{"guid": "8971a188-86b8-4ba7-93c7-195dc3d006be:5f1ad071-95b0-48e0-9583-0b9cb11be833", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200559.1", "spisova_znacka": "7So/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/2/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 7So/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200559.1", "identifikacne_cislo": "1016200559", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410", "nazov": "zákon č. 410/1991 Zb. Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 zákona č. 410/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 zákona č. 410/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-124.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 124 ods. 3 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-124.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-124"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/1991/410#paragraf-119", "/SK/ZZ/1991/410#paragraf-120", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-124"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f1ad071-95b0-48e0-9583-0b9cb11be833", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200559.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200559.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200559.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7So/2/2018\n1016200559\n25. 09. 2019\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200559.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa : JUDr. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, X., právne zast. JUDr. Mariánom\nĎurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so\nsídlom ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 16. februára 2016, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n18. októbra 2017, č.k. 5Sd/43/2016-67, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Sd/43/2016-67 zo dňa\n18. októbra 2017 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým súdom\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd) rozsudkom č.k.\n5Sd/43/2016-67 zo dňa 18. októbra 2017 postupom podľa ustanovenia § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963\nZ.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX\nX zo dňa 16. februára 2016 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nPredmetným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 20. januára\n2013 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zák. č. 461/2003 Z.z.“) dôvodiac, že z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej\naj „MV SR“) zo dňa 25. mája 2009 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 119 a § 120 zákona\nč. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zák.č. 410/1991 Zb.“) od 1. apríla 1996 priznaný príspevok za službu,\nktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 3 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák.č. 328/2002 Z.z.“) považuje za\nvýsluhový dôchodok. Navrhovateľovi na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola\nzhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1970 do 27. septembra 1972 v\nI. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1. februára 1973 do 31. marca 1996 v I. kategórii\nfunkcií. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júla 2013 bol navrhovateľovi priznaný starobný\ndôchodok od 24. júla 2009, suma starobného dôchodku sa určila za dobu služby a za celé obdobie\ndôchodkového poistenia získaného do 23. júla 2009, t.j. do priznania starobného dôchodku. Odporkyňa\npoukázala na zovšeobecnený názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v Zbierke\n\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 55/2011 a uviedla,\nže suma starobného dôchodku k 24. júlu 2009, ktorý bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím zo dňa\n10. júla 2013, bola určená správne podľa zákona č. 421/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a\nčlánku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.\nV preskúmavanej veci krajský súd z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra\nSlovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho\nzabezpečenia Bratislava zistil, že Personálnym rozkazom vedúceho I. Oddelenia - I. Správy - Úradu\nvyšetrovania PZ, sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ číslo 1 zo dňa 6.marca\n1996 bol navrhovateľ dňom 31. marca 1966 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru, ktorým dňom končil služobný pomer. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\norgán sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p.: SC-31.053/5-96 zo dňa 23. apríla 1996 podľa § 119 a\n§ 120 zákona č. 410/1991 Zb. navrhovateľovi patrí od 1. apríla 1996 príspevok za službu 8 056,- Sk\nmesačne. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych\nčinností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPOU-OSZ-31.053-23/2013-VZ\nzo dňa 20. mája 2013 navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový\ndôchodok. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 25\nrokov a 63 dní, ktorá bola získaná od 01.10.1970 do 27.09.1972 v I. kategórii funkcií - základná vojenská\nslužba a od 01.02.1973 do 31.03.1996 v I. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru. Od 1. júla 2002\nbol príspevok za službu podľa § 124 ods. 3 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z.z. predpisov prekvalifikovaný\nna výsluhový dôchodok.\nNavrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 24. júla 2012 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 24.\njúla 2009. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 10. júla 2013 odporkyňa podľa § 65, § 274, §\n293z a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľovi od 24. júla 2009 priznala starobný dôchodok v sume\n452,60 € mesačne, ktorý k 1. januáru 2013 je vo výške 501,80 € mesačne. Navrhovateľ proti tomuto\nrozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, v dôsledku čoho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.\nNavrhovateľovi narodenému 7. februára 1951 nevznikol nárok na skorší odchod do dôchodku podľa V.\nčasti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len\n„zák.č. 100/1988 Zb.“), nakoľko dôchodkový vek podľa tohto zákona dovŕšil dňa 7. februára 2006 vo\nveku 55 rokov.\nV súvislosti s námietkou navrhovateľa, že odporkyňa pri určení výšky jeho starobného dôchodku\npostupovala aj podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach\n(ďalej len „Dohovor“) a jeho starobný dôchodok krátila, súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok NS SR č. 7 So/138/2011 z 15. augusta 2011 a rozsudok\nsp.zn. 9So/214/2008 z 28. októbra 2009, v ktorom NS SR vyslovil právny názor, ktorý je pre odporkyňu\nzáväzný, že musí postupovať podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo by inak mala chránená\nosoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho\nzabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku) môžu sa dávky podľa tohto\nDohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť\ndávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku a z článku 33 ods. 12 Dohovoru\nvyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného\nsystému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo\nvšeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku\n(príspevku za službu, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok). Príspevok za službu ako dávka\nsociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z\nosobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného\npomeru a na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia\nzapočítať aj doby, ktoré boli hodnotené na účely príspevku za službu a až po takom stanovení\nvýšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu\npovažovaného za výsluhový príspevok. V prípade navrhovateľa, s prihliadnutím na vyššie uvedené,\npríspevok za službu považovaný za výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu\nstarobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Súd preto konštatoval, že odporkyňa\nsprávne postupovala, keď s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nv súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru krátila priznaný starobný dôchodok navrhovateľa o sumu\npríspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a preto túto námietku neakceptoval.\nKrajský súd konštatoval, že odporkyňa správne postupovala, keď napadnutým rozhodnutím číslo XXX\nXXX XXXX X zo dňa 16. februára 2016 zamietla jeho žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, t.j. o\nzmenu výpočtu sumy starobného dôchodku, nakoľko suma starobného dôchodku k 24. júlu 2009, ktorý\nbol priznaný právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 17. júla 2013 bola správne\nurčená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a článku\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.\nKrajský súd ďalej upozornil na to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo\nveci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia\nodporkyne, proti ktorému navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil\nza predmet preskúmania, čo v tomto prípade bolo jednoznačne iba napadnuté rozhodnutie č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 16. februára 2016. V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že namietané doby\npoistenia boli navrhovateľovi podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí nedeliteľnú\nsúčasť právoplatného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 17. júla 2013 zhodnotené v plnom\nrozsahu, a preto túto námietku navrhovateľa neakceptoval. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd\nnapadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. februára 2016 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako\nvecne správne potvrdil.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., nakoľko\nnavrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania\nneprislúchajú.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu, že prvostupňový\nsúd a odporkyňa vec nesprávne právne posúdili, pričom nevychádzali zo skutočného stavu veci, resp.\nv dôsledku opomenutia niektorých závažných skutočností rozhodli v neprospech žalobcu.\nNavrhovateľ uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že vek 55 rokov dosiahol 7. februára\n2006 a zamestnaný bol najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 9 188 dní, t.j. 25 rokov a 63 dní\nv zamestnaní I. kategórie funkcií a v zamestnaní v III. pracovnej kategórii odpracoval 8 736 dní, t.j. 23\nrokov a 341 dní, spolu teda odslúžil a odpracoval 17 924 dní, t.j. 49 rokov a 39 dní. Zdôraznil, že krajský\nsúd neposúdil, či odporkyňa pri svojom rozhodovaní postupovala v súlade s ustálenou judikatúrou NS\nSR. Poukázal tiež na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odporkyne obsahuje pisárske chyby a\nformulácie, ktoré nedávajú zmysel.\nNavrhovateľ tiež uviedol, že žiadny vnútroštátny právny predpis neupravuje použitie Dohovoru v\npodmienkach Slovenskej republiky. Stotožnil sa s názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v\nrozhodnutí R 55/2011, že ak § 124 ods. 3 zák. č. 382/2002 Z.z. príspevky za službu, na ktoré vznikol\nnárok podľa § 119 až § 122 zák. č. 410/1991 Zb. používa termín ,,považuje sa“, tak aj naďalej takýto\npríspevok za službu podľa § 124 ods. 3 zák.č. 328/2002 Z.z. má charakter štátnej sociálnej dávky a nie\nje výsluhovým dôchodkom podľa § 38 a nasl. zák.č. 328/2002 Z.z., hoci sa za takýto dôchodok považuje.\nPodľa navrhovateľa nemožno opomenúť, že výkon služby ukončil v roku 1996 a určenie výšky príspevku\nza službu podľa § 119 ods. 1 a § 120 zák.č. 410/1991 Zb. je rozdielne od spôsobu stanovenia výšky\nvýsluhového dôchodku podľa § 39 zák.č. 328/2002 Z.z.\nNajvyšší súd SR sa v rozhodnutí R 55/2011 vyjadril aj k rozsahu krátenia, avšak nikdy nevyslovil,\nže možno starobný dôchodok krátiť o sumu príspevku za službu, ktorú dosiahol po jeho viacerých\núpravách (valorizáciách). Možno dôvodne usudzovať, že suma krátenia starobného dôchodku môže byť\nmaximálne v sume, v ktorej bol príspevok za túto službu priznaný, a teda v prípade navrhovateľa vo výške\n267,41021044 € (8 056,- Sk), pričom odporkyňa mu krátila starobný dôchodok o sumu 590,29339322 €.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že po uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ SR od 1. apríla\n1996 mu bol priznaný príspevok za službu podľa § 119 ods. 1 a § 120 zák.č. 410/1991 Zb., ktorý je\n\npoukazovaný MV SR, a ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ splnil\npodmienku veku pre nárok na starobný dôchodok dňa 7. februára 2006, keď dosiahol vek 55 rokov,\npričom po 1. júli 2002 už nebolo možné prihliadať na ustanovenia piatej časti zák.č. 100/1988 Zb., a teda\nby mu v žiadnom zo systémov dôchodkového zabezpečenia nebola zohľadnená odpracovaná doba v\nI. kategórii funkcií pre nárok na starobný dôchodok a tým aj dosiahnutie dôchodkového veku 55 rokov.\nVzhľadom na to, že navrhovateľ poberá príspevok za službu, ktorý sa za výsluhový dôchodok iba\npovažuje, podal si ako tisíce policajtov a vojakov pre ním, dňa 20. januára 2016 žiadosť o zvýšenie,\nresp. o nové prepočítanie starobného dôchodku za dobu jeho aktívnej vojenskej činnej služby a\npolicajnej služby, t.j. od 1. januára 1970 do 31. marca 1996, kde celkovo odslúžil 25 rokov a 63\ndní. Navrhovateľ zdôraznil, že z uvedeného jasne vyplýva, že jednak spĺňa základnú podmienku\npre vznik starobného dôchodku a jednak podmienku na nové prepočítanie dávky jeho starobného\ndôchodku v oveľa vyššej sume podľa ustanovenia § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Zároveň poukázal\nna to, že pri priznaní starobného dôchodku odporkyňa nebrala do úvahy, že navrhovateľ odvádzal\ndo všeobecného dôchodkového systému aj sumy z príjmov získaných z podnikateľskej činnosti ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba v období od 18. júna 1996 do 31. decembra 2006.\nS poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Sd/43/2016-67 zo dňa 18. októbra 2017 tak, že rozhodnutie\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. februára 2016 zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Zároveň\nžiadal odporkyni uložiť povinnosť nahradiť mu trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 533,36 €\nna účet advokátskej kancelárie do 3 dní.\nIII.\nVyjadrenie odporkyne\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody navrhovateľa nepovažuje za\nopodstatnené.\nZávery napadnutého rozhodnutia krajského súdu sú podľa názoru odporkyne vecne správne, a preto\nnavrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5Sd/43/2016-67 zo dňa 18. októbra 2017 podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nIV.\nPosúdenie veci odvolacím súdom\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom účinnosti tohto zákona, t.j. pred 1. júlom 2016, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nKeďže v prejednávanej veci ide o vec podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,\nodvolací súd ďalej konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s §\n250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.\nPodľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo\npoistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\nPodľa § 65 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej\nkategórie sa zachovávajú.\nPodľa § 119 ods. 1 zák.č. 410/1991 Zb. príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí za podmienok\nďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého\nz dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a/, b/, c/ alebo d/.\n\nPodľa § 120 ods. 1 zák.č. 410/1991 Zb. príspevok je 25% služobného príjmu, ak policajt vykonával\nslužbu aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší ukončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok\nzvyšuje o 1% služobného príjmu, najviac však do výšky 40% služobného príjmu.\nPodľa § 124 ods. 3 zák.č. 328/2002 Z.z. príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až\n122 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové\ndôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú\na) o 1,5% tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky,\nktoré boli priznané od 1. novembra 1991 do 31. decembra 1993,\nb) o 1% tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky,\nktoré boli priznané od 1. januára 1994 do 31. decembra 1995,\nc) o 0,5% tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky,\nktoré boli priznané od 1. januára 1996 do 31. decembra 1996,\nd) o 0,2% tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky,\nktoré boli priznané po 31. decembri 1996.\nPodľa článku 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa\nkrajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.\nOdvolací súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd\npreskúmajúc napadnutý rozsudok krajského súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v\nrozsahu odvolania, ktorým navrhovateľ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia konštatuje, že\nargumentácia navrhovateľa nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd potvrdil\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nodvolací súd uvádza nasledovné.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n16. februára 2016, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 20. januára 2013.\nV rozhodnutiach najvyššieho súdu bol opakovane vyslovený právny názor, že výsluhový príspevok\nnie je výsluhovým dôchodkom, ale sa zaň iba považuje a pri určení výšky starobného dôchodku je\npotrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu;\naž po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu\npríspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (viď napr. judikát R 55/2011, na ktorý\nodkazuje aj odporkyňa). Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za\nvýsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\npoistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia\n(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Preto je potrebné po určení\n\nvýšky starobného dôchodku so zohľadnením všetkých dôb dôchodkového poistenia vrátane dôb\nhodnotených na účely príspevku za službu, starobný dôchodok krátiť o sumu príspevku za službu,\npovažovaného za výsluhový dôchodok v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Iný prístup by znamenal\nneopodstatnené zvýhodnenie, pretože tá istá doba dôchodkového poistenia (zabezpečenia) by bola\nzhodnotená duplicitne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok\nsp.zn. 9So/214/2008 zo dňa 28. októbra 2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej\nrozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho\npredchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov\nalebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1\nods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán,\nale aj pre konajúci krajský súd.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že odporkyňa je pri výpočte výšky dôchodku viazaná platnými\nprávnymi predpismi a ustálenou súdnou judikatúrou, pričom odvolací súd má za preukázané, že\nodporkyňa pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľa takto postupovala. Pochybnosti\nnavrhovateľa o správnosti výpočtu sumy jeho starobného dôchodku vo vzťahu k uplatniteľnosti čl.\n33 ods. 2 Dohovoru, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením a pocitmi, nezakladajú dôvod na\nspochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Námietky navrhovateľa preto\nodvolací súd nepovažoval za dôvodné.\nZ obsahu dávkového spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľovi na základe jeho žiadosti\nzo dňa 24. júla 2009 o priznanie starobného dôchodku, bol rozhodnutím odporkyne č. 510 207 1730\n0 - I. zo dňa 10. júla 2013 od 24. júla 2009 priznaný starobný dôchodok v sume 452,60 € mesačne,\nktorý bol k 1. januáru 2013 vo výške 501,80 € mesačne. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 20. januára\n2016 požiadal o zmenu výpočtu sumy starobného dôchodku od 20. januára 2013, ktorú odporkyňa\nnapadnutým rozhodnutím zamietla.\nMedzi stranami nebolo sporné, že navrhovateľ dôchodkový vek 55 rokov dovŕšil dňom 7. februára 2006.\nV zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánu sociálneho zabezpečenia\nBratislava č.p.: SC-31.053/5-96 zo dňa 23. apríla 1996 podľa § 119 ods. 1 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb.\nnavrhovateľovi patrí od 1. apríla 1996 príspevok za službu vo výške 267,41 € (8 056,- €) mesačne, ktorý\nsa od 1. júla 2002 považuje podľa § 124 ods. 3 písm. c/ zák.č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok,\nčím u neho došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového\nzabezpečenia (poistenia).\nZ oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a\nosobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo SPOU-OSZ-31.053-23/2013-VZ zo dňa\n20. mája 2013 vyplýva, že na určenie sumy priznanej dávky bola u navrhovateľa zhodnotená doba\nslužobného pomeru v rozsahu 25 rokov a 63 dní, ktorá bola získaná od 01.10.1970 do 27.09.1972 v\nI. kategórii funkcií - základná vojenská služba a od 01.02.1973 do 31.03.1996 v I. kategórii funkcií príslušník Policajného zboru.\nKeďže navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 <. Z.z. nevznikol a jeho\npríspevok za službu sa za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/> Z.z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. <.\nnie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný\ndôchodok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/131/2011 <. zo dňa 22.08.2012).\nZ čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného\nako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok\nzo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného\nsystému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia. U navrhovateľa došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch dôchodkového\npoistenia. Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli\n\nhodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku\nv osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.\nJe potrebné zdôrazniť, že zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 <. Z.z. zabezpečiť, aby\npomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby vojakom bola doba profesionálnej služby\nhodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že\númyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,\nktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia\n(zabezpečenia). Keďže navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový\ndôchodok podľa zák.č. 328/2002 <. Z.z., aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa správne pri\nrozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o zmenu výpočtu sumy starobného dôchodku túto žiadosť zamietla,\nnakoľko suma starobného dôchodku k 24. júlu 2009, ktorý bol priznaný právoplatným rozhodnutím bola\nsprávne určená, keď najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky\ndoby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne postupovala v súlade s čl. 33 Dohovoru a\nsumu starobného dôchodku krátila v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby.\n„Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku\npriznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal v osobitnom\nsystéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý, ako je vyššie uvedené, má\nod dovŕšenia dôchodkového veku charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.\nPostup odporkyne potom nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie\nje nakoniec ani v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané\nhmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje odvolací súd za\nzákonný“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/171/2014 <. zo dňa 26.02.2016).\nV tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku sp.zn. 9So/176/2015\n<. zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku\nzo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového\npoistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté\nhrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku\nkrátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového\npríspevku, považovaného za výsluhový dôchodok“.\nKrajský súd správne poukázal na to, že sa môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia\nodporkyne, proti ktorému navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak\noznačil za predmet preskúmania. Krajský súd tiež správne konštatoval, že namietané doby poistenia\nboli navrhovateľovi podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť\nprávoplatného rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 17. júla 2013 zhodnotené v\nplnom rozsahu.\nPreto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom odporkyne, že jej\npreskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a práv navrhovateľa, tento jeho názor\npovažoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.\nOdvolací súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.\n2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nToto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}