{"guid": "da56fb27-68d3-4c9d-98c5-ad3567eb89bd:8cf9c8b0-b2d5-4ce8-b95f-7a052b504f31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200660.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/50/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/50/2018 z 21. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2019, sp. zn. 10Sžfk/50/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200660.1", "identifikacne_cislo": "1016200660", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2019-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cf9c8b0-b2d5-4ce8-b95f-7a052b504f31", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200660.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200660.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200660.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/50/2018\n1016200660\n21. 08. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200660.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci žalobkyne CRH (Slovensko), a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973,\nprávne zastúpená PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova\n2, 815 32 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 116675/2016 zo\ndňa 4. februára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/82/2016-72 zo dňa 10. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n1611059/2015 zo dňa 30.10.2015 vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel\ndane v sume 65.280,39 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 116675/2016 zo dňa 04.02.2016\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n4. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade základ žalobných námietok žalobkyne tvorilo tvrdenie,\nže daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH vykonaná u žalobkyne za\nzdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 trvala nezákonne dlho, a to predovšetkým z\ndôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom medzinárodného dožiadania informácií. Zároveň\nnamietala, že výsledky medzinárodného dožiadania informácií sa nepretavili do žiadneho z napadnutých\n\nrozhodnutí. Žalovaný k uvedenému namietol, že žalobkyňa túto námietku dĺžky daňovej kontroly\nnevzniesla v priebehu daňového konania, t. j. vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a ani v\nodvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa skutočne\nnámietku o dĺžke daňovej kontroly neuplatnila v daňovom konaní. Na tomto mieste však súd poukázal\nna názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí pod sp. zn. 5Sžf/75/2015 zo\ndňa 26.01.2017, podľa ktorého sa v správnom súdnictve neuplatňuje vo vzťahu k daňovému poriadku\nkoncentračná zásada majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených\nv odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada, predstavujúca výrazné\nobmedzenie procesných práv účastníka konania, sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne pre daný\nprípad ustanovuje, za prísneho režimu poučenia účastníka, či už správnym orgánom alebo súdom. Preto,\nak žalobkyňa v žalobe oponovala aj námietkami skôr neuplatnenými v rámci odvolacieho správneho\nkonania, bolo potrebné k týmto námietkam zaujať právny názor, čo súd aj učinil.\n5. Na posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly z hľadiska jej\nprerušenia je dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal\nsúd z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že správca dane začal daňovú kontrolu\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január\n2009 až december 2009 dňa 18.09.2012 a ukončil ju dňa 06.05.2015, kedy žalobkyňa (kontrolovaný\ndaňový subjekt) prevzala protokol (daňová kontrola je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z\ndaňovej kontroly - § 46 ods. 9 Daňového poriadku, takto tomu bolo v prejednávanej veci). Celkovo teda\ndaňová kontrola aj s prerušením trvala 961 dní.\n6. Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, pričom rozlišuje obligatórne a fakultatívne\nprerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení\nkontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet\nkontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené.\nKeď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje\no čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej\nzačatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia\ndaňovej kontroly. Súd v prípade, ak daňová kontrola trvala dlhšie než jeden rok, musí skúmať dôvodnosť\n(zákonnosť) takéhoto prerušenia. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 44 Daňového poriadku,\npodľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na\ndosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone\nzbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie\na najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly,\nktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Ustanovenie\n§ 44 Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojitosti s jednou z jeho základných zásad (§ 3 ods.\n2 druhá veta Daňového poriadku), podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a\nbez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt\na ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n7. V prejednávanej veci z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že daňová\nkontrola bola prerušená odo dňa 22.05.2013 rozhodnutím správcu dane č. 9900430/5/2005681/13/Zat\nzo dňa 20.05.2013 v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku, dôvodiac začatím konania o inej skutočnosti\nrozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií\ntýkajúcich sa DPH. Oznámením zo dňa 28.01.2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, ktorú\nukončil vydaním protokolu zo dňa 04.05.2015 (žalobkyňa ho prevzala 06.05.2015). Daňová kontrola\nbola teda prerušená 614 dní.\n8. Zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou\n(maximálnou) a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim\nzákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať so stanovenými\nlehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku\n(protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu,\ntotiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového\nsubjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností\nkontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné\ndosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa\n\nuplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým\nsubjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov) (III. ÚS 24/2010). Ústavný súd konštatoval, že z\ncitovanej právnej vety, ako i časti citovaného nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie, než\nzákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu\nnerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry\nkontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Výnimkou by bola\nskutková okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu daňovej kontroly ospravedlniť,\na to ak kontrolovaný daňový subjekt odopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy (III. ÚS\n726/2016). Z administratívneho spisu súd nezistil odopretie súčinnosti žalobkyne správcovi dane.\n9. Krajský súd ďalej uviedol, že úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly\nopodstatnené nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o\nďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane je povinný dôsledne posúdiť\na zdôvodniť, či existujú také dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, čo je významné nielen\npre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu\na účelnosť daňovej kontroly. Uvedené súd zdôraznil hlavne v kontexte námietky žalobkyne, že správca\ndane disponoval zisteniami uvedenými v bode 3 a 13 odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré sa ako jediné\npretavili do napadnutých rozhodnutí už pred spornými medzinárodnými výmenami informácií.\n10. Ak žalobkyňa namietala nezákonné prerušenie daňovej kontroly (neefektívne, nadbytočné), ako\naj nezákonnú dĺžku daňovej kontroly, bude úlohou súdu, z hľadiska kvality zákonnosti, posúdiť, či\nv posudzovanej veci bol naplnený zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Takýto postup je\nv súlade s názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS\n726/2016 z 25.10.2016. Na odstránenie pochybností krajský súd zdôraznil, že samotná celková dĺžka\ntrvania daňovej kontroly sama o sebe v prejednávanom prípade nie je dôvodom zrušenia napadnutého\nrozhodnutia. Až skúmanie konania správcu dane a žalovaného v spojení s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia s prihliadnutím na žalobné námietky viedlo súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.\n11. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom,\nmusí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a\nktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná.\nKeďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu, je\npovinnosťou daňových orgánov, v prípade jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a\nprekročenia zákonnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, vo svojich rozhodnutiach, ktoré\nvychádzajú zo zistení získaných počas kontroly (teda aj z medzinárodnej výmeny informácií), dôsledne\nzdôvodniť, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie\nveci. Ak rozhodnutia daňových orgánov takého náležitosti neobsahujú, absentuje v nich požiadavka\nriadneho odôvodnenia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.\n12. Správny súd považoval teda za potrebné skúmať opodstatnenosť a účelnosť prerušenia daňovej\nkontroly v prejednávanej veci. Za týmto účelom súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, pričom upriamil\npozornosť aj na správnu úvahu daňových orgánov použitú pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich\nzo zistení získaných medzinárodnou výmenou informácií, na základe ktorej bola predmetná daňová\nkontrola prerušená na obdobie skoro dvoch rokov. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z\ntohto pohľadu dospel súd k záveru, že v nich absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam\nmalo tak dlhé prerušenie predmetnej daňovej kontroly. Inými slovami, výsledky takéhoto preverenia\nneboli premietnuté do rozhodovacej činnosti prvoinštančného ani druhoištančného správneho orgánu.\nAbsentujú v nich zistenia vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej počas tohto\nprerušenia, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia daňovej kontroly.\n13. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že protokol z daňovej kontroly obsahuje údaj o tom,\nže správca dane zaslal za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa dodávok tovaru do iného\nčlenského štátu pre zahraničných odberateľov žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a údaj o\ntom, že správca dane využil inštitút dožiadania miestne príslušného správcu dane. Tiež záver o tom,\nže z odpovedí na predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a výsledkov preverovania\nprostredníctvom dožiadania miestne príslušného správcu dane nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali\nvplyv na výšku nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie\nobdobie júl 2009. Takisto súd nespochybňuje, že správca dane vo svojom rozhodnutí (prvoištančné\n\nrozhodnutie) na str. 45 poukazuje na spôsob zasielania a vybavovania žiadostí o medzinárodnú výmenu\ninformácií a tiež na to, že splnomocnený zástupca daňového subjektu bol oboznámený s počtom\nzaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, členskými štátmi zaslania žiadostí\na o obchodných partneroch, s ktorými predmetné žiadosti súvisia. Odpoveď na otázku, aký význam\nmali skutočnosti zistené predmetnou medzinárodnou výmenou informácií na vyvodenie záveru správcu\ndane a žalovaného premietnutého do napadnutých rozhodnutí však toto odôvodnenie neposkytlo. V\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného rozsiahla medzinárodná výmena informácií a z nej vyplývajúca\nsprávna úvaha žalovaného pri jej vyhodnocovaní absentuje úplne.\n14. Žalovaný sa snažil absenciu odôvodnenia nahradiť vo vyjadrení k žalobe. Súd na tomto\nmieste však zdôraznil, že preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného a doplnenie dôvodov vo\nvyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Uvedený názor súdu je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, podľa ktorej\n„vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným\ndodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha\nspôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu\nnahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup\na úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec\npreskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende\nvymedzenej zákonom“, v tomto prípade do sféry kompetencie správcu dane v agende vymedzenej\ndaňovým poriadkom a zákonom o DPH. Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého\nsprávneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané,\nrobí tak výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho\nspisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaný dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí.\n15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových\ndôvodov, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takýto nedostatok je možné považovať prípad,\nkeď nie je zrejmé, z akých dôkazov žalovaný v konaní vychádzal, resp. nie je zrejmé, aký vplyv\nmali skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania na samotné rozhodnutie. Na jednej strane je\npotrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zbytočne zaťažované\núdajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré sú na úkor zrozumiteľnosti rozhodnutia. Na druhej strane\nje zároveň potrebné, aby rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo správnu úvahu o tom, ako sa\nsprávny orgán vysporiadal a ako vyhodnotil skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, a teda,\naby jeho rozhodnutie netrpelo nedostatkom dôvodov. Žalobou napadnuté rozhodnutia tieto požiadavky\nnespĺňajú, nakoľko z nich nie je dostatočne zrejmé, akým spôsobom sa prvoištančný orgán a žalovaný\nvysporiadali so zisteniami vyplývajúcimi z rozsiahlej medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej\nsprávcom dane. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie nie je zrejmé, čo viedlo správcu\ndane k prerušeniu konania a k medzinárodným výmenám informácií, a to aj vo svetle informácií, s\nktorými už nakladal v čase prerušenia daňovej kontroly. Rozhodnutie žalovaného nie je výsledkom\npostupu podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keďže žalovaný nebral ohľad na skutočnosti (výsledky\nrozsiahlej medzinárodnej výmeny informácií vykonanej počas daňovej kontroly), ktoré mali podstatný\nvplyv na výrok rozhodnutia a na ktoré ako odvolací orgán mal prihliadať. Je nepochybné, že správca\ndane pre vyvodenie záveru premietnutého do rozhodnutia použil predovšetkým informácie získané\npred začatím daňovej kontroly. Preto bolo povinnosťou žalovaného, ak potvrdil závery správcu dane,\ndôsledne odôvodniť správnosť postupu správcu dane pri medzinárodnej výmene informácií, ktorá bola\ndôvodom dlhého prerušenia daňovej kontroly. To všetko aj s ohľadom na skutočnosť, že správca dane\nuskutočnil rozsiahlu medzinárodnú výmenu informácií až po 8 mesiacoch od začatia daňovej kontroly a\nod ústneho pojednávania, na ktorom sa správca dane dozvedel o obchodoch žalobkyne, ktoré neskôr\nprostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preveroval. Z dôvodu absencie týchto dôvodov súd\nnemohol posúdiť zákonnosť prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ani jej dĺžku, a teda celkovú\nsprávnosť postupu správcu dane.\n16. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny\ninformácií je tiež potrebné posudzovať aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly.\nV súvislosti s posudzovaním dĺžky konania daňovej kontroly krajský súd uviedol, že v spojitosti s\nimplementáciou smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti\ndaní a o zrušení smernice č. 77/799/EHS bol prijatý zákon č. 442/2012 Z. z., ktorý reflektuje rozsah\nvyššie uvedenej smernice. V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní bol vyššie\n\nuvedeným zákonom zavedený nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií\ntýkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte a zároveň boli ustanovené\nlehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií, na poskytovanie informácií bez žiadosti, ako aj\nlehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Tieto právne predpisy boli prijaté s\ncieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie\nv daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie\ninformácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012\nZ. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie,\nnajneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie\nmá, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Z administratívneho spisu,\nako je popísané v bode 14, krajský súd zistil, že správca dane obdŕžal skoro všetky odpovede\nna medzinárodné dožiadania v priebehu roka 2014 (teda do 22.05.2014). Výnimkou bola žiadosť\nadresovaná rakúskej daňovej správe, kde bola odpoveď doručená až dňa 26.01.2015 a maďarskej\ndaňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru žalobkyňou maďarskému daňovému subjektu\nWINKLER-TÜZÉP KERESKEDELMIGYÁRTÓ ÉS SZOLGÁLTATÓ KFT a prepravy s ním súvisiacej, kde\nobdŕžal správca dane odpoveď dňa 02.06.2014. Napriek tomu správca dane pokračoval v konaní až dňa\n26.01.2015 a rozhodol až dňa 30.10.2015. Na tomto mieste súd zdôraznil, že nedodržanie maximálnej\n6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií nemôže ísť na ťarchu práv žalobkyne\npri výkone daňovej kontroly v kontexte dôvodov uvedených vyššie. Dochádza tým k narušeniu princípu\nproporcionality, ako je popísaný v bode 47 tohto rozsudku.\n17. Na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti a ako také je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie.\n18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175\nods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n19. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g), v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n20. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že jeho rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou\na trvá na názore, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.\nSťažovateľ ďalej trvá na tom, že sa s námietkami žalobkyne dostatočne vysporiadal, pričom odôvodnenie\nplne korešponduje s výrokom rozhodnutia. Podľa jeho názoru sťažovateľ postupoval podľa § 74 ods.\n2 Daňového poriadku.\n21. Podľa názoru sťažovateľa sa v danom prípade nejedná o sporné prerušenie daňovej kontroly a podľa\nvýsledkov z medzinárodnej výmeny informácií nie je možné posudzovať účelnosť prerušenia daňovej\nkontroly. Správca dane totiž nevie aké výsledky vyplynú z dožiadania.\n22. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že posúdenie veci krajským súdom bolo\nvykonané správne, a preto navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil\nako vecne správny.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\n\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. augusta 2019 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n24. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto\nprimárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a\nkonania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti\npodmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia\npodmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského\nsúdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalobkyňou ako aj správnych\norgánov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n25. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n26. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n30. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n31. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n32. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n33. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu\ndane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n\n34. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok\nodo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu\nzahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový\norgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť\nnajviac o 12 mesiacov.\n35. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie\na) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,\nb) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je\npotrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n36. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n37. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n38. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n39. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n40. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní\nv znení neskorších predpisov príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu\npríslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o\nposkytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému\norgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.\n41. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n42. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný\nalebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo\nna ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n43. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje s v celom rozsahu.\n44. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Správca\ndane je oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti týkajúce\nsa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu\npre vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do\niného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19\nzákona o DPH.\n\n45. Kasačný súd k veci uvádza, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s\ntým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej\ndĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane\npredovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade\nindividuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií,\nktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Prerušenie\ndaňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na\npreukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe\na ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola\nrealizovaná.\n46. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje\nnepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon\nje spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady\nrýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby\nnikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je\npotrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať\núčelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote\nprimeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie\ndaňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane\nmusia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch.\n47. Vzhľadom na uvedené sa kasačný súd stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia daňovej kontroly\nz dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo svojich\nzáveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly (teda aj o informácie získané medzinárodnou\nvýmenou informácií), náležitým spôsobom odôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv\nmali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné\nnáležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v\nzmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti, tak ako to správne\nkonštatoval krajský súd.\n48. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd konštatuje, že z ich\nobsahu jednoznačne vyplýva, že v nich absentuje špecifikácia dôvodov a správnej úvahy o tom, aký\nvýznam malo prerušenie predmetnej daňovej kontroly na dobu v trvaní skoro dvoch rokov, ako aj\nsprávna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných\nmedzinárodnou výmenou informácií. Prvoinštančné, ako ani druhoinštančné rozhodnutie daňových\norgánov zároveň neobsahuje zistenia vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej\npočas tohto prerušenia, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia\ndaňovej kontroly.\n49. Kasačný súd rovnako ako krajský súd podotkol, že nespochybňuje skutočnosť, že protokol z\ndaňovej kontroly obsahoval údaj o tom, že správca dane zaslal za účelom preverenia skutočností\ntýkajúcich sa dodávok tovaru do iného členského štátu pre zahraničných odberateľov žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií, ako aj záver o tom, že z odpovedí na predmetné žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku nadmerného\nodpočtu uvedeného v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2009. Kasačný\nsúd mal zároveň za preukázané, že správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na spôsob zasielania\na vybavovania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a tiež, že splnomocnený zástupca daňového\nsubjektu bol oboznámený s počtom zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií,\nčlenskými štátmi zaslania žiadostí a o obchodných partneroch, s ktorými predmetné žiadosti súvisia.\nZa podstatné v danej veci však kasačný súd považuje skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí\ndaňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, aký význam mali skutočnosti zistené predmetnou\nmedzinárodnou výmenou informácií na vyvodenie záverov obsiahnutých v ich rozhodnutiach. Z\nodôvodnenia rozhodnutí nie je taktiež zrejmé, čo viedlo správcu dane k prerušeniu konania a k\nmedzinárodným výmenám informácií, a to aj vo svetle informácií, s ktorými disponoval už v čase\nprerušenia daňovej kontroly. V prejednávanej veci je nepochybné, že správca dane využil ako podklad\npre svoje rozhodnutie predovšetkým informácie získané pred začatím daňovej kontroly. Z uvedeného\n\ndôvodu bol sťažovateľ povinný, pokiaľ potvrdil závery správcu dane, dôsledne odôvodniť správnosť\njeho postupu pri medzinárodnej výmene informácií, ktorá bola dôvodom takmer dva roky trvajúceho\nprerušenia daňovej kontroly. Kasačný súd podotýka, že v rozhodnutí sťažovateľa zmienka o realizácii\nrozsiahlej medzinárodnej výmeny informácií a z nej vyplývajúca správna úvaha absentuje úplne.\n50. Uvedenému záveru neodporuje ani tvrdenie sťažovateľa, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd,\na to že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno posudzovať podľa výsledkov\nmedzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah\nzistených skutočností z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani skutočnosť, či takto získané\ninformácie budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane, resp. či tieto informácie\nvôbec využije pri rozhodovaní vo veci. Kasačný súd k veci dodáva, že popri účelnosti a odôvodnenosti\nprerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj\nprimeranosť dĺžky predmetného prerušenia, na čo upozornil aj krajský súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia.\n51. V prejednávanej veci mal kasačný súd nesporne za preukázané, že správca dane začal daňovú\nkontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie\nobdobie január 2009 až december 2009 dňa 18.09.2012 a ukončil ju dňa 06.05.2015, kedy žalobkyňa\nako kontrolovaný daňový subjekt prevzala protokol. Celkovo teda daňová kontrola aj s prerušením\ntrvala 961 dní. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 22.05.2013 rozhodnutím správcu dane č.\n9900430/5/2005681/13/Zat zo dňa 20.05.2013 v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku, dôvodiac\nzačatím konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. z dôvodu podania žiadostí\no medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa DPH. Oznámením zo dňa 28.01.2015 správca dane\npokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním protokolu zo dňa 04.05.2015. Daňová kontrola\nbola teda prerušená 614 dní. K veci kasačný súd uvádza, že daňová kontrola predstavuje zásah orgánu\nverejnej moci do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonávaná len v rozsahu a spôsobom\nustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy R). Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať\npo neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho\nsubjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17. decembra 2013, v ktorom vyslovil, že\n„daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje\nzávažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany\nsprávcu dane, čo vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej\nkontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov\ndaňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality)\nzásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu“.\n52. S ohľadom na dobu, po ktorú trvala daňová kontrola u žalobkyne v prejednávanej veci, dospel\nkasačný súd k záveru, že správca dane nepostupoval v súlade so zásadami daňového konania, teda\nvýkon daňovej kontroly v danom prípade nezodpovedal zásade zákonnosti, ani požiadavke primeranosti\n(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Kasačný súd zároveň\npodotýka, že samotná celková dĺžka trvania daňovej kontroly sama o sebe nie je dôvodom zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ale až preskúmaním odôvodnenia rozhodnutí správcu dane\na sťažovateľa viedlo tak ako krajský súd aj kasačný súd k záveru o potrebe zrušenia napadnutého\nrozhodnutia sťažovateľa.\n53. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane obdržal prevažnú väčšinu odpovedí\nna medzinárodné dožiadania do konca prvého polroka 2014. Výnimku tvorila žiadosť adresovaná\nmaďarskej daňovej správe, kde bola odpoveď doručená dňa 02.06.2014 a žiadosť adresovaná rakúskej\ndaňovej správe, kde bola odpoveď doručená až dňa 26.01.2015. Napriek uvedenému správca dane\npokračoval v konaní až dňa 26.01.2015 a rozhodol až dňa 30.10.2015. V danej veci tak nebola dodržaná\nmaximálna lehota na vybavenie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (uvedená v § 6 ods. 5\nzákona č. 442/2012 Z.z.) a uvedená skutočnosť nesmie byť na ťarchu práv žalobkyne, pretože by to\nmalo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní.\n54. Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má veľký význam predovšetkým\nz dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania\nzákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do\n\nsúkromnoprávnej sféry daňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby\ndochádza, je obzvlášť dôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a\núčelnosti, s cieľom zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly. Kasačný súd\nzdôrazňuje, že v prejednávanej veci správca dane rozposlal jednotlivé žiadosti o medzinárodnú výmenu\ninformácií až po viac ako 8 mesiacoch od začatia daňovej kontroly a od ústneho pojednávania, na ktorom\nsa dozvedel o obchodoch žalobkyne, ktoré neskôr prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií\npreveroval, t. j. až v čase blížiaceho sa uplynutia jednoročnej lehoty stanovenej na realizáciu daňovej\nkontroly. Uvedená skutočnosť podľa názoru kasačného súdu zintenzívňuje nevyhnutnosť náležitého\nodôvodnenia zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly realizovanej u žalobkyne.\n55. Keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu,\nje povinnosťou daňových orgánov v prípade jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a\nprekročenia zákonnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, aby vo svojich rozhodnutiach,\nktoré vychádzajú zo zistení získaných počas tejto kontroly dôkladne odôvodnili, aké zistenia z\ntohto postupu vyplynuli a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Z dôvodu, že v\nrozhodnutiach správnych orgánov absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam malo tak\ndlhé prerušenie daňovej kontroly a aké boli zistenia z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnených\npočas tohto prerušenia daňovej kontroly, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného\nprerušenia daňovej kontroly, prišiel kasačný súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú v\nsúlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a teda trpia vadou nepreskúmateľnosti.\n56. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n57. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nžalobkyni, ktorá v tomto konaní mala úspech, ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n58. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}