{"guid": "40e87f8b-831c-453b-8fd2-886a3b04ca74:5eb1a183-47fa-481c-a07f-c5376f792690", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201722.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/26/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/26/2017 z 26. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 8Sžfk/26/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201722.1", "identifikacne_cislo": "1016201722", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-18", "nazov": "§ 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/461", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a  (461/2012 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g/", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g/", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5eb1a183-47fa-481c-a07f-c5376f792690", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201722.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201722.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201722.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/26/2017\n1016201722\n26. 02. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:1016201722.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne : Vysoká škola výtvarných umení v\nBratislave, so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo nám. 18, IČO : 00 157 805, právne zastúpená :\nMAPLE & FISH s.r.o., so sídlom kancelárie v Bratislave, Dunajská 15/A, IČO : 36 718 432, proti\nžalovaným : 1/ Výskumná agentúra, so sídlom v Bratislave, Sliačska 1, 2/ Ministerstvo Školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Stromová 1, v konaní o správnej\nžalobe proti Správe o zistenej nezrovnalosti z 20. júla 2016 č. N21502101/S02 a Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov z 20. júla 2016 č. 26250120030/Z03, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2017 č. k. 1S 201/2016-116, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nNávrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a .\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením z 19. januára 2017 č. k. 1S\n201/2016-116 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) odmietol\nsprávnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a Správy o zistenej\nnezrovnalosti z 20. júla 2016 č. N21502101/S02 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 20. júla\n2016 č. 26250120030/Z03 (ďalej aj ako „opatrenia žalovaného orgánu verejnej správy“), ako neprípustnú\npodľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že neboli splnené\npodmienky na preskúmanie opatrení žalovaného orgánu verejnej správy v rámci správneho súdnictva.\nSprávny súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že ASFEU ako poskytovateľ nenávratného\nfinančného príspevku uzatvoril 30. apríla 2010 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku č. 030/2010/5.1/OPVaV so žalobcom na projekt s názvom „Vybudovanie výučbového centra\nkomunikácie a vizualizácie s označením ITMS 26250120030“. Žalobkyňa ako verejný obstarávateľ\nvyhlásil verejné obstarávanie pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru na vyššie uvedený\npredmet zákazky, a to uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku\nEÚ č. S 2012/S 154 z 11. augusta 2012 pod č. 257294 a vo Vestníku verejného obstarávania č.\n154/2012 z 11. augusta 2012 pod zn. 09465-MUT. V súlade s poverením Ministerstva financií Slovenskej\nrepubliky na vykonanie vládneho auditu bol od 21. apríla 2015 do 23. decembra 2015 audítorskou\nskupinou vykonaný vládny audit č. A694, č. K4029, prostredníctvom ktorého došlo aj k overeniu\nverejného obstarávania. V správe z vládneho auditu audítorská skupina navrhla Výskumnej agentúre\nuplatniť finančnú opravu vo výške 25 % z výdavkov verejného obstarávania na výdavky deklarované\nEurópskej komisii v rámci overovaného verejného obstarávania uplatnením postupu podľa zákona č.\n528/2008 Z. z.. Súčasne odporučila zaevidovať nezrovnalosť vzhľadom na uplatnenú finančnú opravu\nvýdavkov deklarovaných EK v rámci overovaného verejného obstarávania, resp. projektu. Ministerstvo\nfinancií Slovenskej republiky na základe zistení vykonaného auditu zaslalo listom z 29.januára 2016\n\nna Úrad pre verejné obstarávanie podnet na výkon kontroly vo veci porušenia zákona o verejnom\nobstarávaní. Výskumnej agentúre bol 15. júna 2016 doručený list označený ako Žiadosť o uplatnenie\nkorekcie na základe výsledku kontroly Úradu pre verejné obstarávanie k vyššie uvedenému projektu,\nv ktorom Úrad pre verejné obstarávanie žiada Výskumnú agentúru o splnenie opatrenia a zohľadnenie\nodporúčania k nedostatku uvedenom v Správe z vládneho auditu č. A694, č. K4029, t. j. uplatniť opravu\nvo výške 25 % na všetky výdavky deklarované EK v rámci overovaného verejného obstarávania. Na\nzáklade Protokolu Úradu pre verejné obstarávanie a Žiadosti Ministerstva financií Slovenskej republiky\nvykonala Výskumná agentúra opätovnú administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania,\nna základe ktorej vystavila kontrolný zoznam na identifikáciu porušenia zásad verejného obstarávania z\n1. júna 2016 a Záznam z administratívnej kontroly z 8. júna 2016, v ktorých špecifikuje uvedené zistené\nnezrovnalosti. Na základe predmetnej opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania a\nProtokolu Úradu pre verejné obstarávanie vystavila Výskumná agentúra 20. júla 2016 list pre žalobcu\noznačený ako „Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov pre projekt\nč. 26250120030“. Jeho prílohou boli Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21502101/S02 z 20. júla 2016\na Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120030/Z03 z 20. júla 2016.\n3. Ďalej správny súd uviedol, že predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby je\nSpráva o zistenej nezrovnalosti vrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 20. júla 2016. V\nsystéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou\nenumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia\norgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu\nvylučuje (§ 7 Správny súdny poriadok).\n4. Podľa názoru správneho súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.\nSprávny súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku,\nkeďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle Správneho súdneho poriadku. Kontrola postupu\nzadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného orgánu verejnej správy.\n5. Správny súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf 26/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 4Sžf 56/2015 z 8. júna 2016 dospel k\nnázoru, že Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože\no sebe nepredstavujú zásah do práva právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu\no výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru správneho súdu len za akýsi výstup kontroly,\nktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobkyne a spôsobiť jej ujmu na jej právach.\nPreto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Je nesporné, že v správe absentuje\nprávne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému\nvyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobkyni vrátiť finančné\nprostriedky. Správou ani Žiadosťou nebola žalobkyňa zaviazaná k vráteniu finančných prostriedkov,\nide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného\nnesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho\nrozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov.\n6. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobkyne o nezákonnosti\nkontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších\nštádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného\nobstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne\npostavenie žalobkyne.\n7. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatoval, že neboli naplnené všetky\npodmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto správny súd s poukazom\nna ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku žalobu odmietol.\n\n8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a/ Správneho súdneho\nporiadku tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal.\n9. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozhodnutiu\nsprávneho súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť\nžalobkyne“), v ktorej sa domáhala aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“)\nzrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania\na kasačného konania. Žalobkyňa žiadala aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n10. Žalobkyňa napadla rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z\ndôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku - súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho\nporiadku - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti uviedla, že správny súd nesprávne právne posúdil vec,\nkeď žalobu odmietol s odôvodnením, že smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Ďalej mala za to,\nže opatrenia žalovaného orgánu verejnej správy sú rozhodnutím sui generis majúce povahu správneho\nrozhodnutia, ktoré zasahujú do subjektívnych práv žalobkyne, keďže jej ukladajú povinnosť zaplatiť istinu\nvo výške 111 185,34 eur, a proti ktorým nie je možné podať riadny opravný prostriedok.\n12. Správny súd podľa žalobkyne opomenul tú skutočnosť, že ak by nepodala voči opatrenia žalovaného\norgánu verejnej správy a súčasne by neuhradila sumu uvedenú vyššie, tak by jej v zmysle ustanovenia\n§ 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore reálne hrozilo navýšenie sumy uvedenej v Žiadosti na\njeden a pol násobok tejto sumy. Z uvedených dôvodov sú opatrenia žalovaného orgánu verejnej\nsprávy rozhodnutiami, ktoré musia byť preskúmateľné na vecne a miestne príslušnom súde Slovenskej\nrepubliky. V opačnom prípade dochádza k porušeniu práv žalobkyne garantovaných ústavou a zákonmi\nSlovenskej republiky a Európskej únie domáhať sa ochrany svojich práv pred súdom.\n13. Ďalej žalobkyňa poukázala na osobitný právny predpis v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku, zákon o pomoci a podpore, ktorý neupravuje žiadne riadne opravné prostriedky,\nktorými by sa mohla sťažovateľka voči opatreniam žalovaného orgánu verejnej správy brániť. Z tohto\ndôvodu, ako i z dôvodu právnej istoty a skutočnosti, že neuhradením istiny vo výške 111 185,34 eur\nv lehote uvedenej v Žiadosti hrozí žalobkyni v zmysle ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a\npodpore navýšenie sumy na jeden a pol násobok, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky, sa žalobkyňa domáha ochrany svojich subjektívnych práv súdnou cestou.\n14. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobkyne v rozpore s predchádzajúcou judikatúrou správneho\nsúdu, ako i s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej opatrenia žalovaného\norgánu verejnej správy sú spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve a zasahujú do práv\na oprávnených záujmov žalobkyne.\n15. K súdnej preskúmateľnosti opatrení žalovaného orgánu verejnej správy žalobkyňa poukázala na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 2308/2012 zo 4. júla 2014, rozsudky Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 20/2012 z 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžf 26/2014 z 28. apríla\n2016 a sp. zn. 6Sžp 1/2009 z 29. apríla 2010. Ďalej poukázala aj na tvrdenie správneho súdu, ktorý v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že k svojim záverom dospel v súlade s právnym názorom\nvysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 26/2012 z 29. novembra\n2012 a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf 56/2015 z 8. júna 2016.\n16. Žalobkyňa so závermi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf\n56/2015 z 8. júna 2016 nesúhlasí, pričom poukázala na skutočnosť, že vylúčenie súdneho preskúmania\npodľa ustanovenia § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore sa vzťahuje len na rozhodnutia o\nschválení alebo neschválení žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov a nie je možné ho aplikovať na\npreskúmanie opatrení žalovaného orgánu verejnej správy. Podľa názoru žalobkyne, opačným výkladom\nustanovenia § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore by sme dospeli k záveru, že podrobiť prieskumu\n\nsprávnym súdom by nebolo možné ani rozhodnutia vydané podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona\no pomoci a podpore, čo by bolo v rozpore s ústavne garantovaným právom na súdnu ochranu\nustanoveným v článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n17. Žalobkyňa konštatovala, že tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia predmetnej právnej veci a to tak, že žalobu odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm.\ng/ Správneho súdneho poriadku, zároveň znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšom žalobkyňa poukázala\nna konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k porušeniu práva na spravodlivý súdny\nproces (sp. zn. III. ÚS 7/08, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. I. ÚS 119/07, sp. zn. IV. ÚS 110/09 a sp. zn.\nIV. ÚS 115/03).\n18. K návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že sú splnené obe\nzákonné podmienky a síce hrozba závažnej ujmy a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom. K prvej podmienke uviedla, že v prípade vymáhania korekcie stanovenej vo výške\n111 185,34 eur v spojení s ďalšími korekciami, ktoré jej boli uložené, hrozí žalobkyni riziko prerušenia\nvýkonu jej činnosti a s tým súvisiace ohrozenie výkonu jej poslania. K otázke verejného záujmu uviedla,\nže priznanie odkladného účinku predmetnej kasačnej sťažnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.\nPodľa názoru žalobkyne práve nepriznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti by došlo k porušeniu\nverejného záujmu, keďže viac ako 615 študentov v súčasnosti študujúcich na Vysokej škole výtvarných\numení v Bratislave by bolo nútených prerušiť svoje štúdium v dôsledku likvidačného finančného dopadu\nďalšieho vymáhania korekcií voči žalobkyni.\n19. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný orgán verejnej správy v 1/ rade listom z 27.\nmarca 2017 a žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade\ntrov kasačného konania. Listom zo 7. februára 2017 sa vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti žalovaný\norgán verejnej správy v 2/ rade a žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol podľa\nustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku. K vyjadreniam žalovaných orgánov verejnej správy\nv 1/ a 2/ rade sa vyjadrila žalobkyňa listom z 29. júna 2017, v ktorom zotrvala na svojej argumentácii\nuvedenej v kasačnej sťažnosti.\n20. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že opatrenia žalovaného orgánu verejnej správy nie je možné\npovažovať len za dokumenty s informačným charakterom, keďže jej pod hrozbou sankcie ukladajú\npovinnosť zaplatiť istinu vo výške 111 185,34 eur a to v lehote uvedenej v Žiadosti. Ak by išlo len o\ndokumenty s informatívnym charakterom, nebola by v žiadosti uvedená lehota splatnosti a následkom\nnesplnenia tejto povinnosti by nebolo navýšenie finančnej korekcie o 1,5 násobok pôvodnej sumy. V\ntejto súvislosti jej nie je zrejmé ani stanovisko správneho súdu, prečo považuje výzvu v zmysle zákona\no pomoci a podpore za dokument, ktorý nemá vplyv na práva a povinnosti žalobkyne.\n21. Ďalej žalobkyňa poukázala na vyjadrenia žalovaného orgánu verejnej správy v 1/ a 2/ rade, keď\nuviedli, že finančnú opravu uložili bez toho, aby si boli istí, či naozaj došlo k porušeniu zákona. Pred\nvydaním opatrení žalovaného orgánu verejnej správy došlo k predbežnému posúdeniu, ktoré nemusí byť\nsprávne a je možné, že pri bližšom posúdení finančnej opravy dôjdu k názoru, že k porušeniu nedošlo.\nUvedenému nerozumie ani žalobkyňa, keďže v žiadosti jej bola stanovená lehota na uhradenie finančnej\nopravy, aj napriek tomu, že nebolo zrejmé, či k porušeniu zákona došlo. Podanie správnej žaloby\nbolo v tomto smere podľa názoru žalobkyne nevyhnutné. V ďalšom zopakovala svoju argumentáciu\nprezentovanú v kasačnej sťažnosti.\n22. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného orgánu verejnej správy v 1/ rade, že nepreukázala,\nže jej hrozí závažná ujma pre účely priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Poukázala na\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 6S 52/2016, sp. zn. 6S 97/2016, sp. zn. 6S 103/2013,\nsp. zn. 6S 100/2016 a sp. zn. 6S 99/2016), kde bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti na obdobnom\nprávnom základe, pričom citovala z rozhodnutia sp. zn. 2S 195/2015.\n23. K vyjadreniu žalovaného orgánu verejnej správy v 2/ rade uviedla, že je nelogické a protizákonné,\nže žalovaný orgán verejnej správy v 1/ rade vystavuje opatrenia žalovaného orgánu verejnej správy aj\nnapriek tomu, že žalovaný orgán verejnej správy v 1/ a 2/ rade nemajú v tomto štádiu za preukázané, že k\nnezrovnalosti skutočne došlo. Je preto podľa jej názoru otázne, na základe akého právneho titulu by mala\n\nžalobkyňa zaplatiť sumu vo výške 111 185,34 eur uvedenú v Žiadosti, a z akého dôvodu jej v prípade\nnezaplatenia hrozí navýšenie sumy na jeden a pol násobok, keď samotné žalované orgány verejnej\nsprávy v 1/ a 2/ rade tvrdia, že v správnom konaní môže príslušný orgán po preskúmaní skutkového\nstavu zistiť, že k porušeniu pravidiel postupov verejného obstarávania vôbec nedošlo.\n24. Záverom žalobkyňa poukázala na novelu zákona o pomoci a podpore č. 93/2017 Z. z., účinnej od\n1. júna 2017. Z dôvodovej správy k zákonu č. 93/2017 Z. z. vyplýva, že zákonodarca pristúpil k prijatiu\nnovely z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti príslušných ustanovení zákona o pomoci a podpore,\nnakoľko pôvodné ustanovenia spôsobovali aplikačné problémy. V predmetnej novele doterajšie znenie\n§ 27a zákona o pomoci a podpore určuje, že ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky. V záujme právnej istoty a zabezpečenia jednotného výkladu práv a povinností\nriadiacich orgánov je predmetom návrhu zákona stanovenie postupu, ktorý určuje pre riadiace orgány\npovinnosť vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti v prípade zistení s vplyvom alebo\nmožným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Cieľom návrhu je tak väčšia jednoznačnosť\nustanovení s cieľom ich správnej aplikácie v praxi.\n25. Ďalej poukázala aj na skutočnosť, že sprostredkovateľský orgán (žalovaný orgán verejnej správy\nv 1/ rade) je oprávnený vydávať rozhodnutia podľa § 27a. V zmysle novelizovaného ustanovenia § 8\nods. 5 zákona o pomoci a podpore, ak v súvislosti s plnením úloh sprostredkovateľským orgánom podľa\nodseku 2 nastanú skutočnosti, pre ktoré je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 27a, sprostredkovateľský\norgán je správnym orgánom podľa § 27a ods. 7. Poukázala tiež na ustanovenie § 2 zákona o pomoci\na podpore, ktorý bol novelou zákona doplnený o písm. l), podľa ktorého na účely tohto zákona je\npohľadávkou z príspevku pohľadávka štátu v správe riadiaceho orgánu na vrátenie príspevku alebo jeho\nčasti na základe riadiacim orgánom zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov,\nzmluvy alebo rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1 zo strany prijímateľa alebo partnera.\n26. Podľa názoru žalobkyne niet pochýb o tom, že opatrenia žalovaného orgánu verejnej správy, nie sú\nlen dokumentami s informačným charakterom, ale ide o rozhodnutia sui generis, ktoré sú spôsobilé byť\npredmetnom prieskumu v správnom súdnictve. Žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd vydal rozhodnutie,\nktorým zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, pričom žalobkyni prizná\nnáhradu trov konania vrátane trov kasačného konania.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom,\nčo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho\nporiadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej\nsťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť\nmá predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57\nSprávneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenie § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441\nSprávneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\nustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade\nsenátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobkyne je potrebné zamietnuť.\n28. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobkyňou\nproti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania zákonnosti postupu a Správy o zistenej nezrovnalosti z 20. júla 2016 č.\nN21502101/S02 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 20. júla 2016 č. 26250120030/Z03, ako\nneprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že neboli\nsplnené podmienky na preskúmanie opatrení žalovaného orgánu verejnej správy v rámci správneho\nsúdnictva.\n29. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej\nsťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení\n\nsvojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení\nuvedie.\n30. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených\nadministratívnych spisov zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola\npredmetom konania pred kasačným súdom vo veci sp. zn. 6Sžfk 19/2017. V uvedenej veci bol\nsťažovateľom rovnaký subjekt - žalobkyňa - Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, so sídlom\nv Bratislave, Hviezdoslavovo nám. 18, IČO 00 157 805, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení\nrozhodnutia len poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie, s ktorými sa plne stotožňuje a konštatuje,\nže argumentácia žalobkyne v podanej kasačnej sťažnosti nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe\nktorých správny súd odmietol jej žalobu, pričom uvádza prevzatú časť z odôvodnenia rozhodnutia vo\nveci sp. zn. 6Sžfk 19/2017:\n31. „67.Rozsah preskúmavanej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že\npreskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo\no právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť\nprávoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.\n68. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola\nukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach\nžalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo\noprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho\npredpisu.\n69. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,\nže bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych\norgánov v správnom súdnictve.\n70. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie\nv písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\n71. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona\no pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých\nfinančných prostriedkov na budovanie infraštruktúry vysokých škôl a modernizáciu ich vnútorného\nvybavenia za účelom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu v rámci Operačného programu:\nVýskum a vývoj.\n72. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci\na podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto\nzákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie\n§ 7 písm. h) SSP. Kasačný súd ďalej uvádza nasledovné dôvody:\n73. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že Správa a Žiadosť\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú\nzásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere odvolací súd\npoukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného 1.) a žalovaného 2.) o predčasnom podaní žaloby v\nčase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné\nsprávne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.\nPovinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia,\nktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky a až vtedy bude preskúmateľné\nv rámci správneho súdnictva.\n\n74. Predmetnú Správu a Žiadosť je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za\npodkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného\nzákona.\n75. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté\nfinančné prostriedky, následne žalovaný 2.) v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého\nbude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného\nprostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu\nprieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej\npovinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný 2.)\nvydaním rozhodnutia a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv\nsťažovateľky. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn.\n4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016).\n76. Sťažovateľka v doručenom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných 1.) a 2.) uviedla, že žalovaní 1.) a 2.)\nfinančnú opravu uložili bez toho, aby si boli istí, či naozaj došlo k porušeniu zákona, t. j. že pred vydaním\nSprávy a Žiadosti došlo k predbežnému posúdeniu, ktoré nemusí byť správne a je možné, že pri bližšom\nposúdení predmetnej opravy dôjdu k názoru, že k porušeniu nedošlo. V tomto smere poukazuje najvyšší\nsúd na vyjadrenie žalovaného 1.), ktorý uviedol, cit.: „Výstupom zo správneho konania dokonca môže byť\naj zistenie, že sa nepotvrdia skutočnosti zistené v Správe a Žiadosti, resp. bude vyvodený iný relevantný\ndôsledok“ a na vyjadrenie žalovaného 2.), ktorý uviedol, cit.: „V štádiu vypracovania Správy a Žiadosti\nsa vychádza z prvotných informácií, ktoré majú žalovaní k dispozícii, sú podkladom pre správne konanie\na nie je vylúčené, že v ďalších fázach vysporiadania nezrovnalosti sa výška korekcie upraví na základe\nvývoja monitorovania nezrovnalosti, pričom nie je vylúčené, že správne konanie sa napr. zastaví“.\n77. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani žalovaný 1.), ani žalovaný 2.) netvrdili, že nie sú si istí, či\ndošlo k porušeniu zákona, ale, že vznikla určitá nezrovnalosť, korekcia, pričom pri vypracovaní Správy\na Žiadosti vychádzali z prvotných informácií a preto nie je vylúčené, že v rámci správneho konania sa\nvýška korekcie upraví, alebo bude vyvodený iný relevantný dôsledok. Samotní žalovaní tvrdia, že Správa\na Žiadosť sú podkladmi pre vydanie správneho rozhodnutia, nie sú sami o sebe rozhodnutiami, informujú\no výške korekcie a ďalších zisteniach. Najvyšší súd dodáva, že prv než sa začne správne konanie, kde\nsa bude preukazovať porušenie zákona o verejnom obstarávaní podľa správneho poriadku, je potrebné,\naby prijímateľ finančného príspevku bol vyzvaný na jeho vrátenie v súvislosti so zistenou korekciou\nŽiadosťou a, aby mu bola oznámená táto korekcia a až následne je možné začať správne konanie, ak\nprijímateľ nevráti tento príspevok. Zákon teda sám vyžaduje, aby bola najskôr prijímateľovi doručená\nŽiadosť a Správa, bez tohto postupu nie je možné začať správne konanie. Zároveň zo samotnej Správy\npritom vyplýva, že vznikli neoprávnené výdavky porušením ustanovenia § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona\no verejnom obstarávaní, t.j. je konštatované porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.\n78. V tomto smere sa právna úprava nezmenila ani po novele zákona č. 93/2017 Z.z., kde sa naďalej\nvyžaduje vydanie Správy a Žiadosti pred samotným začatím správneho konania.\n79. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel\nkasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, resp. nie je\npreskúmateľné súdom“.\n32. Napokon v tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie\npodľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných\nprostriedkov s poukazom na porušenie podmienok Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku, ktoré mali byť zistené opätovnou administratívnou kontrolou verejného obstarávateľa.\nKasačný súd dáva do pozornosti ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., z ktorého\njednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú\npreskúmateľné súdom. Kasačný súd poukazuje aj na závery a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 57/2018, podľa ktorých v prípade, že orgán verejnej správy vydal napadnutý úradný list vo forme\nvýzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a\n\npodpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol orgán verejnej\nsprávy zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu\nverejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe\nzistených (iba tvrdených) skutočností.\n33. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nžalobkyne sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho správny súd správne právne posúdil predmetnú\nvec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Námietky žalobkyne vyhodnotil kasačný\nsúd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku ako\nnedôvodnú zamietol.\n34. Žalobkyňa sa v kasačnej sťažnosti domáhala priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nKasačný súd podanej kasačnej sťažnosti odkladný účinok nepriznal vzhľadom k tomu, že opatrenia\nžalovaného orgánu verejnej správy nie sú spôsobilé spôsobiť žalobkyni závažnú ujmu, nakoľko nemôžu\nzasiahnuť do jej práv a právom chránených záujmov. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na\npriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku v spojení s ustanovením § 188 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni (sťažovateľke),\nktorá nemala v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal\n( ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 a contrario\nSprávneho súdneho poriadku). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným\nkonaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 168 Správneho súdneho poriadku).\n36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/201/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}