{"guid": "864b62a3-d652-4efa-a127-f004163ee847:1250673e-8ff4-48d3-93de-6835354d50b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200048.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/49/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 9Sžsk/49/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200048.1", "identifikacne_cislo": "1016200048", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1250673e-8ff4-48d3-93de-6835354d50b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200048.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200048.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200048.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/49/2018\n1016200048\n30. 01. 2019\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2019:1016200048.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci sťažovateľky (predtým\nžalobkyne): L.. L. N., bytom Ž. X, P., zastúpená advokátkou: JUDr. Soňa Tóthová, so sídlom Šafárikovo\nnám. č. 2, Bratislava, proti sťažovateľovi (predtým žalovanému): Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/7834-0003 Sv zo dňa 14.09.2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného a\no kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/5/2016-47 zo dňa\n04.07.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/5/2016-47 zo dňa\n04.07.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd rozsudkom, č. k. 5S/5/2016-47 zo dňa 04.07.2017, zrušil rozhodnutie žalovaného, č. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/7834-0003 Sv zo dňa 14.09.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/1246-0069 zo dňa 15.07.2015,\nktorým podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hmotnej núdzi“ alebo „zákon č.\n417/2013 Z. z.“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom minime“), zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej\nnúdzi na sumu 100,50 eur mesačne od 01.12.2014. Z uvedeného rozhodnutia zároveň vyplýva, že\nžalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie príspevku na bývanie a člen domácnosti, syn J. N., nespĺňa\npodmienky nároku na žiadny z ochranných príspevkov.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na pripojený administratívny spis žalovaného,\nz ktorého zistil, že tento obsahuje viacero žiadostí žalobkyne o príspevky v hmotnej núdzi. Zistil,\nže žalobkyňa podaním doručeným dňa 23.12.2014 žiadala prvostupňový orgán verejnej správy o\ndodatočné doplatenie príspevku na bývanie a ochranných príspevkov pre ZŤP svojho syna. Žalobkyňa\nmá status nájomníka bytu s dlhodobým trvalým pobytom, uhrádza náklady spojené s bývaním súvisiacim\ns užívaním celého bytu na základe uzavretej zmluvy. Mesačne uhrádza svojej matke 100 eur a táto\nčestným prehlásením potvrdila, že nemá nedoplatky. Žiadala o dodatočné doplatenie ochranných\npríspevkov, ktoré patria jej a jej synovi, 2 x 63,07 eur za každého člena domácnosti, mesačne.\n3. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný nesprávne posúdil žiadosť žalobkyne o príspevok na\nbývanie, keď neakceptoval nájomnú zmluvu uzavretú s prenajímateľkou, L. L., ktorá je vlastníčkou bytu,\na ktorá v tomto naďalej býva spolu s účastníčkou konania. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade\nso zákonom, keď nepriznali žalobkyni príspevok na bývanie s poukazom na § 687 ods. 1 Občianskeho\n\nzákonníka. Zákonodarca v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. a v § 14 ods. 3\npísm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. priznáva nárok na príspevok občanovi v hmotnej núdzi za splnenia\npodmienky, že je nájomcom bytu a predloží o tom doklad. Bolo povinnosťou orgánov verejnej správy\npostupovať v súlade s uvedenými ustanoveniami, pretože žalobkyňa predložila zmluvu o nájme bytu zo\ndňa 05.01.2006 ako aj zmluvu č. 1/2006 o uhrádzaní nákladov spojených s bývaním zo dňa 05.01.2006.\n4. Súd sa nestotožnil s rozhodnutím žalovaného, že člen domácnosti, J. N., nemá nárok na ochranný\npríspevok, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok uvedenú v ustanovení § 11 ods. 2 písm. a/ - c/\nzákona o hmotnej núdzi. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. d/ a § 13 ods. 1 citovaného zákona,\nv ktorých sú stanovené podmienky na priznanie príspevku na nezaopatrené dieťa, ktorý je určený\nna podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré si riadne plní\nškolskú dochádzku. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal\nšetrenie, či maloletý J. N. si riadne plní povinnú školskú dochádzku a príslušné potvrdenia a vyjadrenie\nriaditeľky školy preukazujú návštevu Základnej školy v Marianke.\n5. Na tvrdenie žalovaného, že sa v spisovej dokumentácii nachádza len komplexný posudok Ústredia\npráce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného\npostihnutia a posudkových činností zo dňa 25.10.2012, ktorý bol úradu doručený až v mesiaci december\n2014 súd uviedol, že úrad nepostupoval podľa § 28 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi, podľa ktorého\núrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo príjemcu, nežiada preukazovanie\nosobných údajov podľa § 31, ktoré sú úradu známe z výkonu inej činnosti, alebo ktoré môže získať z\ndostupného informačného systému verejnej správy a ani podľa § 32 Správneho poriadku\n6. Na základe uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.\nc/ a e/ SSP, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\n7. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný dňa 28.09.2017 kasačnú sťažnosť z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a i/, (podľa textu kasačnej sťažnosti malo byť správne uvedené\n„h“) SSP.\n8. Podľa jeho názoru, správny súd vec nesprávne právne posúdil, pretože podľa § 13 ods. 3 písm.\na/ zákona č. 599/2003 Z. z. a § 14 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona o hmotnej núdzi, vzniká občanovi v\nhmotnej núdzi nárok na príspevok na bývanie za podmienok, podľa ktorých musí byť buď vlastníkom\nbytu alebo rodinného domu, alebo nájomcom bytu alebo rodinného domu, alebo nájomcom obytnej\nmiestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktorý domácnosť užíva na bývanie. Žalobkyňa nie\nje žiadnou z uvedených osôb. Žalobkyňa mala uzavretú nájomnú zmluvu k bytu so svojou matkou,\nktorá je vlastníčkou bytu a v tomto spolu so žalobkyňou býva. V rozpore s nájomnou zmluvou nebol\nžalobkyni odovzdaný byt do užívania v celosti. Poukázaním na Občiansky zákonník dôvodil, že v danom\nprípade prenajímateľ neodovzdal nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a nezabezpečil\nplný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu, keďže prenajímateľ tento užíva spolu s\nnájomcom. Nie je teda postačujúce pre priznanie daného príspevku len to, že žalobkyňa predložila\nzmluvu nájme a zmluvu o úhrade nákladov. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015, z odôvodnenia\nktorého vyplýva, že nárok na príspevok na bývanie musí žiadateľ preukázať pri splnení podmienky\nzmluvy o nájme celého bytu a súčasne preukázať, že náklady s týmto nájmom aj uhrádza. Bývanie s\nvlastníkmi, prípadne nájomcami bytu, podľa názoru súdu, nenapĺňa požiadavky vlastného nájmu bytu\nalebo vlastníctva bytu na účely § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Bývanie v byte\nrodičov nemožno stotožňovať s užívaním obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa\n§ 717 Občianskeho zákonníka a nie je ani spoločným nájmom bytu podľa § 700 Občianskeho zákonníka.\n9. Podľa sťažovateľa, ochranný príspevok je určený na iný účel ako príspevok na nezaopatrené dieťa\na jeho adresátom nemôže byť nezaopatrené dieťa. Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie\nosobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť príjem\nvlastnou prácou. Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a\nvšestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. V rámci\nochrannej funkcie zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 11 ods. 2 písm. a/ - c/ presne vymedzuje situácie,\npri ktorých fyzickej osobe vzniká nárok na ochranný príspevok, ktorý sa poskytuje na troch úrovniach.\n\nPríspevok na nezaopatrené dieťa bol žalobkyni poskytnutý od 01.01.2014, od účinnosti zákona č.\n417/2013 Z. z., ktorým bolo jeho poskytovanie v zákone upravené.\n10. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že nepostupoval podľa § 28 ods. 3, §\n31 zákona o hmotnej núdzi, pretože k informáciu o vydaní komplexného posudku nie je možné zistiť z\ninformačného systému úradu vzhľadom na to, že žalobkyni sa neposkytuje príspevok na opatrovanie.\nZ komplexného posudku je možné zistiť len to, že dieťa je odkázané na opatrovanie ale nie, či sa\nžalobkyňa osobne, každodenne, riadne stará o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázané\nna opatrovanie.\n11. Podľa názoru sťažovateľa, sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, a to od\nstanoviska NSSR zverejneného v zbierke jeho stanovísk a rozhodnutí č. 122, podľa ktorého sa\nrozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť\nvecne iné či výhodnejšie postavenie pre účastníka, ak žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným spôsobom\nskutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi.\n12. Sťažovateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v\nBratislave tak, že návrh zamietne a žalobkyni neprizná náhradu trov konania, prípadne rozsudok zruší\na vec mu vráti na ďalšie konanie s tým, že žalobkyni neprizná náhradu trov konania.\n13. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.10.2017 sťažovateľka žiadala opravu a doplnenie\nrozsudku krajského súdu s tým, že je potrebné, aby bol nárok na dávku v hmotnej núdzi posudzovaný\nuž od roku 2006, kedy spolu so synom spĺňali podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi spolu s\npríspevkami, ktoré sa nežiadajú samostatne. Žiadala o doplnenie a odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu s tým, že je potrebné skúmať ukrátenie práv žalobkyne od roku 2006 a vydať rozhodnutia o nároku\nna príspevky v hmotnej núdzi, o ktoré bola ukrátená.\n14. V zákonom určenej lehote podala zároveň žalobkyňa kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedla, že krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Pochybenie spočívalo v tom, že krajský\nsúd nevymedzil čas, od ktorého má žalovaný úrad skúmať ukrátenie práv na priznanie pomoci v hmotnej\nnúdzi a príslušných príspevkov z dôvodu, že sa cíti byť poškodená od roku 2006. Úrad by mal zjednať\nnápravu a spätne priznať nárok na pomoc v hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie a ochranným\npríspevkom na základe predložených dokladov od roku 2006.\n15. Žalobkyňa - sťažovateľka podala vyjadrenie k obsahu kasačnej sťažnosti sťažovateľa - žalovaného,\npodaním doručeným súdu dňa 06.11.2017 a zároveň aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne\nzo dňa 24.11.2017. Uviedla, že jej vznikol nájom k bytu, o čom predložila nájomnú zmluvu, ktorou si\nzabezpečila istotu bývania a nebolo úlohou úradov spochybňovať platnosť nájomnej zmluvy. Príspevok\nna bývanie mal byť poskytnutý už od roku 2006, kedy boli splnené podmienky zákona, pretože sa jednalo\no nájom bytu v celosti. Poukazovanie na iný rozsudok nemá, podľa názoru sťažovateľky, opodstatnenie,\npretože každý súd rozhoduje nezávisle na základe skutkových okolnosti. Žalovaný bol o všetkých\nokolnostiach informovaný ústne aj telefonicky žalobkyňou už od roku 2006, a to najskôr v Stupave, kde\nbolo detašované pracovisko Sociálneho úradu Malacky a potom v Malackách. Úrad rozhodol v septembri\n2008 o ochrannom príspevku vo forme príspevku k rodičovskému, čo malo byť zohľadnené v rozhodnutí\nžalovaného. Ochranný príspevok bol priznaný na základe posudku o ZŤP dieťaťa, o ktorom vraj úrad\nnič nevedel. Priznanie ochranného príspevku od roku 2008 je dôkazom, že úrad vedel o ZŤP jej dieťaťa,\na to na základe ústneho oznámenia. Od roku 2012 bola žalobkyni priznaná pomoc v hmotnej núdzi a\núrad teda mal znalosť o jej situácii a vydaných rozhodnutiach. Žalobkyni je známe, že príspevok od\npovinnej školskej dochádzky nie je totožný s ochranným príspevkom a tento poberá od nástupu syna\ndo 1. ročníka. Žalovaný opakuje svoje stanovisko a zavádza v neprospech žalobkyne, čím sa snaží\nprekryť nedostatky vo vlastnej činnosti. Svojim konaním žalovaný sťažuje život žalobkyne a popiera\nvšetky skutočnosti existujúce od roku 2006 tvrdením, že nič nepreukázala, čo sa nezakladá na pravde.\n16. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného, podanom prostredníctvom právnej\nzástupkyne sťažovateľka uviedla, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave je správny, vydaný v\nsúlade so zákonom, súd vec správne právne posúdil a neexistuje žiaden z dôvodov na jeho\nzrušenie. Interpretácia ustanovení zákona zo strany žalovaného je nesprávna, nelogická, arbitrárna,\nobchádzajúca účel celého zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je rozporná so zásadami správneho\n\nkonania. Poukázala na ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a § 14 ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, účinného\nod 01.01.2014, v obsahu ktorých nie je žiaden odkaz na ustanovenie § 685 - 716 Občianskeho\nzákonníka, na ktoré odkázal žalovaný. Okolnosť, že matka žalobkyne býva spolu s ňou v byte, ktorý\nžalobkyni prenajala, netvorí prekážku jeho riadneho užívania a plného a nerušeného výkonu práv\nspojených s užívaním bytu. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je osobou v hmotnej núdzi a že\nsi splnila povinnosti uložené zákonom, keď predložila orgánu verejnej správy doklady preukazujúce,\nže je nájomcom bytu od 05.01.2006 a od tohto dátumu riadne uhrádza náklady spojené s bývaním.\nZ uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má zo zákona nárok na príspevok na bývanie od 05.01.2006\npodľa zákona č. 599/2003 Z. z. do 31.12.2013, a od 01.01.2014 do 26.09.2016 podľa zákona č.\n417/2003 Z. z.. Žalovaný nie je zo zákona oprávnený ani povinný skúmať plnenie predmetu nájomnej\nzmluvy a tento nepreukázal v konaní správnosť svojich právnych záverov, týkajúcich sa aplikácie\nustanovení Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal. Žalobkyňa predložila zmluvu o nájme celého\nbytu a neexistuje žiaden dôkaz preukazujúci, že by vlastníčka prenajala a odovzdala žalobkyni do\nužívania iba časť bytu. Krajský súd preto vec správne právne posúdil.\n17. Syn žalobkyne má ako nezaopatrené dieťa a navyše ako osoba ťažko zdravotne postihnutá zo\nzákona nárok na ochranný príspevok podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 písm. c/ zákona o hmotnej\nnúdzi a tiež nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa podľa § 9 ods. 3 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z..\nŽalovaný sa riadne a náležite nezaoberal požiadavkou žalobkyne na doplatenie zákonného nároku na\npomoc v hmotnej núdzi, zvýšenú o príslušné ochranné príspevky a neskúmal, či boli splnené podmienky\nnároku na dávku v hmotnej núdzi, zvýšené o príspevok na bývanie a dva ochranné príspevky od\npožadovaného obdobia. Z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie nezákonné a nepreskúmateľné, zároveň\ndošlo z jeho strany k porušeniu § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázala na\nprávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Sžso/57/2014, podľa ktorého\nje povinnosťou správneho orgánu zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobkyňa má nárok\nna ochranný príspevok na seba aj svojho syna nielen od decembra 2014, kedy podala úradu list\nzo dňa 23.12.2014 ale od roku 2008, pretože týmto listom nežiadala o priznanie nových príspevkov,\nale poukázala v ňom na to, že jej synovi aj jej bola neprávom odopieraná pomoc v hmotnej núdzi,\nna ktorú majú nárok a žiadala o doplatenie už vzniknutých príspevkov na bývanie od roku 2006 a\nochranných príspevkov pre matku a dieťa od roku 2008. V žiadnom z predchádzajúcich rozhodnutí\nžalovaného sa neuvádzalo, že by žalobkyňa nepredložila požadované doklady, a že z tohto dôvodu\nnemohlo byť jej žiadosti vyhovené. O komplexnom posudku zo dňa 25.10.2012, v ktorom je odkaz\nna ťažko zdravotne postihnuté dieťa odkázané na opatrovanie, musel mať žalovaný vedomosť zo\nsvojej činnosti. Ak žalobkyňa uvedený posudok nepredložila a žalovaný o ňom vedel, mal ju vyzvať na\ndoplnenie podania. Žalovaného námietky v kasačnej sťažnosti sú irelevantné, účelové a nepodložené.\nJeho kasačná sťažnosť v bode 2. je zmätočná a tendenčná, bez preukázania jedinej skutkovej alebo\nprávnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala dôvodnosť kasačnej sťažnosti, pričom tento bod nemožno\npovažovať za dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP.\n18. Na základe uvedených dôvodov žiadala sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a priznal žalobkyni\nnáhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\n19. Sťažovateľ - žalovaný, vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2018 ku kasačnej sťažnosti podanej\nžalobkyňou uviedol, že žalobkyňa nie je subjektom oprávneným podať kasačnú sťažnosť, pretože\ntúto môže podať len účastník konania alebo osoba zúčastnená na konaní, príp. prokurátor, ak bolo\nrozhodnuté v ich neprospech. Žalobkyňa vyčítala súdu, že nevymedzil vo svojom rozsudku čas, od\nktorého má žalovaný vec opätovne prejednať a rozhodnúť. Podľa jeho názoru, táto námietka svojou\npodstatou nepredstavuje „nesprávne právne posúdenie veci“ a táto lehota vyplýva priamo z osobitného\nzákona, a to § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Príslušnému súdu neprináleží určovať orgánu\nverejnej správy lehotu na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci, a preto túto námietku považuje za\nnedôvodnú. Na základe týchto dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť žalobkyne\nodmietol ako neprípustnú.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd príslušný podľa § 11 písm. g/\nSSP, prejednal vec v rozsahu sťažnostných bodov bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\n\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, podľa\n§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n21. Najvyšší súd prejednal kasačnú sťažnosť žalobkyne a žalovaného podanú podľa § 440 písm. g/ a\nh), SSP, v zmysle ktorého kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil\nsa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n22. Podľa čl. 39 ods. 2 a 3 Ústavy SR každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je\nnevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o právach podľa odsekov\n1 a 2 ustanoví zákon.\n23. Podľa § 1 zákona č. 417/2013 Z. z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej\nnúdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) a príspevkov k dávke (ďalej len\n„príspevok“), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť\nv hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne\nposudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné\nošatenie a prístrešie.\n24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne\nposudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú:\na/ jednotlivec,\nb/ manžel a manželka,\nc/ manžel, manželka a nezaopatrené deti 4) žijúce s nimi v domácnosti,\nd/ rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,\ne/ rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna\nmzda 5) a žijú s rodičmi v domácnosti,\nf/ rodičia a deti nad 25 rokov veku žijúce s nimi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie\ndennou formou štúdia,\ng/ fyzické osoby podľa písmen b/ až f/, ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie\npodľa osobitného predpisu, 6)\nh/ plnoleté fyzické osoby podľa písmen b/ až f/, ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom\nstredisku pobytovou formou. 7)\n26. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku\na možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.\nMožnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu,\nktorá:\na/ dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,\nb/ je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,\nc/ je nezaopatrené dieťa,\nd/ je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,\ne/ sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú\nna opatrovanie,\nf/ sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci\nktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,\ng/ si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa,\nh/ má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz\nalebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne\npráceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.\n\n27. Podľa § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej\nosobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods.\n2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok\nna pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.\nPomoc v hmotnej núdzi je:\na) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),\nb) ochranný príspevok,\nc) aktivačný príspevok,\nd) príspevok na nezaopatrené dieťa,\ne) príspevok na bývanie.\n28. Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z., dávka je určená na zabezpečenie základných\nživotných podmienok.\nDávka je 117,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi.\n29. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z. z., ochranný príspevok je určený na zabezpečenie\nosobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem\nvlastnou prácou.\nOchranný príspevok za každého člena domácnosti je:\na/ 63,07 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až f/,\nb/ 34,69 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. h/,\nc/ 13,50 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý je:\n1. tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ktorá sa zúčastňuje pravidelne raz za\nmesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia\na pôrodníctvo; za účasť na preventívnej prehliadke v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti v ústavnej zdravotnej starostlivosti,\n2. rodič dieťaťa, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku dieťaťa.\n30. Podľa § 13 ods. 1 až 4 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na\npodporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú\nškolskú dochádzku.\nPríspevok na každé nezaopatrené dieťa podľa odseku 1 je 17,20 eura mesačne.\nPríspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, ak:\na/ zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a z toho\ndôvodu bol určený osobitný príjemca prídavku na dieťa,\nb/ bolo dieťaťu alebo jeho rodičovi uložené výchovné opatrenie a výchovné opatrenie neplní účel, na\nktorý bolo uložené.\nPríspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje od začiatku školského roka v období školského\nvyučovania a školských prázdnin; príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje aj pri formách\nosobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, ak sa tieto osobitné spôsoby plnenia školskej\ndochádzky vykonávajú na území Slovenskej republiky ako povinná školská dochádzka.\n31. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie je určený na čiastočnú\núhradu nákladov spojených s bývaním.\nPríspevok na bývanie je:\na/ 55,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,\nb/ 89,20 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu\nviacerými nájomcami.\nPríspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je:\na/ vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý\ndomácnosť užíva na bývanie,\n\nb/ nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom\nna trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.\nPríspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti:\na/ v byte podľa odseku 3 písm. a/ uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti\nalebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží\ndohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,\nb/ v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a/ uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny\nodpad,\nc/ v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku\n3 písm. b/ uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej\nzmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním,\npredloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,\nd/ platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\n32. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z., pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa\nposkytujú najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom\nboli splnené podmienky nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku.\n33. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., v účinnom znení, nárok na pomoc v hmotnej\nnúdzi a osobitný príspevok sa uplatňujú na úrade podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti\nelektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.\n34. Podľa § 20 zákona č. 417/2013 Z. z, nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného\npríspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.\n35. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o\nsprávnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak.\n36. Podľa § 28 ods. 1 a 3 zákona č. 417/2013 Z. z., žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o\nosobitný príspevok sú povinní:\na/ preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný\npríspevok,\nb/ na výzvu úradu predložiť doklady potrebné na rozhodnutie o nároku na pomoc v hmotnej núdzi a\nosobitný príspevok,\nc/ umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste\nsvojho pobytu.\nÚrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada\npreukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré:\na/ sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu,\nb/ môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.\n37. Predmetom skúmania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/5/2016-47\nzo dňa 04.07.2017 v rozsahu kasačných sťažností. Sporným vo veci bolo posúdenie nároku žalobkyne\nna ochranné príspevky pre jej osobu a jej syna, J. N., ako i nárok na príspevok na bývanie, ktoré sú\ndávkami určenými na zabezpečenie základných životných podmienok osôb v hmotnej núdzi a obdobie\nvzniku nároku žalobkyne na predmetné dávky.\n38. Z obsahu spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa písomne, na príslušnom tlačive, podala dňa\n29.02.2012 žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. V časti I. žiadosti upresnila svoj nárok, keď uviedla, že\nžiada o dávku v hmotnej núdzi. O nárokoch žiadateľky po prvý krát rozhodol orgán verejnej správy\nrozhodnutím č. A/212/3594/MEM/1 zo dňa 27.03.2012 tak, že jej bola priznaná preddavková dávka\na príspevky v sume 119,10 € mesačne od 01.02.2012. Výška jednotlivých dávok v hmotnej núdzi,\nochranných príspevkov pre žalobkyňu a ich zmena vyplýva z obsahu spisu. Nárok na dávku v hmotnej\nnúdzi a ochranný príspevok bol priznaný v súlade s ust. § 10 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 1 a 2 zákona č.\n\n599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi s tým, že žalobkyni bol príslušný ochranný príspevok vyplácaný\nza jednotlivé obdobia preukázanej práceneschopnosti.\n39. Zo zákonnej úpravy účinnej do 01.01.2014, a to konkrétne z ust. § 9 a § 25 zákona č. 599/2003\nZ. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že podmienkou\npre poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je písomné uplatnenie si zákonných nárokov. Ak si občan v\nhmotnej núdzi neuplatní svoj zákonný nárok, ktorým si môže zabezpečiť základné životné podmienky,\nnepovažuje sa za občana v hmotnej núdzi.\n40. Z predložených dokladov teda vyplýva, že žalobkyňa, si svoj zákonný nárok na dávku v hmotnej\nnúdzi, ako jednu z foriem pomoci v hmotnej núdzi, uplatnila po prvýkrát zákonom určeným spôsobom,\npodaním doručeným dňa 29.02.2012. Uvedenej žiadosti bolo vyhovené a žiadateľke boli vyplácané\ndávky v hmotnej núdzi ako i ochranný príspevok v období preukázanej práceneschopnosti. Tvrdenie,\nže si nárok na pomoc v hmotnej núdzi uplatnila zákonom určeným spôsobom už v roku 2006,\npreukázané nebolo. Túto skutočnosť žalobkyňa nenamietala po vydaní prvého rozhodnutia vo veci zo\ndňa 27.03.2012.\n41. Podaním, doručeným žalovanému dňa 23.12.2014, si žalobkyňa uplatnila nárok na ďalšie formy\npomoci v hmotnej núdzi, a to nárok na príspevok na bývanie a osobitné príspevky pre seba a syna J. N. ťažko zdravotne postihnutej osoby, ktorému poskytuje celodennú starostlivosť. Jednotlivé dávky žiadala\ndoplatiť od obdobia, od ktorého jej patrili. Obdobie neupresnila.\n42. Z prvostupňového rozhodnutia č. MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/1246-0069 zo dňa 15.07.2015\nvyplýva, že žalobkyni bola od 01.12.2014 priznaná pomoc v hmotnej núdzi v čiastke 100,50 € mesačne.\nZ odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že syn žalobkyne si riadne plní povinnú školskú\ndochádzku v Základnej škole v Marianke. Žalobkyňa býva v 3-izbovom byte na Ž. E. Č.. XXX/X F. P.,\nspolu so synom a svojou matkou, L. L., ktorá je vlastníčkou bytu. Svoj nárok preukázala nájomnou\nzmluvou uzavretou medzi prenajímateľom, L. L. a žalobkyňou. Z dôvodu, že byt nebol prenajatý v\ncelosti a žalobkyňa je len nájomkyňou časti bytu, ktorý neobýva v celosti, dospel prvostupňový orgán\nverejnej správy k názoru, že neboli splnené podmienky pre priznanie príspevku na bývanie. V dôsledku\nťažkého zdravotného postihnutia syna žalobkyne, J. N., ako to vyplýva z komplexného posudku zo dňa\n25.10.2012, bol navrhnutý príspevok na jeho opatrovanie. Keďže J. N. nie je osobou definovanou v ust.\n§ 7 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až f/ zákona, nebola splnená podmienka na poskytnutie ochranného príspevku\npre syna žalobkyne. Orgán verejnej správy pri výpočte výšky pomoci v hmotnej núdzi zohľadnil výšku\ninvalidného dôchodku žalobkyne podľa § 15 ods. 1 zákona a priznal jej dávku v hmotnej núdzi (117,\n20 €), ochranný príspevok (63,07 €) a príspevok na nezaopatrené dieťa plniace si povinnú školskú\ndochádzku (17,20 €) ako rozdiel medzi priznanými dávkami a príjmom podľa § 4, t. j. vo výške 100,50 €.\nPredmetná suma jej bola priznaná od 01.12.2012, teda počnúc mesiacom, v ktorom bol nárok uplatnený.\nOrgán verejnej správy prvého stupňa ako i sťažovateľ v odôvodnení svojich rozhodnutí zrozumiteľným\nspôsobom vysvetlili, na základe akých právnych úvah dospeli k záveru, že žalobkyni neprináleží nárok\nna príspevok na bývanie a ochranný príspevok na jej syna J. N..\n43. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého bolo právne posúdenie\nnároku žalobkyne na príspevok na bývanie sťažovateľom nezákonné. Príspevok na bývanie, podľa\n§ 14 ods. 5 zákona, patrí nájomcovi bytu, ak tento uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s\nbývaním. Zo šetrenia vykonaného orgánom verejnej správy ako i z predložených dokladov vyplýva, že\nmesačné náklady spojené s užívaním bytu hradila vlastníčka bytu, p. L. L., a to v sume 180 € mesačne.\nZ prehlásení predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa mala vlastníčke bytu uhrádzať mesačne\nsumu 100 €, a to 1 € titulom nájomného a 99 € titulom úhrady za služby spojené s užívaním predmetu\nnájmu. Uvedená suma nezodpovedá výdavkom spojeným s užívaním celého bytu. Z pripojených\npotvrdení Mesta Stupava, Stavebného bytového družstva občanov v Pezinku ako i výpisov z účtu L.\nL. vyplýva, že vlastníčka bytu a nie žalobkyňa, realizovala úhradu poplatkov za odvoz komunálneho\nodpadu, za seba, žalobkyňu a jej syna, nákladov spojených s užívaním bytu správcovi, mesačne v sume\n180 €, úhrady za spotrebu energií a pod.. Podľa vyhlásenia L. L. zo dňa 18.12.2012 založeného v spise,\nmatka žalobkyne nemá okrem starobného dôchodku žiaden iný príjem, a teda nepriznala príjmy od\nžalobkyne, uvedené v čl. III Zmluvy o nájme bytu, uzavretej dňa 05.01.2006. Z uvedených dôkazných\nprostriedkov teda vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala uhrádzanie nájomného a všetkých nákladov\n\nza služby spojené s bývaním v predmetnom byte, a preto nesplnila jednu z podmienok pre priznanie\npríspevku na bývanie.\n44. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015, na ktorý poukázal v kasačnej sťažnosti\nsťažovateľ, podľa ktorého: „...pri uplatnení nároku na príspevok na bývanie, musí žiadateľ preukázať\nsplnenie podmienky zmluvy o nájme (celého) bytu a súčasne preukázať, že náklady spojené s týmto\nnájmom aj uhrádza. Pokiaľ ide o obytnú miestnosť, musí ísť o obytnú miestnosť v zariadení určenom na\nbývanie - takým zariadením sa rozumejú napr. slobodárne, podnikové ubytovne, penzióny a podobne,\nnie byty. Bývanie s vlastníkom (vlastníkmi), prípadne s nájomcami bytu nenapĺňa požiadavky vlastného\nnájmu bytu alebo vlastníctva bytu žalobkyňou na účely § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej\nnúdzi“, s ktorým sa stotožňuje.\n45. V obdobnej právnej veci rozhodoval najvyšší súd aj v konaní č. 9Sžso/84/2016, ktorý v rozsudku\nzo dňa 31.01.2018 vyjadril právny názor: „Zákon taxatívne vymedzuje, kto má nárok na príspevok na\nbývanie. Ide o domácnosti, ktorých členovia vlastnia alebo sú spoluvlastníkmi bytu alebo rodinného\ndomu užívaného touto domácnosťou na bývanie, majú v nájme byt, rodinný dom alebo miestnosť\nv zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie, prípadne ak domácnosť\nbýva v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, v domove sociálnych služieb alebo v\nšpecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou\npobytovou formou, v útulku, domove na polceste, v zariadení núdzového bývania alebo v krízovom\nstredisku alebo býva v byte alebo v rodinnom dome na základe práva doživotného užívania“. Z\npredmetného rozsudku takisto vyplýva, že ak žiadateľ býva v byte spoločne s jeho vlastníkmi, je zrejmé,\nže nebola uzavretá nájomná zmluva a naplnené podmienky vzniku nájmu, a to prenechanie bytu v\ncelosti do užívania nájomcovi. V prípade ak je fyzická osoba nájomcom časti bytu svojich rodičov, táto\nskutočnosť je pre priznanie príspevku na bývanie irelevantná, keďže zákon priznáva nárok na príspevok\nlen vlastníkom a nájomcom bytov alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé\nbývanie, nie však nájomcom časti bytu. Z uvedených dôvodov považuje kasačný súd právny názor\nžalovaného vo veci uplatneného nároku žalobkyne na príspevok na bývanie, za správny, v súlade s\njudikatúrou kasačného súdu.\n46. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom krajského súdu, uvedeným v bode 68/\njeho rozsudku. Krajský súd žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje konštatovanie, že žalovaný rozhodol\nnesprávne, keď nepriznal členovi domácnosti, J. N. ochranný príspevok podľa § 11 ods. 2 písm. a/\naž c/ zákona č. 417/2013 Z. z., pričom poukázal na znenie § 9 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, v\nktorom je upravená pomoc v hmotnej núdzi formou príspevku pre nezaopatrené dieťa. Vzhľadom na\nokolnosť, že maloletému orgán verejnej správy priznal príspevok na nezaopatrené dieťa v sume 17,20\n€, je predmetné konštatovanie krajského súdu zmätočné. Z rozsudku krajského súdu nevyplýva, akým\nspôsobom sa vysporiadal s otázkou vzniku nároku sťažovateľky (predtým žalobkyne) na požadovanú\npomoc v hmotnej núdzi tak ako to žiadala vo svojej žalobe, čím sa stalo jeho rozhodnutie v časti\nžalobných dôvodov nepreskúmateľným.\n47. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná,\na preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/5/2016-47 zo dňa 04.07.2017 podľa § 462 ods.\n1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n48. Krajský súd v Bratislave v ďalšom konaní rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\npodľa § 467 ods. 3 SSP.\n49. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/5/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}