{"guid": "daad62b5-2c3d-47a2-a50e-f5035fdac178:51847647-799c-4671-942f-bf77a61c8ca9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201920.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/14/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/14/2017 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 5Sžfk/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201920.1", "identifikacne_cislo": "1016201920", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51847647-799c-4671-942f-bf77a61c8ca9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201920.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201920.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201920.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/14/2017\n1016201920\n31. 01. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:1016201920.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobca): SLOVENSKÝ\nVODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica,\nIČO: 36 022 047, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti Správy o\nzistenej nezrovnalosti N21600975/S03 z 11. augusta 2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov\nč. MPRV-2016-1551/9694-5 z 12. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 1S/234/2016-202 z 12. januára 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.\n1S/234/2016-202 z 12. januára 2017 z a m i e t a .\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa\n§ 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti N21600975/S03 z 11.08.2016\n(ďalej aj „Správa o zistenej nezrovnalosti“ alebo „Správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov\nč. MPRV-2016-1551/9694-5 z 12.08.2016 (ďalej aj „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“ alebo\n„Žiadosť“). O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania.\n2. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 02.04.2013 uzavrel žalobca so žalovaným\nZmluvu o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2242022002001, ktorej predmetom bol projekt s\nnázvom „Kopčany - Hodonín - spoločné protipovodňové opatrenia na oboch brehoch Moravy“ v rámci\noperačného programu: Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007\n- 2013“. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi, za splnenia zmluvných podmienok, zákonných podmienok\na podmienok stanovených riadiacou dokumentáciou operačného programu, poskytnúť nenávratný\nfinančný príspevok vo výške 985 646,82 €. Žalovaný ako riadiaci orgán v rámci operačného programu\nvyhotovil dňa 11.08.2016 Správu o zistenej nezrovnalosti, ktorú spolu s listom označeným ako\nŽiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zaslal žalobcovi. Predmetnú kontrolu vykonala u žalobcu\nspoločnosť Deloitte, ktorá bola na vykonanie takejto kontroly oprávnená na základe realizačnej zmluvy č.\nOVO1-2016/000229-103 z 22.03.2016. Spätnou kontrolou boli zistené neoprávnené výdavky v prípade\nopravy mechanizmov, v rámci položiek ubytovania a žiadosti mýta. Súčet neoprávnených výdavkov\npredstavoval sumu 7 075,14 €. Na túto uvedenú sumu bola evidovaná nezrovnalosť. Na základe\nvykonaných kontrol a zistených neoprávnených výdavkov zaslal žalovaný žalobcovi Žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov spolu so Správou o zistenej nezrovnalosti. Žalobca uhradil svoj dlh v plnej\n\nvýške, pričom o tejto skutočnosti informoval žalovaného listom zo 07.09.2016. Žalobca týmto spôsobom\nžalovanému oznámil, že finančné prostriedky definované v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov\nboli žalovanému poukázané dňa 06.09.2016.\n3. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby bola Správa o zistenej nezrovnalosti\nN21600975/S03 z 11.08.2016 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. MPRV-2016-1551/9694-5\nz 12.08.2016.\n4. V odôvodnení uznesenia správny súd konštatoval, že v správnom súdnictve je právo na prístup\nk súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby\ndeterminované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v\nzásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,\nmenia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo\ndotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).\n5. Správny súd mal za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.\nVýsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní preto podľa správneho súdu\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v SSP, keďže nie sú rozhodnutím\nsprávneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových\nkompetencií žalovaného.\n6. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp.zn.\n5Sžf/26/2012 z 29.11.2012 a v uznesení sp.zn. 4Sžf/56/2015 z 08.06.2016 dospel správny súd k názoru,\nže Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o\nsebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o\nvýsledku kontroly možno podľa správneho súdu považovať len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol\nnijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve nepodlieha.\n7. Správny súd považoval za nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti\nvrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu\nsamo o sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou\nani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s\ninformatívnym charakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo\nk vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov.\n8. Záverom správny súd uviedol, že s ohľadom na uvedené sa správny súd nezaoberal námietkami\nžalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až\nv prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v\npostupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym\ndopadom na právne postavenie žalobcu.\nII.\n9. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. g/, h/ a j/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný\nsúd uznesenie správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n10. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že záver správneho súdu o odmietnutí žaloby nie je\nsprávny. Správny súd pri preskúmaní žaloby nesledoval podľa sťažovateľa základné princípy určené\nCivilným sporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom, pričom pri posúdení veci vychádzal z\nustanovení zákona č. 528/2008 Z.z., ktoré sa netýkajú prejednávanej veci, a teda vec nesprávne právne\ninterpretoval.\n\n11. Správny súd rozhodol podľa sťažovateľa v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 5Sžf/26/2012. Sťažovateľ mal za to, že správny súd si namiesto právnych záverov\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vzal za svoje právne závery a tvrdenia žalovaného.\n12. Sťažovateľ nesúhlasil s tým, ako sa správny súd vysporiadal so zisťovaním a následným\nvyhodnotením rozhodujúcich skutočností, keď konanie a postup žalovaného klasifikoval ako\nadministratívnu kontrolu resp. kontrolu súladu postupu sťažovateľa so zákonom o verejnom obstarávaní.\nPokiaľ by žalovaný vykonával administratívnu kontrolu, bol by podľa sťažovateľa povinný v súlade s §\n24e zákona č. 528/2008 Z.z. umožniť sťažovateľovi vyjadriť sa k zisteným porušeniam pred vydaním\nrozhodnutia vo veci. Sťažovateľovi však nebol doručený žiaden záznam z administratívnej kontroly a k\nzisteným nezrovnalostiam nemal možnosť vyjadriť sa.\n13. Ďalej sťažovateľ odmietol stanovisko správneho súdu o absencii výroku o povinnosti vrátiť finančné\nprostriedky. Sťažovateľ mal za to, že Správa spolu so Žiadosťou sú konštitutívnym rozhodnutím, ktoré\nnapriek tomu, že nemá formálne náležitosti správneho rozhodnutia, svojím obsahom zasahuje do práv\na právom chránených záujmov sťažovateľa, keď žalovaný poučil sťažovateľa, že pokiaľ poskytnutý\nfinančný príspevok nevráti, porušenie finančnej disciplíny sťažovateľom oznámi Úradu vládneho auditu.\nOznámenie porušenia finančnej disciplíny by pre sťažovateľa spôsobilo problémy pri ďalšom čerpaní\neurópskych fondov.\n14. V závere sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n5Sžf/26/2012 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 91/2016-74 zo 17.05.2016.\nIII.\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym\nnázorom správneho súdu vysloveným v napadnutom uznesení. Žalovaný mal za to, že Správa a Žiadosť\nnie sú rozhodnutiami v zmysle Správneho súdneho poriadku, nakoľko sami o sebe nezakladajú, nemenia\nani nezrušujú oprávnenia a povinnosti sťažovateľa. Nedotýkajú sa práv, právom chránených záujmov\nani povinností sťažovateľa a preto ich nemožno podľa žalovaného považovať za individuálne správne\nakty, ktoré môžu byť v zmysle § 3 ods. 1 písm. h/ SSP predmetom správnej žaloby.\n16. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa (453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť.\n18. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu správneho súdu zistil, že sťažovateľ sa\nžalobou, doručenou správnemu súdu dňa 18.10.2016, domáhal preskúmania zákonnosti Správy o\nzistenej nezrovnalosti N21600975/S03 z 11.08.2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.\nMPRV-2016-1551/9694-5 z 12.08.2016.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n23. Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona\nnie sú preskúmateľné správnym súdom.\n24. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia správneho súdu, ako aj konania,\nktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej Správy\na Žiadosti. Kľúčovou bolo najmä právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu Správy o zistenej\nnezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré správny súd zhodne so žalovaným\npovažoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil správny\nsúd, pričom Najvyšší súd sa s dôvodmi jeho uznesenia v tejto časti plne stotožňuje.\n25. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.\n26. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,\nže bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych\norgánov v správnom súdnictve.\n27. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie\nv písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\n28. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci\na podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto\n\nzákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie\n§ 7 písm. h/ SSP.\n29. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, a teda, že Správa a Žiadosť\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú\nzásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto prípade možno hovoriť\no predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti, pretože ku dňu\npodania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa §\n27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Povinnosť sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky vzniká až na\nzáklade takéhoto právoplatného rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv\nsťažovateľa, a teda by bolo preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Ani skutočnosť, že nevrátením\nsumy uvedenej vo výzve hrozí oznámenie podnetu orgánu podľa osobitného predpisu, nemení nič na\nprevažne informatívnej povahe Správy a Žiadosti, ktorými bol sťažovateľ vyzvaný na vrátenie finančných\nprostriedkov. Výzva na ich vrátenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s\nčerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. k\nuplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods.\n5 tohto zákona, v ktorom by mohol sťažovateľ uplatniť všetky procesné práva účastníka konania, vrátane\nadministratívnych opravných prostriedkov. Ak by bolo výsledkom tohto konania právoplatné rozhodnutie\norgánu verejnej správy, ktoré by sťažovateľ považoval za nezákonné, bol by oprávnený podrobiť toto\nrozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom.\n30. Na základe uvedeného má kasačný súd za to, že Správu a Žiadosť je možné považovať za\npodkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu, a to vzhľadom na postup upravený v § 27a\nzákona o pomoci a podpore. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že niet sporu o tom, že predmetom\nsúdneho preskúmania môžu byť aj také individuálne správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú\nformálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom\n(bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia\npráva a povinnosti účastníka administratívneho konania alebo sa ich priamo dotýkajú.\n31. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by na základe podanej žiadosti sťažovateľ nevrátil\nposkytnuté finančné prostriedky, následne by žalovaný v zmysle zákona začal správne konanie,\nvýsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré by\npo vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) podliehalo súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré by bolo aj materiálne vykonateľné.\nUvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn.\n1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp.zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017, sp.zn. 4Sžf/56/2015 z\n8. júna 2016).\n32. K námietkam sťažovateľa ohľadne rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 kasačný súd uvádza, že v aktuálnej rozhodovacej činnosti\nNajvyššieho súdu (napr. už vyššie spomenuté uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp.zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017, sp.zn. 4Sžf/56/2015 z 8.\njúna 2016 alebo aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžfk/38/2017 z 27. októbra\n2017, sp.zn. 5Sžfk/59/2017 z 31. mája 2018) sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s vyššie\nvyslovenými právnymi závermi kasačného súdu. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. aj na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, keď za\nobdobných skutkových a právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák.č. 528/2008 Z.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.\nj. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák.č. 528/2008 Z z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n\n- § 26 zák.č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák.č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo\njeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák.č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák.č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t. j. iba tvrdených) skutočností.“\n33. Konajúci senát sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu, pričom poukazuje na\nnutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). Navyše s\nprincípom právnej istoty je úzko spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\n34. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel\nkasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.\n35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, správny súd správne právne posúdil predmetnú vec\na neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP), a zároveň\nich nepriznal ani žalovanému, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 168 SSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}