{"guid": "9bed2424-89cd-4ec9-a255-27a0ee327616:4cc7d661-5036-4c16-a081-b05734197818", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201636.1", "spisova_znacka": "8Sžk/13/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/13/2018 z 16. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2019, sp. zn. 8Sžk/13/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201636.1", "identifikacne_cislo": "1016201636", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-247", "nazov": "§ 247 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-247", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-242.odsek-2", "nazov": "§ 242 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-242.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-247", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-28", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-242", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-30", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cc7d661-5036-4c16-a081-b05734197818", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201636.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201636.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201636.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/13/2018\n1016201636\n16. 05. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016201636.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: D.. C.. A. D., U.\nX. W.K. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Šablicom,\nadvokátom so sídlom kancelárie Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova ul. č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-35/2016/OPK z 28. júna 2016, konajúc a rozhodujúc o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/190/2016-94 z 18. januára 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/190/2016-94 z 18. januára 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/190/2016-94 z 18. januára\n2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KM-OLVS-35/2016/OPK z 28. júna 2016, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.\nz.“) odvolanie žalobcu proti služobnému hodnoteniu č. KRPZ-BA-VO-217-005/2016 zo 17. marca 2016\npodľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol a napadnuté hodnotenie potvrdil.\n2. Správny súd skúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, a\nteda posudzoval, či pri vydávaní služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca označený za nespôsobilého\nvykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, správne orgány\ndodržali zákonný postup a či vydané služobné hodnotenie spĺňa všetky zákonné kritériá.\n3. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že funkcii riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného\nzboru (ďalej len „OR PZ“) v Bratislave III, ktorú žalobca v hodnotenom období vykonával, dominujú\nriadiace, organizačné a kontrolné úlohy, pričom ich zvládnutie závisí najmä od osobnostných dispozícií,\nako je tvorivosť, vynachádzavosť, iniciatívnosť, pohotovosť, vytrvalosť, dôslednosť a aj schopnosť\nriešiť problémy, a to spôsobmi, pri ktorých si zachová autoritu u podriadených a nadriadených\na dosiahne ciele, ktoré aj sám vytyčuje pre seba a riadený útvar. Správny súd poukázal na to,\nže žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako aj zo služobného hodnotenia je\nzrejmé, z akých podkladov bol vyvodený záver o nespôsobilosti žalobcu pre jeho ďalšie pôsobenie\n\nvo funkcii riaditeľa OR PZ v Bratislave III (konkrétne: testovacia prevádzka hodnotenia príslušníkov\nPZ nariadením ministra vnútra SR č. 118/2013 za obdobie rokov 2013 až 2015 pod č. KRPZBA-VO-587-002/2013, č. KRPZ-BA-VO-81-0082/2014, č. KRPZ-BA-VO-424-004/2014, č. KRPZ-BAVO-118-007/2015, č. KRPZ-BA-VO-159-007/2016, zápisy týždenných operatívnych porád v zošite\nvnútorného odboru KR PZ v Bratislave č. 19/2014 a č. 24/2015, registratúrny záznam č. KRPZBA-VO-160/2015 z 18. februára 2015 a registratúrny záznam č. ORPZ-BAIII-VO-182/2015 z 25.\nfebruára 2015). Uvedené materiály vypovedajú o pracovných výsledkoch žalobcu, ktoré žalovaný v\nrámci plnenia zákonom stanovených úloh považoval za kľúčové, ako i signály priameho nadriadeného\nžalobcu o nespokojnosti s jeho riadiacou prácou, o nedostatočnom kreovaní úloh a využívania jeho\nkompetencií voči podriadeným, preto nemožno ani konštatovať, že služobné hodnotenie, ktoré je\npredmetom súdneho prieskumu, by bolo prekvapivé. Správny súd v pokračovaní úvahy uviedol, že\nslužobné hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení\npolicajt vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“, keď\nurčujúcim môže byť hoci aj len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno\npredpokladať, že príslušník na požadovanej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu, v kontexte\nčoho správny súd poukázal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/147/2002. Podľa názoru\nsprávneho súdu musí byť nedostatok nielen označený, ale i špecifikovaný a preukázaný tak, aby bolo\nmožné označený nedostatok, práve keď ide o negatívny záver služobného hodnotenia len na základe\njedného nedostatku medzi ostatnými pozitívne hodnotenými, nepochybne a bezpečne vyhodnotiť,\npričom určujúcim v predmetnej veci bol len jeden nedostatok žalobcu (vo funkcii riaditeľa OR PZ v\nBratislave III) keď nedokázal efektívne a účinne plniť úlohy na úseku objasnenosti trestnej činnosti\nv hodnotenom období, konkrétne za roky 2013 až 2015 (hodnotené bolo obdobie 2011 až 2015),\nktoré patria medzi najdôležitejšie kritériá pri posudzovaní činnosti okresného riaditeľstva. Pri tomto\núčele a zmysle služobného hodnotenia považoval správny súd za náležitý záver žalovaného, ktorým\nkonštatoval, že žalobca je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.\n4. K námietkam žalobcu čo do postupu žalovaného (a správneho orgánu prvého stupňa) pri\nspracovávaní služobného hodnotenia, ktoré správny súd v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné,\nodkázal na obranu žalovaného (viď. konštatáciu v bodoch 20 - 26 napadnutého rozsudku), s ktorou sa v\ncelom rozsahu stotožnil a okrajovo k jednotlivým námietkam, konkrétne, že: (1/) v priebehu spracovania\nnávrhu služobného hodnotenia bolo žalobcovi riaditeľom Krajského riaditeľstva policajného zboru (ďalej\nlen „KR PZ“) odopreté právo podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., uviedol, že návrh služobného\nhodnotenia bol spracovaný v dobe od 10. marca 2016 do jeho schválenia t. j. do 17. marca 2016, v\nrámci ktorej bol žalobca oboznámený s jeho obsahom 10. marca 2016 a 14. marca 2016 podal námietky\nku ktorým nadriadený vypracoval stanovisko, ktoré s námietkami predložil nadriadenému (§ 28 ods.\n3 zákona č. 73/1998 Z. z.), pričom o nahliadnutie do spisu žalobca požiadal až listom doručeným\n17. marca 2016, a teda v čase, kedy návrh služobného hodnotenia bol schválený; (2/) riaditeľ KR\nPZ bol voči žalobcovi predpojatý, uviedol, že predpojatosť nemá oporu v zákone č. 73/1998 Z. z,\nktorý v § 28 nepochybne ukladá, že služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý\nmusí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, iba ak bezprostredne nadriadený\nnepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia\nzriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie; (3/) návrh služobného hodnotenia nebol\nvopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, resp. žiadosť o prerokovanie návrhu služobného\nhodnotenia bol zaslaný v rozpore s § 225 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nepríslušnému odborovému\norgánu, uviedol, že s touto námietkou sa žalovaný podrobne vysporiadal v svojom rozhodnutí, pričom\nv konečnom dôsledku ak by sa aj odborový orgán k návrhu služobného hodnotenia nevyjadril, s\npoukazom na § 225 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., by táto skutočnosť nemala vplyv na správnosť\npostupu správneho orgánu, ktorý návrh služobného hodnotenia odborovému orgánu predložil, keď\nvyjadrenie odborového orgánu nie je pre schválenie návrhu služobného hodnotenia záväzné; (4/) so\nstanoviskom žalovaného k námietkam mal byť žalobca oboznámený pred schválením služobného\nhodnotenia, uviedol, že táto námietka nemá oporu v zákone č. 73/1998 Z. z., nakoľko § 28 ods. 3 veta\ndruhá zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne upravuje postup namietanej skutkovej situácie, podľa ktorého\nak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne\nnadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného\nhodnotenia nadriadenému; (5/) termín na nahliadnutie do spisu riaditeľ KR PZ určil žalobcovi až 18.\nmarca 2016 o 13.00 hod., tzn. deň po oboznámení so schváleným služobným hodnotením, uviedol, že\nnámietka je irelevantná, nakoľko žalobca s návrhom služobného hodnotenia bol oboznámený a bola mu\nodovzdaná kópia 10. marca 2016, námietky k návrhu služobného hodnotenia podal 14. marca 2016,\n\nslužobné hodnotenie bolo schválené a žalobcovi odovzdané 17. marca 2016, žiadosť o nahliadnutie\nbola podaná 17. marca 2016 a termín na nahliadnutie bol určený na 18. marca 2016, pričom ale\nzákon žiadne termíny ani postup správneho orgánu v tomto smere neurčuje; (6/) došlo k nesprávnemu\npoužívaniu pojmu „plošné odmeňovanie“, keďže zákon takýto termín nepozná, uviedol, že táto námietka\nrovnako nemá reálny dopad vo veci preskúmania správnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového správneho orgánu, napriek tomu bol správny súd názoru, že použitím takéhoto slovného\nspojenia žalovaný mal len úmysel zvýrazniť priznanie odmeny žalobcovi podľa § 102a ods. 1 písm. a)\nzákona č. 73/1998 Z. z. v období, keď podľa služobného hodnotenia nebol pozitívne hodnotený; (7/)\nporovnanie s ostatnými okresmi je neopodstatnené, nakoľko nebol pre OR PZ určený limit vo forme\npercenta objasnenosti celkovej trestnej činnosti za konkrétne obdobie, uviedol, že je pravdou, že pre\nOR PZ nebol určený limit pre objasnenosť celkovej trestnej činnosti, avšak pre hodnotenie práce je\nukazovateľ porovnania vo vzťahu k ostatným okresom PZ, za istých podmienok vhodným, aj keď nie\nurčujúcim; a (8/) rozhodnutie ministra vnútra o rozklade č. SPOU-PO-324/2015 zo 6. mája 2015 vo\nveci zníženia osobného príplatku žalobcu trpí vadou nedostatku dôvodov, keď v ňom chýbajú skutkové\nzistenia, uviedol, že táto námietka nemá relevanciu k schválenému služobnému hodnoteniu v kontexte\nprospechu pre žalobcu, nakoľko predmetné rozhodnutie je právoplatné, keďže žalobca voči nemu\nopravný prostriedok nevyužil.\n4. Správny súd uzavrel, že celé hodnotiace obdobie rokov 2011 až 2015 vyhodnotil žalovaný korektne\na vyvážene, pričom uviedol, že od roku 2013 žalobca nedokáže efektívne a účinne plniť úlohy, ktoré\nmu z jeho funkcie riaditeľa OR PZ v Bratislave III vyplývajú, keď nedokázal prijať také opatrenia, ktoré\nby zabezpečili zlepšenie kľúčových ukazovateľov a výsledkov OR PZ napriek tomu, že riaditeľ KR PZ\nv Bratislave ako priamy nadriadený, žalobcu na nepriaznivé výsledky upozorňoval a ukladal zlepšiť\nriadiacu činnosť tak, aby OR PZ v Bratislave III nepatrilo medzi najslabšie v rámci celej SR, pričom\ntoto určujúce kritérium pre závery služobného hodnotenia nemohli zvrátiť námietky žalobcu ako, že mu\nboli v hodnotenom období priznané odmeny, alebo že v rámci svojej kompetencie prijal isté opatrenia.\nŽalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými zásadnými odvolacími námietkami\nžalobcu, ktoré by mohli spochybniť zákonnosť napadnutého služobného hodnotenia a svoje rozhodnutie\noprel a podrobne odôvodnil o všetky i súvisiace právne predpisy.\n5. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. a nepriznal\núčastníkom právo na ich náhradu, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy\nkonania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd porušil zákon tým, že v predmetnej\nprávnej veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd\nzmenil kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie a zruší žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného.\n7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že nespochybňuje, že služobné hodnotenie policajta ako\nrozhodnutie má deklaratórny charakter, avšak toto malo za následok jeho odvolanie z funkcie riaditeľa\nOR PZ Bratislava III a prevedenie na funkciu vyšetrovateľa Policajného zboru na inom policajnom\nútvare, tzn. bol „degradovaný” z funkcie riaditelia na radovú funkciu v polícii. Sťažovateľ ďalšej uviedol,\nže po osobných a pracovných skúsenostiach s hodnotiteľom (cca 20 rokov v rámci služobného\npomeru) naďalej zastáva názor, že služobné hodnotenie bolo spracované neobjektívne, tendenčne s\ncieľom vyslovenia negatívneho záveru z osobných (subjektívnych) pohnútok, popr. revanšu zo strany\nhodnotiteľa. Sťažovateľ sa stotožnil s názorom správneho súdu, ktorý uvádza, že služobné hodnotenie\nje rozhodnutie a uviedol, že práve preto ako rozhodnutie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. musí spĺňať\nriadne zákonné náležitosti a má vychádzať z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, čo však\nžalovaný podľa názoru sťažovateľa v konaní nedodržal.\n8. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ zhodne ako v žalobe namietal podkladové materiály,\nkonkrétne (1/) testovaciu prevádzku hodnotenia príslušníkov Policajného zboru za obdobie rokov 2013\n- 2015, ku ktorej uviedol, že nebol hodnotený stupňom hodnotenia stupňom „F - neuspokojivo”, teda\nnajhorším hodnotením, navyše, zo strany nadriadeného, t. j. riaditeľa KR PZ, neboli vopred stanovené\nžiadne merateľné hodnotiace kritériá, išlo o subjektívne hodnotenie, ktoré však bolo v skúšobnej, teda\nv testovacej prevádzke, a v tom čase nemalo oporu v zákone č. 73/1998 Z. z.; (2/) zápisy z týždenných\n\noperatívnych porád v zošite vnútorného odboru KR PZ č 19/2014 a č. 24/2015, ku ktorým uviedol, že\nnejde o oficiálny dokument, ktorý by sa po týždennej operatívnej porade zverejňoval, resp. poznámky\nz neho prepisovali do zápisu s následnou distribúciou členom porady, ale ide o pracovnú pomôcku\nvnútorného odboru, pričom zdôraznil, že v dvoch prípadoch (zápisy označené dátumom 28. október\n2014 a 26. máj 2015) poznámky z týždennej operatívnej porady podľa písma evidentne zapísal sám\nriaditeľ KR PZ, teda spracovateľ a hodnotiteľ služobného hodnotenia v jednej osobe, a hoc sťažovateľ bol\núčastný niekoľko desiatok týždenných operatívnych porád, ani na jednej zápis z nej nerobil sám riaditeľ\nKR PZ, ale pracovník z vnútorného odboru. Do administratívneho spisu podľa sťažovateľa hodnotiteľ\nzaložil, resp. prefotil, iba poznámky z niektorých operatívnych porád a sťažovateľ predpokladá, že iba\ntie, kde sa objavilo jeho negatívne hodnotenie, resp. nejaký text k negatívnemu vyjadreniu smerom\nk sťažovateľovi, a nie všetky poznámky aj z takých týždenných operatívnych porád, kde neodznela\nkritika, resp. kde bol sťažovateľ hodnotený kladne. Zdôraznil, že všetky úlohy, ktoré vyplynuli z porád,\nako i z jeho funkčnej/pracovnej náplne si plnil zodpovedne, riadne a včas, ani v jednom prípade\nho nadriadený (riaditeľ KR PZ) za nesplnenie úlohy, resp. porušenie základných povinností policajta\nalebo základných povinností disciplinárne ani inak neriešil. Sťažovateľ ako riaditeľ OR PZ Bratislava\nIII prijal množstvo vlastných úloh za účelom zlepšenia činnosti okresného riaditeľstva a rovnako aj\nna zlepšenie bezpečnostnej situácie v okrese Bratislava III, avšak ani žalovaný ako odvolací orgán,\na ani správny súd, sa s týmito na posúdenie veci zásadnými skutočnosťami vôbec nevysporiadali,\nnechali ich bez povšimnutia; (3/) registratúrny záznam č. KRPZ-BA-VO-160-007/2015 z 18. februára\n2015 a registratúrny záznam č. ORPZ-BA111-VO-182/2015 z 25. februára 2015, ku ktorým uviedol,\nže ide o účelovo vytvorenú písomnosť, nakoľko prehlaď prijatých personálnych opatrení, nielen vo veci\nosobného príplatku, si riaditeľ KR PZ mohol priamo zistiť na príslušnom personálnom pracovisku, ktoré\nv tom čase už nepatrilo do organizačnej štruktúry okresného riaditeľstva. Zdôraznil, že ako nadriadený\nuplatňoval personálnu pôsobnosť voči svojim podriadeným vždy v súlade so zákonnou úpravou, za\ndodržania zákonných podmienok a za konkrétne porušenie služobnej disciplíny resp. za kvalitné plnenie\nslužobných úloh, nie na základe vyfabulovanej a nekonkretizovanej nesplnenej úlohy resp. fiktívneho\nporušenia služobnej disciplíny.\n9. Sťažovateľ súčasne namietal formuláciu nedostatku, ktorá je v ponímaní služobného hodnotenia\nveľmi všeobecná a nekorešponduje s jeho funkčnou/pracovnou náplňou, t. j. „Popisom služobnej\nčinnosti policajta”, keď formulácia „nedokázal efektívne a účinne plniť úlohy na úseku objasnenosti\ntrestnej činnosti...” nemá oporu v žiadnom právnom predpise. V Policajnom zbore pri ustanovení do\nfunkcie policajt podpisuje Popis služobnej činnosti, ktorý obsahuje výpočet činností a úloh, za ktoré\nnesie zodpovednosť, v ktorom však pri riaditeľovi OR PZ o úlohách na úseku objasnenosti trestnej\nčinnosti nie je ani zmienka. Obdobne nie je v internom predpise (Nariadenie MV SR č. 73/2009 o\nvydaní vzorového organizačného poriadku okresného riaditeľstva Policajného zboru v znení neskorších\npredpisov) žiadna úloha „na úseku objasňovania trestnej činnosti” pre riaditeľa okresného riaditeľstva,\na ani pre okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Pojem „Objasňovanie trestnej činnosti” sa používa\nv súvislosti s evidenčno-štatistickým vykazovaným kriminality a hodnotiteľ nijako nešpecifikuje aké\nkonkrétne úlohy na tomto úseku sťažovateľ neplnil. Rovnako nešpecifikuje, ktoré úlohy na tomto úseku\nsťažovateľ splnil a ktoré nedokázal plniť efektívne a účinne. Nezaoberal sa analýzou štatistických\nukazovateľov, rozborom a skladbou trestnej činnosti napadnutej za hodnotené obdobie na území OR PZ,\nneriešil ostatné aspekty, ktoré vplývajú na odhaľovanie trestných činov a zisťovania ich páchateľov, len\nstroho uviedol vlastný a ničím nepodložený názor, že opatrenia prijaté opatrenia zo strany hodnoteného\n- sťažovateľa neboli efektívne a účinné, a to aj napriek tomu, že percentuálny bod objasňovania trestnej\nčinnosti v tomto okrese pod vedením sťažovateľa rok po roku mal preukázateľne stúpajúci trend, čo\nignoroval aj správny súd. Hodnotiteľ v služobnom hodnotení, ani odvolací orgán nešpecifikovali, ktoré\nvlastné prijaté opatrenia sťažovateľ splnil resp. nesplnil, či ich za hodnotené obdobie bolo dostatok a\nrovnako nemali za potrebu spomenúť kvalitne vykonanú prácu na úseku odhaľovania trestnej činnosti a\nzisťovania ich páchateľov. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v žiadnom plánovacom dokumente Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru alebo Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Bratislave neboli ako prioritné v hodnotenom období určené kritéria, resp. ako jediné kritérium\nobjasňovania trestnej činnosti a rovnako nebol určený žiaden štatistický limit vo forme percentuálneho\nbodu objasňovania trestnej činnosti pre jednotlivé okresné riaditeľstvá. V súvislosti s úlohami na úseku\nobjasňovania trestnej činnosti a štatistických výstupov sa pravidelne vyhodnocovali údaje týkajúce\nsa rýchlosti, kvality a zákonnosti vyšetrovania (vrátane skráteného vyšetrovania) a nakoľko tieto\nštatistické výstupy boli pre OR PZ v Bratislave III priaznivé, v služobnom hodnotení sťažovateľa sa\nneobjavili a neboli hodnotené v oblasti „úloh na úseku objasňovania trestnej činnosti”. Tieto parametre\n\nrovnako sledovala príslušná prokuratúra a boli predmetom spoločných súčinnostných porád. Sťažovateľ\nzdôraznil, že organizačnou zmenou boli v roku 2015 z OR PZ v Bratislave III odčlenené tabuľky 4\nvyšetrovateľov, 4 poverených policajtov a 2 operatívnych pracovníkov, teda takých policajtov, ktorí sa\npodieľali na trestnom konaní a na odhaľovaní kriminality, pričom práve k týmto organizačným zmenám,\nsťažovateľ' zaujal negatívne stanovisko, ktoré sa u riaditeľa KR PZ nestretlo s pochopením aj napriek\njeho písomnému zdôvodneniu. Aj napriek týmto nepriaznivým personálnym zmenám však OR PZ v\nBratislave III pokračovalo v pozitívnom trende odhaľovania trestných činov a v zisťovaní ich páchateľov,\nkeď sa zvyšoval medziročný nárast percentuálneho bodu objasňovania kriminality, teda v ponímaní\nhodnotiteľa „objasnenosti trestnej činnosti”.\n10. V rámci ďalšej námietky sťažovateľ poukázal na to, že za hodnotené negatívne obdobie v rokoch\n2013 až 2015 bol viackrát odmenený tým istým nadriadeným - hodnotiteľom, čo však správne orgány\noboch stupňov, ako aj správny súd ignorovali a vôbec sa uvedeným nezaoberali, práveže ešte i správny\nsúd uvedené dezinterpretoval tým, že sa stotožnil s vlastným, účelovým výkladom žalovaného k § 102a\nods. 1 písm. a) zákona č. 73/ 1993 Z. z. a nerešpektoval výslovný zákonom stanovený dôvod na udelenie\nodmeny.\n11. Sťažovateľ poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej správne\norgány aj pri vydávaní služobného hodnotenia sú povinné postupovať podľa XII. časti zákona č. 73/1998\nZ. z. upravujúce konanie vo veci služobného pomeru a teda aj v súlade s § 233 ods. 2 tohto zákona\na posudzovať dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohradu na to, či svedčia v prospech alebo v\nneprospech účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžo/172/2009 z 1. júla 2010).\n12. Sťažovateľ uzavrel, že účelom služobného hodnotenia bolo vytvorenie formálnej podmienky pre\nvydanie následných rozhodnutí na jeho „odstránenie” ako nepohodlnej osoby z funkcie riaditeľa OR\nPZ v Bratislave III. Sťažovateľ riadil činnosť okresného riaditeľstva tak, aby boli predovšetkým plnené\nzákonné úlohy a dodržané všetky požiadavky vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov\npri ochrane spoločnosti a jednotlivcov a nie ciele policajnej štatistiky, ktorá vôbec nevyjadruje objektívny\nstav, pričom správny súd vôbec nevzal do úvahy, že sťažovateľ všetkými podkladmi jednoznačne\npredložil súdu celý reťazec dôkazov o tom, že si riadne plnil svoje základné úlohy príslušníka Policajného\nzboru, aj riaditeľa OR PZ, a že v kolízií medzi želaním nadriadeného mať čo najlepšiu štatistiku\njednoznačne rešpektoval dodržiavanie služobnej prísahy a princíp pravdivého vykazovania údajov\ntrestnej činnosti, najmä na jeho vstupoch. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal predpojatosť hodnotiteľa,\npričom nie je pravdou, že táto nemá oporu v zákone, keď § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.,\nzakladá povinnosť pri všetkých postupoch výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru\ndodržiavať súlad s dobrými mravmi, pričom tento súlad nadriadený sťažovateľa jednoznačne nedodržal,\nčím sledoval predovšetkým osobný prospech a nie prospech štátnej služby.\n13. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že žalovaný v rozpore s dobrými mravmi účelovo\nobišiel príslušný odborový orgán, ktorý by mohol predložiť stanovisko v jeho prospech podľa § 225 ods.\n1, 2 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., čo jednoznačne dokladuje postup žalovaného ako postup v rozpore\ns dobrými mravmi, aj s ústavne konformným výkladom zákona, proti účelu kolektívnej zmluvy.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s názorom sťažovateľa nestotožňuje a má\nza to, že sťažovateľ neuvádza žiadne relevantné nové skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na zmenu\nnapadnutého rozsudku, pričom poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe z 18. októbra 2016. Navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený 16. mája 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol na základe služobného\nhodnotenia hodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, a preto primárne v medziach\n\nkasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku správneho súdu.\n17. Kasačný súd sa stotožňuje so skutkovými závermi správneho súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených sťažovateľom a správnymi orgánmi, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n18. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.\n4Sž/147/2002 z 25. februára 2003) je služobné hodnotenie inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje\nspôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe\nboli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na\nto najlepšie predpoklady. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré príslušník pri výkone služby\nv konkrétom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a\nmínusov“, určujúcim môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého\nnie je možné predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu, alebo\nnižšiu, či vyššiu.\n19. Reflektujúc sťažnostné body kasačnej sťažnosti, tieto možno zhrnúť do štyroch kategórii, a\nto: nevyváženosť a účelovosť hodnotenia; hodnotenie neúplných podkladov/nedostatočné zistenie\nskutkového stavu; neurčito definované zistené nedostatky a procesné pochybenia v rámci procesu\nvypracovania služobného hodnotenia.\n20. Funkcii riaditeľa dominujú riadiace, organizátorské a kontrolné úlohy. Ich zvládnutie závisí\npredovšetkým od osobnostných dispozícii, ako je tvorivosť, vynachádzavosť, iniciatívnosť, pohotovosť,\nvytrvalosť, dôslednosť aj schopnosť ako riešiť nastolené problémy a to spôsobmi, pri ktorých si\nzachová autoritu u podriadených i nadriadených a dosiahne ciele, ktoré aj sám vytyčuje pre seba a\nriadený útvar. Hodnotiteľ považoval za rozhodujúce kritérium výsledky objasnenosti trestnej činnosti,\nkde sťažovateľ (ako stelesnenie a reprezentant OR PZ v Bratislave III) predstavoval dlhodobo najnižšie\na nepriaznivé výsledky. Skutočnosť, že OR PZ v Bratislave III dosahovalo dlhodobo najnižšie výsledky\nna úseku odhaľovania trestných činov a v zisťovaní ich páchateľov bola opakovane predmetom porád a\nsťažovateľovi bola známa. V konaní nebolo sporné, že sťažovateľ bol opakovane vyzývaný na zlepšenie\nvýsledkov v tomto smere.\n21. Povinnosť predkladať nadriadenému návrhy či opatrenia na zlepšenie situácie na úseku vyšetrovania\n(odhaľovania trestných činov a zisťovanie ich páchateľov) vyplýva z popisu služobných činností\npríslušníka PZ (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžk/24/2018 z 28. februára 2019).\nRovnako v konaní nebolo sporné, že nedostatky na úseku vyšetrovania boli opakovane konštatované\na vyčítané. Je nesporné, že pod vedením sťažovateľa OR PZ v Bratislave III vykazovalo pozitívnu\ntendenciu v miere odhaľovania trestných činov a zisťovanie ich páchateľov, avšak tieto výsledky,\nnapriek uvedenému, dlhodobo zaostávali za všetkými OR PZ na území Slovenska. Už samotné, v\nkontexte s opakovanými signálmi priameho nadriadeného žalobcu o nespokojnosti s jeho riadiacou\nprácou, o nedostatočnom kreovaní úloh a využívania jeho kompetencií voči podriadeným, odôvodňujú\nvyvodenie personálnej zodpovednosti - formou negatívneho služobného hodnotenia, reflektujúc jeden\nnedostatok - ukazovateľ, bez ktorého nie je možné predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni\nmôže vykonávať doterajšiu funkciu (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sž/147/2002\nz 25. februára 2003). Hodnotiteľ spracoval služobné hodnotenie korektne, zahrnul doň pozitívne\nkonštatovania (úroveň znalosti právnych predpisov, vystupovanie a pod.), ako aj zohľadnil pozitívnu\ntendenciu na úseku vyšetrovania, ktoré vyvažujú negatívny záver služobného hodnotenia, avšak v\nkontexte s dlhodobou nespokojnosťou hodnotiteľa s nedostatočnými výsledkami na úseku vyšetrovania\n(úroveň odhaľovania trestných činov a zisťovanie ich páchateľov) neboli spôsobilé negatívny výsledok\nhodnotenia, o nespôsobilosti sťažovateľa vykonávať zastávanú funkciu, zvrátiť.\n22. Rovnako nedôvodne vyhodnotil kasačný súd námietku predpojatosti hodnotiteľa. Okrem toho, že\nzákon č. 73/1998 Z. z. v ust. § 28 vyslovene predpokladá, že hodnotenie vykonáva bezprostredne\nnadriadený, ktorý musí hodnoteného osobne poznať, pričom tohto z procesu hodnotenia s výnimkou\nvyjadrenou v ust. § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno vylúčiť, zákon č. 73/1998 Z. z. v ust. § 242\nods. 2 upravuje oprávnenie policajta podať odvolanie proti služobnému hodnoteniu. Odvolací správny\n\norgán (vo vzťahu ku ktorému predpojatosť nebola namietaná) sa s napadnutým služobným hodnotením\nstotožnil, pričom namietanú predpojatosť vyhodnotil ako odvolací dôvod, ktorý však považoval za\nnedôvodný. Správne teda žalovaný postupoval, ak vyhodnotil, že vo vzťahu k námietke predpojatosti\nnebolo možné postupovať podľa § 9 a nasl. Správneho poriadku, keď zákon č. 73/1998 Z. z. pôsobnosť\nvšeobecného predpisu o správnom konaní, v tomto konaní, vylučuje (§ 247a).\n23. Sťažovateľ namieta podklady, ktoré slúžili ako podklad pre vypracovanie služobného hodnotenia,\nkonkrétne výsledky testovacej prevádzku hodnotenia príslušníkov Policajného zboru za obdobie rokov\n2013 - 2015; zápisy z týždenných operatívnych porád v zošite vnútorného odboru KRPZ č 19/2014 a\nč. 24/2015; a registratúrne záznamy č. KRPZ-BA-VO-160-007/2015 z 18. februára 2015 a č. ORPZBA111-VO-182/2015 z 25. februára 2015. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že všetky vymenované\nlistinné dôkazy majú svoj zákonný podklad, nie sú vytvorené svojvoľne a sú bežnými podkladmi\nvo veciach služobného hodnotenia. Súčasne tieto podklady nie sú prekvapivé, ani iným spôsobom\nnezapadajúce do série dôkazov, ktoré boli podkladom služobného hodnotenia. Možno konštatovať, že\ncitované listinné dôkazy dopĺňajú žalovaným prezentovanú reťaz dôkazov, ktorá preukazuje dlhodobú\nnespokojnosť hodnotiteľa s nedostatočnými výsledkami sťažovateľa. Citované dôkazy sa navzájom\ndopĺňajú a pomáhajú utvoriť celkový obraz o osobe a riadiacich schopnostiach sťažovateľa.\n24. Z výsledkov testovacej prevádzka hodnotenia príslušníkov PZ nariadením ministra vnútra\nSR č. 118/2013 za obdobie rokov 2013 až 2015 pod č. KRPZ-BA-VO-587-002/2013, č. KRPZBA-VO-81-0082/2014, č. KRPZ-BA-VO-424-004/2014, č. KRPZ-BA-VO-118-007/2015, č.KRPZ-BAVO-159-007/2016 evidentne vyplýva klesajúca tendencia celkovej spokojnosti s výsledkami a radiacimi\nschopnosťami sťažovateľa, ktoré sú zvýraznené zápismi týždenných operatívnych porád v zošite\nvnútorného odboru KR PZ v Bratislave č. 19/2014 a č. 24/2015 a registratúrnymi záznamami č. KRPZBA-VO-160/2015 z 18. februára 2015 a č. ORPZ-BAIII-VO-182/2015 z 25. februára 2015. Námietky\nsťažovateľa o účelovosti predmetných listín z pohľadu celkového kontextu týchto dôkazov, ktoré sú\ndlhodobého a konzistentného charakteru, navyše, ktoré sa obsahovo dopĺňajú, preto neobstoja.\n25. Námietku neurčito formulovaného identifikovaného nedostatku v riadiacich schopnostiach\nsťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako účelovú a tendenčnú. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že zo žiadnych\npredpisov mu ako riaditeľovi nevyplýva povinnosť „efektívne a účinne plniť úlohy na úseku objasnenosti\ntrestnej činnosti“, s takouto námietkou kasačný súd nemohol súhlasiť. Okrem toho, že zákon č. 171/1993\nZ. z. o Policajnom zbore medzi svoje úlohy vyslovene radí vyšetrovanie a skrátené o trestných činoch\n(§ 2 ods. 1 písm. d)), je elementárnou požiadavkou spoločnosti, aby policajný zbor, ako najdôležitejší\nrepresívny orgán, ktorý zabezpečuje verejný poriadok, si svoje úlohy a funkcie plnil riadne a efektívne.\nSťažovateľ sa na tomto záujme priamo podieľal ako riaditeľ OR PZ Bratislava III. Súčasne je nutné\nskonštatovať, že sťažovateľ si bol obsahu služobným hodnotením vytýkaných nedostatkov plne vedomý,\nkeď všetky námietky (hoc tieto boli vyhodnotené ako nedôvodné) dokázal formulovať presne, k veci\na konzistentne, a to či už v rámci konania pred správnymi orgánmi (námietky a pripomienky k návrhu\nslužobného hodnotenia zo 14. marca 2016, odvolanie voči služobnému hodnoteniu z 31. marca 2016)\nalebo v rámci správneho súdneho konania (žaloba z 5. septembra 2016, vyjadrenie z 15. novembra\n2016).\n26. K námietkam procesného charakteru sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, jedná sa len\no zopakovanie žalobných námietok bez kontextu s napadnutým rozsudkom. Tieto námietky správny\nsúd komplexne vyhodnotil v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku. Nakoľko sa zo strany sťažovateľa\njedná len o ich zopakovanie bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody, v čom vidí nesprávnosť právneho\nposúdenia týchto námietok správnym súdom, kasačný súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku v bodoch 62 a 63 a ďalšie dôvody neuvádza. V tomto kontexte kasačný súd dáva\nsťažovateľovi do pozornosti ust. § 440 ods. 2 S.s.p., podľa ktorého sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený\nv odseku 1 písm. g) až i) vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n27. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalovaný k námietke týkajúcej sa príslušnosti odborového\norgánu na prerokovanie služobného hodnotenia uviedol, že „...krajské riaditeľstvo si k predmetnej otázke\nvyžiadalo stanovisko OZP v SR ktorý návrh služobného hodnotenia žalobcu prerokoval. Z písomného\nstanoviska OZP v SR č. OZ-245/2016 zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že „dôvodom pre ktorý návrh\nžalobcovho hodnotenia neprerokovala Krajská rada odborového zväzu polície v SR Bratislava (ďalej\n\n„krajská rada OZP”), ale priamo OZP v SR je ten, že predseda krajskej rady OZP mjr. Mgr. Paška bol\nod 22.02.2016 na dovolenke a následne bol dočasne práceneschopný a nebolo v tom čase zrejmé,\nkedy opätovne nastúpi do výkonu služby. Preto bolo analogicky s ustanovením čl. 6 Kolektívnej zmluvy\nvyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2016 („Ak záväzný právny predpis alebo\ninterný predpis vyžaduje prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plnenie tejto úlohy uplatňuje\nnadriadený, kde nie je základná organizácia zväzu u príslušnej rady odborového zväzu, alebo predseda\nodborového zväzu”) spracované stanovisko k návrhu služobného hodnotenia predsedom odborového\nzväzu, ktorý je najvyšším predstaviteľom OZP v SR. Návrh bol pred jeho spracovaním telefonicky\nkonzultovaný aj s predsedom krajskej rady OZP G.. G. G. D., ktorý nemal žiadne pripomienky.“. Z\nuvedeného vyplýva zámer, ako aj pohnútka žalovaného, prečo bol oslovený „nepríslušný odborový\norgán“. Uvedené je zákonný postup a zároveň je nutné skonštatovať, že sa v žiadnom prípade neprieči\núčelu ochrany kolektívneho vyjednávania. Je možné skonštatovať, že hodnotiteľ vykonal v uvedenom\nsmere nadprácu, keď napriek tomu, že zo zákonných dôvodov postačovalo vyjadrenie Odborového\nzväzu polície v SR, návrh služobného hodnotenia bol pred jeho spracovaním telefonicky konzultovaný\naj s predsedom krajskej rady Odborového zväzu polície G.. G.. G. D., ktorý navyše k návrhu služobného\nhodnotenia nemal výhrady.\n28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľa („plošné“ odmeňovanie; rozhodnutie o znížení príplatku) sa správny súd v\nnapadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by\nzostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nsťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/190/2016", "guid": "2696bdab-efed-45f6-852e-2d3b5dcfacfa:d049060c-3a21-4b4e-aee5-531b142a3ea0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}