{"guid": "e8021f53-071b-40be-95f5-be4aba9a3f56:55ab7dda-6c19-4c2e-b7f8-2693664426cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201659.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/8/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/8/2018 z 12. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2019, sp. zn. 5Sžfk/8/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201659.1", "identifikacne_cislo": "1016201659", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55ab7dda-6c19-4c2e-b7f8-2693664426cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201659.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201659.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201659.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/8/2018\n1016201659\n12. 12. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:1016201659.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): SUNDERMANN, s.r.o.,\nOpavská 10, 831 01 Bratislava, IČO: 17 309 255, právne zastúpený: JUDr. Laura Bíróová, advokátka,\nKlincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103475809/2016\nz 11. júla 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5S/176/2016-77 z 30. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom právnej veci vedenej pod sp.zn. 8Sžfk/21/2019.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom 5S/176/2016-77 z 30.\nmája 2017, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\nzamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 103475809/2016 z 11. júla 2016 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie daňového subjektu\nvoči rozhodnutiu správcu dane č. 102942136/2016 zo 14. apríla 2016, ktorým správca dane podľa\nustanovenia § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 147,61 €\nza zdaňovacie obdobie marec 2013 a rozhodnutie potvrdil.\n2. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP, preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n3. Z odôvodnenia správneho súdu vyplýva, že dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na\nstrane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si\nnárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009\nz 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17\nz 23.02.2011). Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,\npričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov\ns predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom\npodklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi,\nktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n4. Správny súd uviedol, že správca dane nespochybňoval v priebehu daňovej kontroly existenciu\ntovaru, ale tvrdenie žalobcu, že tovar dodala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. a zistil, že p. Mikulajčík\n\nsa stal konateľom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. od 15.08.2012, ktorý uviedol, že od kedy sa stal\nkonateľom spoločnosti za túto nekonal, nevyvíjal žiadnu činnosť ani nevystavoval účtovné ani iné\ndoklady, nepodával ani nepodpisoval daňové priznania. Nepozná bývalých konateľov spoločnosti, nikdy\nnebol v banke a nikoho nepoveril na zastupovanie spoločnosti. Tiež uviedol, že podpis na Plnomocenstve\nnie je jeho, síce sa podobá, ale on ho nepodpísal. Správca dane taktiež preveroval Plnomocenstvo,\nktoré mal podpísať konateľ spoločnosti AGRODREVO p. Šmálik, bolo ním spochybnené a ako uviedol\ndo zápisnice zo dňa 11.08.2015 toto vidí prvýkrát, podpis na ňom nie je jeho a nikdy toto Plnomocenstvo\nnepodpísal.\n5. Správca dane ako aj žalovaný spochybnil taktiež tvrdenie žalobcu o úhrade dodávok tovarov\nza kontrolované obdobie, pretože žalobca predloženými dokladmi, ktorými preukazoval ich úhradu,\nrealizoval najmä započítaním záväzkov a pohľadávok jednostranným právnym úkonom v období od\n03.03.2013 do 14.03.2014 (doklady v administratívnom spise č. 12.1 až 12.36). Judikatúra Najvyššieho\nsúdu SR (napr. 5Sž-o-KS 29/2005, 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010 alebo 8Sžf/9/2012) potvrdzuje, že ak\nsprávca dane spochybní reálnosť (preukázanosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový\nsubjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Ak\ntotiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského\nrizika, aby znášal dôsledky tohto konania. Pri uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť\ndôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za\ndaňové výdavky zo strany daňových orgánov (z rozsudku Najvyššieho súdu SR 8Sžf/9/2012).\n6. Správny súd ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/66/2014 zo dňa\n09.06.2015, v ktorom uviedol: že „Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového\nstavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že\npodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu\nzabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre,\nto znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom\nDPH, uvedeným na faktúre. Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína,\nže dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom\nsubjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady\nEurópskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom\na prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group,\nC-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I.\n1609, bod 71).\n7. Po preskúmaní veci správny súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad\ndaňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány\nvykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z\nuvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie\npreskúmavaných rozhodnutí.\n8. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ a h/ SSP a navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo aby\nkasačný súd rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a\nvec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n9. Podľa sťažovateľa správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a\npri rozhodovaní o žalobe žalobcu vychádzal správny súd z nesprávneho právneho posúdenia veci\nkeď konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by boli\nspôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie\na žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.\n\n10. Nakoľko právna vec vedená pod sp.zn. 8Sžfk/21/2019 bola postúpená veľkému senátu správneho\nkolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec totožných účastníkov ako je vec žalobcu\npredložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, najvyšší súd postupom podľa § 100\nods. 2 písm. a/ SSP konanie v danej právnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha\nkonanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej\nveci žalobkyne.\n11. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len\nčo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,\npredseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,\nzačínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).\n12. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}