{"guid": "994fd6b7-2e87-4062-b89a-a636156ce7d8:d9618141-358c-427a-9663-8c94a2d69c7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200311.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/45/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/45/2018 z 11. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2019, sp. zn. 6Sžfk/45/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200311.1", "identifikacne_cislo": "1016200311", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2019-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9618141-358c-427a-9663-8c94a2d69c7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200311.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200311.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200311.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/45/2018\n1016200311\n11. 09. 2019\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200311.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci sťažovateľa:\nJuraj Kočiš, so sídlom Obchodná č. 19, 900 24 Veľký Biel, IČO: 32 823 665, právne zastúpený: JUDr.\nJozefom Madejom, so sídlom Laurinská č. 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 58960/2016 zo dňa 20. januára 2016, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6S/37/2016-121 zo dňa 21. júna 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S/37/2016-121 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa\nust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 58960/2016\nvydaného dňa 20.01.2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava\nč. 1382815/2015/91044/06 zo dňa 29.09.2015.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že zo svojej činnosti mal za preukázané, že na Krajskom\nsúde v Bratislave prebieha viacero súdnych konaní, v ktorých vystupuje ten istý žalobca a ten istý\nžalovaný. Predmetom týchto rozhodnutí je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a\njemu predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Bratislave,\nvyrúbenie rozdielu DPH za obdobie január až august 2008.\n3. V tomto prípade preto Krajský súd v Bratislave poukazoval na ust. § 140 SSP vo veciach toho istého\nžalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, pričom\nv odôvodnení svojho rozsudku poukázal najmä na právny názor v totožných, skôr rozhodnutých veciach.\n4. Ďalej krajský súd uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením a záverom správneho\nsúdu vyplývajúceho z náležite zisteného skutkového stavu veci ako bol opísaný vo vynesenom rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, v konaní sp.zn. 2S/37/2016 a pokladal ho za plne aplikovateľný na\n\nprejednávanú vec, pričom jediným rozdielom medzi prejednávanou vecou a vecou vedenou pod sp.zn.\n2S/37/2016 je, že v konaní pod sp.zn. 2S/37/2016 vystupovala v pozícii dodávateľa spoločnosť GEWEX\ns.r.o., a v prejednávanej veci jej miesto v reťazci obchodov zaujala spol. BDL Logistik s.r.o.\n5. Správne orgány v konaní jednoznačne preukázali, že zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach,\nna ktorých ako dodávateľ bola uvedená spoločnosť BDL Logistik s.r.o., neboli v skutočnosti realizované\ntouto spoločnosťou. Súd uviedol, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené subjektom uvedeným na faktúre. Spoločnosť BDL Logistik s.r.o. však\nnepreukázala splnenie jednej zo základných podmienok, a to nadobudnutie tovarov z krajiny EÚ Česká republika od spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o., t.j. nadobudnutie práva nakladať\nako vlastník s tovarom uvedeným na vyhotovených faktúrach. Správca dane správne vyhodnotil\nvykonané dokazovanie, keď konštatoval, že zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých\nje ako dodávateľ uvedená spoločnosť BDL Logistik s.r.o., neboli uskutočnené dodávateľom na nich\nuvedeným. Na takéto konštatovanie nadväzuje aj zistená skutočnosť, že spoločnosť EUROCOOP\nspotrebné družstvo v likvidácii v kontrolovanom období deklarovala nadobudnutie tovaru práve od\nspoločnosti BDL Logistik s.r.o., ktorá podľa vykonaného dokazovania však daný tovar nenadobudla.\nVšetky predložené účtovné doklady deklarujúce dodanie tovaru od spoločnosti BDL Logistik s.r.o., pre\nodberateľa spoločnosť EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii boli vystavené na základe reálne\nnevykonaných obchodov, čo ani žalobca v žalobe nespochybnil. Uvedené sa týka aj účtovných dokladov\nspoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii týkajúcich sa posudzovaného obdobia júl 2008,\nna ktorých bolo EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii uvádzané ako dodávateľ žalobcu. Žalovaný\nprijal správny záver, že daň na dokladoch môže byť odpočítateľná len ak osoba, ktorá je uvedená ako\ndodávateľ na faktúre, je zároveň identická s osobou, ktorá aj reálne dodala tovar odberateľovi. Uvedená\npodmienka v tomto prípade splnená nebola. Dôvodom nepriznania odpočtu DPH bola neexistencia\nzdaniteľných obchodov spoločnosťami BDL Logistik s.r.o. a EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii,\nktoré vo vykonštruovanom reťazci vystavili faktúry, z ktorých si daňový subjekt (žalobca) uplatnil\nodpočítanie dane.\n6. Krajský súd konštatoval, že správca dane a žalovaný správne skúmali náležitosti faktúr, ktoré\nako doklady pre uplatnenie odpočtu DPH v zdaňovacom období júl 2008 predložil žalobca, teda aj\ndodávateľský subjekt vystavujúci faktúru (§ 71 zákona č. 222/2004 Z.z.).\n7. Obranu žalobcu o tom, že sa kontaktoval s obchodným riaditeľom spoločnosti Jatky Moravský\nKrumlov, spol. s r.o., (producent dodávaného tovaru - mäsových výrobkov) K., za účelom uzatvorenia\npriamej obchodnej spolupráce ohľadom dodávok tovaru s vylúčením spoločnosti EUROCOOP,\nspotrebné družstvo v likvidácii krajský súd vyhodnotil ako účelovú.\n8. Krajský súd vyslovil záver, že žalobca vedel alebo minimálne mohol vedieť, že sa zúčastňuje\ndaňového podvodu, a preto žiadal o vylúčenie spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v\nlikvidácii z dodávateľského reťazca a domáhal sa priamej obchodnej spolupráce s dodávateľom mäsa\nspoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. a až keď bol jeho návrh na priamu spoluprácu zo\nstrany spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. odmietnutý, obchodné aktivity so spoločnosťou\nEUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, ukončil.\n9. Správny súd, vzhľadom na uvedené konštatoval, že pokiaľ si platiteľ (žalobca) uplatnil nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný aj preukázať, že mu tovar dodala spoločnosť\nuvedená na faktúre. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že tovar spoločnosťami BDL Logistik s.r.o.\na EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii dodaný žalobcovi nebol. Išlo teda o fiktívny fakturačný tok\na ak týmto spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobcovi, ani žalobcovi\nnemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Z tohto aspektu považoval krajský súd argumentáciu\nžalobcu o vedomosti/nevedomosti o fiktívnej ekonomickej činnosti, v rámci dodávateľského reťazca,\nirelevantnú.\n10. Záverom správny súd uviedol, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania.\nMal za to, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili\nskutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom\nkonaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je náležite\nodôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými\n\nv odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne\nvyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade\ns § 190 SSP zamietol.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n11. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca, v postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ) dňa 03.09.2018 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal\nzrušenia vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave a vrátenia veci na ďalšie konanie,\neventuálne, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkrajského súdu, keď v skutkovo a právne rovnakých konaniach vydal rozdielne rozhodnutia, ďalej\nsťažovateľ namietal odchýlenie sa krajského súdu od európskej judikatúry.\n12. Sťažovateľ opakovane uvádzal, že tovar bol dodávaný reálne a bolo za neho reálne zaplatené\na keďže sťažovateľovi nevyhovovala platba ihneď pri dodaní tovaru, tak chcel nadviazať priamu\nspoluprácu s Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. Tým by sa v budúcnosti vyhol obchodovaniu so\nspoločnosťami, ktoré si podľa správcu dane neplnia daňové povinnosti. Pokiaľ by mal priamo sťažovateľ\nprospech z toho, že tovar ide tokom cez dotknuté spoločnosti, tak by nenavrhoval priamy obchodný\nkontakt s dodávateľom z Čiech. Skutočnosť, že tovar reálne existoval, podľa jeho názoru preukazuje aj\nvyšetrovanie Národnej kriminálnej agentúry, Národná kriminálna jednotka finančnej polície, expozitúra\nStred.\n13. Pokiaľ krajský súd poukázal na to, že sťažovateľ sa mohol dozvedieť, že niečo nie je v poriadku,\nkeďže subjekt Jatky Moravský Krumlov spol. s r.o. trval na zachovaní toku tovaru cez uvedené\nspoločnosti, tak áno, túto skutočnosť sťažovateľ vedieť mohol, ale až v okamihu, keď sa dozvedel,\nže tok tovaru musí byť zachovaný cez spomínané spoločnosti, inak sa žiadna spolupráca nekoná. To\nznamená, že do tohto momentu, teda v čase uskutočnenia predmetných obchodov, o tejto skutočnosti\nsťažovateľ nevedel a následne už cez predmetný obchodný reťazec tovar neodoberal. Má za to, že\nrozsudok vychádza z nesprávnej úvahy, že sťažovateľ o podvodnom konaní vedel, že bol jeho súčasťou\ndobrovoľne a mal z neho prospech. Z tohto dôvodu považuje sťažovateľ rozsudok Krajského súdu v\nBratislave za nesprávny, nezákonný a zmätočný.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.09.2018 uviedol, že krajský súd vo veci\nrozhodol správne a vyvodil správne právne závery. Má za to, že boli naplnené podmienky neuznania\nodpočítania dane z deklarovaných obchodov. Navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažností ako\nnedôvodnú zamietol a účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.\n15. Dňa 30.04.2018 doručil právny zástupca sťažovateľa Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie k\nvyjadreniu žalovaného (repliku), v ktorej chcel poukázať na skutočnosti, ktoré žalovaný vo svojom\nvyjadrení opomenul, resp. ich uviedol so značnými nepresnosťami a vyvodil nesprávne právne závery.\nMá za to, že z vykonaného dokazovania vyplývajú presne opačné závery, k akým prišiel správca dane.\nZdôrazňuje, že nie sťažovateľ chcel byť súčasťou obchodného reťazca a nie sťažovateľ vyžadoval,\naby do obchodnej spolupráce boli zapojené ďalšie subjekty, ale boli to práve osoby konajúce za\nspoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o., ktoré odmietli priamu spoluprácu a trvali na zachovaní\nobchodovania v rámci existujúceho obchodného reťazca. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že sťažovateľ\nnásledne spoluprácu ukončil. Pokiaľ by bol sťažovateľ ten, kto mal mať prospech z obchodného reťazca\nako je to mylne uvedené v rozhodnutí správcu dane, bolo by nelogické, aby sa pokúšal takúto spoluprácu\nukončiť. Sťažovateľ zotrváva na podanej kasačnej sťažnosti a navrhuje zrušenie rozhodnutia žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobu v zákonnej lehote (§ 442 ods. 2, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému\n\nje kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 445 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 11.09.2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/37/2016-121\nzo dňa 21.06.2018, ktorým krajský súd podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. zamietol žalobu,\nktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 58960/2016,\nvydaného dňa 20.01.2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie správcu dane č.\n1482815/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015.\n18. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím Daňového\núradu v Bratislave bol sťažovateľovi vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie júl 2008 vo výške 11 572,79 Eur.\n19. Správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti EUROCOOP\nspotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013 EUROCOOP spotrebné družstvo) z dôvodu, že predmetný\ntovar nebol touto spoločnosťou dodaný. Daňový úrad v Bratislave vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie.\nPri výkone kontroly, ktorá bola začatá podľa ust. § 46 ods. 3 daňového poriadku, preveril predložené\ndoklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty a podané daňové priznanie za predmetné zdaňovacie\nobdobie. Správca dane zistil, že si daňový subjekt odpočítal daň z pridanej hodnoty z prijatých faktúr\nza nákup bravčového mäsa od dodávateľa EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii. Na základe\nvýsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodávky\nmäsa od vyššie uvedenej spoločnosti z dôvodu, že predmetný tovar nebol touto spoločnosťou reálne\ndodaný. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že jediným cieľom deklarovaných tvrdení, na základe\nvyhotovených faktúr a podporných dokladov, bolo získanie daňovej výhody pre daňový subjekt.\n20. Správca dane postupoval v danej veci podľa ust. § 46 ods. 3 Daňového poriadku, začal daňovú\nkontrolu na základe žiadosti Prezídia policajného zboru o súčinnosť a výkon daňových kontrol č. PPZBOK-S-143/001/2012 zo dňa 06.02.2012. Uvedenou žiadosťou Prezídium policajného zboru, Úrad boja\nproti organizovanej kriminalite, odbor Stred, oddelenie finančnej polície, Banská Bystrica, požiadalo\nFinančné riaditeľstvo SR v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. c/, § 76 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, v\nspojení s ust. § 11 ods. 6 písm. j/, § 46 ods. 3 Daňového poriadku o výkon daňových kontrol, nakoľko bolo\ndôvodné podozrenie, že účtovné, resp. iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.\n21. Vo veci viedol správca dane rozsiahle dokazovanie za účelom úplného a presného zistenia\nskutkového stavu. Vo veci spolupracoval s Daňovým úradom v Ružomberku, Daňovým úradom v\nNovákoch, Daňovým úradom v Malackách ako aj s Policajným zborom, Národnou jednotkou finančnej\npolície. Žiadal o medzinárodnú výmenu informácií českú daňovú správu. Českú finančnú správu požiadal\no výsluch svedkov.\n22. Nariadil opakované ústne pojednávania s vypočutím svedkov a dospel k záveru, že podnikateľské\naktivity kontrolovaného daňového subjektu neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané,\nže fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie\nSlovenskej republiky. Konštatoval, že všetky skutočnosti poukazujú na skutočnosť, že bol vytvorený\numelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku\na jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody.\n23. Vo veci rozhodol rozhodnutím z 29.09.2015, č. 1482815/2015/9104406, ktorým žalobcovi vyrúbil\nrozdiel dane v sume 11 572,79 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2008.\n24. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca (sťažovateľ), o ktorom bolo\nrozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.01.2016 tak, že vyššie špecifikované\nrozhodnutie Daňového úradu v Bratislave bolo potvrdené.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n\n25. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP). Správne súdy\nv správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,\nopatrení verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou\norgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n26. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n27. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n30. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n31. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n33. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n34. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n35. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n\n36. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nurčí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si\nuplatnil nárok podľa osobitných predpisov.\n37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n40. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje s v celom rozsahu.\n41. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n42. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n43. Podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi\ndane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo\ndaňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný\nhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane\nviesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko\ndaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie\na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\n44. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\n\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\nĎalej kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa\n23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní\ntovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami\nnie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej\nuvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného\ndokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový\nsubjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n45. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní,\nktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov, ustáľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n46. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon\nč. 222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej,\nako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,\nže určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o\núčtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/26/2014).\n47. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n48. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,\nako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav\ndeklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n49. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne\npokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom,\nale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda, že nepostačuje\npredložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších\ndôkazov. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku uvádza, že krajský súd použil na\n\nvec správnu judikatúru a ďalej kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn.\n3Sžfk/40/2017, sp.zn. 4Sžfk/38/2017, sp.zn. 1Sžfk/1/2017, sp.zn. 6Sžfk/43/2017, sp.zn. 1Sžf/82/2016,\nako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 705/2017.\n50. Krajský súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom, že sťažovateľ okrem predložených\ndokladov, nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu\na vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladov. Kasačný súd\npovažuje toto právne posúdenie krajským súdom za správne.\n51. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane, pri výkone daňovej kontroly,\nvyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej\nsúvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie\ns cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový\nstav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca\ndane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to\nvo všetkých vzájomných súvislostiach.\n52. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.\n53. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom.\n54. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že\nzdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané,\nže by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len\nsamotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.\n55. Sťažovateľ v konaní nepreukázal, že zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých sú\nako dodávatelia uvedení spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. a družstvo EUROCOOP spotrebné družstvo v\nlikvidácii, boli uskutočnené dodávateľom na nich uvedených. Z uvedeného dôvodu preto sťažovateľovi\nnevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti\nna § 51 zákona o DPH. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a\nnásledne určenie správnej výšky základu dane, ako už kasačný súd uviedol, nepostačuje deklarovanie\nuskutočnenej služby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu, pretože formálne\ndoklady nepreukazujú reálne dodanie tovaru. Kasačný súd podotýka, že správca dane daňovou\nkontrolou preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2\nv nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom sa z vykonaného dokazovania nepodarilo odstrániť\npochybnosti o tom, že k dodaniu tovaru dodávateľom uvedenom na faktúre skutočne došlo.\n56. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení,\na teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o\nekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,\nna základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa\nprejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n57. Teda, rovnako ako krajský súd, musí aj kasačný súd potvrdiť, že správca dane od sťažovateľa\noprávnene vyžadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázanie splnenia hmotnoprávnych\n\npodmienok uvedených v zákone o DPH a doloženie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie\ndane.\n58. Kasačný súd podotýka, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho\nunesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp.zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, podľa ktorého „Uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné\nplnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia\nfaktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre\nodpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí\npreukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“\n59. Rovnako aj v rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, podľa ktorého „Z dikcie\n§ 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH,\npričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom\nDPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH\nje vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým\ndokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného\ndodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové\nzistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“\n60. Kasačný súd teda nesúhlasí s námietkou sťažovateľa, že v tomto prípade došlo zo strany krajského\nsúdu k odchýleniu sa od ustálenej rozhodovacej praxe.\n61. K námietke odchýlenia sa krajského súdu od európskej judikatúry kasačný súd uvádza, že rovnako\nnie je dôvodná. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 6. decembra\n2012, Bonik, C-285/11, podľa ktorého „Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým\núnikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Súdny dvor v tejto\nsúvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť\npriznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa\nuplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“\n62. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n63. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods.\n1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.\n64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/37/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}