{"guid": "dc2e1f57-2380-4ced-95d1-2e06b7b93040:3aa48c93-002a-44be-9790-28b9636cd260", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201385.1", "spisova_znacka": "6Sžk/35/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/35/2018 z 11. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júla 2019, sp. zn. 6Sžk/35/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201385.1", "identifikacne_cislo": "1016201385", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2019-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-32", "nazov": "§ 32 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-32", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-4", "nazov": "§ 28 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-28.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-127", "nazov": "§ 127 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-28", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-15", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-32", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-127", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3aa48c93-002a-44be-9790-28b9636cd260", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201385.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201385.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201385.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/35/2018\n1016201385\n11. 07. 2019\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2019:1016201385.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Monika Valašiková,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozef Milučký a JUDr. Anna Peťovská, PhD. v právnej veci žalobcu:\nP. V., bytom P. XX, XXX XX X., právne zastúpený: Mgr. Oto Saloky, advokát, Hlavná 94, 080 01\nPrešov, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry SR, Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava, za účasti Obec\nChminianska Nová Ves, 082 33 Chminianska Nová Ves 32, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5S 146/2016-77, zo dňa 21.11. 2017 v\nspojení s opravným uznesením č.k. 5S 146/2016-92 zo dňa 06.02.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nSťažovateľovi súd náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“),\npodľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\nMK-2156/2016-221/6703 zo dňa 19.05.2016, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie č. PUSR-2016/3607-9/17123/BRO zo dňa 09.03.2016, ktorým prvostupňový právny orgán\nvyhlásil za Národnú kultúrnu pamiatku Kaštieľ a park v Chminianskej Novej Vsi okres Prešov.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v žalobe ako\nnedôvodné. Krajský súd mal za to, že v danej veci boli splnené podmienky v zmysle ust. § 2 ods.\n2 Pamiatkového zákona a preto orgán verejnej správy prvého stupňa podľa jeho názoru postupoval\nsprávne, keď predmetné nehnuteľnosti, čiže kaštieľ a park v Chminianskej Novej Vsi okres Prešov\nvyhlásil za Národnú kultúrnu pamiatku. Tak ako konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí vyhlásením\nnehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku, nie je vylúčená možnosť následných stavebných zásahov\na aktivít na jej území. Každá takáto činnosť je regulovaná ust. § 32 zákona a podlieha procesu\nschvaľovania miestne príslušným Krajským pamiatkovým úradom tak, aby bolo možné dodržať\npodmienky základnej ochrany Národnej kultúrnej pamiatky v zmysle § 127 Pamiatkového zákona.\n3. K námietke žalobcu, že mu neboli poskytnuté finančné kompenzácie za údržbu Národnej kultúrnej\npamiatky správny súd uviedol, že vlastník Národnej kultúrnej pamiatky má právo s cieľom dosiahnuť\ndobrý stav a primerané využitie Národnej kultúrnej pamiatky požiadať buď obec alebo ministerstvo o\nfinančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej\n\npamiatky. Celospoločenským záujmom je pomoc štátu a obce pri obnove a reštaurovaní národných\nkultúrnych pamiatok, ktorá vychádza z potreby zachovávania kultúrneho dedičstva.\n4. Obnovu Národnej kultúrnej pamiatky ako aj jej využitie nemožno riešiť v rozhodnutí o vyhlásení\nveci za Národnú kultúrnu pamiatku, nakoľko zákon neukladá orgánu verejnej správy pri vyhlásení vecí\nza kultúrnu pamiatku zisťovať a odôvodňovať dôsledky, ktoré vyplynú pre vlastníka nehnuteľnosti jej\nvyhlásením za Národnú kultúrnu pamiatku.\n5. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že orgány verejnej správy\ndostatočne zistili stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili. Preto podľa ustanovenia § 190\nSSP žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému\nžalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia.\n6. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) dňa 23.01.2018 kasačnú sťažnosť. V kasačnej sťažnosti uviedol, že nenapadá\nvyhlásenie jeho nehnuteľnosti za Národnú kultúrnu pamiatku ako také, ak sú nato splnené podmienky,\nale namieta najmä tú skutočnosť, že k takémuto faktickému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva\nrozhodnutím správneho orgánu došlo bez toho, aby za toto obmedzenie v prospech štátu, vo verejnom\nzáujme mu bola poskytnutá náhrada. Žalobca trvá na tom, že z tohto dôvodu bola jeho správna žaloba\ndôvodná a tiež argumentácia v predchádzajúcom správnom konaní správna a že ako žalovaný, tak aj\nsprávny orgán, tak aj súd vecne správne právne posúdili, keď odmietli nárok žalobcu na náhradu za\nobmedzenie vlastníckeho práva. Žalobca v plnom rozsahu trvá aj na odôvodnení svojej správnej žaloby.\n7. V kasačnej sťažnosti ďalej uvádza, že podľa jeho právneho názoru sa správny súd v podstate stotožnil\ns argumentáciou žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje na závery Nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS\n42/2015-105 zo dňa 12.10.2016, ktorý považuje za prelomový nález Ústavného súdu SR, v ktorom sa\nústavný súd podrobne zaoberá aj problematikou obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme\na otázkou primeranej náhrady za takéto obmedzenie vlastníckeho práva.\n8. Vyslovil záver, že podľa jeho názoru je možné tento nález plne aplikovať aj v jeho prípade.\n9. Sťažovateľ má za to, že jeho správna žaloba bola dôvodná a že bolo povinnosťou žalovaného\nsprávneho orgánu integrálne riešiť pri obmedzení vlastníckeho práva žalobcu otázku primeranej náhrady\nza toto obmedzenie vlastníckeho práva a že teda správny súd vo veci nesprávne správne rozhodol,\nkeď svojím rozhodnutím poprel návrh žalobcu na poskytnutie primeranej náhrady na obmedzenie\nvlastníckeho práva vyhlásením majetku žalobcu za Národnú kultúrnu pamiatku.\n10. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak,\nže zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.05.2016 č. MK-2156/2016-221/6703 a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie. Tiež si uplatnil návrh na náhradu trov kasačného konania o kasačnej sťažnosti.\n11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný svojím písomným vyjadrením zo dňa 09.05.2018 v ktorom\nuviedol, že má za to, že Krajský súd v Bratislave v uvedenej veci rozhodol správne a zákonne a svoje\nrozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.\n12. Uviedol, že procesným vyhlásením nehnuteľnosti za Národnú kultúrnu pamiatku podľa\nPamiatkového zákona dochádza síce k čiastočnému obmedzeniu vlastníckeho práva, ktoré priamo\nsúvisí s povinnosťou vlastníka Národnej kultúrnej pamiatky nakladať s ňou tak, aby nedošlo\nk neodôvodnenému úbytku alebo až zániku pamiatkových hodnôt objektu, nedochádza však k\nvyvlastneniu nehnuteľnosti alebo k podobnému závažnému zásahu do vlastníckych práv.\n13. Poukázal na ust. § 28 ods. 1 písm. c/ Pamiatkového zákona, v zmysle ktorého má vlastník Národnej\nkultúrnej pamiatky právo na náhradu „preukázanej ujmy“, ktorá mu vznikla s aplikáciou tohto zákona a\nresp. rozhodnutím podľa tohto zákona. Samotným vydaním rozhodnutia o vyhlásení veci za národnú\nkultúrnu pamiatku vlastníkovi žiadna ujma nevzniká.\n\n14. Žalovaný ďalej uviedol, že primeraná náhrada, či náhrada z majetkovej ujmy sa podľa zákona\nvzťahuje výhradne na kompenzáciu za už vzniknutú a preukázanú ujmu a nie za obmedzenie\nvlastníckych práv pri vyhlásení Národnej kultúrnej pamiatky. K námietkam žalobcu, že po vyhlásení\nkaštieľa a priľahlých pozemkov za NKP sa obsah a rozsah vlastníckych práv zmenil, je znevýhodnený\noproti vlastníkom, ktorých nehnuteľnosti v NKP nie sú, žalovaný uviedol, že obsah a rozsah vlastníckych\npráv sa vyhlásením objektu za NKP zmenil hlavne v tom zmysle, že vlastník NKP na základe § 23 ods.\n1 Pamiatkového zákona je povinný rešpektovať predkupné právo štátu.\n15. Uvedené ustanovenie je podľa jeho právneho názoru miernym zásahom do dispozičného práva\nvlastníka a v žiadnom prípade mu nemôže spôsobiť finančnú ujmu. Vyhlásenie nehnuteľnosti za NKP\nnijakým spôsobom nezasahuje do práva držby vlastníka. Z týchto pohľadov vlastník nie je znevýhodnený\noproti iným vlastníkom, ktorých nehnuteľnosti v NKP nie sú.\n16. Vyhlásenie nehnuteľnosti podľa pamiatkového zákona čiastočne zasahuje len do práva vec užívať a\npožívať a to v tom zmysle, že vec nemožno zničiť, teda nemožno ju odstrániť, resp. zbúrať. Takisto zmeny\nv prípade NKP musia byť realizované v súlade s jeho pamiatkovými hodnotami, rovnako využívanie veci\nmusí byť v súlade s jeho pamiatkovými hodnotami.\n17. Žalovaný ďalej uviedol, že pamiatkový zákon pamätá aj na práva vlastníkov NKP, keď ust. § 28 ods.\n1 písm. a/ pamiatkového zákona umožňuje vlastníkom kultúrnej pamiatky požiadať Krajský pamiatkový\núrad o bezplatné poskytnutie odbornej pomoci vo veciach ochrany kultúrnej pamiatky a taktiež mu\numožňuje požiadať obec, resp. Ministerstvo kultúry SR o finančný príspevok, resp. o poskytnutie štátnej\npomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty.\n18. Zdôraznil, že zákon nezakazuje využívať nehnuteľnosť na podnikateľské účely a nezakazuje\nvlastníkovi čerpať z nehnuteľnosti majetkový prospech.\n19. Žalovaný nesúhlasil s názorom sťažovateľa, že právo na pomoc v zmysle pamiatkového zákona je\nlen hypotetická.\n20. Samotným vyhlásením nehnuteľnosti za NKP vlastníkovi nevznikajú žiadne náklady, za ktoré by mu\nboli treba poskytnúť náhradu. Náklady vznikajú až v procese obnovy nehnuteľnosti.\n21. Obnovu Národnej kultúrnej pamiatky ako aj jej využitie nemožno podľa žalovaného riešiť v rozhodnutí\no vyhlásení veci za Národnú kultúrnu pamiatku. Zákon neukladá orgánu verejnej správy pri vyhlásení\nveci za kultúrnu pamiatku zisťovať a odôvodňovať dôsledky, ktoré vyplynú pre vlastníka nehnuteľnosti\nje vyhlásením za Národnú kultúrnu pamiatku. Na základe vyššie uvedeného poukazuje na to, že nie sú\ndané skutkové a právne zhody pre prípustnosť kasačnej sťažnosti.\n22. K citovanému nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.US 42/2015-105 z 12.10.2016\nžalovaný uvádza, že tento sa k prejednávanej veci nevzťahuje, nakoľko ním ústavný súd rozhodol, že\nust. § 10 ods. 5, druhá, tretia a štvrtá veta § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12\nprvá, druhá a štvrtá veta zákona č. 657/2004 Zb. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov ,v\nrozsahu, v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v slovnom spojení „primeraná\njednorazová náhrada“, nie sú v súlade s článkom 22 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a . s čl. 1.\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ustanovenia zákona\nč. 49/2002 Zb. o ochrane pamiatkového fondu neboli predmetom posudzovania ústavného súdu.\n23. Sťažovateľ na vyjadrenie žalovaného v konanej kasačnej sťažnosti podal repliku dňa 13.11.2018, v\nktorej uviedol, že na základe komplexnej analýzy a výkladu plénom Ústavného súdu SR článku 20 ods.\n4 Ústavy SR v náleze Ústavného súdu SR PL. ÚS 42/2015- 105 z 12.10.2016 bolo a je povinnosťou\nžalovaného a aj správneho súdu riešiť otázku primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva\nna základe Ústavy SR článok 20 ods. 4 alebo obrátiť sa na ústavný súd. Má za to, že v rozhodnutí\no vyhlásení NKP sa zasiahlo trvalo do jeho vlastníctva, zmenili sa práva a povinnosti vlastníka vo\nvzťahu k jeho majetku a nepochybne sa mení aj trhová hodnota nehnuteľnosti, resp. možnosť vlastníka\ndisponovať slobodne zo svojím majetkom. Má za to, že povinnosti uložené vlastníkovi NKP pamiatkovým\nzákonom ho neobmedzujú iba v prípade predaja NKP, ale už pri bežnom užívaní majetku a starostlivosti\noň. Sťažovateľ žiada, aby jeho kasačnej sťažnosti bolo vyhovené.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj kasačný súd) podľa § 438 ods. 2 SSP\npo zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpení v súlade s § 449 ods. 1 SSP bez\nnariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná.\n25. Najvyšší súd SR, ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez nariadenia\npojednávania podľa ust. §455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnení minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n26. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 146/2016-77 zo\ndňa 21.11. 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 5S 146/2016-92 zo dňa 06.02.2018, ktorým tento\npodľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\na následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MK-2156/2016-221/6703 zo dňa 19.05.2016.\n27. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Pamiatkový\núrad Slovenskej republiky rozhodnutím č. PUSR-2016/3607-9/17123/BRO zo dňa 09.03.2016 vydal\nrozhodnutie, ktorým na základe ust. § 15 ods. 1 pamiatkového zákona rozhodol o vyhlásení\nnehnuteľnosti „Kaštieľ a park Chminianskej Novej Vsi okres Prešov na parc. č. X/X-stavba bez označenia\nsúpisným číslom, park parc. č. X/,X; X/X; X/X; X/XX; X/XX; X/X; X; X/X ;X/X katastrálne územie C. za\nNárodnú kultúrnu pamiatku (ďalej aj „NKP“)“.\n28. Správne konanie v predmetnej veci bolo začaté na podnet pamiatkového úradu a na základe „Návrhu\nna vyhlásenie nehnuteľnej veci za Národnú kultúrnu pamiatku.“\n29. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci vyhlásenia kultúrnej pamiatky bolo sťažovateľovi\ndoručené dňa 25.01.2016. Tento reagoval listom zo dňa 03.02.2016, v ktorom upozornil, že zmena\nrežimu jej ochrany vyhlásením za kultúrnu pamiatku podstatnou mierou zasiahne do jeho práv, a preto\nnesúhlasí s jej vyhlásením za kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad konštatoval existenciu pamiatkovej\nhodnoty nehnuteľnosti (urbanistická, architektonická, výtvarná a umeleckoremeselná hodnota),na\nzáklade čoho boli podľa neho splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nehnuteľnosti za Národnú\nkultúrnu pamiatku podľa ust. § 15 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 pamiatkového zákona, a preto vyššie\nšpecifikovaným rozhodnutím rozhodol tak, že predmetnú nehnuteľnosť vyhlásil za Národnú kultúrnu\npamiatku.\n30. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaním\nrozhodnutím žalovaného zo dňa 19.05.2016, č. MK-2156/2016-221/6703, tak, že Ministerstvo kultúry\nSlovenskej republiky podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolania zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie pamiatkového úradu potvrdil.\n31. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva rovnaký právny názor ako bol názor\nprvostupňového správneho orgánu a síce, že ide o nehnuteľnosť, ktorá disponuje jednotlivými\npamiatkovými hodnotami tak ako sú špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí, a preto boli naplnené\npodmienky v zmysle ust. § 2 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 15 pamiatkového zákona na vyhlásenie\npredmetnej nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n32. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právam chráneným záujmom\nfyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že o práva alebo právom chránené záujmy boli porušení alebo priamo\ndotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy nečinnosťou orgánu\nverejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n\n33. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrenie orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n34. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nje posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpisované náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\na procesnoprávnymi predpismi.\n35. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teraz skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonom\nnapadnutého rozhodnutia.\n36. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v Bratislave, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo a skúmal aj napadnuté rozhodnutie napadnutého žalovaného orgánu a konanie mu\npredchádzajúce a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a takto vymedzeného rozsahu právne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n38. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s nimi Najvyšší súd SR stotožnil v\ncelom rozsahu považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n39. V zmysle ust. § 1 zákona č. 49/2002 Zb. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“\nalebo „zákon“). Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území,\narcheologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe\nmedzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná.\n40. Podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona pamiatková hodnota je súhrn významných historických\nspoločenských, krajinných, urbanistických architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo\numeleckoremeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.\n41. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo\nnehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku.\n42. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku\nhnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu z vlastného podnetu. Za kultúrnu\npamiatku môže vyhlásiť aj súbor takých vecí.\n43. Podľa ust. § 27 ods. 1 citovaného zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a\nopatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu poškodeniu zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej\npamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob\nvyužívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.\n44. Podľa ust. § 28 ods. 1 citovaného zákona vlastník kultúrnej pamiatky má právo\n\na) požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci vo veciach\nochrany kultúrnej pamiatky,\nb) požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie\npamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky,\nc) na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo\nrozhodnutím podľa tohto zákona.\n45. Podľa ust. § 28 ods. 2 citovaného zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný\na) vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky,\nb) užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou,\nc) oznámiť zmluvnej strane v prípade prevodu vlastníctva, že na kultúrnu pamiatku sa vzťahuje režim\nochrany podľa tohto zákona,\nd) umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu a oprávneným osobám po\npredložení služobného preukazu vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ak nie sú\nobydlím, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely, výskumné účely alebo\ns cieľom zabrániť poškodeniu alebo zničeniu kultúrnej pamiatky,\ne) strpieť označenie kultúrnej pamiatky, ak tak rozhodol krajský pamiatkový úrad,\nf) strpieť sprístupnenie kultúrnej pamiatky, ak nie je obydlím, pre verejnosť podľa vopred určených\npodmienok, na určený čas a za náhradu, ak tak rozhodol krajský pamiatkový úrad,\ng) zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky a na nevyhnutný čas zveriť hnuteľnú kultúrnu\npamiatku do úschovy na vopred určenom mieste, ak vznikne mimoriadna situácia,\nh) zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky, na nevyhnutný čas zveriť hnuteľnú kultúrnu pamiatku\ndo úschovy na vopred určenom mieste v období krízovej situácie a v čase vojny a v čase vojnového\nstavu zabezpečiť kultúrnu pamiatku podľa predpisov medzinárodného práva.\n46. Podľa ust. § 28 ods. 3 citovaného zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný oznámiť krajskému\npamiatkovému úradu a obci\na) bezodkladne každé ohrozenie, poškodenie, odcudzenie alebo zničenie kultúrnej pamiatky,\nb) každú zamýšľanú zmenu využitia kultúrnej pamiatky, a ak ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, aj jej\nvypratanie,\nc) najneskôr do 30 dní každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej pamiatky.\n47. Podľa ust. § 28 ods. 4 citovaného zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou\na ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme,\na) má právo požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci,\nb) je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty\nnehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.\n48. Kasačný súd na základe obsahu administratívneho spisu konštatoval, že pamiatkový úrad pri\nvydávaní rozhodnutia zistil dostatočne skutočný stav veci v zmysle ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku a\npri vydávaní rozhodnutia vychádzal z charakteristiky nehnuteľností, ktoré boli špecifikované v podklade\nna vyhlásenie kultúrnej pamiatky. Na základe týchto podkladov konštatoval existenciu pamiatkovej\nhodnoty nehnuteľnosti, ktoré podrobne špecifikoval vo svojom rozhodnutí, čím podľa jeho právneho\nnázoru boli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku v\nzmysle ust. § 15 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 pamiatkového zákona.\n49. Ani najvyšší súd nezistil pri vyhlasovaní Národnej kultúrnej pamiatky porušenie zákona.\n50. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, pamiatkový úrad postupoval v zmysle ust. § 15\npamiatkového zákona v konaní dodržal procesné predpisy, riadne doručil oznámenie o začatí konania\núčastníkom konania, ktorí boli vyzvaní, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia o začatí konania\nsa vyjadrili k podkladu na vyhlásenie kaštieľa a parku za Národnú kultúrnu pamiatku. Toto právo využil\núčastník (sťažovateľ), v ktorom vyjadril nesúhlas, ktorým sa PÚS vysporiadal a vydal rozhodnutie, ktorým\nbol vyhlásený kaštieľ a park Chminianskej Novej Vsi za Národnú kultúrnu pamiatku.\n51. Rovnako zákonný postup je možné konštatovať aj v prípade postupu Ministerstva kultúry SR ako\nodvolacieho orgánu, ktorý v prípade keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa\nust. §59 ods. 2 správneho poriadku postupoval v súlade so zákonom.\n\n52. Krajský súd v Bratislave, ako príslušný súd na dané konanie podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a/ SSP konal\nv súlade so zákonom, príslušné súdne konanie vyhodnotil námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné.\nPodľa jeho právneho názoru boli v danej veci splnené všetky podmienky v zmysle ust. § 2 ods. 2\npamiatkového zákona pri postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa a dospel k záveru, že žalobu\nzamietol.\n53. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd preto ako\nneopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nVšetky skutočnosti, ktorými sťažovateľ kasačnej sťažnosti spochybňuje rozhodnutie krajského súdu boli\ntotožné už s námietkami, ktoré tento namietal už administratívnom konaní a následne aj pred správnym\nsúdom a s ktorými sa tak žalovaný, ako aj krajský súd náležite vysporiadali.\n54. Kasačný súd konštatoval, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n55. Za hlavnú kasačnú námietku považoval sťažovateľ tú skutočnosť, že pri vyhlásení Národnej\nkultúrnej pamiatky nebol finančne odškodnený. Podľa názoru sťažovateľa tomto prípade v zmysle vyššie\ncitovaného ust. § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o pamiatkovom fonde, vlastník kultúrnej pamiatky má právo\nna primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím\npodľa tohto zákona“. Okrem iných ustanovení aj do tohto ustanovenia sa premieta ochrana vlastníckeho\npráva. Je z neho možné vyvodiť, že primeraná náhrada prináleží vlastníkovi, ktorý takúto ujmu preukáže.\n56. K tejto námietke kasačný súd uvádza, že s ňou nie je možné sa stotožniť.\n57. Samotné rozhodnutie o vyhlásení nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku ešte nezakladá právo na\nnáhradu ujmy, pretože takáto ujma ani vzniknúť nemusí. Ujma môže nastať tak v majetkovej, ako aj v\nnemajetkovej sfére. Pod majetkovou ujmou sa všeobecne rozumie určitá majetková strata vyjadriteľná\nv peniazoch, náprava tejto ujmy smeruje k jej náhrade, a to buď vo forme poskytnutia peňažného\nekvivalentu alebo obnovenia pôvodného stavu. Pod nemajetkovou ujmou sa rozumie ujma v osobnej\nsfére, ktorej náprava smeruje k zadosťučineniu.\n58. Podľa ust. § 28 ods. 2 a nasl. o ochrane pamiatkového fondu žalobca má aj naďalej právo vec\nužívať, scudziť, pričom takúto zmenu vlastníctva musí len oznámiť. Zákon rovnako nevylučuje možnosť\nnásledných stavebných zásahov a aktivít, ktoré sú s časti regulované zákonom tak, aby bolo možné\ndodržať podmienky základnej ochrany Národnej kultúrnej pamiatky. Žalobcovi tak vzniká povinnosť\nzachovať hodnotu kultúrnej pamiatky, avšak pre tento účel zákon o pamiatkovom fonde poskytuje\nžalobcovi podľa ust. § 28 ods. 1 písm. b/ možnosť požiadať o vec a Ministerstvo kultúry SR o finančný\npríspevok na tieto účely.\n59. Kasačný súd konštatuje, že v procese vyhlásenia nehnuteľnosti za Národnú kultúrnu pamiatku\nnedochádza k vyvlastneniu, dochádza k čiastočnému obmedzeniu vlastníckeho práva, ktoré priamo\nsúvisí s povinnosťou vlastníka Národnej kultúrnej pamiatky nakladať s ňou tak, aby nedošlo k\nnedôvodnému úbytku alebo zániku pamiatkových hodnôt objektu. Ústava Slovenskej republiky pripúšťa\nmožnosť obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme\na to na základe zákona za primeranú náhradu. Vlastnícke právo vlastníka Národnej kultúrnej pamiatky\nje obmedzené povinnosťami vlastníka podľa ust. § 28 ods. 2 pamiatkového zákona.\n60. Vyhlásenie nehnuteľnosti za Národnú kultúrnu pamiatku nie je vylúčená možnosť následných\nstredných zásahov a aktivít. Táto činnosť je regulovaná ust. § 32 pamiatkového zákona a podlieha\nprocesu schvaľovania miestne príslušným Krajským pamiatkovým úradom tak, aby bolo možné dodržať\npodmienky základnej ochrany Národnej kultúrnej pamiatky v zmysle § 27 pamiatkového zákona.\n61. K argumentácii sťažovateľa, že bolo povinnosťou žalovaného rozhodnúť o náhrade škody za\nobmedzenie vlastníckeho práva a že žalobca má nárok na finančnú pomoc kasačný súd uvádza, že\ns touto námietkou nie je možné sa stotožniť. Vyššie citované ustanovenie § 15 pamiatkového zákona,\nktorým sa riadi proces vyhlasovania nehnuteľnosti za Národnú kultúrnu pamiatku neustanovuje, že\npri vyhlásení veci za Národnú kultúrnu pamiatku má byť poskytnutá vlastníkovi nehnuteľná náhrada.\n\nUplatnenie primeranej náhrady a práva na náhradu majetkovej ujmy upravuje § 44 ods. 2 pamiatkového\nzákona, podľa ktorého právo na primeranú náhradu nákladov podľa § 40 ods. 10 a právo na náhradu\nmajetkovej ujmy podľa § 28 ods. 1 písm. c/ a § 39 ods. 3 možno uplatniť na pamiatkovom úrade v\nlehote do 6 mesiacov od vzniku nároku a to v rozsahu podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).\nPodľa ust. § 28 ods. 1 písm. c/ pamiatkového zákona má vlastník Národnej kultúrnej pamiatky právo na\nnáhradu „preukázanej ujmy“, ktorá mu vznikla aplikáciou tohto zákona. Samotným vydaním rozhodnutia\no vyhlásení veci za Národnú kultúrnu pamiatku vlastníkovi žiadna preukázateľná ujma nevzniká.\n62. K ďalšej sťažnostnej námietke, že po vyhlásení kaštieľa sa zmenil obsah a rozsah vlastníckych práv\nsťažovateľa k predmetnej nehnuteľnosti kasačný súd uvádza, že rozsah vlastníckeho práva vyhlásením\nobjektu za Národnú kultúrnu pamiatku mení hlavne v tom zmysle, že vlastník Národnej kultúrnej pamiatky\nje povinný rešpektovať predkupné právo štátu, ďalej čiastočne zasahuje len do práv vec užívať a požívať\nv tom zmysle, že vec nemožno zničiť, teda v prípade nehnuteľnosti nemožno ju odstrániť, resp. zbúrať.\nRovnako všetky zmeny v prípade NKP musia byť realizované v súlade s jeho pamiatkovými hodnotami. V\ntejto súvislosti má vlastník veci právo požiadať obec, resp. Ministerstvo kultúry SR o finančný príspevok\nalebo o poskytnutie o štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty Národnej kultúrnej pamiatky a\nna primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím\npodľa tohto zákona.\n63. Možnosť poskytnúť vlastníkovi NKP finančnú náhradu je upravená pamiatkovým zákonom v ust.\n§ 14 pamiatkového zákona, ktoré pomôžu pokryť náklady vlastníka v procese obnovy nehnuteľnosti.\nCitovaný nález ústavného súdu sa k danej veci nevzťahuje.\n64. Samotným vyhlásením nehnuteľnosti NKP vlastníkovi nevznikajú žiadne náklady, za ktoré by mu bol\ntreba pri procese vyhlasovania NKP poskytovať finančnú náhradu.\n65. Kasačný súd konštatoval, že tak Krajský súd v Bratislave, ako aj žalované správne orgány vo veci\nsprávne aplikovali právne predpisy na zistený skutkový stav, a preto kasačnú sťažnosť s poukazom na\nust. 461 SSP zamietol.\n66. O trovách konania rozhodol kasačný súd s poukazom na ust. § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467\nods. 1 SSP tak, že neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9\nveta tretia zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}