, resp. nebol zrealizovaný.

18. V opakovanom súdnom prípadne v následnom správnom konaní (ak by bola vec vrátená žalovanému
na ďalšie konanie) sa nedosiahne vo veci odlišný výsledok (čo si sťažovateľ v tomto štádiu konania musí
uvedomovať). Žalovaný zastáva názor, že kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom je neopodstatnená
a motivovaná iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného a úplne ignorujúca vecnú podstatu
daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny a na ochrane zdravia a života
obyvateľstva.

IV.



19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný
(§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 a ods. 2 S. s. p.) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 S. s. p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

20. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadateľ Poľovnícke
združenie Čierny vrch požiadal o výnimku z ustanovení § 35 ods. 1 ZOPK za účelom odstrelu jedného
jedinca chráneného živočícha medveďa hnedého v poľovnom revíri Čierny vrch. Rozhodnutím č.
4951/2016-2.3 zo dňa 10. júna 2016 žalovaný povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1
písm. b/ a e/ ZOPK. Výnimkou povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého
v poľovnom revíri Čierny vrch, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo možné
realizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2016 posliedkou a postriežkou
na lokalitách Výpusty a Pod ľanoviskom, k. ú. X.. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu rozklad.

21. Minister životného prostredia Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. 6868/2016-9.2
(20/2016 - rozkl.) zo dňa 26. augusta 2016 zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 4951/2016-2.3 zo dňa 10. júna 2016 potvrdil. Žalobca, ako účastník
správneho konania a v predmetnom konaní ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 ods. 1 S. s. p.
sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 3. novembra 2016 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6868/2016-9.2 (20/2016 -
rozkl.) zo dňa 26. augusta 2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu.

22. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ S. s. p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu
verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

24. Podľa § 5 ods. 2 S. s. p. konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

25. Podľa § 5 ods. 3 S. s. p., pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného
záujmu.

26. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 42 ods. 1 S. s. p. ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/,
b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e/,
c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a/; ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

28. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť
uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
29. Podľa § 99 písm. g/ S. s. p., správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na
pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/.



30. Podľa § 454 S. s. p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

31. Podľa § 461 S. s. p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná.

32. Z obsahu pripojených spisov kasačný súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu na podklade
žaloby, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 3. novembra 2016, bolo rozhodnutie žalovaného
č. 6868/2016-9.2 (20/2016 - rozkl.) zo dňa 26. augusta 2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané vo veci povolenia výnimky zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ ZOPK, usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého
v poľovnom revíri Čierny vrch, držať ho a prepravovať. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 30.
novembra 2016. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je uznesenie
krajského súdu, ktorým zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia z dôvodu, že
účinky napadnutého rozhodnutia zanikli a odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

33. V danej súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 649/2015-19 zo 16. decembra 2015, ktorým ústavný súd odmietol
ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk, občianske združenie, pre
namietané porušenie základného práva na priaznivé životné prostredie zaručeného čl. 44 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prístup k správnemu a súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s
vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia zaručeného čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. augusta
2015 v konaní sp. zn. 8Sžo/17/2014 a jeho postupom v tomto konaní.

34. V predmetnom uznesení Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že „... správne súdnictvo
v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek
zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto
nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce
vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude
preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je
náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo
právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná ...V posudzovaných
prípadoch s ohľadom na právny stav daný citovanými ustanoveniami zákona o ochrane prírody v
spojení s relevantnými skutkovými okolnosťami (pred rozhodnutím krajského súdu o sťažovateľovej
žalobe už uplynulo obdobie, na ktoré bolo preskúmavanými administratívnymi rozhodnutiami priznané
sťažovateľom kritizované oprávnenie) je zreteľné, že prípadné meritórne prejednanie sťažovateľovej
žaloby nemohlo za žiadnych okolností viesť k poskytnutiu účinnej ochrany jeho subjektívnym právam.
Preto fakt, že konanie o žalobe podanej podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
bolo ukončené procesne, teda zastavením a bez meritórneho rozhodnutia o dôvodoch žaloby, vedie
už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že sťažovateľovmu základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy i jeho právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy bola poskytnutá ochrana v
intenciách zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy)“.

35. V prejednávanej veci bola žiadateľovi napadnutým rozhodnutím povolená výnimka usmrtiť -
odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Čierny vrch, držať ho a prepravovať
tak, že túto mohol realizovať do 30. novembra 2016. Z uvedeného je zrejmé, že časová platnosť
udelenej výnimky v čase rozhodovania o správnej žalobe žalobcu na krajskom súde uplynula. Na základe
uvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu, že vzhľadom na časové obmedzenie
výnimky do dňa 30. novembra 2016, nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať
naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania. Uplynutím tejto doby tak právoplatné
rozhodnutie stratilo svoju účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie
mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade



žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk, resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.

36. Námietky žalobcu týkajúce sa údajného porušenia Aarhurskeho dohovoru nemajú opodstatnenie,
pretože žalobca ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 42 ods. 1 S. s. p. bol riadnym účastníkom
správneho, aj súdneho konania, a teda nedošlo k odňatiu jeho práv ako účastníka konania.

37. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú
zamietol.

38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §
167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1
S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).

39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2
v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.