{"guid": "f2e4effa-c0c7-42b2-8d20-9682825c1595:bbaecea4-9429-4924-86b3-2c09515f2cf0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1", "spisova_znacka": "10Asan/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/24/2018 z 28. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2019, sp. zn. 10Asan/24/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1", "identifikacne_cislo": "1016201246", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/171/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-2005/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/171#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbaecea4-9429-4924-86b3-2c09515f2cf0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/24/2018\n1016201246\n28. 02. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): ZONER, s.r.o. so sídlom Jaskový rad 5, Bratislava, IČO: 35 770 929, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou MB, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. MF/010744/2016-241 z 18. apríla 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/154/2016-46 z 24. mája\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/154/2016-46 z 24. mája 2017 podľa § 190 Správneho\nsúdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. MF/010744/2016-241 z 18. apríla 2016, ktorým bolo v rozkladovom konaní zmenené\nprvostupňové rozhodnutie č. MF/022598/2015-243 zo dňa 30. decembra 2015, ktorým žalovaný uložil\nžalobcovi za porušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z.z.“) pokutu vo výške\n30 000 eur za propagovanie hazardných hier, na ktorých propagovanie nebola udelená alebo vydaná\nlicencia podľa zákona č.171/2005 Z.z. a ktoré sú prevádzkované za podmienok ustanovených týmto\nzákonom tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 20 000 eur. O trovách konania rozhodol krajský súd\ntak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalovaný zistil, že na webových sídlach www.lottoland.sk a www.onlinecasinoadvice.sk sú\npropagované hazardné hry, na ktoré nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Vlastníkom\na registrátorom uvedených domén je žalobca. Na webovom sídle www.lottoland.sk <. s IP adresou\nXX.XXX.XXX.XXX sa používateľom internetu zobrazí informácia o zahraničných hazardných hrách,\nna ktoré nebola vydaná ani udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a podnecuje k účasti\nna hazardných hrách ponukou žrebov, zakúpením ktorých je možné zúčastniť sa týchto zahraničných\nhazardných hier prostredníctvom internetu aj z územia Slovenskej republiky. Na webovom sídle\nwww.onlinecasinoadvice.sk s IP adresou XX.XX.XXX.XXX sa používateľom internetu zobrazí informácia\no hazardných hrách a prevádzkovateľoch hazardných hier, na ktoré nebola udelená alebo vydaná\nlicencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a podnecujú k účasti na hazardných hrách ponukou odkazov\ns priamym prepojením na stránky internetových kasín prevádzkovaných spoločnosťami, ktorým nebola\nudelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Týchto hazardných hier je možné z územia Slovenskej\n\nrepubliky zúčastniť sa prostredníctvom internetu aj ponukou vstupných bonusov k počiatočnému vkladu\npo registrácii hráča v propagovaných kasínach.\n3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na objektívnu zodpovednosť žalobcu za porušenie §\n35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. V pravidlách, ktoré sú nastavené národným registrátorom domén\n- spoločnosťou SK-NIC, a.s., je podmienkou, že domény .sk môžu byť len vo vlastníctve subjektov s\ntrvalým pobytom alebo sídlom na území SR. Keďže žalobca je vlastníkom domén, jeho povinnosťou je\ndozerať na ich obsah, aby nedošlo k jeho nelegálnemu zneužitiu, z čoho vzniká povinnosť dodržiavať\naj ustanovenia zákona č. 171/2005 Z.z.\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že z ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005\nZ.z. vyplýva, že dovolené je propagovanie len takej hazardnej hry, na ktorej prevádzkovanie bola udelená\nalebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto\nzákonom.\n5. Žalobca bol v rozhodnom čase výlučným vlastníkom doménových mien www.lottoland.sk a\nwww.onlinecasinoadvice.sk, hoci ich registroval pre tretiu osobu. Ako vlastník domén bol zároveň\nzodpovedný v súlade so zákonom i s pravidlami určenými SK-NIC, a.s. za to, že na doménach v jeho\nvlastníctve nebudú uverejňované informácie, ktoré sú pohoršujúce, v rozpore s dobrými mravmi alebo\nso všeobecne záväznými predpismi, prípadne ktorých zverejnením by mohla byť spôsobená ujma tretej\nosobe. Povinnosťou žalobcu bolo teda dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 171/2005 Z.z.. Správny\nbol postup správneho orgánu, keď žalobcu riešil ako vlastníka (držiteľa) predmetných domén, nie ako\nregistrátora.\n6. Krajský súd nevylúčil prípadnú zodpovednosť ďalších osôb za propagovanie hazardných hier na\npredmetných doménach, avšak poukázal na to, že v prejednávanej veci je predmetom posúdenia\nskutok žalobcu a pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je irelevantné, či bola vyvodená\nzodpovednosť i voči ďalším osobám.\n7. K námietke žalobcu, že správne orgány nepreukázali, že propagované hazardné hry neboli skutočne\nlicencované, krajský súd uviedol, že správny súd hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho\norgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých\nlogických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Krajský súd\ndospel k záveru, že v prejednávanej veci je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k svojmu právnemu\nzáveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu\njednoznačne vyplýva. Pokiaľ došlo k propagácii hazardnej hry, o ktorej licencii niet dôkazu, správny\norgán bez pochybností môže konštatovať, že došlo k porušeniu § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z.\n8. K výške uloženej sankcie krajský súd uviedol, že žalovaný výšku pokuty odôvodnil dostatočne, a tiež\nzdôraznil, že žalobcovi bola uložená sankcia na spodnej hranici zákonnej sadzby.\n9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\na žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,\nalternatívne žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal\npriznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Mal za to, že krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, vec nesprávne právne posúdil a pri svojom rozhodnutí sa odklonil\nod rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku).\n10. Namietal nesprávny záver krajského súdu, ktorý stotožnil držiteľa a vlastníka domény. Poukázal\nna to, že ako držiteľ domény nie je jej vlastníkom. Toto potvrdzuje aj nemecká súdna judikatúra SRN\n(ktorú príkladmo citoval), ktorá zhodne tvrdí, že názov domény nie je vlastníctvom, ale len zmluvný nárok\ndržiteľa, resp. voči registrátorovi.\n11. Zhodne sa podľa sťažovateľa vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí\nodráža argumentáciu Spolkového ústavného súdu a tvrdí, že „pri určovaní, či zamietnutie práva žiadateľa\nna používanie registrovaných doménových mien predstavovalo zásah do jeho majetku, súd pripomína,\nže pojem majetok uvedený v článku 1 protokolu č. 1 má autonómny význam, ktorý sa neobmedzuje na\n\nvlastníctvo fyzického tovaru a je nezávislý od formálnej klasifikácie vo vnútroštátnom práve. Niektoré\nďalšie práva a záujmy predstavujúce majetok možno považovať aj za majetkové práva a teda za\nmajetok v zmysle tohto ustanovenia (pozri rozsudok Gasus Dosier- und Fordertechnik GmbH proti\nHolandsku z 23. februára 1995, séria A 306-B, s. 46, § 53, Anheuser-Busch Inc., Portugalsko (GC), č.\n73049/01, § 63, ECHR 2007 - ...). V prípade nefyzických aktív Súdny dvor osobitne zobral do úvahy,\nči predmetné právne postavenie vyvolalo finančné práva a záujmy a malo tak hospodársku hodnotu\n(pozri rozsudok Anheuser-Busch Inc., už citovaný, § 76, 78, ako aj Tre Traktorer Aktiebolag proti\nŠvédsku, rozsudok zo 7. júla 1989, séria A, č. 159, s. 21, § 53). Preto sa zaoberá napríklad duševným\nvlastníctvom, ako sú ochranné známky a autorské práva (pozri Melnychuk proti Ukrajine (dekrét), č.\n28743/03, ECHR 2005-IX, Anheuser-Busch Inc. 72, 78), alebo licencie na používanie nehnuteľnosti\nurčitým spôsobom (ako sú licencie na podávanie alkoholických nápojov alebo práv na rybolov, pozri\nrozsudok Tre Traktorer Aktiebolag, už citovaný, s. 21, § 53, Alatulkkila a i. Fínsko, nie. 33538/96, §\n66, 28. júla 2005) tvoriť majetok. V tomto prípade zmluva s registračným orgánom poskytla žiadajúcej\nspoločnosti výmenou za zaplatenie poplatkov za doménu otvorené právo používať alebo prevádzať\ndomény registrované v jej mene. V dôsledku toho by žiadateľ mohol ponúknuť všetkým používateľom\ninternetu, ktorí zadali príslušné meno domény, napríklad reklamy, informácie alebo služby, prípadne\nvýmenou za peniaze, alebo by mohol predať právo používať doménu na tretiu stranu. Výhradné právo\npoužívať predmetné domény teda malo ekonomickú hodnotu. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria toto\nprávo teda predstavovalo „držbu.“\n12. Držiteľom domény .sk sa stáva registrátor (v tomto prípade sťažovateľ) a tento poskytuje doménu\ndo oprávneného užívania tretej osobe, ktorá si na doménu umiestňuje svoju webstránku (webové sídlo).\nNie je pritom vo faktických ani technických možnostiach registrátorov a držiteľov registrovaných domén\npravidelne či nepravidelne kontrolovať obsah webstránok umiestnených na týchto doménach.\n13. Podľa sťažovateľa krajský súd opomenul vo veci aplikovať európsku legislatívu, konkrétne smernicu\no sieťovej a informačnej bezpečnosti, podľa ktorej sa ruší držiteľstvo domén len fyzickými a právnickými\nosobami s trvalým bydliskom alebo sídlom na území SR, a umožňuje sa držiteľstvo domén .sk\naj zahraničným subjektom. Poukázal pritom na to, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej\núnie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku\nEurópskej únie, sa podľa § 122 Správneho súdneho poriadku nedokazujú.\n14. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd mal za účelom presného a úplného zistenia skutkového\nstavu veci vykonať dokazovanie, či licencie na prevádzkovanie hazardných hier sú vydané. Na webovej\nstránke www.lottoland.sk <. je jasne napísané, že spoločnosť Lottoland je držiteľom európskej licencie\nod roku 2013. Sťažovateľ namietal, že mu bola uložená likvidačná pokuta za skutok, na ktorý nemal\nreálny dosah. Ak by správny orgán vykonal riadne dokazovanie, zistil by, že licencie existujú.\n15. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že zákon č. 171/2005 Z.z. nevyžaduje udelenie licencie na\npropagáciu hazardných hier, pričom licencie podľa tohto zákona sa udeľujú zasadne vždy len na samotné\nprevádzkovanie hazardných hier v zmysle tohto zákona. Sťažovateľ bol preto postihnutý za skutok, ktorý\nsa nestal.\n16. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a neuviedol úvahy,\nktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, ani neuviedol, aké stanovisko zaujal k návrhom a námietkam\nžalobcu.\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca uviedol argumenty, s ktorými sa\nžalovaný dôsledne vysporiadal už v rámci správneho konania. Poukázal na to, že žalobca umožnil\npropagáciu hazardných hier tým, že zaregistroval predmetné webové sídla. Takýmto spôsobom by mohlo\ndochádza k svojvoľnému šíreniu nekontrolovateľného obsahu webových stránok. Ohľadne aplikácie\neurópskej legislatívy a judikatúry žalovaný uviedol, že tento argument sťažovateľ použil prvýkrát v\nkasačnej sťažnosti, a tiež uviedol, že poukaz na európsku judikatúru nesúvisí so samotným dôvodom\npre uloženie pokuty, ktorým je umožnenie propagácie hazardných hier pre územie SR.\n\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n19. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým uložil žalobcovi za\nporušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. pokutu vo výške 20 000 eur za propagovanie hazardných\nhier, na ktorých propagovanie nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona č.171/2005 Z.z. a\nktoré sú prevádzkované za podmienok ustanovených týmto zákonom.\n20. Dôvodom uloženia sankcie bolo zistenie, že na webových sídlach www.lottoland.sk a\nwww.onlinecasinoadvice.sk <., ktorých vlastníkom a registrátorom je žalobca, sú propagované hazardné\nhry, na ktoré nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Na webovom sídle www.lottoland.sk\n<. s IP adresou XX.XXX.XXX.XXX sa používateľom internetu zobrazí informácia o zahraničných\nhazardných hrách, na ktoré nebola vydaná ani udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a\npodnecuje k účasti na hazardných hrách ponukou žrebov, zakúpením ktorých je možné zúčastniť sa\ntýchto zahraničných hazardných hier prostredníctvom internetu aj z územia Slovenskej republiky. Na\nwebovom sídle www.onlinecasinoadvice.sk s IP adresou XX.XX.XXX.XXX sa používateľom internetu\nzobrazí informácia o hazardných hrách a prevádzkovateľoch hazardných hier, na ktoré nebola udelená\nalebo vydaná licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a podnecujú k účasti na hazardných hrách ponukou\nodkazov s priamym prepojením na stránky internetových kasín prevádzkovaných spoločnosťami,\nktorým nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Týchto hazardných hier je možné z\núzemia Slovenskej republiky zúčastniť sa prostredníctvom internetu aj ponukou vstupných bonusov k\npočiatočnému vkladu po registrácii hráča v propagovaných kasínach.\n21. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a napadnuté\nrozhodnutie je zákonné.\n22. Podľa § 2 písm. r) zákona č. 171/2005 Z.z. propagovaním hazardnej hry akákoľvek forma\ninformovania alebo podnecovania k účasti na hazardnej hre dostupnej na území Slovenskej republiky,\nvrátane hazardnej hry prevádzkovanej prostredníctvom internetu, ktorej sa môže hráč zúčastniť z územia\nSlovenskej republiky najmä zaplatením vkladu alebo uskutočnením stávky, alebo akákoľvek forma\ninformovania o prevádzkovateľovi hazardnej hry, o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe, ktorá bez\nlicencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú hru v akejkoľvek podobe s cieľom uplatniť túto\nhazardnú hru na trhu.\n23. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. propagovanie hazardnej hry je dovolené, len ak na\njej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za\npodmienok ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti\npodľa tohto zákona zistia, že dozorované subjekty porušili ustanovenia tohto zákona, osobitných\nzákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie\nhazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie,\npovinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplnia povinnosti im uložené\nprávoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uložia im tieto sankcie:\na) opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na ich splnenie a povinnosti\nv určenej lehote informovať orgán dozoru o ich splnení,\nb) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ,\nc) skončenie nepovolenej činnosti,\nd) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry,\ne) pokutu,\nf) úrok z omeškania vo výške a v prípadoch podľa odseku 2,\ng) podnet ministerstvu alebo obci na odňatie individuálnej licencie.\n\n25. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľ postavil svoju kasačnú sťažnosť na\nodlišných argumentoch ako správnu žalobu, pričom v zmysle § 441 Správneho súdneho poriadku\nv kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov\nna preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že\nkrajský súd neaplikoval na uvedený prípad smernicu o sieťovej a informačnej bezpečnosti ani príslušnú\neurópsku judikatúru, najvyšší súd k tomu uvádza, že sú to novo uvádzané námietky sťažovateľa, s\nktorými sa krajský súd nemal možnosť vysporiadať v napadnutom rozsudku, keďže ich sťažovateľ\nneuvádzal v žalobe.\n26. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazoval na § 122 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy\nuverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku\nEurópskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Najvyšší súd nepopiera\nkonštatovanie zákonodarcu v uvedenom ustanovení, avšak uvádza, že skutočnosť, že záväzné právne\npredpisy Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa\nnedokazujú, neznamená, že táto skutočnosť zbavuje žalobcu v súdnom prieskumnom konaní povinnosti\ntvrdenia, teda uvedenia skutkových a právnych dôvodov, z akých považuje žalobca napadnuté\nrozhodnutie správneho orgánu za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku).\nSprávny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu, ale napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu preskúmava v rozsahu žalobných dôvodov.\n27. Pokiaľ sťažovateľ odvolávajúc sa na judikatúru ES ĽP vyvodil záver, že výhradné právo používať\npredmetné domény malo ekonomickú hodnotu, najvyšší súd k tomu uvádza, že táto skutočnosť nie\nje spornou otázkou v prejednávanej veci. Predmetom sporu je, či sťažovateľ niesol zodpovednosť za\nobsah webových stránok umiestnených pod doménovými menami, ktoré zaregistroval sťažovateľ a bol\nich držiteľom.\n28. Sťažovateľ opakovane zdôrazňuje (tak v kasačnej sťažnosti ako aj v podanej žalobe), že domény\nzaregistroval v prospech tretích osôb, nakoľko držiteľom domén najvyššej úrovne .sk môžu byť len\nsubjekty so sídlom alebo trvalým pobytom na Slovensku, a tiež uvádza, že nemá žiaden dosah na obsah\nwebových stránok, ktoré sú napojené na ním zaregistrované doménové mená. V prejednávanej veci\nnie je spornou skutočnosť, že držiteľom a registrátorom predmetných doménových mien je sťažovateľ.\nNajvyšší súd uvádza, že pokiaľ ich zaregistroval s úmyslom neužívať ich osobne, ale prenechať ich\nužívanie tretej osobe, bolo to jeho rozhodnutie, ale táto skutočnosť nemení nič na tom, kto je skutočným\ndržiteľom týchto domén. Bolo na slobodnej vôli sťažovateľa zaregistrovať domény v prospech tretích\nosôb a následne potom bolo zodpovednosťou sťažovateľa zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov\nna webových stránkach umiestnených pod ním zaregistrovanými a držanými doménovými menami. Ako\nregistrátor a držiteľ má sťažovateľ určité práva a povinnosti, za ktoré nesie zodpovednosť. Ak postúpil\nužívanie svojich práv tretím osobám, bolo tiež na ňom, akým spôsobom si zabezpečí dodržiavanie\njemu vyplývajúcich povinností ako registrátora a držiteľa tretími stranami, resp. zodpovednosť za\nnedodržiavanie týchto povinností. To už je však na vzájomnom vzťahu sťažovateľa a jeho partnerov. Pre\nrozhodovanie žalovaného bolo podstatné, kto je uvedený ako skutočný držiteľ doménových mien.\n29. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd stotožnil držiteľa a vlastníka domény, najvyšší súd k\ntomu uvádza, že zo záverov napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd uvádzal pojem vlastník či\ndržiteľ domén alternatívne v rovnakom význame (rovnako ako aj žalovaný), pričom v prejednávanej veci\nnebolo predmetom sporu určiť, či sťažovateľ je držiteľom alebo vlastníkom domén, ani túto skutočnosť\nsťažovateľ v doterajšom priebehu súdneho konania a tiež v priebehu správneho konania nenamietal.\n30. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že licencie na prevádzkovanie hazardných hier sú vydané, najvyšší\nsúd poukazuje na to, že takéto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi ani konkrétnymi overiteľnými\ntvrdeniami. Pokiaľ tiež poukazoval na to, že zákon č. 171/2005 Z.z. nevyžaduje udelenie licencie na\npropagáciu hazardných hier, najvyšší súd uvádza, že sťažovateľ nebol sankcionovaný za absenciu\nlicencie na propagáciu hazardných hier, ale za samotné propagovanie hazardných hier, na ktorých\nprevádzkovanie nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z.\n\n31. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v\nzmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný\nsúd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n32. K návrhu sťažovateľa, aby najvyšší súd priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku, najvyšší súd uvádza, že v prejednávanom prípade nastáva odkladný\núčinok kasačnej sťažnosti priamo zo zákona, nakoľko táto bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu\nvo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 446 ods. 2 písm.\nc) Správneho súdneho poriadku).\n33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.\n1 písm. c) Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,\nich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a analogicky podľa § 167 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku) a žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku a analogicky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b368585b-d7ec-4ca8-9074-f1cf847369ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.139.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 139/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.139.2019.1"}]}