{"guid": "4af5cee6-7681-436c-b6d6-ff6f2cff3e6f:e98effd8-9b10-4283-b839-87ea35033586", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/30/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/30/2017 z 20. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2019, sp. zn. 8Sžfk/30/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1", "identifikacne_cislo": "1016200051", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-18", "nazov": "§ 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g/", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g/", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e98effd8-9b10-4283-b839-87ea35033586", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/30/2017\n1016200051\n20. 06. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne : ESPRIT spol. s r.o., so sídlom v Banskej\nŠtiavnici, Pletiarska 2, IČO : 31 563 538, právne zastúpená : VÁLKY PARTNERS s. r. o., advokátske\nspoločenstvo, so sídlom kancelárie v Bratislave, Muškátová 792/36, IČO : 36 861 839, proti žalovanému :\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Stromová\n1, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a opatrení žalovaného orgánu verejnej správy - Správy\no zistenej nezrovnalosti z 11. novembra 2015 č. N21501200/S04 a Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov z 11. novembra 2015 č. 26220220066/Z04, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 07. decembra 2016 č. k. 6 S 5/2016-342, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nz a m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením zo 07. decembra 2016 č. k. 6\nS 5/2016-342 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) odmietol\nsprávnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a opatrení žalovaného\norgánu verejnej správy - Správy o zistenej nezrovnalosti z 11. novembra 2015 č. N21501200/S04 a\nŽiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 11. novembra 2015 č. 26220220066/Z04 (ďalej aj ako\n„opatrenia žalovaného orgánu verejnej správy“), ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm.\ng) Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na preskúmanie opatrení\nžalovaného orgánu verejnej správy v rámci správneho súdnictva. Správny súd rozhodol, že žiaden z\núčastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\n2.Správny súdu v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 ods. 1, §\n177 ods. 1, § 7 písm. b), § 97, § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 14\nods. 18, § 27a ods. 1 a ods. 3 písm. a) a písm. b) a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej aj ako „zákon č. 528/2008 Z. z.) a uviedol, že\nz obsahu administratívneho spisu zistil, že 21. apríla 2010 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nenávratnom\nfinančnom príspevku medzi žalovaným orgánom verejnej správy a žalobkyňou na projekt s názvom\n„Integrovaný systém pre simuláciu odtokových procesov“. Na projekte sa podieľali spolu so žalobkyňou\njej partneri, neziskové organizácie, a to : Národné lesnícke centrum a Štátny geologický ústav Dionýza\nŠtúra. Žalovaný orgán verejnej správy sa na základe zmluvy zaviazal žalobkyni poskytnúť nenávratný\nfinančný príspevok vo výške 60% z celkových výdavkov na realizáciu projektu. Žalobkyňa vyhlásila 15.\noktóbra 2010 verejné obstarávanie na predmetnú zákazku.\n3. Predtým ako správny súd podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom\nprípade je daná právomoc správneho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania opatrení\nžalovaného orgánu verejnej správy.\n\n4. Podľa názoru správneho súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní.\nSprávny súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správa o zistenej nezrovnalosti,\nŽiadosť o vrátenie finančných prostriedkov) a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu\nprieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy v\nzmysle Správneho súdneho poriadku. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len jednu z\ndohľadových kompetencií žalovaného orgánu verejnej správy.\n5. Správny súd považoval za potrebné tiež poukázať na právny názor vyslovený v uzneseniach\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 26/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 4 Sžf\n56/2015 z 08. júna 2016, v ktorých oboch Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že Správa\no zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama\no sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu).\nSprávu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly,\nktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach.\nPreto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha.\n6. Je nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné\nprostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte\nnezakladá povinnosť žalobkyne vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou nebola žalobkyňa\nzaviazaná k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom.\nZ obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k\nvydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým by bola žalobkyňa\nzaviazaná vrátiť finančné prostriedky. Správou boli žalobkyni oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu\nkontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z. z., a preto ju možno považovať za podkladové\nrozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z ustanovenia § 27a\nzákona č. 528/2008 Z. z.. Ohľadom preskúmania žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný\norgán verejnej správy využil zákonnú možnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 27a ods. 1 zákona č.\n528/2008 Z. z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobkyňu\nako prijímateľku na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne\nrozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného orgánu verejnej správy ako orgánu verejnej\nsprávy a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.\n7. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobkyne o nezákonnosti\nkontrolných zistení uvedených v správe, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných\nneskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe\nverejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom\nna právne postavenie žalobkyne.\n8. Záverom správny súd považoval za potrebné uviesť, že právo žalobkyne na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské\npráva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky a Dohovore\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať\npodľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež správny súd poukazuje na ustanovenie\n§ 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané orgánmi verejnej\nsprávy v správnom konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. vylúčené zo súdneho prieskumu\n(ustanovenie § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku).\n9. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatoval, že neboli naplnené všetky\npodmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba\nsmeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok\nujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy, a\npreto správny súd v súlade s ustanovením § 7 písm. b) v spojení s ustanovením § 97 a ustanovením §\n98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.\n10. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) Správneho\nsúdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko\nžaloba bola odmietnutá. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v\nkonaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť\nalebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na\n\nvyššie citované ustanovenie správny súd žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur\nprostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica.\n11. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozhodnutiu\nsprávneho súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť\nžalobkyne“), v ktorej sa domáhala aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“)\nzrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa si uplatnila trovy\nkasačného konania. Žalobkyňa napadla rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v\ncelom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku - súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. j)\nSprávneho súdneho poriadku - súd podanie nezákonne odmietol a podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm.\nh) Správneho súdneho poriadku - súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nŽalobkyňa spolu s podaním kasačnej sťažnosti žiadala kasačný súd aj o priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti žalobkyne.\n12. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný orgán verejnej správy listom zo 6. apríla 2017\na žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho\nporiadku.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom,\nčo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho\nporiadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej\nsťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť\nmá predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57\nSprávneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenie § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441\nSprávneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\nustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade\nsenátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobkyne je potrebné zamietnuť.\n14. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti proti\nrozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania zákonnosti postupu a opatrení žalovaného orgánu verejnej správy - Správy\no zistenej nezrovnalosti z 11. novembra 2015 č. N21501200/S04 a Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov z 11. novembra 2015 č. 26220220066/Z04, ako neprípustnú podľa ustanovenia § 98 ods. 1\npísm. g) Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na preskúmanie opatrení\nžalovaného orgánu verejnej správy v rámci správneho súdnictva.\n15. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej\nsťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení\nuvedie.\n16. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených\nadministratívnych spisov zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola\npredmetom konania pred kasačným súdom napr. vo veci sp. zn. 4 Sžfk 7/2019, preto kasačný súd vo\nsvojom odôvodnení rozhodnutia len poukazuje na svoje obdobné rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 13. mája 2019 sp. zn. 4 Sžfk 7/2019, s ktorým sa plne stotožňuje a\nkonštatuje, že argumentácia žalobkyne v podanej kasačnej sťažnosti ani v zaslanom vyjadrení z 13.\noktóbra 2017 nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd odmietol jej žalobu ako\nneprípustnú a ďalej uvádza prevzatú časť obdobného rozhodnutia.\n17. „19. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 5S/71/2017-257 zo dňa 30.01.2018 ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. Kľúčovou otázkou sa\npre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu aktualizácie Správ o zistenej\nnezrovnalosti č. N21502316/S02 a č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 a Žiadostí o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220220132/Z02 a 26220220132/Z036 zo dňa 16.02.2017, ktoré krajský\nsúd zhodne so žalovaným považoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 7 písm. h/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,\npríkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých\npreskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n24. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona\nnie sú preskúmateľné správnym súdom.\n25. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n26. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n27. S poukazom na obsah kasačnej sťažnosti žalobcu, považoval kasačný súd za potrebné sa v\nprvom rade vyjadriť k sťažnostnému bodu, v ktorom žalobca namietal odklon krajského súdu od\njudikatúry kasačného súdu (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP), tvrdiac, že v obdobných veciach\nprijal Najvyšší súd Slovenskej republiky viacero rozhodnutí, podľa ktorých bol krajský súd povinný\nnapadnuté uznesenie materiálne posúdiť bez ohľadu na jeho formu (sp. zn. 5Sžf 31/2011, 5Sžf/26/2012,\n5Sžf/31/2011, 5Sžf/26/2012, 5Sžo/62/2014).\n28. K uvedenej námietke žalobcu kasačný súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo\nsvojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu vykonať súdny\nprieskum napadnutých správnych aktov (správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov podľa zákona č. 528/2008 Z. z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný,\nkeďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania\nuvedených správnych aktov (sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016), ktoré je však výnimkou z\nustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\n29. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, citovaným žalobcom na podporu svojich\nargumentov v podanej v kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza, že ide o staršie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktoré boli prekonané jeho neskoršou judikatúrou (konkrétne sp. zn. 4Sžf/56/2015 a\nsp. zn. 1Sžf/87/2015). Kasačný súd zdôrazňuje, že v aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k\ntejto otázke v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci: „V prejednávanej veci\nuzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného\nprostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore. Na základe\nuvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na\nzáklade uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia vykonalo\nadministratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú\nzmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore. V priebehu kontroly\nboli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti,\ntak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné\npovažovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú\npovahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. Najvyšší súd sa nestotožňuje\ns názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie\npatrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava\nSlovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských\nslobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom,\nktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky.“\n30. Na tieto právne závery nadviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp zn. 1Sžf/87/2015\nzo dňa 14. februára 2017, keď za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval: „Je\nnepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a v\npreskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na/ O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“\n31. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho záveru, vysloveného vo\nvyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8.\njúna 2016 a v obdobných rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré boli napadnuté ústavnými sťažnosťami\nna Ústavnom súde Slovenskej republiky, kasačný súd uvádza, že mu je známa aktuálna rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu vo veciach ústavných sťažností sťažovateľov, v ktorých ako prijímatelia\nnenávratného finančného príspevku podľa zákona č. 528/2008 Z.z. namietali porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zamietnutí kasačných sťažností\nproti rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žalôb o preskúmanie správ o zistených\nnezrovnalostiach (príp. protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní) z\ndôvodu ich neprípustnosti.\n32. Uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. III. ÚS 33/2018 zo dňa 30. januára 2018,\nIV. ÚS 200/2018 zo dňa 8. marca 2018, IV. ÚS 267/2018 zo dňa 19. apríla 2018, IV. ÚS 395/2018\nzo dňa 21. júna 2018, IV. ÚS 439/2018 zo dňa 1. augusta 2018, I. ÚS 276/2018 zo dňa 15. augusta\n2018, II. ÚS 395/2018 zo dňa 5. septembra 2018, II. ÚS 459/2018 zo dňa 26. septembra 2018, III. ÚS\n408/2018 zo dňa 13. novembra 2018, II. ÚS 568/2018 zo dňa 6. decembra 2018, IV. ÚS 45/2019 zo\ndňa 24. januára 2019, IV. ÚS 52/2019 zo dňa 31. januára 2019, III. ÚS 46/20149 a III. ÚS 48/2019\nzo dňa 5. februára 2019) Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti, v ktorých sťažovatelia namietali\n\nporušenie základných práv procesnej i hmotnej povahy uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.\n33. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v obdobných veciach a s uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky, vydanými na\nzáklade ústavných sťažností proti rozhodnutiam najvyššieho súdu, pričom poukazuje na nutnosť\ndodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedených\ndôvodov kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu, že krajský súd vydaním napadnutého uznesenia\nporušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, za nedôvodnú.\n34. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským\nsúdom (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP), konkrétne nesprávneho výkladu ustanovenia § 14 ods.\n18 zákona č. 528/2008 Z.z. a tým nezákonného odmietnutia žaloby podľa § 98 písm. g/ SSP v spojení s\n§ 7 písm. h/ SSP, kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 439/2018-10 zo dňa 1. augusta 2018, z odôvodnenia ktorého cituje:\n„41.1 Ústavný súd zároveň poukazuje na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., na ktorý odkazuje\naj najvyšší súd vo svojom napadnutom uznesení a podľa ktorého rozhodnutia vydané v konaní podľa\ntejto časti zákona (druhá časť zákona č. 528/2008 Z. z., do ktorej spadá aj § 27a, na základe ktorého\nbola vypracovaná správa a žiadosť, pozn.) nie sú preskúmateľné správnym súdom [v zákone odkaz na\n§ 7 písm. h/ Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia,\nopatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov\nverejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis].\n41.2 Uvedené znenie zákona priamo vylučuje preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných podľa druhej časti\nzákona č. 528/2008 Z. z. správnym súdom, a teda predstavuje zákonný rámec na vyslovenie právneho\nnázoru vyjadreného najvyšším súdom v jeho napadnutom uznesení, v zmysle ktorého správne akty predmetná správa a žiadosť - nie sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva.\n42. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone, v nadväznosti\nna čo konštatuje, že je ústavne udržateľný záver najvyššieho súdu, podľa ktorého žiadosť a správa\nnie sú takými individuálnymi správnymi aktmi, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu v\nrámci správneho súdnictva, a preto pokiaľ bola na uvedenom základe kasačná sťažnosť smerujúca\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu zamietnutá napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nnie je možné napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za rozhodnutie, ktoré by spočívalo\nna arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne neudržateľnom a neospravedlniteľnom výklade práva, a teda za\nrozhodnutie, ktorým boli porušené sťažovateľom označené práva. V tejto súvislosti odkazuje ústavný\nsúd na identické závery, ktoré vyslovil v obdobných veciach (napr. III. ÚS 33/2018, IV. ÚS. 267/2018)“.\n35. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezákonného odmietnutia žaloby, ktorou sa žalobca domáha\nochrany základných ľudských práv, konkrétne vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP) kasačný súd poukazuje na právny záver vyslovený vo\nsvojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8. júna 2016: „Najvyšší súd sa nestotožňuje\ns názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie\npatrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava\nSlovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských\nslobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom,\nktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n36. Kasačný súd, poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Ústavného súdu Slovenskej republiky, zdôrazňuje, že správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť\no vrátenie finančných prostriedkov (v prejednávacej veci aktualizácie správ a žiadostí) nemožno\npovažovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu správnym súdom, nakoľko ich preskúmateľnosť\nvylučuje osobitný predpis (zákon č. 528/2008 Z.z. v § 14 ods. 18) a ako také nepredstavujú zásah\ndo práv a právom chránených záujmov žalobcu, t.j. i do vlastníckeho práva žalobcu podľa čl. 20\nÚstavy Slovenskej republiky, pretože nejde o právoplatné správne rozhodnutia o vrátení finančných\nprostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. V prípade, ak na základe podanej žiadosti\nžalobca nevráti poskytnuté finančné prostriedky, bude následne žalovaným začaté správne konanie,\nvýsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po\nvyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\npodliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Uvedené platí\ni vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve.\n\n37. Záverom kasačný súd opakovane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp zn.\n1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, na podklade ktorého prijalo Správne kolégium Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na zasadnutí dňa 28.06.2018 právnu vetu judikovaného rozhodnutia k právnej\notázke, ktorá je predmetom konania: „V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo\nforme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. <aspi://\nmodule='ASPI'&link='528/2008%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o pomoci a podpore poskytovanej z\nfondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju\nrozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o\nvýzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených)\nskutočností.“ (R 57/2018).\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považuje rozhodnutie\nkrajského súdu o odmietnutí žaloby žalobcu o preskúmanie správ o zistenej nezrovnalosti a žiadostí o\nvrátenie finančných prostriedkov ako neprípustnej podľa § 98 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. h/ SSP\nza vecne správne, vydané v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n39. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné\nnámietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu a preto\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n40. Kasačný súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle\nustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol, vzhľadom k tomu, že správa\nani žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a\nprávom chránených záujmov.“\n18. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nžalobkyne sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho správny súd správne právne posúdil predmetnú\nvec a neporušil práva žalobkyne na spravodlivý proces. Námietky žalobkyne vyhodnotil kasačný súd ako\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú\nzamietol.\n19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni, ktorá nemala\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (ustanovenie\n§ 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 a contrario Správneho\nsúdneho poriadku). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 168 Správneho súdneho poriadku).\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}