{"guid": "68f106ea-1d81-4f89-8d42-1788b4720ad4:57dd1c93-fd02-4031-a76a-c9ff082705e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200816.1", "spisova_znacka": "10Sžak/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/5/2019 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 10Sžak/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200816.1", "identifikacne_cislo": "1016200816", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57dd1c93-fd02-4031-a76a-c9ff082705e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200816.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200816.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200816.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/5/2019\n1016200816\n30. 04. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200816.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nH. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. príslušnosť Alžírska demokratická ľudová republika, bytom O. Č.. XXX,\nXXX XX O., zastúpeného: JUDr. Peter Kovács, AK so sídlom Rovinka 651, 900 41 Rovinka, proti\nžalovanému (sťažovateľovi): Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 v spojení s rozhodnutím\nOddelenia cudzineckej polície PZ Trnava spis. zn. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015-AV zo dňa 01.06.2015,\no kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/103/2016-70 zo\ndňa 04.04.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava v zmysle § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011\nZ. z. vydalo rozhodnutie spis. zn. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015- AV zo dňa 01.06.2015, ktorým podľa\n§ 82 ods. 2 písmeno b) a c) zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostilo žalobcu, pretože\nohrozuje bezpečnosť štátu a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest\nvyhostenia. Účastníkovi konania v zmysle § 82 ods. 3 písmeno b) zákona č. 404/2011 Z. z. uložil zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov. V zmysle § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011\nZ. z. sa administratívne vyhostil do ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť\na ktorá ho prijme. Podľa § 83 ods. 2 písm. c) zákona č, 404/2011 Z. z. sa účastníkovi konania neurčila\nlehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Podľa § 82 ods. 10 písm. a) zákona č. 404/2011\nZ. z. lehota zákazu vstupu začala plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Podľa § 55\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny orgán vylúčil\nodkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu.\n2. Žalovaný na odvolanie žalobcu zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že vo\nvýrokovej časti vyslovil, že rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom sa mení zo znenia: „Podľa\n§ 82 ods. 2 písm. b) a c) zákona C. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhosťuje Štátny príslušník\nAlžírska menom Z. H., nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014\ndo 11.05.2024, pretože účastník konania ohrozuje bezpečnosť štátu a bol právoplatne odsúdený za\n\númyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia“ na znenie: „Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhosťuje štátny príslušník Alžírska menom Z. H., nar. XX.XX.XXXX,\nčíslo cestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014 do 11.05.2024, pretože účastník konania\nohrozuje bezpečnosť Štátu“.\n3. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 01.06.2015 bola na správny orgán z Odboru boja\nproti terorizmu Prezídia Policajného zboru doručená písomnosť č. p.: PPZ-GBT-18-022/2015 zo dňa\n29.05.2015, z ktorej vyplýva, že Odbor boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru prijal informáciu\nz mimorezortného zdroja prostredníctvom ORKA P PZ č. p.: PPZ-RKA-V-221-1/2015 o osobe žalobcu,\nktorá je utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ a podľa informácie ktorej účastník\nkonania predstavuje bezpečnostné riziko pre územie Slovenskej republiky. Na správnom orgáne bola s\núčastníkom konania spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA9-68-008/2015-AV zo dňa\n01.06.2015. Žalobca na území Slovenskej republiky spáchal prečin nebezpečného vyhrážania a nebol\nmu uložený trest vyhostenia a ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, a tak správny orgán na\nzáklade správnej úvahy a podkladov, ktoré si zabezpečil, riešil protiprávne konanie účastníka konania\nuložením administratívneho vyhostenia s určením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na\ndobu 5 (päť) rokov. Na základe uvedeného vydal dňa 01.06.2015 rozhodnutie o administratívnom\nvyhostení a určení zákazu vstupu účastníkovi konania pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-68-O1Ó/2015-AV.\n4. Žalovaný k zmene výroku napadnutého rozhodnutia pristúpil z dôvodu, že v tom čase nebolo\nprávoplatne ukončené konanie v trestnej veci (vypustenie § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov), avšak z dôvodu existencie utajovanej informácie so stupňom utajenia „Vyhradené“,\nktorou disponuje Odbor riadenie kriminálnych analýz Prezídia policajného zboru žalovaný ponechal v\nrozhodnutí § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného.\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n7. Krajský súd za rozhodujúcu procesnú námietku žalobcu považoval, že žalovaný opomenul rozhodnúť\nvo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o ďalších častiach výroku, ktoré žalobca napadol\nodvolaním. Tieto časti výroku žalovaný ani nezmenil, ani nepotvrdil a ani nezrušil a odvolanie\nžalobcu v žiadnej časti nezamietol. Rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa\n25.04.2016 je preto nepreskúmateľné v častiach, o ktorých druhostupňový správny orgán nerozhodol,\nnenadobudlo právoplatnosť a teda je aj nevykonateľné.\n8. Poukázal na to, že v správnom konaní zavŕšenom vydaním rozhodnutia správneho orgánu, výrok\nrozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu časť, pretože sa v ňom vymedzujú konkrétne práva a\npovinnosti účastníka konania. Iba výrok môže obsahovať rozhodnutie vo veci, je jadrom rozhodnutia a\nk tomu sa viaže vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, aby účastník\nkonania a správny orgán, ktorý má takýto výrok preskúmať alebo vykonať, mohol jednoznačne a bez\nakýchkoľvek pochybností poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti\nvýrokovej časti rozhodnutia treba dôkladne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí druhostupňových\nsprávnych orgánov.\n9. Z dikcie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať\nv prípade viaczložkového výroku v prípade, že je potrebné meniť len jeden alebo viaceré zložky\nvýroku, z logiky veci, ale hlavne v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutím založených alebo\nzmenených práv a povinností, aj vzhľadom na charakter konania (priestupkové konanie, kde len výrok\nje záväzný, pričom musí obsahovať obligatórne náležitosti) je podľa krajského súdu potrebné, aby\nvýrok druhostupňového rozhodnutia obsahoval aj vo vzťahu k nezmeneným výrokom prvostupňového\nrozhodnutia potvrdzujúci výrok a zamietnutie odvolania.\n\n10. Podľa ustálenej judikatúry zmena rozhodnutia nemusí byť úplná, ale môže byť aj čiastočná s tým, že\nodvolací správny orgán musí vo svojom rozhodnutí jednoznačne vyjadriť, ktorý výrok preskúmavaného\nrozhodnutia mení a v ktorej časti rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, čo bolo v prejednávanej\nveci splnené (napr. rozsudok NS SR spis. zn. 10Sžo/55/2015, rozsudok NS SR spis. zn. 5Sžo/l90/2015).\nNapadnuté rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016 z dôvodu nerozhodnutia\no ostatných výrokoch rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti pre\nnezrozumiteľnosť.\n11. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Išlo tak o prvoradý a najpodstatnejší dôvod zrušenia napadnutého\nrozhodnutia. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§191 ods.\n6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky dôkazy, a vydať nové\nrozhodnutie vo veci.\nIII.\nKasačná sťažnosť\n12. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že preveril všetky relevantné skutočnosti a pristúpil k tomu,\nže zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia tak, že vypustil ustanovenie § 82 ods. 2 písm. c)\nzákona o pobyte cudzincov (policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak\nbol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia). Z uvedeného\nvyplýva, že žalovaný ponechal v rozhodnutí ustanovenie § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\n(policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť\nštátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie). Žalobca bol teda v súlade s uvedeným ustanovením\nadministratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na toto územie\nna päť rokov.\n14. K zmene výroku napadnutého rozhodnutia došlo z toho dôvodu, že v tom čase nebolo právoplatne\nukončené konanie v trestnej veci (vypustenie § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov), avšak\nz dôvodu existencie utajovanej informácie so stupňom utajenia „Vyhradené“, ktorou disponuje Odbor\nriadenia kriminálnych analýz Prezídia policajného zboru odvolací orgán ponechal v rozhodnutí § 82 ods.\n2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\n15. Žalovaný sa nestotožňuje s rozhodnutím krajského súdu, nakoľko zákon mu umožňuje zmeniť výrok\nrozhodnutia len čiastočne a z predmetného rozhodnutia je jasné, ktorú časť výroku správny orgán zmenil.\nTieto skutočnosti sú rozpísané aj v odôvodnení predmetného rozhodnutia, ktoré tvorí tiež dôležitú časť\nrozhodnutia. Zároveň je takýto postup aj v súlade s ustálenou judikatúrou, tak ako to uviedol aj krajský\nsúd (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/55/2015 a rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/190/2015).\n16. Zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a jeho vrátenie na ďalšie konanie považuje žalovaný za\nnehospodárne konanie, nakoľko krajský súd zrušil a vrátil na nové konanie iba rozhodnutie odvolacieho\norgánu, ktorý zaviazal napraviť „vadu“ rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací orgán, nakoľko stále existuje\ndôvod považovať žalobcu za „bezpečnostné riziko“ pre Slovenskú republiku (existencia informácie\nutajovaného charakteru), bude musieť zvoliť rovnaký postup, iba upraví výrok rozhodnutia podľa toho,\nako mu to ukladá krajský súd.\n17. Žalovaný má za to, že skutočnosťami, ktoré vytýka žalobca vo svojej žalobe, a ktoré namietal\naj vo svojom odvolaní sa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne. Zároveň svoje zistenia\ndostatočne odôvodnil vo svojich rozhodnutiach. Zmena výroku bola podľa názoru žalovaného vykonaná\nv súlade so zákonom. Zároveň nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uviedol krajský súd vo svojom rozsudku\nako dôvody zrušenia rozhodnutia. Žalovaný správny orgán sa v kasačnej sťažnosti zároveň pridržiaval\nsvojho stanoviska k žalobe, č. p.: PPZ-HCP-BA2-2016/007474-005 zo dňa 15.06.2016, ktoré bolo na\nkrajský súd podané dňa 16.06.2016 a považuje ho za dostatočné a vyčerpávajúce.\n\n18. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a žalobu\nzamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky, pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti žalovaného zistil, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podal dňa 24.05.2016 v obdobnej veci vedenej na najvyššom\nsúde pod sp. zn. 10Sža/3/2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov s ustanovením s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods.\n4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6\nods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl.\n47 Charty základných práv Európskej únie.\n20. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48\nods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovel.\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je nedôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa\nustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04.2019 (§ 137\nods. 2 S.s.p.).\n22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti\nbol\nrozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCPBA2-2016/000960-026 zo dňa 25.04.2016, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu tak, že vo výrokovej časti vyslovil, že rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom\nsp. zn. PPZ-HCP-BA9-68-016/2015-AV zo dňa 01.06.2015 sa mení zo znenia: „Podľa § 82 ods. 2 písm.\nb) a c) zákona C. 404/2011 Z. z. sa administratívne vyhosťuje Štátny príslušník Alžírska menom Z.\nH., nar. XX.XX.XXXX, číslo cestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014 do 11.05.2024,\npretože účastník konania ohrozuje bezpečnosť štátu a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný\nčin a nebol mu uložený trest vyhostenia“ na znenie: „Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011\nZ. z. sa administratívne vyhosťuje štátny príslušník Alžírska menom Z. H., nar. XX.XX.XXXX, číslo\ncestovného dokladu XXXXXXXXX platný od 12.05.2014 do 11.05.2024, pretože účastník konania\nohrozuje bezpečnosť Štátu“. Na základe uvedeného žalovaný aplikoval v odôvodnení rozhodnutia § 120\nods. 2 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov, t. j. v odôvodnení rozhodnutia uviedol iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\n23. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl.\n48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl.\n47 Charty základných práv Európskej únie.\n24. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych\npredpisov okamžité právne účinky: - právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých\nústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ale s medzinárodnou zmluvou,\ns ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou“), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich aplikácia sa\n„zastavuje“ a nemajú žiadne právne účinky.\n\n25. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis\nnesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do\nsúladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými\nzákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n„Sankciou“ za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo\njednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí šiestich mesiacoch legislatívnej pasivity zákonodarcu\n(normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.\n26. Z výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa\n12.decembra 2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto\nnálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 120 ods. 2 zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 46 ods.\n1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, strácajú po šiestich mesiacoch\nod vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n27. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky\nurčujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy\nnemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené ústavným súdom, a to aj v\nprípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď\nsíce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným\nporiadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.\n28. Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu\nverejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v\nniektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená\nderogačným nálezom pre neústavnosť až následne.\n29. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s\nústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam nastaným behom\njeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou garantovaných\nzákladných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj vo vzťahu k\nvýkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného právneho\npredpisu.\n30. Všetky orgány verejnej moci vrátane sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a\nďalších právnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods.\n4 ústavy, podľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.\n31. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalovaný postupoval,\na to tým spôsobom, že neodôvodnil rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe ustanovenia § 82\nods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, hoci ustanovenia ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o\npobyte cudzincov účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaným odôvodnenie takéto rozhodnutia\nnevyžadovalo, predmetné ustanovenie stratilo účinnosť dňom zverejnenia Nálezu Ústavného súdu\nSR PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018 v zbierke zákonov, bolo potrebné považovať výrok\nrozsudku krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného, hoci z iného dôvodu, za vecne správny.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie správneho orgánu z vyššie uvedených dôvodov nie je v súlade so zákonom,\na keďže súd prvého stupňa rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kasačný súd\ndospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 460 SSP ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko\nkasačné námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\n\n33. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý mal\núspech vo veci podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/103/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}