{"guid": "80fb42ad-3ccd-475d-b75b-b8f787fa8d39:ffdfadc1-e0a9-4e4d-90a0-00115754d61f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200370.1", "spisova_znacka": "10Sžk/14/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/14/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 10Sžk/14/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200370.1", "identifikacne_cislo": "1016200370", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffdfadc1-e0a9-4e4d-90a0-00115754d61f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200370.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200370.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200370.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/14/2018\n1016200370\n30. 01. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200370.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mgr. Et. Mgr. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia sp. zn. KRPZ -BB- VO2-1-004/2015-PK zo dňa 13 .marca 2015, o kasačnej\nsťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/45/2016 - 57 zo dňa 12.\njúla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici spis. zn. KRPZ -BBVO2-1-004/2015-PK zo dňa 13.03.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) bolo posúdené\nodvolanie sťažovateľa proti disciplinárnemu rozkazu Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom\nč. 1 zo dňa 16.01.2015 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bolo sťažovateľovi\npodľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie tak, že\nodvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené. Disciplinárne opatrenie bolo\nsťažovateľovi uložené za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého\nsa dopustil tým, že ako nadriadený nezabezpečil prerozdelenie prezentačných predmetov (kalendárik\nna rok 2015 a jednorazové alkotesty na orientačné zistenie alkoholu vo vydychovanom vzduchu) na\njednotlivých obvodných oddeleniach PZ v rámci Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, ako aj\nnásledné rozdávanie počas vianočných sviatkov a „Týždňa bezpečnosti na cestách Banskobystrického\nkraja“, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s vydaným príkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Banská\nBystrica č. KRPZ-BB-KDI-9-151/2014 zo dňa 24.11.2014 v čase od 22.12.2014 do 28.12.2014. Týmto\nkonaním mal menovaný porušiť časť I. písm. a) bod 1 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách\nna zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, ako aj základnú povinnosť policajta podľa §\n48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z.\n2. Rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že dňa 17.12.2014 riaditeľ okresného riaditeľstva plk. Ing. L. X.\nzvolal poradu, ktorej sa zúčastnili riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Žiari nad Hronom, pplk.\n\nMgr. L. E., vedúci oddelenia výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu mjr. JUDr. U. U. a riaditeľ\nodboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva - sťažovateľ- za účelom oboznámenia sa s „Týždňom\nbezpečnosti na cestách Banskobystrického kraja“ v čase od 22.12.2014 do 28.12.2014, ktorého cieľom\nbolo predchádzať vzniku dopravných nehôd a následkom na životoch, zdravia a majetku a preventívne\npôsobiť na všetkých účastníkov cestnej premávky. Súčasťou dopravno-preventívnej akcie bolo aj\nrozdávanie prezentačných predmetov tým účastníkom cestnej premávky, ktorí jazdili disciplinovanie a\nnespáchali priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Riaditeľ okresného riaditeľstva\nodovzdal tieto prezentačné predmety vedúcemu oddelenia výkonu služby okresného dopravného\ninšpektorátu a uložil mu pokyn rozdeliť ich na okresný dopravný inšpektorát a odbor poriadkovej\npolície okresného riaditeľstva, čo mjr. JUDr. U. U. aj splnil a približne polovicu odovzdal riaditeľovi\nodboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva. Ďalej bola na porade riaditeľov odboru poriadkovej\npolície okresného riaditeľstva uložená úloha uvedené prezentačné predmety rozdeliť po jednotlivých\nobvodných oddeleniach PZ v rámci okresného riaditeľstva. Plnenie úlohy smerovalo k zabezpečeniu\nvýkonu služby počas s „Týždňa bezpečnosti na cestách Banskobystrického kraja“ v čase od 22.12.2014\ndo 28.12.2014. Dňa 19.12.2014 v čase o 07.30 hod. riaditeľ okresného riaditeľstva uložil zástupcovi\nriaditeľa okresného riaditeľstva pplk. Ing. U. P.lohu, zistiť stav prezenčných materiálov po jednotlivých\nobvodných oddeleniach PZ a na okresnom dopravnom inšpektoráte. Následne zástupca riaditeľa\nokresného riaditeľstva informoval riaditeľa okresného riaditeľstva, že sťažovateľ uvedené prezentačné\npredmety odovzdal len na Obvodné oddelenie PZ Žiar nad Hronom. Riaditeľ okresného riaditeľstva\nsi túto informáciu overil u zástupkyne riaditeľa pre výkon služby Obvodného oddelenia PZ Žiar nad\nHronom mjr. Mgr. C. M., ktorá uviedla, že uvedené prezentačné predmety už boli rozdané účastníkom\ncestnej premávky počas dňa 18.12.2014 príslušníkmi PZ zaradenými na Obvodné oddelenie PZ Žiar\nnad Hronom.\n3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k námietkam uviedol, že sťažovateľovi nebolo odopreté právo\nnahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisky v súlade s § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Pokiaľ\nsplnenie uloženej úlohy považoval za protizákonné, mal postupovať v zmysle § 48 ods. 4 predmetného\nzákona a tým si splniť povinnosť a upozorniť na to nadriadeného. Výklad k ustanoveniam nariadenia MV\nSR č. 33/2014 s disciplinárnym konaním nesúvisí, považoval ho za účelové. Skonštatoval že námietky\nsú neodôvodnené, prvostupňové správne rozhodnutie považoval za preskúmateľné a vydané v súlade\nso zákonom.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave po\npreskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:\n- právne irelevantné je všeobecné konštatovanie, že za porušenie údajného pokynu sa nikdy neviedlo\ndisciplinárne konanie proti inej osobe. Musí byť pritom konkretizované, ktoré právo sťažovateľa\nvyplývajúce zo služobného pomeru malo byť konaním žalovaného porušené a na základe ktorého\nz kritérií uvedených v § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa tak malo stať. Rovnako predmetom\ndisciplinárneho konania bolo disciplinárne previnenie konkrétneho policajta (sťažovateľa). Je pritom\npotrebné uviesť, že nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou,\navšak musí byť zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí (napr.\nrozsudok NS SR 10Sžo/202/2015).\n- vzhľadom na to, že správne trestanie preberá zásady trestného konania, je potrebné tieto aplikovať aj\npre zistenie totožnosti skutku, resp. či v konkrétnej veci ide o jeden alebo viac rôznych a samostatne\nposudzovaných skutkov. V danom prípade bolo nepochybné, že od začatia disciplinárneho konania voči\nsťažovateľovi bola totožnosť skutku / pre ktorý sa voči nemu viedlo disciplinárne konanie a za ktorý bolo\nsťažovateľovi uložené disciplinárne opatrenie/ zachovaná.\n- procesné práva v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. neboli porušené.\n- ako čiastočne dôvodnú je možné považovať námietku sťažovateľa v časti preskúmateľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu z hľadiska dôvodov pre uloženie disciplinárneho opatrenia vo forme písomného\npokarhania podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. Aj keď je možné zo stručného\n\nodôvodnenia uloženia disciplinárneho opatrenia vyvodiť, že vzhľadom na najmiernejšiu formu uloženého\ndisciplinárneho opatrenia je zrejmé, že si sťažovateľ doposiaľ riadne plnil svoje služobné povinnosti, je\ndôležité na tomto mieste uviesť, že správny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahrádzať\nsprávnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov.\nNapriek tomuto uvedenému nedostatku však považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie aj v časti\nuloženia disciplinárneho opatrenia za zákonné.\n- nedošlo k takým porušeniam sťažovateľom namietaných zákonných ustanovení, na základe ktorých by\nsúd považoval za potrebné žalobe vyhovieť. Konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia\nbolo vykonané v súlade so zákonom. Žalovaný tiež rešpektoval zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej\npravdy, princíp rovnosti zbraní a princíp nezneužitia uváženia. Správne orgány náležite zistili skutkový\nstav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady.\n- žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z úradných záznamom plk. Ing. L. X., pplk. Mgr. L.\nE. a mjr. JUDr. U. U.. Zhodne z nich vyplýva úloha, ktorú im uložil riaditeľ OR PZ k splneniu príkazu\nriaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici evidovaného pod č. KRPZ-BB-KDI-9-151/2014 zo\ndňa 24.11.2014. Úplne bol zistený skutočný stav veci.\n- úvaha správneho orgánu, že ak by pokyn riaditeľa okresného riaditeľstva PZ nebol na porade presne\nstanovený, sťažovateľ by prezentačné predmety neodovzdal ani na Obvodné oddelenie PZ ZH, bola\nopodstatnená.\n- argumentáciu sťažovateľa ohľadne nesúladu pokynu riaditeľa OR PZ ZH na porade dňa 17.12.2014 s\npredpisom MV SR č. 33/2014 rovnako považoval súd za právne irelevantnú, pretože v predmetnej veci\nišlo evidentne o ústny príkaz nadriadeného policajta. Ak považoval ústny príkaz nadriadeného policajta\nza nezákonný, mal zákonom uloženú povinnosť na túto skutočnosť nadriadeného upozorniť (§ 48 ods.\n4 zákona č. 73/1998 Z. z.), čo však neurobil. Z administratívneho spisu, predovšetkým z výpovedí\noznačených svedkov, vyplynuli skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces,\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- súd nevychádzal zo skutkového stavu veci, ktorý bol zistený v správnom konaní, pretože nemal k\ndispozícii administratívny spis. O tom svedčí obsah súdneho spisu, ktorý si sťažovateľ vyžiadal.\n- sťažovateľ spis z disciplinárneho konania ako aj prvostupňové správne rozhodnutie predložiť nemohol\nz dôvodu, že žalovaný mu spis ako aj rozhodnutia vo fotokópii odmietol sprístupniť.\n- námietku vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania súd hodnotil ako právne irelevantnú,\npričom s úvahou súdu v bode 21 sa stotožniť nemožno. Sťažovateľ tento žalobný dôvod podrobne v\nžalobe vymedzil.\n- súd nesprávne aplikoval § 56 ods. 2, § 241 ods. 1, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Odôvodnenie sankcie\nje nevyhnutnou súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Ak absentuje potom je rozhodnutie\nnepreskúmateľné a nemožno vylúčiť možnosť, že na nápravu policajta a obnovenie služobnej disciplíny\npostačovala výčitka.\n- pod bodom 23. súd uvádza rozsiahly počet konštatácií, ktoré sa nezakladajú na pravde.\n- súd nerozlišoval medzi pokynom a príkazom nadriadeného. Sťažovateľ v žalobe hovoril výhradne o\npokyne. Nariadenie č 33/2014 upravuje vydávanie pokynov ako takých a z jeho ustanovení nemožno\nvyvodiť, že sa nevzťahuje na vydávanie ústnych pokynov.\n\n- žiadny pokyn, pre ktorý bol potrestaný mu vydaný nebol.\n- ak by sa súd oboznámil s administratívnym spisom bol by nútený konštatovať, že výpovede svedkov\nnie sú v logickej a právnej jednote s preskúmavaným ako aj prvostupňovým rozhodnutím.\n7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nB)\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s právnym názorom sťažovateľa nesúhlasí\na má za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by\nboli dôvodom na jeho zrušenie, ale iba cituje svoj právny názor. V plnom rozsahu sa žalovaný pridržiaval\nsvojho písomného stanoviska k podanej žalobe zo dňa 02.05.2016 a navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť\nzamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú\nmu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne\noboznámený.\nPodľa § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo\npokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na\nto nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu,\nmusí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje,\nak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia,\npríkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi\nbezodkladne vyššiemu nadriadenému.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností\npolicajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\nPodľa § 56 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť\nvždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho\nopatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho\nnásledky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\nPodľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,\naby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady.\n\nPodľa § 233 ods. 2 cit. zákona oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti\nbez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou\nprotokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.\nPodľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nPodľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane\núčastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a\norganizácií, listiny, veci a obhliadka.\nPodľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 241 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi\npredpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní.\nPodľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nPodľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n10. Sťažovateľ na prvom mieste namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím\nna zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky)\nmusí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto\nsformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu\nprejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny\nskutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. Sťažovateľ taktiež namietal, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, kasačný súd uvádza, že pojem \"právo na spravodlivý proces\" nahrádza doterajší pojem \"odňatie\nmožnosti konať pred súdom\", nakoľko obsahové znaky pojmu \"právo na spravodlivý proces\" vyplývajú\nz konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nv zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná\nvada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,\nbude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.\n12. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci ani nesprávny\nprocesný postup majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Námietky v kasačnej\nsťažnosti sú založené najmä na skutočnosti, že podľa názoru sťažovateľa krajský súd nemal k\ndispozícii administratívny spis a preto dôvody súdu nevychádzajú zo skutkového stavu zisteného v\nadministratívnom konaní.\n13. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, ktorého prílohu tvorí spis ako prvostupňového správneho\norgánu tak aj žalovaného, zistil, že administratívny spis bol krajskému súdu doručený dňa 05.05.2016\nspolu s vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 02.05.2016 čo vyplýva aj z predmetného vyjadrenia\n\n(č. l. 49). Sťažovateľovi bola zaslaná na základe jeho žiadosti fotokópia súdneho spisu k predmetnému\nkonaniu, z ktorej táto skutočnosť taktiež vyplýva, konkrétne zo spisového prehľadu, kde v časti „Zoznam\npripojených spisov“ je uvedené, že súčasťou je spis Ministerstva vnútra SR: KRPZ-BB-VO2-1-004/15PK, s dátumom pripojenia 05.05.2016. Vzhľadom na uvedené sú tvrdenia sťažovateľa neopodstatnené\na bezpredmetné.\n14. Čo sa týka neumožnenia vyhotovenia kópii z administratívneho spisu zo strany správneho orgánu,\nzákon č. 73/1998 Z. z. upravil v § 237 ods. 2 spôsob využitia práva účastníka konania tak, že účastníci\nkonania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Toto\nprávo sťažovateľa bolo úkonom zo dňa 13.01.2015 rešpektované. Osobitný predpis (zákon č. 73/1998\nZ. z.), podľa ktorého bol žalovaný povinný postupovať mu neukladá povinnosť umožniť účastníkovi\nkonania vyhotovovať si zo spisu kópie. Právo na vyhotovenie kópií spisov vyplýva účastníkom správneho\nkonania, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (ďalej len „Správny\nporiadok“), ktorého aplikácia je v konaniach podľa zákona č. 73/1998 Z. z. vylúčená (§ 247a cit. zákona).\nUvedený postup je síce príliš formalistický, avšak kasačný súd sa aj v tomto prípade stotožňuje s\nnázorom správneho súdu, že sťažovateľ sa s podkladmi pre rozhodnutie mal možnosť oboznámiť, a\nak aj žalovaný, riadiac sa prísne textom zákona mu neumožnil robiť si kópie zo spisu, nemožno túto\nvadu považovať za takú, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\nV tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces\na odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka\n(m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/94/2015 z 22.02.2017, sp. zn.\n8Sžo/92/2015 z 30. 3. 2017, 3Asan/3/2016 z 21.03. 2018, sp. zn. 1Sžsk/5/2017 20.02.2018...)\n15. Kasačný súd dáva do pozornosti, že policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy\nuložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nv štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a\nh/ predmetného zákona). Z obsahu služobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1\nzákona o štátnej službe vyplýva, že policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily a\nschopnosti vynaloží na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením\nvlastného života; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi. Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru poskytuje\npríslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere,\nresp. kladie na príslušníkov Policajného zboru vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie\nzákona.\n16. V predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom\nv napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko\nkrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery\ns ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje. Sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený žalovaným a s ktorým sa stotožnil aj krajský\nsúd, a preto za takýchto skutkových okolností preskúmavané rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru\nkasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak\nkrajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup\nako aj rozhodnutie žalovaného považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie\nsúdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n17. K námietke ohľadne uloženia výčitky miesto písomného pokarhania súd konštatuje, že písomné\npokarhanie, aj keď je disciplinárnym opatrením, je len prostriedkom výchovného pôsobenia upozornením nemajúcim povahu trestu. Príslušníka, ktorému bolo uložené, nepostihuje na majetku či\npeňažných služobných nárokoch a ani neovplyvňuje jeho služobné postavenie. Ide čisto o hodnotiace\nstanovisko služobného orgánu (nadriadeného) k stavu splnenia či nesplnenia konkrétnej služobnej\npovinnosti. Písomné pokarhanie ako najnižšie disciplinárne opatrenie [§ 53 písm. a) cit. zákona] je\nprostriedkom výchovného pôsobenia - upozornením, ktoré nemá povahu trestu Posúdenie závažnosti\ndisciplinárneho previnenia pri rozhodovaní o uložení druhu disciplinárneho opatrenia z hľadiska\nmožností nápravy policajta a obnovenie služobnej disciplíny podlieha správnej úvahe konajúceho\nslužobného orgánu, ktorý pri rozhodovaní prihliada na zákonné kritériá pre ukladanie disciplinárnych\nopatrení - povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\n\nzavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Pri preskúmavaní rozhodnutia\nvydaného na základe správneho uváženia súd skúma iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom; súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nUloženie druhu disciplinárneho opatrenia je výlučne v kompetencii nadriadeného. Súd je toho názoru,\nže žalovaný pri rozhodovaní o postihu sťažovateľa za spáchané disciplinárne previnenie postupoval\nplne v medziach zákona, jeho správna úvaha o druhu disciplinárneho opatrenia uloženého sťažovateľovi\nnevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom a bola pre účely jeho preskúmania súdom\ndostatočne odôvodnená. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že uloženie najmiernejšieho\ndisciplinárneho opatrenia za skutok, ktorý je disciplinárnym previnením, nemožno považovať za\nneprimerané či nedovoleným spôsobom poškodzujúce práva a záujmy sťažovateľa.\n18. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej\núpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva,\nadministratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy\nprávo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku\nrozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený\nurčitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Kasačný súd sa stotožňuje s\nnázorom krajského súdu, že v predmetnej veci od začatia disciplinárneho konania voči sťažovateľovi\nbola totožnosť skutku / pre ktorý sa voči nemu viedlo disciplinárne konanie a za ktorý bolo sťažovateľovi\nuložené disciplinárne opatrenie/ zachovaná. Vzhľadom na uvedené súd v danej veci dospel k záveru, že\ndisciplinárny rozkaz, ktorým bolo sťažovateľovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a/ disciplinárne opatrenie\nspĺňa obsahové náležitosti rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1, 2 a 3 zákona o štátnej\nslužbe. Vychádza zo skutočného stavu veci, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Je\nv ňom uvedené, kto ho vydal, dátum vydania a označenie sťažovateľa. Je preto nedôvodná námietka\nsťažovateľa vo vzťahu k nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia.\n19. Nariadenia, príkazy, pokyny či rozkazy musí príslušník Policajného zboru plniť bez ohľadu na ich\nformu, či už ústnu alebo písomnú, nakoľko vyžadovanie písomnej formy príkazu či pokynu v každom\nprípade by bolo v rozpore s účelom predmetného zákona. V zákone č. 73/1998 Z.z. je jednoznačne\nustanovené, v ktorých prípadoch sa obligatórne vyžaduje písomná forma (napr. § 48 ods. 4, § 48a\nods. 10-11 atď.) Za pomoci výkladového pravidla „argumentum o contrario“ možno dospieť k záveru,\nže v ostatných prípadoch zákon písomnú formu nevyžaduje. Čo sa týka namietanej nezákonnosti\nvydaného pokynu, sťažovateľ mal zákonnú povinnosť zakotvenú § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nak sa domnieval že pokyn je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, upozorniť na\nto nadriadeného, čo sťažovateľ neurobil a preto namietané skutočnosti kasačný súd vyhodnotil ako\nnedôvodné.\n20. Námietka ohľadom nerovnakého zaobchádzania zo strany správnych orgánov je v predmetnom\nkonaní irelevantná vzhľadom na to, ž predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,\nktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie osobe sťažovateľa. Navyše, ak sa u niektorého z policajtov\nnepostupuje v súlade so zákonom, to neznamená, že v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania\nby malo byť, aby sa takto postupovalo vo vzťahu k všetkým policajtom.\n21. Vo svetle uvedeného, námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný\nsúd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nKrajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a\nnenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Z uvedeného\ndôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n22. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fb7c3981-3cfb-4c9f-bc00-d849c82ee314:511c0dda-50ba-4632-923e-9784857dab70", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7014200299.3", "spisova_znacka": "3Asan/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/3/2016 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7014200299.3"}], "citovane_v": []}