{"guid": "8b95f522-57e4-497c-8589-58a3fbeb575a:a9d7a5f1-43ac-4366-ae37-39724bed0dce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015202107.1", "spisova_znacka": "4Sžk/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. 4Sžk/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1015202107.1", "identifikacne_cislo": "1015202107", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9d7a5f1-43ac-4366-ae37-39724bed0dce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015202107.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015202107.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015202107.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/2/2019\n1015202107\n05. 11. 2019\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2019:1015202107.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobkyne: V.. Ľ. Č., nar.\nXX.XX.XXXX, Q. XX/XX, G., právne zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova\n83, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. KM-OLVS-58/2015/OPK zo dňa\n10.11.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/286/2015-48 zo dňa 23. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/286/2015-48 zo dňa 23. novembra 2016 z a m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. p. KM-OLVS-58/2015/\nOPK zo dňa 10.11.2015 a disciplinárny rozkaz riaditeľa ústredného operačného strediska prezídia\nPolicajného zboru Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 05.05.2015 a vec vrátil riaditeľovi ústredného\noperačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Žalovaný,\nako druhostupňový správny orgán, zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil disciplinárny rozkaz, na\nzáklade ktorého bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom\nv rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods.\n1 zákona č. 73/1998 Z z.\n2. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sporným v prejednávanej\nveci bolo posúdenie, či sa žalobkyňa za skutkových okolností, ktoré boli v danom prípade preukázané,\ndopustila disciplinárneho previnenia a či správne orgány postupovali správne, keď jej za predmetné\ndisciplinárne previnenie uložili disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie aj napriek tomu, že\nostatným policajtom za takéto konanie uložili iba výčitku, a teda či by aj v prípade žalobkyne\nnepostačovala výčitka.\n3. Aj v podmienkach štátnej služby príslušníkov Policajného zboru platí, že disciplinárne opatrenie možno\nuložiť iba v prípade, ak sa preukáže, že policajt spáchal disciplinárne previnenie, pričom v zmysle § 54\nzákona č. 73/1998 Z.z. je to možné iba v prípadoch, kedy na nápravu policajta a na obnovenie služobnej\n\ndisciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,\nnepostačuje uloženie výčitky. Z uvedeného je zrejmé, že nie je účelné trestať policajta za každú cenu, i\nza malé disciplinárne previnenie, hoci „len“ písomným pokarhaním, ktoré predstavuje najmiernejší druh\ndisciplinárneho opatrenia.\n4. Podľa názoru krajského súdu došlo v danom prípade k porušeniu služobnej disciplíny a k\ndisciplinárnemu previneniu žalobkyne. V disciplinárnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa porušila\nčasť I. písm. a/ bod 13. rozkazu Ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a\ndisciplíny príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov tým, že na pracovisku ústredného\noperačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky so sídlom na Krížnej ulici 42\nv Bratislave dňa 06.04.2015 v čase o 7:25 hod. ako končiaci referent špecialista zmeny operačného\nstrediska dňa 05.04.2015 od 08:00 hod. do 08:00 hod. dňa 06.04.2015 odovzdala službu nastupujúcemu\nreferentovi špecialistovi I. D.. Zo zistenia nadriadenej, zapísaného v operačnom denníku ev. č. 4/2012\nzo dňa 18.12.2012 na strane číslo 293, mal krajský súd za preukázané, že žalobkyňa uviedla nepravdivý\núdaj, opustila pracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú činnosť do 8:00 hod., ešte pred jej\nplánovaným ukončením. Keďže opustenie pracoviska pred skončením služby a bez súhlasu vedúceho\nje zavineným porušením povinností policajta, postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď\nuvedené porušenie kvalifikovali ako disciplinárne previnenie.\n5. Krajský súd konštatoval, že žalobkyňa ani jej kolegovia neboli oprávnení opustiť pracovisko pred\nskončením služby a ich neprítomnosť na pracovisku nemôže byť ospravedlnená ani súhlasom staršieho\nreferenta špecialistu ústredného operačného strediska so skorším odchodom. Starší referent špecialista\nústredného operačného strediska v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 60/2011 síce organizuje výkon\nslužby zmeny operačného dňa, zodpovedá za dodržiavanie stanoveného režimu a plnenia úloh, avšak\nje podriadený vedúcemu. To znamená, že táto osoba nemá oprávnenie povoliť predčasné opustenie\npracoviska policajtmi, nakoľko túto kompetenciu má iba vedúci, ktorý v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia\nč. 60/2011 riadi organizačnú zložku v jeho pôsobnosti.\n6. Konanie žalobkyne, spočívajúce v opustení pracoviska pred skončením služby, nie je možné\nliberalizovať predchádzajúcim súhlasom staršieho referenta špecialistu tiež z dôvodu, že žalobkyňa\npreukázateľne konala v rozpore s požiadavkami kladenými na príslušníkov Policajného zboru, ako\nsú napríklad čestnosť či disciplinovanosť a uviedla nepravdivé údaje jednak v operačnom denníku,\nako aj v knihe odchodov a príchodov. Ak by v oboch evidenciách žalobkyňa pravdivo uviedla čas\nodchodu z pracoviska o 7:25 hod., ako aj výnimočný dôvod (napríklad to, že jej dve maloleté deti\nsú na Veľkonočný pondelok samé doma) a skutočnosť, že jej to umožnil vedúci zmeny aj napriek\ntomu, že takúto kompetenciu zo zákona nemá, bolo by možné jej konanie vyhodnotiť ako poľahčujúce\nokolnosti pre miernejšie porušenie služobnej disciplíny. Krajský súd uviedol, že si je vedomý toho, že\nzákon č. 73/1998 Z. z. neupravuje poľahčujúce okolnosti, avšak špecifickosť danej situácie by bolo\nmožné zohľadniť v rámci posudzovania okolností spáchania disciplinárneho previnenia. Taktiež by bolo\nmožné prihliadnuť na to, že v súvislosti s predmetným porušením služobnej disciplíny nedošlo k vzniku\nnegatívnych následkov, ako aj to, že žalobkyňa a jej kolegovia odovzdali službu ďalším kolegom.\n7. Krajský súd však následne zdôraznil, že v danom prípade žalobkyňa vedome uviedla nepravdivé\núdaje o jej odchode z pracoviska - v operačnom denníku uviedla ako čas odchodu 8:00 hod. a v\nknihe odchodov a príchodov uviedla ako čas odchodu 8:05 hod., čo svedčí o tom, že postoj žalobkyne\nk porušeniu služobnej disciplíny nebol čestný a korektný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa\ndopustila disciplinárneho previnenia, ktorého závažnosť však správne orgány dostatočne neodôvodnili.\n8. Posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia pri rozhodovaní o uložení druhu disciplinárneho\nopatrenia (vrátane výčitky) z hľadiska možností nápravy policajta a obnovenie služobnej disciplíny\npodlieha správnej úvahe konajúceho služobného orgánu, ktorý pri rozhodovaní prihliada na zákonné\nkritériá pre ukladanie disciplinárnych opatrení - povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo\nspáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Pri\npreskúmavaní rozhodnutia vydaného na základe správneho uváženia krajský súd skúma iba to, či takéto\nrozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje účelnosť\na vhodnosť správneho rozhodnutia.\n9. Krajský súd zastáva názor, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje správna úvaha, na\nzáklade ktorej správne orgány rozhodli o postihu žalobkyne za spáchané disciplinárne previnenie a\n\nnevysporiadali sa s jej námietkou, prečo takisto bezúhonným policajtom, minimálne Y.. I.. D. Z., ktorá sa\nskorším odchodom z pracoviska pred ukončením služby, dopustila rovnakého disciplinárneho previnenia\nako žalobkyňa, postačovala výčitka, pričom žalobkyni bolo uložené disciplinárne opatrenie, s ktorým sa\nspájajú negatívne dôsledky, napríklad nemožnosť udelenia disciplinárnej odmeny a iné. Takéto konanie\nsprávnych orgánov sa krajskému súdu javilo ako diskriminačné.\n10. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na zákaz diskriminácie garantovaný Ústavou SR. Zákaz\ndiskriminácie a nerovnakého zaobchádzania zaručuje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v článku 14, v zmysle ktorého k jeho porušeniu dochádza vtedy, ak štáty bez\nobjektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách\nalebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Za objektívne a rozumné\nzdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu primeranosti\nmedzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom.\n11. Vzhľadom na absenciu správnej úvahy, na základe ktorej správne orgány rozhodli o tom, akým\nspôsobom potrestajú žalobkyňu za spáchanie disciplinárneho previnenia, krajský súd zastáva názor, že\nich konanie vykazuje znaky diskriminácie, nakoľko odlišné zaobchádzanie s dvoma policajtmi v rovnakej\nsituácii bez odôvodnenia správnej úvahy, ktorá ich k takémuto odlišnému zaobchádzaniu viedla, je\nneprípustné.\n12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že preskúmavané\nrozhodnutia je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušiť pre ich nepreskúmateľnosť a vec\nvrátiť riaditeľovi ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky na\nďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným krajským súdom v predmetnom\nrozsudku. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude opätovne rozhodnúť o disciplinárnom\nprevinení žalobkyne a objasniť, prečo na nápravu jej služobnej disciplíny nepostačuje výčitka a tiež\nuviesť dôvody, pre ktoré odlišne posúdili konanie žalobkyne a konanie jej kolegyne Y.. I.. D.M. Z., ktoré\nbolo rovnaké.\n2.\n13. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/286/2015-48 zo dňa 23. novembra 2016 zmenil tak, že žalobu\nzamieta, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n14. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti v súvislosti s tvrdením krajského súdu o diskriminačnom\nkonaní zo strany správneho orgánu poznamenal, že je potrebné si zodpovedať otázku, či krajský súd\nnáležite preskúmal skutočnosť, či v danom prípade išlo naozaj o rovnaké disciplinárne previnenie a či\nobe príslušníčky (žalobkyňa ako aj I.. D. Z.) uviedli v knihe dochádzok nepravdivý údaj.\n15. V uvedenom videl žalovaný rozpor v správnej úvahe krajského súdu, keď tento na jednej strane\nkonštatoval, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu služobnej disciplíny a disciplinárnemu previneniu,\nna strane druhej považoval uloženie disciplinárneho opatrenia za diskriminačné.\n16. Žalovaný následne zhrnul skutkový stav veci, ako aj zosumarizoval postup prvostupňového\nsprávneho orgánu v rámci disciplinárneho konania predchádzajúceho vydaniu disciplinárneho rozkazu\nriaditeľa ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky č. 3 zo dňa\n05.05.2015.\n17. Žalovaný konštatoval, že na základe zabezpečených podkladov nadriadená žalobkyne preukázala,\nže táto dňa 06.04.2015 opustila pracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú činnosť do 08.00\nhodiny, ešte pred jej plánovaným skončením. Pracovisko opustila pred skončením služby bez náležitých\ndôvodov a bez súhlasu nadriadenej (bezprostredne nadriadená) alebo vyšších nadriadených. Týmto\nkonaním podľa napadnutého rozhodnutia žalobkyňa porušila povinnosť policajta uvedenú v časti I.\npísm. a/ bod 13. rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne. Následne podľa operačného denníka\nÚOS, v ktorom sa nachádzal preukázateľne nepravdivý písomný záznam v znení služba ukončená dňa\n06.04.2015 o 08.00 hodine bez zistených nedostatkov, služobné pomôcky a technika odovzdané bez\nzávad, odovzdala, podpis Č.. prevzal, podpis D., prítomný, podpis Q., podľa disciplinárneho rozkazu\nžalobkyňa porušila povinnosť policajta uvedenú v článku 5 ods. 12 písm. e/ bod 1. nariadenia ministra\no činnosti operačných stredísk. Porušenie tohto predpisu spočívalo v tom, že čas skončenia služby\n\nžalobkyne zapísaný v operačnom denníku ústredného operačného strediska nie je skutočným časom\nskončenia a súčasne odovzdania služby žalobkyňou.\n18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že pred uložením\ndisciplinárneho opatrenia bol objektívne zistený skutočný stav veci a žalobkyni bolo zavinené porušenie\nslužobnej povinnosti, zakladajúce dôvod uloženia disciplinárneho opatrenia, spoľahlivo preukázané.\nNadriadená po dôkladnom posúdení všetkých rozhodných okolností správne konštatovala protiprávnosť\nkonania žalobkyne a jej postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy, pričom bolo\npotrebné prijať záver, že konaním žalobkyne došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty\ndisciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.\n19. Žalovaný poukázal na fakt, že žalobkyňa utajovala zápismi v príslušných administratívnych\npomôckach údaj. Podľa zistenia nadriadenej v operačnom denníku evidenčného č. 4/2012 zo dňa\n18.12.2012 na strane č. 293 sa v zápise operačného dňa 06.04.2015 v čase o 07.25 hodine nachádzal\npísomný záznam v znení služba ukončená dňa 06.04.2015 o 08.00 hodine bez zistených nedostatkov,\nslužobné pomôcky a technika odovzdané bez závad. Odovzdala, podpis Č., prevzal, podpis D., prítomný,\npodpis Q.Ň., teda písomne spracovaný nepravdivý údaj, ktorý žalobkyňa potvrdila svojim podpisom.\nV čase o 07.25 hodine dňa 06.04.2015 po príchode nadriadenej v knihe odchodov a príchodov\nevidenčného č. 6/2014 sa nachádzal záznam, že z pracoviska žalobkyňa odišla v čase o 08.05\nhodine dňa 06.04.2015, čo je nepravdivý údaj a pracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú\nčinnosť do 08.00 hodiny dňa 06.04.2015 v zmysle plánu služieb spracovaného na zázname č. PPZUOS-66-002/2015, opustila ešte pred jej plánovaným skončením.\n20. Žalovaný mal za to, že zvoleným druhom uloženého disciplinárneho opatrenia prvostupňový orgán\nprihliadol na skutočnosti uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., vzhľadom na nebezpečenstvo\ndisciplinárneho previnenia vyplývajúce z neprítomnosti žalobkyne na pracovisku, na ktorom je výkon\nslužby zabezpečený nepretržite.\n21. Žalovaný taktiež podotkol, že priznanie osobného príplatku v mesiaci september roka 2014,\nktoré vyplývalo z kvality plnenia úloh v príslušnom hodnotenom období, nemôže vylučovať uloženie\ndisciplinárneho opatrenia za spáchané disciplinárne previnenie v budúcnosti. Osobný príplatok nemá\ncharakter disciplinárnej imunity a práve zvolený druh disciplinárneho opatrenia je primeraný aj vo vzťahu\nk doterajšiemu postoju žalobkyne k plneniu služobných povinností.\n22. Disciplinárny rozkaz je individuálnym právnym aktom zaväzujúcim bezprostredne konkrétnu osobu.\nPráve skutočnosti uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., na ktoré sa pri rozhodovaní o uložení\ndisciplinárneho opatrenia prihliada, vytvárajú podmienky pre individuálne posúdenie disciplinárneho\nprevinenia. Primeranosť rozhodnutia vo vzťahu k druhu disciplinárneho opatrenia bola vyhodnotená v\nodôvodnení disciplinárneho rozkazu a uložené písomné pokarhanie nie je materiálnou sankciou a nie\nje najprísnejšou sankciou. Žalovaný zastáva názor, že po vyhodnotení nebezpečenstva vyplývajúceho\nzo zavineného porušenia služobnej povinnosti žalobkyňou, nepostačuje na nápravu vyslovenie výčitky\npodľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z., ale je potrebné uložiť zvolený druh disciplinárneho opatrenia.\n23. V predmetnom kontexte žalovaný ďalej uviedol, že preskúmanie primeranosti výšky uloženého\ndisciplinárneho opatrenia by bolo možné napríklad v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia zníženie\nslužobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, čo však nie je predmetom tohto konania.\n24. Žalovaný deklaroval, že z obsahu spisového materiálu bolo možné bez ďalšieho doplnenia\npreskúmať disciplinárny rozkaz, ktorý sa opieral o dôkazy vyhľadané, vykonané a vyhodnotené v súlade\ns právnymi predpismi. Konštatované a preukázané prihliadnutie prvostupňového orgánu na podmienky\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia\nvylučuje neobjektívnosť napadnutého rozhodnutia.\n25. Vychádzajúc z uvedeného možno podľa názoru žalovaného konštatovať, že prvostupňový orgán\nrovnako ako žalovaný v disciplinárnom konaní postupovali a rozhodli v súlade so zákonom a vychádzali\nz riadne zisteného skutočného stavu veci. Spoľahlivo zistili skutkové okolnosti, ustálili skutkový\nstav a žalobkyni preukázali zavinené porušenie služobnej povinnosti, zakladajúce dôvod uloženia\ndisciplinárneho opatrenia. Disciplinárne konanie spĺňalo všetky formálne náležitosti napadnutého\n\nrozhodnutia ako i disciplinárneho rozkazu, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazujú žiadne vady, ktoré\nby zakladali ich neplatnosť.\n26. Žalovaný zdôraznil, že zmyslom disciplinárneho konania nebolo poškodenie žalobkyne, ale jej\nnáprava predovšetkým v tom smere, aby po tom, čo sa dopustila porušenia služobnej povinnosti, si\nsvoje služobné povinnosti v budúcnosti vzorne plnila. Uvedomelá služobná disciplína všetkých policajtov\nzaložená na dodržiavaní základných povinností a osobnej zodpovednosti každého policajta je dôležitým\nzdrojom zvyšovania akcieschopnosti a kvality výkonu služby Policajného zboru.\n27. Žalovaný podotkol, že žalobkyňa sa disciplinárneho previnenia dopustila dňa 06.04.2015. V ten\nistý deň sa o jej disciplinárnom previnení dozvedela nadriadená na základe vlastnej kontrolnej činnosti.\nDisciplinárny rozkaz bol žalobkyni vyhlásený dňa 05.05.2015. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty\nna uloženie disciplinárneho opatrenia ustanovené v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. boli dodržané.\nDisciplinárne opatrenie uložila nadriadená ako funkčne príslušná v zmysle či. 2 písm. d/ bod 2. nariadenia\nMinistra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 zo dňa 25.03.2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci\nnadriadených (disciplinárna právomoc) v znení neskorších predpisov.\n28. V závere kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so\nzákonom, vychádzajú zo spoľahlivo a riadne zisteného skutkového stavu veci, sú riadne zdôvodnené a\nkonajúce orgány dospeli k správnym skutkovým a právnym záverom.\n3.\n29. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila písomným podaním, doručeným Krajskému súdu\nv Bratislave dňa 30.01.2017, v ktorom navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako\nnedôvodnú zamietol a zároveň aby priznal žalobkyni náhradu trov konania.\n30. Žalobkyňa konštatovala, že z obsahu kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný\nnesprávne právne posúdenie veci súdom. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa opätovne vyjadrila k\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.\n31. V predmetnom kontexte žalobkyňa uviedla, že žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán, ktorý\ndisciplinárny rozkaz vydal, sa nevysporiadali s námietkou, že konanie nadriadenej žalobkyne vykazovalo\nznaky diskriminačného konania.\n32. Očakávanie zdôvodnenia uloženia rôznych disciplinárnych opatrení za ten istý skutok dvom osobám\nbolo založené najmä na obrátenom dôkaznom bremene v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004\nZ.z. (antidiskriminačný zákon), kedy žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého\nzaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k\nporušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.\n33. Žalobkyňa vyjadrila súhlas s názorom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo\nzdôvodnenie rozdielneho zaobchádzania, žalovaný nediskrimináciu nijako nepreukázal a to aj napriek\ntomu, že správny orgán je síce oprávnený ukladať disciplinárne sankcie podľa vlastného uváženia a\nrozsahu, avšak je povinný zdôvodniť predmetnú rozdielnosť, t.j. uviesť legitímny dôvod na rozdielne\nzaobchádzanie v rovnakej situácii. Absencia zdôvodnenia, resp. správnej úvahy o rozdielnom uložení\ndisciplinárnych opatrení v napadnutom rozhodnutí zakladá jeho nepreskúmateľnosť.\n34. Žalobkyňa namietala, že v prejednávanej veci bolo povinnosťou žalovaného preskúmať skutočnosti,\nči u kolegyne žalobkyne išlo o rovnaký správny delikt, prípadne či obe uviedli nepravdivý údaj v\nknihe dochádzok, a to predovšetkým v situácii, keď mal žalovaný svojim rozhodnutím osvedčiť, že k\ndiskriminácii nedošlo. Žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval, keď hodnoverne nedementoval,\nže v danom prípade došlo k bezdôvodnému rozdielnemu zaobchádzaniu pri ukladaní disciplinárnych\nopatrení, pričom na podporu svojich záverov nepredložil potrebné dôkazy.\n35. V závere žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že k diskriminácii došlo z dôvodu osobného sporu\nmedzi žalobkyňou a jej nadriadenou, nakoľko žalobkyňa mala záujem o miesto riaditeľky na danom\noperačnom stredisku, čo sa podľa jej názoru odzrkadlilo v šikanóznom správaní voči jej osobe, a to nielen\nv prejednávanom prípade. Žalobkyňa zároveň zdôraznila, že predmetné konanie nie je jediným, v ktorom\n\nžalobkyňa napáda disciplinárne opatrenie voči jej osobe vydané nadriadenou, ktoré má šikanózny\ncharakter.\n4.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n37. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n38. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n39. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nza preukázané, že žalobkyni bolo disciplinárnym rozkazom riaditeľa ústredného operačného strediska\nprezídia Policajného zboru Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 05.05.2015 uložené disciplinárne opatreniepísomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. za disciplinárne previnenie\npodľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mala dopustiť tým, že na pracovisku ústredného\noperačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky so sídlom na Krížnej ulici 42 v\nBratislave dňa 06.04.2015 v čase o 7:25 hod. ako končiaci referent špecialista zmeny operačného dňa\n05.04.2015 od 08:00 hod. do 08:00 hod. dňa 06.04.2015 odovzdala službu nastupujúcemu referentovi\nšpecialistovi I.. I.. Š. D.. Podľa zistenia nadriadenej v operačnom denníku ev. č. 4/2012 zo dňa 18.12.2012\nna strane č. 293 sa v zápise operačného dňa 06.04.2015 v čase o 7:25 hod. nachádzal písomný záznam\nv znení „Služba ukončená dňa 06.04.2015 o 8.00 hodine bez zistených nedostatkov, služobné pomôcky\na technika odovzdané bez závad. Odovzdala, podpis Č., prevzal D., prítomný podpis Q.“, teda písomne\nspracovaný nepravdivý údaj, ktorý žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Žalobkyňa následne opustila\npracovisko, pričom v čase o 7:25 hod. dňa 06.04.2015 po príchode nadriadenej v knihe odchodov a\npríchodov ev. č. 6/2014 sa nachádzal záznam, že z pracoviska odišla o 8:05 hod. dňa 06.04.2015.\nTento údaj bol nepravdivý, pretože pracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú činnosť do 8:00\nhod. dňa 06.04.2015 v zmysle plánu služieb č. PPZ- OS-66-002/2015, žalobkyňa opustila ešte pred jej\nplánovaným ukončením.\n40. Proti disciplinárnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. p. KMOLVS-58/2015/OPK zo dňa 10.11.2015 zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil.\n5.\n41. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n42. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n43. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je\na) písomné pokarhanie,\nb) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,\nc) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,\nd) zákaz činnosti,\ne) prepadnutie veci.\n\n44. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej\ndisciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,\nvýčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.\n45. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\n46. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa\nprihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\nzavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\n47. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n6.\n48. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku krajského súdu.\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v prejednávanej veci za preukázané, že žalobkyňa dňa\n06.04.2015 v čase o 07:25 hodine ako končiaci referent špecialista zmeny ústredného operačného\nstrediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky dňa 05.04.2015 od 08:00 hodiny do 08:00\nhodiny dňa 06.04.2015, vykonala odovzdanie služby nastupujúcemu referentovi špecialistovi, I.. I..\nŠ. D., pričom v operačnom denníku uviedla nepravdivý údaj o ukončení služby až o 8:00, ktorý\npotvrdila svojím podpisom. Uvedeným konaním žalobkyňa porušila článok 5 ods. 12 písm. e/ bod 1\nnariadenia Ministra vnútra SR č. 60/2011 o činnosti operačných stredísk, s ktorým bola podľa doloženej\nprezenčnej listiny priloženej k záznamu č. PPZ-ÚOS-46-016/2012 oboznámená dňa 03.02.2012.\nŽalobkyňa následne opustila pracovisko, pričom v knihe príchodov a odchodov uviedla záznam, že\nz pracoviska odišla o 8:05 hod. dňa 06.04.2015. Predmetný údaj bol taktiež nepravdivý, nakoľko\npracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú činnosť do 8:00 hod. dňa 06.04.2015 v zmysle plánu\nslužieb č. PPZ-ÚOS-66-002/2015, opustila ešte pred jej plánovaným ukončením (žalobkyňa sa na\npracovisku nenachádzala už v čase kontroly nadriadenej, ktorá bola zrealizovaná o 7:25 hod. dňa\n06.04.2015), čím porušila časť I. písm. a/ bod 13. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie\nmorálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, s ktorým bola\noboznámená dňa 08.12.2014.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za podstatné zdôrazniť, že v prejednávanej veci nebola\nspornou otázka, či žalobkyňa svojím konaním porušila služobnú disciplínu a dopustila sa disciplinárneho\nprevinenia v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Uvedená skutočnosť bola v rámci disciplinárneho\nkonania náležitým spôsobom preukázaná, pričom ani samotná žalobkyňa skutok tak, ako sa stal,\nnepopierala, deklarujúc, že vecné a časové údaje sú pravdivé.\n51. Rozporuplným v danom prípade bolo posúdenie primeranosti disciplinárneho opatrenia písomného\npokarhania, uloženého žalobkyni za spáchané disciplinárne previnenie na základe disciplinárneho\nrozkazu č. 3 zo dňa 05.05.2015, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že u kolegyne, Y.. I.. D. Z.,\nbolo považované za adekvátny prostriedok nápravy, resp. dostačujúci postih za disciplinárne previnenie\nzaložené na obdobných skutkových okolnostiach uloženie výčitky v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z.\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu prezentovaným v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, že vzhľadom na absenciu správnej úvahy, na základe ktorej\nsprávne orgány rozhodli o tom, akým spôsobom potrestajú žalobkyňu za spáchanie disciplinárneho\nprevinenia, možno konštatovať, že ich konanie vykazuje znaky diskriminácie, nakoľko odlišné\n\nzaobchádzanie s dvoma policajtmi v rovnakej situácii bez odôvodnenia správnej úvahy, ktorá ich k\ntakémuto odlišnému zaobchádzaniu viedla, je neprípustné.\n53. K argumentu žalovaného, obsiahnutému v kasačnej sťažnosti, podľa ktorého si je potrebné v\nsúvislosti s tvrdeným diskriminačným konaním zo strany správneho orgánu zodpovedať otázku, či\nkrajský súd náležite preskúmal skutočnosť, či v danom prípade naozaj išlo o rovnaké disciplinárne\nprevinenie a či obe príslušníčky (žalobkyňa ako aj Y.. I.. D. Z.) uviedli v knihe dochádzok nepravdivý údaj,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že žalovaný síce na jednej strane vymedzil otázku, ktorá má\nz jeho pohľadu rozhodujúci význam pre správne posúdenie danej veci, avšak na strane druhej neuviedol\nžiadne relevantné tvrdenia, ktoré by preukazovali, že záver krajského súdu o nerovnakom zaobchádzaní\nsprávneho orgánu s disciplinárne previnenými policajtkami, je nepravdivý.\n54. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že služobnú zmenu\nústredného operačného strediska dňa 05.04.2015 od 08:00 hodiny do 08:00 hodiny dňa 06.04.2015\nspolu so žalobkyňou vykonávala aj Y.. I.. D. Z. a I.. V.. V. M.. Údaje obsiahnuté v knihe príchodov a\nodchodov svedčia o tom, že Y.. I.. D. Z., obdobne ako žalobkyňa, uviedla dňa 06.04.2015 čas odchodu\n08:05, teda nepravdivý časový údaj, nakoľko na pracovisku sa preukázateľne nenachádzala už v čase\nkontroly nadriadenej, ktorá bola zrealizovaná v čase o 7:25. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj samotná\nY.. I.. D. Z., ktorá v úradnom zázname č. PPZ-ÚOS-230-001/2015 zo dňa 06.04.2015 uviedla, že dňa\n06.04.2015 v čase o 07.15 hodine sa po odovzdaní služby C.. H.. I. R. vypýtala domov od I.. V.. V. M.,\nktorý ju z pracoviska uvoľnil. Svoju žiadosť o uvoľnenie zo služby dôvodila druhou dennou službou a\nstarostlivosťou o maloleté dieťa.\n55. Napriek tomu, že obe policajtky sa dopustili obdobného konania, ktorým porušili rovnaké služobné\npovinnosti, čím naplnili znaky disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.,\nžalobkyni bolo za toto konanie uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie, zatiaľ čo v prípade\njej kolegyne bola uložená výčitka. Dôvodnosť rozdielnosti prístupu k otázke primeranosti disciplinárneho\npostihu týchto dvoch policajtiek však správne orgány vo svojich rozhodnutiach náležitým spôsobom\nnešpecifikovali.\n56. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že konanie, kedy správny orgán za obdobných\npodmienok, resp. v porovnateľnej situácii zaobchádza s dvomi osobami bez objektívneho a rozumného\nzdôvodnenie rozdielne, jednoznačne vyvoláva pochybnosti o dodržaní zákazu diskriminácie. Na margo\nuvedeného však Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodal, že za porušenie zásady rovnakého\nzaobchádzania nemožno automaticky označiť situáciu, keď je iný disciplinárny previnilec za obdobné\nkonanie postihnutý menej prísnym disciplinárnym opatrením, resp. iba výčitkou.\n57. V rámci odôvodnenia predmetného tvrdenia Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na\nustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., zo znenia ktorého vyplýva, že kľúčovým pri rozhodovaní\no uložení vhodného disciplinárneho opatrenia, ako následku spáchaného disciplinárneho previnenia v\nkonkrétnom prípade, je predovšetkým náležité zohľadnenie povahy protiprávneho konania, okolností,\nza ktorých bolo toto spáchané, jeho následkov, miery zavinenia, ako aj doterajšieho postoja policajta k\nplneniu služobných povinností.\n58. Oprávnený subjekt je teda povinný pri rozhodovaní o forme, resp. spôsobe postihu disciplinárneho\nprevinilca prihliadať aj na iné skutočnosti, ako je samotný skutok zakladajúci zodpovednosť za\ndisciplinárne previnenie.\n59. Práve aplikácia citovaného ustanovenia a kritérií v ňom stanovených môže vniesť do naoko\nrovnakého prípadu variabilitu vo vzťahu k výslednému postihu disciplinárnych previnilcov. Z uvedeného\ndôvodu je preto obzvlášť dôležité, aby správny orgán náležitým spôsobom premietol svoje úvahy o\nprimeranosti konkrétneho disciplinárneho opatrenia, resp. iného prostriedku nápravy do odôvodnenia\nrozhodnutia, čím možno predísť prípadným pochybnostiam o miere jeho objektívnosti a nezaujatosti.\n60. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndospel k obdobnému záveru, ako Krajský súd v Bratislave, a to, že v predmetných rozhodnutiach\nabsentuje úvaha o tom, na základe akých skutočností rozhodli o postihu žalobkyne za spáchané\ndisciplinárne previnenie, pričom žalovaný sa v rámci svojho rozhodnutia taktiež opomenul náležitým\nspôsobom vysporiadať s námietkou, prečo v prípade policajtky Y.. I.. D. Z., ktorá sa skorším odchodom\n\nzo služby dopustila rovnakého disciplinárneho previnenia ako žalobkyňa, postačovala výčitka, zatiaľ čo\nžalobkyni bolo uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie.\n61. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že skutočnosti, ktorými žalovaný v kasačnej sťažnosti\nspochybňoval napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, boli totožné s tými, ktoré žalovaný\nuviedol už v prvostupňovom súdnom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné\nargumenty, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukázal na skutočnosť, že do obsahu kasačnej\nsťažnosti boli premietnuté vybrané časti textu rozhodnutia žalovaného č. p. KM-OLVS-58/2015/OPK zo\ndňa 10.11.2015, častokrát neuvážene vytrhnuté z celkového kontextu predmetného rozhodnutia, bez\nbližšej konkretizácie toho, v čom žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci krajských súdom.\n62. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatoval, že nezistil dôvod na\nto, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného. Krajský súd v Bratislave postupoval vecne správne,\nkeď rozhodnutie žalovaného č. p. KM- LVS-58/2015/ OPK zo dňa 10.11.2015 a disciplinárny rozkaz\nriaditeľa ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky č. 3 zo dňa\n05.05.2015 zrušil a vec vrátil riaditeľovi ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu vysloveným v\nnapadnutom rozsudku. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude preto tak, ako uviedol Krajský\nsúd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku, opätovne vec žalobkyne posúdiť a následne\nrozhodnúť o disciplinárnom previnení žalobkyne, pričom bude povinný bližšie špecifikovať dôvody, ktoré\nho viedli k rozdielnemu posúdeniu skutkovo totožnej situácie u dvoch policajtov, a to u žalobkyne a\njej kolegyne Y.. I.. D. Z. a to pokiaľ príde k odlišne uloženému disciplinárnemu opatreniu respektíve k\nsamotnému uloženiu disciplinárneho opatrenia.\n63. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd kasačný, kasačnú sťažnosť žalovaného v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n7.\n64. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.\n1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal,\npreto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobkyni priznal voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku krajský súd samostatným uznesením.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/286/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}