Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/102/2017 z 23. 4. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2019, sp. zn. 9Sžsk/102/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201434.1
Najvyšší súd | 9Sžsk/102/2017 | ECLI:SK:NSSR:2019:1016201434.1 | 2019-04-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, SP, § 65 ods. 2 SP, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., § 65 ods. 1 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f8a2e13-3ed0-4e34-8d48-0656682a0bef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201434.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/102/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201434
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1016201434.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a
členov senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: U. Y., bytom
F., právne zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Lužická 7, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-30/2016/OPK zo dňa 25.05.2016, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/166/2016-52 z 15.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť   z a m i e t a .

II. Žalobca má nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/166/2016-52 z 15.06.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. KM-OLVS30/2016/OPK zo dňa 25.05.2016 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru
č. PPZ-KA1-318-006/2016 zo dňa 15.03.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KM-OLVS-30/2016/OPK zo
dňa 25.05.2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru č. PPZ-KA1-318-006/2016 zo dňa 15.03.2016, ktorým
došlo podľa § 65 ods. 1 a 2 Správneho poriadku s poukázaním na § 84 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z.
k zrušeniu rozhodnutia riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru č. PPZ-
NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške
172,-€ a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 40,- € v dôsledku
služobného úrazu, ktorý utrpel dňa 02.04.2015 počas vykonávania služobnej činnosti zameranej na
výkopové práce v rámci akcie „Cintorín“. K zrušeniu rozhodnutia riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry
Prezídia Policajného zboru č. PPZ-NKA-Šk45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 došlo postupom podľa § 65
ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ktoré upravuje preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

2. Súd zrušujúci rozsudok odôvodnil poukazom na charakter inštitútu mimo odvolacieho konania.
Preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných
rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne
nadobudnutých práv účastníkov. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) takto
prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže,
že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov
pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie
procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného



práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byt' zistené nepochybným
spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie
veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako
aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. V záujme zachovania stability právnych vzťahov
založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom
boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Tým, že správne orgány rozhodovali
podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a zrušili rozhodnutie z dôvodu jeho rozporu so zákonom v
odôvodnení rozhodnutia museli svoje rozhodnutie odôvodniť' nielen z pohľadu tvrdeného rozporu s
hmotným právom, ale z pohľadu dobromyseľne nadobudnutých práv. Zákonná povinnosť' správneho
orgánu dbať pri zrušovaní právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo
najmenej dotknuté, zakotvuje právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah
k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho
orgánu. Správne orgány oboch stupňov sa v predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia
dobromyseľnosťou nadobudnutých práv žalobcu vôbec nezaoberali a ani svoje rozhodnutie z tohto
pohľadu neodôvodňovali. Tým, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny
orgán k rozhodnutiu, tak ako to vyžaduje ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku je postihnuté takou vadou,
ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti tohto rozhodnutia, preto sa súd ďalšími žalobnými
námietkami nezaoberal. Krajský súd zároveň považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalovaného na
skutočnosť, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie
procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.
Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je
daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna
aplikácia hmotného práva.

3. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť' žalovaný, ktorý zdôrazňuje, že v konaní mimo
odvolania je zrušené rozhodnutie, vydané bez dôsledného zistenia skutkového stavu. Nadriadený
žalobcu napriek skutočnosti, že si žalobca nesplnil ohlasovaciu povinnosť ihneď, sa s uvedenou
skutočnosťou nezaoberal, nevykonal dôkladné vyšetrenie úrazu, uznal úraz žalobcu za služobný
a bez príslušných listinných dôkazov určil rozsah zodpovednosti služobného úrazu v rozsahu
100%. V pôvodnom konaní správny orgán dôsledne neskúmal príčiny úrazu, neskúmal, ako bol
poškodený ustrojený, akým spôsobom vykonával výkopové práce, či si pri uvedenej činnosti nepočínal
ľahkomyseľne alebo ju nevykonával neobvyklým spôsobom. V deň úrazu sa poškodený nepodrobil
vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu a tým sa nepreveril jeden z
liberačných dôvodov na zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz. Nebolo
dostatočne preverené a zdokumentované obdobie v čase od 02.04.2015 do 09.04.2015, ktoré by mohli
mať vplyv na stanovenie rozsahu prípadnej zodpovednosti služobného úradu. Pred vydaním rozhodnutia
neboli odstránené zistené rozpory a nedostatky, nachádzajúce sa v podkladových materiáloch.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že žaloba
sa zamieta.

4. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa žalobca stotožnil s rozsudkom krajského súdu a má za to, že
žalovanému sa nepodarilo spochybniť výrok ani dôvody tohto rozhodnutia. Poukazuje na 67 Správneho
poriadku a navrhuje, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (S 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492
ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalovaného je nedôvodná a preto je potrebné podľa ustanovenia § 461 SSP kasačnú sťažnosť
zamietnuť.

6. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov na konanie o dávkach
a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 29) ak tento
zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok rozhodnutie, ktoré je právoplatné,
môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený
správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (Š 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej
správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).



8. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

9. V kasačnej sťažnosti žalovaný namieta, že napadnuté rozhodnutie, ktorým sa v konaní mimo
odvolania zrušilo právoplatné rozhodnutie o priznaní náhrady za bolesť, bolo vydané bez náležitého
zistenia skutkového stavu. V ďalšom obsahu kasačnej sťažnosti žalovaný vymenúva skutočnosti, ktoré
správny orgán, rozhodujúci o priznaní náhrady za bolesť opomenul zistiť'. Tento typ argumentácie však
nijak nespochybňuje právny záver krajského súdu o nedostatočnom vysporiadaní sa správneho orgánu
s otázkou dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu.

10. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a
nezmeniteľnosť' právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“,
ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Ide nielen o tzv. formálnu
právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne
opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými
sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Keďže však konaním o mimoriadnych
opravných prostriedkoch dochádza k zásahu do právoplatných rozhodnutí, je potrebné pristupovať
k takýmto opravným prostriedkom s najvyššou opatrnosťou, aby nedochádzalo k ohrozeniu dôvery
občanov v stabilitu raz založených práv a povinností a v základy právneho štátu.

11. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, ako to vyplýva aj zo Správneho poriadku, v rámci konania mimo
odvolania skúmať i zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv, jeho intenzitu a vysporiadať sa
s otázkou, či v konkrétnom prípade prevažuje záujem na nezmeniteľnosti správneho rozhodnutia a
relevantný súkromný záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv alebo verejný záujem
na zmene nezákonného rozhodnutia. S touto otázkou sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal. S ohľadom na zásah do nadobudnutých práv sa v konaní mimo odvolania nepripúšťa ani
zrušenie rozhodnutia pre procesné chyby v pôvodnom konaní, skončenom právoplatným rozhodnutím.
Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov takto
prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že
rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Či právoplatné rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom,
musí byt' zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky
okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská
účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2002, sp.zn. 4Sž/31/02, R 35/2003)

12. Keďže sťažnostné body žalovaného nevyvrátili argumentáciu krajského súdu, že sa žalovaný
v napadnutom rozhodnutí č. KM-OLVS-30/2016/OPK z 25.05.2016 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru č. PPZ-
KA1-318-006/2016 z 15.03.2016 nijakým spôsobom nevysporiadal s dobromyseľne nadobudnutými
právami žalobcu ako ani so skutočnosťou, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je
určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, rozhodol kasačný súd tak, že kasačnú sťažnosť'
ak nedôvodnú zamietol.

13. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,
ktorý mal v kasačnom konaní úspech (zamietnutie kasačnej sťažnosti) priznal úplnú náhradu účelne
vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP).

14. O Výške náhrady trov rozhodne Krajský súd v Bratislave po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá Súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.