{"guid": "b811e304-eb68-4ff8-96f7-a7720a6ec324:7b54662a-c5ac-4bd0-8b31-67fff65bfcc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201744.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/17/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 7Sžsk/17/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201744.2", "identifikacne_cislo": "1016201744", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-60", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b54662a-c5ac-4bd0-8b31-67fff65bfcc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201744.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201744.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201744.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/17/2018\n1016201744\n29. 05. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016201744.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nIng. L. L., narodený XX. K., bytom v R. č. XX, právne zast.: JUDr. Beatricou Babačovou, advokátkou so\nsídlom v Šamoríne, Hlavná č. 43, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom\nv Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 28. júna 2016, Č.:\nSEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP a z 26. januára 2017, Č.: SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2017, č. k.\n24S/138/2016-66, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2017,\nč. k. 24S/138/2016-66, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 21. septembra\n2017, č. k. 24S/138/2016-66, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil rozhodnutia žalovaného z 28.\njúna 2016, Č.: SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP a z 26. januára 2017, Č.: SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP a veci\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a žalobcovi\npriznal náhradu trov konania.\n2. Rozhodnutím z 28. júna 2016, Č.: SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP, žalovaný ako odvolací správny orgán\npostupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nVojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 9. marca 2016, č. VÚSZ-65301025401607-VD/2016,\nktorým bol žalobcovi podľa § 143aa ods. 1 v spojení s § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č.\n328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) priznaný od 1. apríla 2015 výsluhový\ndôchodok vo výške 1.331,02 eur mesačne. Zároveň týmto rozhodnutím bol žalobcovi od 1. júla 2015\npodľa § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok zvýšený na sumu 1.334,66 eur\nmesačne.\n3. Rozhodnutím z 26. januára 2017, Č.: SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP, žalovaný ako odvolací správny\norgán postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 18. októbra 2016, č.\nVÚSZ-65301025401607-O-2/2016, ktorým bolo žalobcovi podľa § 143z ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm.\na/ zákona č. 328/2002 Z. z. s použitím § 33 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. priznané\nodchodné vo výške 26.620,33 eur. Zároveň týmto rozhodnutím Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia\n\npodľa § 143z ods. 1 v spojení s § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodol, že priznané odchodné sa zníži\no sumy odchodného vyplatené pri predchádzajúcich skončeniach služobného pomeru, v dôsledku čoho\nsa žalobcovi malo vyplatiť odchodné v celkovej výške 11.504,15 eur.\n4. Krajský súd mal v predmete konania za preukázané, že žalobca podal dňa 9. apríla 2015 žiadosť o\nvýsluhový dôchodok a o odchodné, ktoré žiadal priznať od 1. apríla 2015. Žalobou doručenou Krajskému\nsúdu v Bratislave dňa 29. januára 2016 sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nSEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy\nč. VUSZ-65301025401607-VD/2016 zo dňa 9. marca 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nUplatnil nárok na náhradu trov konania. Ďalšiu žalobu podal dňa 18. apríla 2017, touto sa domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného číslo SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26. januára 2017 ako aj\nrozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia\nč. VÚSZ-65301025401607-O-2/2016 zo dňa 18. októbra 2016. Uznesením č.k.\n24S/138/2016-57 zo dňa 10. augusta 2017 krajský súd spojil na spoločné konanie veci vedené na\nkrajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/138/2016 a 25Sa/3/2017. V ďalšom konaní boli veci\nprejednávané pod sp. zn. 24S/138/2016. V žalobách poukázal na priebeh služobného pomeru, dôvody\npredchádzajúceho skončenia služobného pomeru a skutočnosť, že 31. marca 2015 riadne skončil\nslužobný pomer služobného vojaka. Popísal priebeh administratívneho konania. Tvrdil, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné\na právne neopodstatnené. V konaní boli porušené práva právom chránené záujmy, v konaní boli\nnesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov a výška priznaného odchodného bola určená\nnesprávne a bola neoprávnene krátená bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia alebo odôvodnenia.\nAj v tejto žalobe rovnako ako vo vzťahu k výsluhovému dôchodku namietal nesprávne určenie základu\npre výpočet ako výsluhového dôchodku, tak aj odchodného. Žalobcovi patril v roku 2014 ako základný\nhodnostný plat, tak aj príplatok príslušníka H. vo výške 15% z jeho hodnostného platu. Žalobcovi bol za\nrok 2014 vyplatený nielen hodnostný plat profesionálneho vojaka vo výške 2 420,-Eur, ale aj priznaný\na vypočítaný príplatok príslušníka H. vo výške 257,-Eur. Príplatok príslušníka H. nebol zahrnutý do\npriemerného mesačného služobného platu profesionálneho vojaka, tým bol nesprávne určený výpočtový\nzáklad. Orgány verejnej správy nezisťovali skutočnosť, prečo príslušný Úrad finančného zabezpečenia\nBratislava nevyplatil žalobcovi riadne priznaný príplatok príslušníka H. vo výške 15%, ale len vo výške\n10,62%. Pri hodnostnom plate 2 420,-Eur patril žalobcovi príplatok príslušníka H. vo výške 363,-Eur a\nnie vo výške 257,-Eur, ako mu bol vypočítaný ÚFZ Bratislava. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný\nnezákonne zúčtoval vo svojom rozhodnutí dávky podľa ustanovenia § 36 zákona č. 328/2002 Z.z.,\nnakoľko toto ustanovenie bolo od 01.05.2013 vypustené. Neúčinné ustanovenie zákona bolo voči\nžalobcovi uplatnené bez ohľadu na to, že nárok na odchodné mu vznikol až dňa 1. apríla 2015. Mal tak za\nto, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je absolútne nesprávne a je potrebné ho ako nezákonné zrušiť.\nKrajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového\norgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia správneho\nsúdneho poriadku a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, a preto po prejednaní\nveci na nariadenom pojednávaní rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. e/ SSP zrušil a veci\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n5. Správny súd poukázal na špecifikum v preskúmavanej veci, nakoľko v roku 2007 došlo\nk nezákonnému skončeniu služobného pomeru žalobcu, nakoľko Náčelník Generálneho štábu\nozbrojených síl Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-98/2015-PravO zo dňa 25.\nfebruára 2015 zrušil právoplatný Personálny rozkaz Náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl\nSlovenskej republiky č. 985 zo dňa 9. júla 2007, ktorým bol žalobca v minulosti prepustený zo služobného\npomeru profesionálneho vojaka. Žalobcovi bol priznaný a doplatený plat za čas neplatného skončenia\nslužobného pomeru od 9. júla 2007 do 12. marca 2015. K riadnemu skončeniu služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka došlo ku dňu 31. marca 2015.\n6. Zásadnou námietkou žalobcu bola námietka, že žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy)\nneprihliadol na skutočnosť, že žalobcovi bol v roku 2006 stanovený príplatok príslušníka H. vo výške\n15% z hodnostného platu a pre účely výpočtu základu pre určenie výsluhového dôchodku a odchodného\nmu bol priznaný len vo výške podľa roku 2006. Žalobca tvrdil, že valorizácia hodnostného platu zákonmi\no štátnom rozpočte znamenala, že správne mu mal byť vypočítaný príplatok príslušníka H.a vo výške\n15% z hodnostného platu určeného pre kalendárny rok 2014. Žalobca tak namietal určenie základu\n\npre výpočet výsluhového dôchodku a pre výpočet odchodného. Základ pre výpočty oboch nárokov\nprofesionálneho vojaka pri skončení služobného pomeru je rovnaký. Z obsahu napadnutých rozhodnutí\nkrajský súd zistil, že na výšku príplatku príslušníkov H. stanovenú interným predpisom, na ktorý odkazuje\nzákonné ustanovenie, sa v administratívnom konaní neprihliadlo. Z obsahu napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva, že by žalovaný sa touto skutočnosťou, podstatou pre rozhodnutie, zaoberal. Žalovaný tak\nnezistil riadne skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, čo bolo konštatovania nezákonnosti\noboch napadnutých rozhodnutí žalovaného, nakoľko obe rozhodnutia pri určení výšky výsluhového\ndôchodku a určení výšky odchodného vychádzali z rovnakého základu pre ich určenie. Žalobca v\nadministratívnom konaní opakovane namietal určenie základu pre výšku výsluhového dôchodku a\nodchodného. Ak aj boli prvostupňovému orgánu verejnej správy predložené z ÚFZ Bratislava podklady\nnereflektujúce ustanovenie § 144 ods. 2 zákona č.346/2005 Z.z., bolo povinnosťou orgánu verejnej\nsprávy, znalému právnej úpravy, zistiť riadne skutkový stav a aplikovať aj ustanovenia interného predpisu\nv súvislosti s ustanovením § 144 ods. 2 zákona č.346/2005 Z.z..\n7. Pokiaľ ide o ďalší žalobný dôvod týkajúci sa napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci\nodchodného, túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z ustanovenia § 143z ods. 1 zákona\nč.328/2002 Z.z. vyplýva, že nárok žalobcu na odchodné a jeho výšku sa mal posudzovať podľa predpisov\núčinných do 30. apríla 2013 (okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určuje podľa § 143ac ods.\n1 zákona č. 1 zákona č.328/2002 Z.z.). Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí aplikoval ustanovenie §\n36 v znení účinnom 30. apríla 2013, postupoval súladne s prechodným ustanovením § 143 ods. 1 zákona\nč. 328/2008 Z.z. a bol dôvod na zníženie odchodného o sumu odchodného vyplatenú žalobcovi pri\npredchádzajúcom skončení služobného pomeru. Žalobca skutočnosť, že pri predchádzajúcom skončení\nslužobného pomeru mu bolo vyplatené odchodné a ani jeho výšku nenamietal.\n8. Žalobná námietka vo veci výsluhového dôchodku nebola dostatočne konkrétna. Žalobca v žalobe\nlen tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nedostatočne právne odôvodnené ale bez\ntoho, aby uviedol, v čom vada nepreskúmateľnosti spočíva. Správny súd o obsahu tejto žalobnej\nnámietky sa len domnieval. V správnom súdnictve nie je úlohou správneho súdu za žalobcu nezákonnosť\nrozhodnutia orgánu verejnej správy vyhľadávať, rovnako ako nie je povinnosťou správneho súdu za\nžalobcu nekonkrétne uplatnené dôvody nezákonnosti dopĺňať, resp. špecifikovať.\n9. Krajský súd uložil žalovanému povinnosť v ďalšom konaní riadne zistiť skutkový stav veci vo vzťahu\nk určeniu základu pre výpočet výsluhového dôchodku a odchodného. Zdôraznil úlohu žalovaného\nvychádzať aj z interného predpisu, ktorého vydanie ministrovi obrany Slovenskej republiky ukladalo\nustanovenie § 144 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z..\nII.\n10. Žalovaný proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žiadajúc rozsudok krajského súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n11. V prvom sťažnostnom bode nesúhlasil so zistením správneho súdu v bode 45 rozsudku, ktorý\nkonštatoval nesprávne riadne zistenie skutkového stavu, ktoré malo spočívať v tom, že správne orgány\nneprihliadli na výšku príplatku príslušníkov H. stanovenú interným predpisom. V druhom sťažnostnom\nbode poukázal na odôvodnenie rozsudku v bode 46, kde je uvedené, že ak aj boli prvostupňovému\norgánu verejnej správy predložené z ÚFZ Bratislava podklady reflektujúce ustanovenie § 144 ods. 2\nzákona č. 346/2005 Z.z., bolo povinnosťou orgánu verejnej správy znalému právnej úpravy, zistiť riadne\nskutkový stav a aplikovať aj ustanovenia interného predpisu v súvislosti s týmto ustanovením. V treťom\nsťažnostnom bode poukázal na správnym súdom v ďalšom uloženú povinnosť riadne zistiť skutkový\nstav veci vo vzťahu k určeniu základu pre výpočet výsluhového dôchodku a odchodného, vychádzať\npritom aj z interného predpisu v súlade s § 144 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z.\n12. V súvislosti so sťažnostným bodom 2 citoval ustanovenie § 144 ods. 1 a 2 zákona č. 346/2005\nZ.z. a zdôraznil, že zákon č. 344/2002 Z.z. v citovanom ustanovení stanovil možnosť poskytnúť\nprofesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy H. príplatok až do výšky 30% jeho hodnostného platu.\nPríplatok príslušníka H. nemá charakter nárokovateľnej zložky služobného platu, v dôsledku čoho je\nv právomoci zamestnávateľa rozhodnúť, komu a v akej výške príplatok poskytne. Rovnako nebola\n\nzákonom č. 346/2005 Z.z. stanovená ani konkrétna suma príplatku príslušníka H.. Zákonom bola\nstanovená len horná hranica, v zmysle ktorej príplatok bolo možné poskytnúť do výšky maximálne 30%\nplatu.\n13. V ďalších dôvodoch poukázal na postavenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktoré\nje právnickou osobou a bol zriadený zákonom č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov\nv znení platnom a účinnom v rozhodnom období ako rozpočtová organizácia na výkon sociálneho\nzabezpečenia vojakov (VÚSZ). V oblasti výsluhového zabezpečenia kompetencie VÚSZ upravuje §\n81 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého dávky výsluhového zabezpečenia\npriznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po\nňom. Zdôraznil, že VÚSZ nie je vecne príslušným orgánom na určenie výšky príplatku príslušníka\nH., a preto sa pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku a odchodného o ich výške nemohol\nzaoberať správnosťou výšky príplatku, ktorý bol žalobcovi priznaný. Pri priznaní dávok sociálneho\nzabezpečenia a pri určovaní ich výšky nie je oprávnený skúmať správnosť výšky už priznaných\nalebo vyplatených platových náležitostí bývalého profesionálneho vojaka. Základ na výpočet dávok\nvýsluhového zabezpečenia určuje výlučne z finančných podkladov od zamestnávateľa, ktoré deklarujú\nvýšku skutočne vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov. O správnosti podkladov pre výpočet\ndávky žalobcu VÚSZ nemal pochybnosti.\n14. K námietke žalobcu (prvý sťažnostný bod), že jeho príplatok nebol v zmysle § 144 ods. 1 zákona č.\n346/2005 Z.z. určený percentuálnym vyjadrením, ale pevnou sumou vo výške 257 eur a v takejto výške\nmu bol aj doplatený, žalovaný vo všeobecnosti nespochybňuje oprávnenie priznať príplatok príslušníka\nH. v percentuálnej výmere, avšak v prípade žalobcu bolo vzhľadom na doplatenie služobného platu za\nčas neplatného skončenia služobného pomeru nevyhnutné vychádzať z Oznámenia o výške a zložení\nplatu profesionálneho vojaka vydaného vedúcim služobného úradu , kde bola stanovená pevná suma\npríplatku žalobcu ako príslušníka H. a zároveň zo skutočne doplatených finančných náležitostí žalobcovi.\nZ predmetného oznámenia a z ustanovenia § 144 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. nevyplýva povinnosť\nani oprávnenie pri zvýšení hodnostného platu zvýšiť zároveň aj príplatok príslušníka H.. S poukazom\nna čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žiaden právny predpis nedáva VÚSZ oprávnenie na skúmanie správnosti\nvýšky priznaných alebo vyplatených platových náležitostí profesionálneho vojaka a ani na rozhodovanie\no ich výške.\n15. Vo štvrtom sťažnostnom bode správny súd žalobcovi vytýkal, že VÚSZ neupozornil na prebiehajúce\nsúdne konanie o určenie zákonnosti Personálneho rozkazu Náčelníka Generálneho štábu ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky č. 107 zo dňa 31. marca 2015, ktorým bolo rozhodnuté o doplatení služobného\nplatu žalobu od roku 2007 do roku 2015 vrátane výšky a zloženia služobného platu, na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 5S/80/2016 . V prípade, ak by VÚSZ mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom\nkonaní, bol by konanie o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia prerušil podľa § 29 ods. 1 správneho\nporiadku a to až do doby právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu v Bratislave v danej veci.\nAk by sa v súdnom konaní vyslovilo, že služobný plat žalobcu mu bol doplatený v nesprávnej výške,\nnáčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky by opätovne rozhodol o doplatení\nslužobného platu žalobcu od roku 2007 do 2015 vrátane výšky a zloženia služobného platu. Ani v tomto\nprípade by však nevznikol dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí a na vrátenie veci na opätovné\nprerokovanie a rozhodnutie, ale bol by namieste postup podľa § 105 ods. 4 zákona o č. 328/2002 Z.z.,\nteda VÚSZ by rozhodol o zmene výšky dávky o doplatení rozdielu (prípadne vrátení prebytku).\n16. Žalovaný v súvislosti s prvým sťažnostným bodom poukázal na obdobný postup Sociálnej poisťovne,\nktorá má pri priznávaní starobných dôchodkov obdobné právne postavenie ako VÚSZ pri priznávaní\nvýsluhových dôchodkov alebo iných dávok sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa v týchto\nsituáciách neskúma jednotlivé zložky platu zamestnanca, teda neskúma, či sú tieto jednotlivé zložky\nplatu priznané vo výške, ktorú stanovuje zákon alebo nejaký interný predpis zamestnávateľa, ale\nvychádza len z podkladov, ktoré sú jej predložené. V konečnom dôsledku žalovaný zastáva názor, že\nžalobca nemôže spochybňovať správnosť výpočtu výsluhového dôchodku a odchodného odvolávaním\nsa na to, že niektorá zložka jeho služobného platu mu nebola vyplatená v správnej výške.\nIII.\n\n17. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na Rozkaz Náčelníka Generálneho štábu\nozbrojených síl Slovenskej republiky č. 107 zo dňa 31. marca 2015, ktorý neobsahuje výšku doplatenia\nslužobného platu žalobcu a jeho jednotlivé zložky, ale len obdobie, za ktoré sa žalobcovi má doplatiť jeho\nslužobný plat za obdobie jeho nezákonného skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka.\nPráve z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený podať samostatnú správnu žalobcu proti vydanému\nRozkazu. Žalovaný v iných vedených právoplatne skončených súdnych sporoch skutočnosti namietané\nžalobcom právne nerozporoval, ale s nimi súhlasil (rozsudky Okresného súdu Bratislava III: č.k.\n19C/53/2011-156 zo dňa 10.10.2017, č.k. 6C/53/2011-200 zo dňa 21. apríla 2015, č.k. 14C/36/2011-106\nzo dňa 3. októbra 2016.\n16. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nIV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nSSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§\n453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 452 ods. 1 v spojení s §\n137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti.\n19. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n20. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n22.. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n23. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n24. Predmetom kasačného konania je posúdenie, či krajský súd v súlade so zákonom zrušil rozhodnutia\nžalovaného č. SLUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016\na č. SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26. januára 2017 a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobca nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí videl aj v spôsobe\nvýpočtu sumy výsluhového dôchodku a odchodného v dôsledku namietaného základu pre výpočet\nvýsluhového dôchodku a odchodného, čo dôvodil nesúhlasom s 15% výškou príplatku z hodnostného\nplatu.\n\n25. Sociálne zabezpečenie vojakov je upravené osobitným zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia priznáva,\nzvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje, odníma dávky výsluhového zabezpečenia profesionálnemu\nvojakovi a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po nich (§ 81 ods. 3) a o žiadostiach na výsluhový\ndôchodok, rozhoduje v správnom konaní (§ 84 ods. 1) s tým, že právoplatné rozhodnutia o dávkach\nsociálneho zabezpečenia sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva (§ 84 ods. 6).\n26. Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia možno považovať také dôkazy,\nktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodnutia správneho orgánu bol pre\nrozhodnutie postačujúci.\n27. Z obsahu spisov nepochybne vyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 9.\nmarca 2016 priznal žalobcovi podľa § 143aa ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 1. apríla 2015 výsluhový\ndôchodok vo výške 1.33,02 eur a podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšil tento výsluhový\ndôchodok na sumu 1.334,606 eur. Žalobca namieta zlý základ pre výpočet výsluhového dôchodku\ndôvodiac tým, že pred jeho nezákonným prepustením mu bol priznaný aj príplatok príslušníka H. podľa\n§ 144 zákona č. 346/2005 Z.z. vo výške 15% jeho hodnostného platu a Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia mu ho priznal len vo výške stanovenej v roku 2006. Vojenskému úradu sociálneho\nzabezpečenia a zhodne aj žalovanému tak vytýka nesprávne určenie základu pre výpočet výsluhového\ndôchodku.\n28. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi\na profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných\nzboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom\nbezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu,\nktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.\n29. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného,\númrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného\nmesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych\nrokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka\npodľa odseku 4.\n30. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. priemerným mesačným služobným platom\nprofesionálneho vojaka je podiel súčtu mesačných služobných platov, rozdielu medzi služobným\npríjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov pri výkone štátnej služby\nmimo územia Slovenskej republiky bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny, mesačných\nhodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby, okrem\nsúčtu takýchto platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných\nkalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy\npatrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.\n31. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia určuje základ na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia\nz finančných podkladov od zamestnávateľa, ktoré deklarujú výšku skutočne vyplatených služobných\nplatov, prípadne príplatkov. V danom prípade mal VÚSZ k dispozícii okrem podkladov poskytnutých\nÚradom Finančného zabezpečenia, aj kópie výplatných pások, ktoré VÚSZ doručil žalobca v rámci\nodvolacieho konania k jednotlivým priznaným dávkam výsluhového zabezpečenia a sú založené v\ndávkovom spise č. 254016/BB. Dávkový spis bol súčasťou súdneho spisu. Podľa zistení kasačného\nsúdu, ktorý sa s obsahom dávkového spisu podrobne oboznámil, údaje uvedené na výplatných páskach\nkorešpondujú s údajmi poskytnutými úradom finančného zabezpečenia. Žalobca vo svojich písomných\npodaniach a vyjadreniach tieto skutočnosti nerozporoval. Skutočnosť, že na návrh žalobcu sa začalo na\nKrajskom súde v Bratislave konanie o určenie zákonnosti Personálneho rozkazu Náčelníka generálneho\nštábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 107 zo dňa 31. marca 2015, ktorým bolo rozhodnuté o\ndoplatení služobného platu žalobcovi v rozkazu 2007 do roku 2015 vrátane výšky zloženia služobného\nplatu, nemožno považovať postup a rozhodnutie žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu pri\nrozhodovaní o výške výsluhového dôchodku a odchodného za nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci.\nSprávne orgány sú pri rozhodovaní viazané návrhom žiadateľa a sú povinné rozhodnúť v lehote, ktorú im\n\nzákon ukladá. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. môže správny orgán o výške dávky rozhodnúť\nznovu, ak sa preukážu nové skutočnosti rozhodné pre zmenu výšky už priznanej dávky.\n32. K odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu kasačný súd dáva do pozornosti aj ustálenú\nrozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.\ndecembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (degeneratio iustitie) je aj\ntaké porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom\nrozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie\nvšeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú\nbyť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené“.\n33. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z\nformálnych dôvodov.\n34. Rovnako kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Ústavný Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 22. októbra 2015, sp. zn. II.ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, ,zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle\nIV.ÚS 252/04, IV.ÚS 329/04), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn.\nsúdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného\npostupu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na\njej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svojY. rozhodnutie, obe vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou\núčastníkov konanie pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp.\nminimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok\nskutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené“.\n35. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého\nz práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako z rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na\nktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).\n36. Kasačný súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti predmetnej veci nie je možné jednoznačne\ndospieť k záveru, že boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu tým, že v konaní boli\nnesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov a výška priznaného odchodného bola určená\nnesprávne a bola neoprávnene krátená bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia alebo odôvodnenia.\nOdôvodnenie krajského súdu je nedostatočné, keď sa podrobne nezaoberal právnymi predpismi, na\nzáklade ktorých Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia bol povinný postupovať v konaní, výsledkom\nktorého boli preskúmavané rozhodnutia.\n37. V priebehu kasačného konania žalovaný podaním z 21. septembra 2017, doručeným cestou\nkrajského súdu tunajšiemu súdu dňa 23. marca 2018, požiadal podľa § 447 ods. 1 SSP o priznanie\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.septembra\n2017, č.k. 24S/138/2016-66 dôvodiac tým, že je splnená zákonom stanovená podmienka, a to že\nprávnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu by hrozila závažná ujma a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sžsk/17/2018 dňa 30. mája 2018 návrh na\npriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného podľa § 447 ods. 2 veta posledná v spojení\ns § 188 SSP zamietol.\n\n38. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovaného uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako dôvodné, keď tieto boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n39. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec\nprejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného v spojení\ns rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje\nrozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.\n40. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/138/2016", "guid": "f9348a1d-fc5f-4ba6-adf8-ac4b987593bd:43139a68-b3e4-44cf-b85e-abf3aed2ad27", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "f16aa167-8ab2-46e2-9e5f-a3bf9417d8c0:efe4f902-aa48-4e8a-8726-7b83d130ee02", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5017200032.2", "spisova_znacka": "25Sa/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/3/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5017200032.2"}], "citovane_v": []}