{"guid": "1bfcbd66-f497-400f-96da-6be4ef8a94b5:1edf5484-2f94-44c0-b852-3f4e0b6abf3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200875.1", "spisova_znacka": "8Sžik/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžik/1/2018 z 20. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2019, sp. zn. 8Sžik/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200875.1", "identifikacne_cislo": "1016200875", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-15", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1edf5484-2f94-44c0-b852-3f4e0b6abf3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200875.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200875.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200875.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžik/1/2018\n1016200875\n20. 06. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200875.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: GHS Legal, s.r.o.,\nso sídlom Lazaretská č. 3/A, 811 08 Bratislava IČO: 47 232 544, zastúpeného AK Gmitrová, s.r.o., so\nsídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 974 702, proti žalovanému: Obec Chorvátsky Grob,\nNám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 11/2016-Info/RV z 18. marca 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/112/2016-54 zo 14. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/112/2016-54 zo 14. júna 2017\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 11/2016-Info/RV z 18. marca 2016 a rozhodnutie Obecného úradu\nChorvátsky Grob č. 02/2015-Info/RV z 15. januára 2016 a priznal žalobcovi voči žalovanému plnú\nnáhradu trov konania.\n2. Rozhodnutím č. 11/2016-INFO/RV z 18. marca 2016 žalovaný v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o slobode informácií) a ust. § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) napadnuté rozhodnutie Obecného úradu Obce Chorvátsky Grob č. 02/2015-Info/RV z 15.\njanuára 2016 o nesprístupnení požadovaných informácií potvrdil a odvolanie žiadateľa (žalobcu v\ntomto konaní) zamietol, čo odôvodnil tým, že povinná osoba podľa cit. zákona, ako aj podľa smernice\nEP a Rady č. 2003/98/ES poskytuje informácie, ktoré má k dispozícii, v stave, v akom sa na úrade\nnachádzajú, pričom nie je povinná informácie vytvárať alebo upravovať, robiť preklady, usporadúvať ich,\nštatisticky ich spracúvať, poskytovať výťahy z nich a pod., teda povinná osoba sprístupní žiadateľovi\ninformácie, ktoré má k dispozícii, a teda zákon neukladá povinnej osobe povinnosť informáciu\nvytvárať na základe žiadosti žiadateľa, pričom povinná osoba nedisponuje informáciami vo forme a\nštruktúre požadovanej žiadateľom - „...zoznam pozostávajúci z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu\nvyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROMCEN alebo lokality\nspojenej so spoločnosťou Starland Holding.“.\n3. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že žalobca položil žalovanému 9. decembra\n2015 otázku: „Na základe akých podkladov a akých informácií poskytnutých zo strany obce pán. Ing.\nO. N. postupoval pri vyhotovení analýzy nákladov?“, na ktorú získal 21. decembra 2015 odpoveď:\n\n„...podkladov poskytnutých zo strany Obce Chorvátsky Grob, miestnych obhliadok a odborných znalostí\np. N.“. Nadväzne podal žalobca ďalšiu žiadosť o sprístupnenie informácií z 5. januára 2016: „Na základe\nakých konkrétnych podkladov (podklady žiadame sprístupniť formou zoznamu pozostávajúceho z názvu\nkonkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument\ntýka lokality PROCEMENT alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding, v tomto momente\nnie je potrebné sprístupniť nám samotný obsah dokumentov) poskytnutých zo strany Obce Chorvátsky\nGrob, postupoval pán: Ing. O. N. pri vyhotovení zverejnenej analýzy nákladov?“, pričom z odpovedi\nžalovaného z 21. decembra 2015 vyplýva, že disponoval podkladmi, ktoré poskytol Ing. O. N. a na\nzáklade ktorých postupoval menovaný pri vyhotovení zverejnenej analýzy nákladov. Žalovaný v tomto\nkonaní namietal, že ako povinná osoba nedisponuje informáciami vo forme požadovanej žiadateľom\n(„zoznam pozostávajúci z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu\na poznámky, či sa dokument týka lokality PROMCEN alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland\nHolding“), preto bolo rozhodnuté tak, že žiadosti o poskytnutie informácie, ktorá mu bola doručená\ndňa 5. januára 2016, sa nevyhovelo. Správny súd sa v tomto smere s argumentáciou žalovaného\nnestotožnil a zastal názor, že predmetná žiadosť žalobcu bola zo strany žalovaného nesprávne právne\nposúdená v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o slobode informácii a § 16 ods. 1 zákona o\nslobode informácii, v zmysle ktorého ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom,\ndohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Uvedené znamená, že ak\nžalovaný nedisponoval informáciou vo forme požadovanej žiadateľom/žalobcom, mal s ním dohodnúť\niný spôsob jej sprístupnenia. Tento postup zo strany žalovaného nebol ani v súlade so zásadou\nsúčinnosti, ktorá je upravená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku.\n4. Správny súd uzavrel, že povinná osoba disponuje požadovanými informáciami okrem iného aj\nvtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej\nčinnosti. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o\ninformácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti neexistujú. Môžu nastať dva\nprípady vytvárania nových informácií povinnou osobou. V prvom prípade ide o vytvorenie úplne\nnovej informácie (vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutých odborných stanovísk, výklad\nprávnych predpisov, prognóz), pričom povinná osoba nemá také dokumenty alebo informácie vôbec\nvytvorené - spracované. V druhom prípade môže byť vytvorením novej informácie aj určitý kvalifikovaný\nspôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká\nkvalitatívne nová informácia. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na\nžiadosť o informácie stačí mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby\nnachádzajú a ktoré musia byť vyhľadané v dokumentoch. Správny súd sa preto nestotožnil s právnym\nnázorom žalovaného, pre ktorý bola zamietnutá žiadosť žalobcu povinnou osobou, ani s dôvodmi, pre\nktoré bolo zamietnuté jeho odvolanie nadriadeným orgánom.\n5. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p., keď prihliadol na skutočnosť, že\nžalobca mal v konaní plný úspech.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd porušil zákon tým, že v predmetnej\nprávnej veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil kasačnou sťažnosťou napadnutý\nrozsudok a konanie zastavil. Súčasne žiadal priznať právo na náhradu trov konania.\n7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, po tom, čo odcitoval ust. §§ 3 ods. 1, 15 ods. 1 a 16 ods. 1 zákona\no slobode informácii, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/31/2008, sp. zn.\n2Sžo/190/2008, sp. zn. 8Sži/2/2010, sp. zn. 5Sži/3/2011, sp. zn. 3Sži/5/2013, sp. zn. 5Sžo/37/2015 a\nsp. zn. 3Sžo/197/2015, ktoré zhodne judikujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť iba také informácie,\nktorými reálne disponuje. Sťažovateľ uviedol, že informácie tak, ako ich požadoval žalobca v otázke č. 2,\nv čase doručenia žiadosti nemal v držbe v požadovanom rozsahu a štruktúre, a teda nimi nedisponoval\nv zmysle Zákona o slobode informácií. Pri výklade pojmu „mať k dispozícii“ je podľa názoru sťažovateľa\npotrebné prihliadnuť aj na ust. § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého sú obce osobami\npovinnými sprístupňovať informácie „a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti”. Otázka č. 2 v žiadosti\nsmerovala k požiadavke sprístupniť žalobcovi zoznam dokumentov, pozostávajúci z názvu konkrétneho\ndokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality\nPROMCEN alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding, na základe ktorých postupoval\n\nIng. O. N. ako poverený člen komisie obecného zastupiteľstva sťažovateľa pri vyhotovení analýzy\nnákladov spojených s výstavbou komplexu ZŠ a MŠ na Čiernej Vode, ktorá bola na webovej stránke\nsťažovateľa zverejnená. 1. decembra 2015 - tabuľka nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že tabuľku\nnákladov vypracoval Ing. O. N. samostatne, na základe vlastných znalostí a bez akejkoľvek pomoci alebo\nzásahov zo strany sťažovateľa, sťažovateľ nedisponuje informáciami týkajúcimi sa presného zoznamu\npodkladov, z ktorých Ing. O. N. vychádzal pri zostavovaní tabuľky nákladov, a už vôbec nemá k dispozícii\nzoznam týchto podkladov v takej štruktúre a rozsahu, v akej ich vyžadoval žalobca. Z tohto dôvodu\nnemohol, a ani nemal povinnosť sprístupniť informácie, ktoré žalobca požadoval sprístupniť v rámci\notázky č. 2 žiadosti, pretože sa jedná o informácie, ktorými nedisponoval a naďalej nedisponuje. Všetky\ninformácie, požadované žalobcom v žiadosti, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii, žalobcovi sprístupnil.\n8. Sťažovateľ ďalej rozporoval právny názor správneho súdu, podľa ktorého bola predmetná žiadosť\nžalobcu nesprávne právne posúdená, a to v rozpore s ust § 3 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií, v zmysle ktorého, ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom,\ndohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie, čo je však možné použiť\nlen v prípade, ak povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, ale nemá možnosť sprístupniť\nich spôsobom, ktorý určil žiadateľ v žiadosti o sprístupnenie informácií - napríklad v prípade, kedy\nžiadateľ v žiadosti o sprístupnenie informácií požaduje sprístupnenie informácií formou faxu, pričom\npovinná osoba nedisponuje faxovým zariadením. V takomto prípade si v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona\no slobode informácií povinná osoba dohodne so žiadateľom náhradný spôsob sprístupnenia, napr.\nformou poštového doručenia požadovaných informácií. V prípade predmetnej žiadosti však sťažovateľ\nnedisponoval požadovanými informáciami, a teda nemal povinnosť dohadovať si so žalobcom náhradný\nspôsob sprístupnenia informácií.\n9. Podľa názoru sťažovateľa v prípade otázky č. 2 žiadosť nie je v súlade s účelom zákona o slobode\ninformácií, nakoľko sprístupnenie požadovaných informácií, ktoré boli predmetom otázky č. 2, by si\nna strane sťažovateľa vyžadovalo neprimerane veľké úsilie smerujúce k získavaniu, zhromažďovaniu,\nvyhodnocovaniu, vyhľadávaniu, upravovaniu a spracovávaniu požadovaných informácií. Podľa názoru\nsťažovateľa by išlo o také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu jeho právomocí, nie sú v rozsahu jeho\nrozhodovacej činnosti, ale slúžili by k vytváraniu kvalitatívne nových informácií, v dôsledku čoho by\nžiadosť slúžila nie ako žiadosť o sprístupnenie informácií, ale ako pokyn na výkon určitých činností\nsťažovateľa alebo postupu, čo, ako opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, nie je\núčelom sprístupňovania informácií v zmysle zákona o slobode informácií. Sťažovateľ ďalej poukázal\nže aj v prípade, ak by vyvinul dostatočné úsilie na získanie, zhromaždenie a spracovanie všetkých\npožadovaných informácií, nemožno zaručiť, že by dokázal zhromaždiť všetky požadované informácie do\ntakej štruktúry, v akej ich požadoval, nakoľko Ing. O. N., ktorý vypracoval tabuľku nákladov, v súčasnosti\nuž nevykonáva funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva sťažovateľa, v dôsledku čoho nemožno\nvylúčiť, že sťažovateľ aj pri vynaloženom úsilí nezíska prístup k úplným informáciám, ktoré požadoval\nžalobca v rámci otázky č. 2 žiadosti.\n10. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že záver žalovaného o tom, že požadovanými\ninformáciami údajne nedisponuje, považuje za účelový. Žalobca položil sťažovateľovi 9. decembra 2015\nv súlade so zákonom o slobode informácií, využívajúc svoje právo na informácie, okrem iných otázok\ntiež otázku: „Na základe akých podkladov a akých informácií poskytnutých zo strany Obce pán: Ing.\nO. N. postupoval pri vyhotovení zverejnenej analýzy nákladov?”, pričom na vyššie uvedenú otázku\nobdržal od sťažovateľa odpoveď (z 21. decembra 2015): „..podkladov poskytnutých zo strany Obce\nChorvátsky Grob, miestnych obhliadok a odborných znalostí p. N....”. Z položenej otázky je zrejmé,\nže žalobca nemal záujem o odpoveď „...podkladov poskytnutých zo strany Obce Chorvátsky Grob”,\ntakáto odpoveď nezodpovedá odbornému vybaveniu žiadosti o informácie a neposkytuje žiadateľovi\nžiadne informácie. Vzhľadom na to, že z odpovede bolo zrejmé, že sťažovateľ nechce žalobcovi\nsprístupniť požadovanú informáciu, položil v následnej žiadosti žalobca otázku tak, aby sa žalovaný viac\nnemohol odpovedi vyhnúť obdobnou formou, teda opätovne sprístupniť neúplnú informáciu. Žalobca\nsa teda vzhľadom na prístup sťažovateľa snažil minimalizovať riziko, že by sa sťažovateľ opäť vyhol\nsprístupneniu informácie, a preto bol donútený čo najpodrobnejšie konkretizovať, ako si predstavuje\nvýstup zo žiadosti o informácie. S prihliadnutím na postupnosť žiadostí o poskytnutie informácií je zrejmé,\nže sťažovateľ sa účelovo snaží vyhnúť poskytnutiu požadovanej informácie.\n\n11. Argumentácia sťažovateľa sa podľa názoru žalobcu približuje tvrdeniu, že tento nemá poskytovať\nakúkoľvek informáciu, ktorá by vyžadovala vytvoriť text odpovede, ale že by mal žiadosti o informácie\nvybavovať len zaslaním kópie vyžiadaného existujúceho dokumentu. Uvedené je v rozpore so zákonom\na nezhoduje sa ani s vybavením žiadosti o informácie žalovaným z 21. decembra 2015, keďže týmto\nvybavením vybavil žiadosť žalobcu z 9. decembra 2015 vyhotovením textovej odpovede: „...podkladov\nposkytnutých zo strany Obce Chorvátsky Grob“. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že sťažovateľ\nmohol podľa svojej vlastnej praxe vybaviť následnú žiadosť žalobcu z 5. januára 2016 podľa požiadavky\nžalobcu rovnako odpoveďou textom, napríklad: „Obec poskytla p. N. pre lokalitu PROMCEN nasledovné\npodklady: List vlastníctva č. xxx dátum výpisu xx., nájomnú zmluvu zo dňa xx., stavebné povolenie č.\nxx. zo dňa xxx. Obec poskytla p N. pre lokalitu Starland Holding nasledovné podklady: List vlastníctva\nč. xx dátum výpisu xx., znalecký posudok zo dňa xx....“\n12. Judikatúra, na ktorú sťažovateľ odkazuje, sa na prejedávanú právnu vec nevzťahuje. Uvedená\njudikatúra chráni povinné osoby v prípadoch, kedy by boli povinné osoby zaťažované šikanóznymi\nžiadosťami, ktoré by neprimerane zaťažovali povinné osoby s prihliadnutím na ich personálnu a časovú\nkapacitu. S prihliadnutím na rozsah a povahu tzv. Bellovej tabuľky a s prihliadnutím na postoj sťažovateľa\npri vybavení žiadosti o informácie je však zrejmé, že v danom prípade nemohlo ísť o šikanózne podanie\na sprístupnením požadovaných informácií by nedošlo k administratívnemu zaťaženiu povinnej osoby,\nčo sťažovateľ v tomto konaní ani nenamieta.\n13. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, pričom uviedol, že ak by bolo\nv záujme sťažovateľa dodržať zákonné ustanovenia a ratio leqis zákona o slobode informácií, pokúsil by\nsa so žalobcom odkomunikovať iný spôsob sprístupnenia „podkladov obce”. Ak by spísanie informácie\ndo formy požadovanej žalobcom považoval žalovaný za príliš časovo alebo technicky nákladný proces,\nmohol žalovaný so žalobcom komunikovať o inom vhodnom sprístupnení ním uvedených „podkladov\nobce”, čo však neurobil, čím ignoroval text a účel zákona a zákon porušil.\n14. Ku konštatovaniu sťažovateľa, že by vzhľadom na personálnu obmenu nemusel dokázať zhromaždiť\nvšetky požadované informácie do takej štruktúry, v akej ich žalobca požadoval, žalobca uviedol, že\nide o účelové tvrdenie. Vzhľadom na okolnosti vyhotovenia tabuľky nákladov, ktorá bola veľmi stručná\na pozostávala z uvedenia niekoľkých hrubo zaokrúhlených súm uvedených v riadkoch pod sebou, je\nzrejmé, že tabuľka nákladov nebola vyhotovená na základe veľkého množstva podkladov. Aj ak by bola\ntabuľka vyhotovená na základe väčšieho množstva podkladov, keď obec raz vo vybavení žiadosti o\ninformácie uviedla, že bola tabuľka vyhotovená na základe „podkladov obce”, musela povinná osoba\nvedieť, ktoré konkrétne podklady myslela pod „podkladmi obce”. Preto mala povinná osoba sprístupniť\nna žiadosť aspoň všetky takéto podklady. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o podklady obce, obec\nby nevynakladala žiadne úsilie na ich získanie, zhromaždenie ani spracovanie, ale tie podklady, ktoré\nposkytla Ing. N. za účelom vyhotovenia tabuľky, by rovnakým spôsobom poskytla aj žalobcovi, čím by\nvybavila jeho žiadosť.\n15. Záverom vyjadrenia žalobca opisuje účel, pre ktorý predmetné informácie od povinnej osoby\npožadoval - nastavenie právnej ochrany klienta v súvislosti s nepravdivo uvedenými údajmi v uvedenej\ntabuľke, ktoré mali za následok ovplyvnenie hlasovania poslancov obecného zastupiteľstva, na ktorom\ndošlo k presunu výstavby školy a škôlky v Obci Chorvátsky Grob.\n16. Žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a zaviazal sťažovateľa\nk náhrade trov kasačného konania žalobcovi.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., preskúmal\nvec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§\n455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. júna 2019 (§ 137 ods. 4\nv spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n18. Súčasťou kasačnej sťažnosti sťažovateľa bola žiadosť o priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením kasačného súdu č. k. 8Sžik/1/2018 z 19. júna 2018 tak,\nže kasačný súd túto zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. júna 2018.\n\n19. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného orgánu\nverejnej správy proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým tento zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného (a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), ktorým v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona\no slobode informácií a ust. §§ 46 a 47 Správneho poriadku potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa o nesprístupnení požadovaných informácií a odvolanie žiadateľa (žalobcu v tomto\nkonaní) zamietol.\n20. Zásadná právna otázka, ktorú bolo v správnom súdnom konaní potrebné posúdiť, bola, či sťažovateľ\ndisponoval informáciou, ktorej sprístupnenia sa žalobca podanou žiadosťou domáhal. Správny súd a\ncontrario k žalobou napadnutému rozhodnutiu usúdil, že sťažovateľ takouto informáciou disponoval, a\nbol povinný informáciu žiadateľovi sprístupniť.\n21. Kasačný súd mal z obsahu spisového materiálu osvedčené, že žalobca podal sťažovateľovi sériu\nžiadostí o sprístupnenie informácií, cieľom ktorých bolo okrem iného získať informácie - podkladové\nmateriály, ktoré slúžili na vyhotovenie zverejnenej analýzy nákladov - tabuľka nákladov zostavená\nIng. O. N.. Kasačný súd mal taktiež osvedčené, že žalobcovi bola zo strany sťažovateľa poskytnutá\nnekonkrétna odpoveď bez reálnej výpovednej hodnoty, v nadväznosti na ktorú podal žalobca ďalšiu\n(obsahovo nadväzujúcu) žiadosť o sprístupnenie informácii, ktorú formuloval tak, aby na ňu nebolo\nmožné odpovedať nekonkrétne. Žalobca vyhodnotil postup sťažovateľa, ktorý mu napriek sérií obsahovo\nnadväzujúcich žiadosti nesprístupnil požadovanú informáciu, za účelový, s úmyslom vyhnúť sa\nposkytnutiu požadovanej informácie.\n22. Právo na informácie je nástrojom presadzovania princípu transparentnosti, ktorý je v právnom a\ndemokratickom štáte jedným zo všeobecných princípov ovládajúcich činnosť orgánov verejnej moci,\nvrátane orgánov verejnej správy. Právo na informácie umožňuje osobe získavať údaje, ktoré môže\nnásledne uplatniť pri využití iného právneho prostriedku ochrany (napr. petičného práva, sťažnosti). Aj\nz tohto dôvodu možno základné právo na informácie považovať za kľúčové z hľadiska zabezpečenia\nhodnôt právneho a demokratického štátu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým\naj vynútiteľného práva na informácie je jeho kontrolná funkcia vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci.\nDostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru\nobčanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote.\n23. Účelom zákona o slobode informácii je upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám tak, aby bol naplnený ústavný rámec práva na informácie - Čl. 26 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom\ninformácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa\ninformácia požaduje.\n24. Posúdením žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj skutočností, ktoré boli preukázané v rámci\nsprávneho súdneho konania, sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom vyjadreným v napadnutom\nrozsudku, podľa ktorého povinná osoba požadovanou informáciou disponovala a bola ju povinná\nsprístupniť. Kasačný súd konštatuje, že žalovaný ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácii vykladal\n(účelovo) prílišne formalisticky. Okrem toho, že pre naplnenie účelu zákona o slobode informácii bolo\npotrebné posudzovať žiadosti žalobcu v ich kontexte a nadväznosti, už z povahy veci vyplýva, že povinná\nosoba - sťažovateľ, musel predmetnou informáciou disponovať, nakoľko sa jedná o podklady, ktoré\nako zadávateľ Ing. O. N. sám poskytol. Uvedené je zvýraznené tým, že skutočnosť, že Ing. O. N.\nboli sťažovateľom podkladové materiály poskytnuté, nie je sporná, sťažovateľ uvedené sám uviedol\nv rámci odpovede z 9. decembra 2015 kde je okrem iného uvedené: „...podkladov poskytnutých zo\nstrany Obce Chorvátsky Grob“. Vyhotovenie textovej odpovede, do ktorej by povinná osoba pojala\ntaxatívny výpočet listín s ich datovaním, nemožno považovať za vytváranie novej informácie. Kasačný\nsúd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že zužujúci výklad ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácii\nprezentovaný sťažovateľom zužuje rozsah povinnosti poskytovať akúkoľvek informáciu len zaslaním\nkópie vyžiadaného existujúceho dokumentu, čo sa prieči účelu a zmyslu zákona o slobode informácii.\n25. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa smerujúcej voči nesprávnemu výkladu ust. § 16 ods. 1 in\nfine zákona o slobode informácii správnym súdom, podľa ktorého ak informáciu nemožno sprístupniť\nspôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia\ninformácie, kasačný súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Z pohľadu vybavovania žiadosti o\nsprístupnenie informácie je potrebné rozlišovať spôsob zachytenia informácie a spôsob jej následného\n\nsprístupnenie. Vzhľadom na formuláciu spornej otázky žalobcu je možné konštatovať, že spôsobom\nsprístupnenie informácie malo byť oznámenie listiny s jej datovaním a následne sprístupnenie malo\nprebehnúť elektronickou komunikáciou. Ak sťažovateľ z objektívnych dôvodov (ktorými môže byť\naj hospodárnosť konania) mal za to, že informáciu nemožno sprístupniť týmto spôsobom, mal\nmožnosť dohodnúť so žalobcom iný spôsob sprístupnenia informácie, napríklad vyhotovením fotokópií\npredmetných listín, resp. ich scanov alebo umožnením nahliadnuť do nich. Takto by boli sprístupnené\nvšetky informácie, ktoré žalobca požadoval, tzn. názov dokumentu, jeho datovanie a skutočnosť, či týka\nlokality PROCEMENT alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding.\n26. Vzhľadom na uvedené potom možno konštatovať, že právne posúdenie veci správnym súdom je\nsprávne, a teda kasačná námietka, že správny súd porušil zákon tým, že v predmetnej právnej veci\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná. Posudzujúc druhú kasačnú\nnámietka, že správny súd porušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu, kasačný súd uvádza, že sťažovateľom uvádzaný odklon vychádzal z námietky nesprávneho\nprávneho posúdenia. Vzhľadom na to, že správny súd vec správne právne posúdil, k odklonu od\ncitovaných rozhodnutí, ktoré vychádzali z rozdielneho skutkového aj právneho stavu, nedošlo, a teda\nani druhá kasačná námietka nie je dôvodná.\n27. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako\nnedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n28. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s §\n467 ods. 1 S.s.p.. Žalovaný nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne\núspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.\n29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/112/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}