Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/28/2018 z 15. 10. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2019, sp. zn. 6Sžk/28/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1
Najvyšší súd | 6Sžk/28/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1 | 2019-10-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb., § 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb., § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 33 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e833ddc6-0440-409b-accc-39b41d16d34b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžk/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202062
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Canádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Eriky Čanádyovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci
žalobcu: 1/ V.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXXX/XX, H., 2/ V.. S. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX/XX, R., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a
bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ MIDLE BAU s.r.o.
(pôvodne Tom - Ferr Build, s. r. o.), so sídlom Čigérska 1838/36, Dunajská Streda, IČO: 46 876 570, 2/
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O.. X, K., I., 3/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S. G., 4/ M. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, S. G., 5/ SOUTH DAM s. r. o., so sídlom Vysoká 14, Bratislava, IČO:
44 135 319, 6/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, 7/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, ďalší
účastníci 1/, 3/ a 4/ zastúpení advokátskou kanceláriou: TORA Legal, s.r.o., so sídlom Laurinská 18,
Bratislava, IČO: 36 866 326, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-
OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2. novembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/297/2015-89 zo dňa 1. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/297/2015-89 zo dňa 1.
februára 2018  m e n í  tak, že  z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ
zo dňa 2. novembra 2015 a vec  v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Kasačným sťažovateľom 1/ a 2/   p r i z n á v a   proti žalovanému plnú náhradu trov prvostupňového
a kasačného konania.

Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Rozsudkom č.k. 1S/297/2015-89 zo dňa 1. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)  Krajský
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali preskúmania a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“), žalobcom nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania,
ďalším účastníkom 1/, 3/ a 4/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ právo na úplnú náhradu trov konania a
ďalším účastníkom 2/, 5/, 6/, a 7/  nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobou napadnutým
rozhodnutím žalovaný zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia vydaného stavebným úradom
obce Hamuliakovo pod č. Výst. 110-14-H-15-Kš zo dňa 30. marca 2015 tak, že v časti ,,5. Požiadavky



vyplývajúce zo stanovísk správcov sietí a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Okresný
úrad Senec“ doplnil podmienku vyplývajúcu z doplneného stanoviska Okresného úradu Senec, odboru
starostlivosti o životné prostredie. Žalovaný zároveň doplnil grafickú prílohu - overený situačný výkres
na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“ na pozemkoch
parc. č. XXX/XXX-XXX (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie R., žalovaný konštatoval,
že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom obce, vyhovuje príslušným ustanoveniam
stavebného zákona, spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov a stavebník doložil k návrhu na
vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby všetky požadované doklady a pri dodržaní
príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej autorizovaným architektom V.. Z.. X. Z. nebol dôvod rozhodnúť o neumiestnení stavby.

2. K námietke žalobcov o charaktere stavby krajský súd s poukazom na § 43b ods. 1 a 3 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (ďalej len „stavebný zákon“)
uviedol, že aj napriek tomu, že stavebný zákon nepozná pojem „dvojdom“, je potrebné vychádzať z
STN 73 4301, podľa bodu 6.61, ktorej sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre
rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov: a) izolované, b) dvojdomy, c) radové, d) átriové, e)
terasové. Rodinný dom je budova, určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom
z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Podľa názoru
krajského súdu, dvojdom predstavuje horizontálne združenie rodinných domov, samostatne prístupných
z pozemku a zároveň postavených na spoločnej hranici pozemkov. V každom rodinnom dome tvoriacom
dvojdom môžu byť umiestnené najviac tri byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť
bytov. Vzhľadom na to, že Obec Hamuliakovo nemá schválený územný plán zóny, bolo potrebné
vychádzať zo schváleného a platného územného plánu obce, ktorý v časti nazvanej „Funkčné využitie“
pripúšťa možnosť využitia územia na bývanie v dvojdomoch. Z podkladov, ktoré mali k dispozícii správne
orgány, krajský súd zistil, že obecné zastupiteľstvo uznesením č. 51-0Z/2012 odsúhlasilo prerozdelenie
pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX a správne
orgány boli povinné vychádzať pri rozhodovaní z aktuálnej kópie katastrálnej mapy.

3. Krajský súd nevyhovel námietke žalobcov týkajúcej sa toho, že predmetný dvojdom nedisponuje
samostatným vstupom z verejnej komunikácie, nakoľko vstup na pozemky                    parc. č. XXX/
XXX a parc. č. XXX/XXX, na ktorých je predmetná stavba umiestnená, je zabezpečený zo súkromnej
účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XXX. Súd uviedol, že nie je v rozpore
s požiadavkou uličného typu zástavby, aby bol rodinný dom, resp. dvojdom kolmo situovaný na verejnú
komunikáciu a mal priamy vstup na verejnú komunikáciu zabezpečený cez vlastný pozemok tvoriaci
súkromnú účelovú komunikáciu.

4. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, týkajúcou sa prekročenia hustoty zástavby v
danej lokalite, nakoľko ide o priemernú hustotu a nemožno s určitosťou predpokladať, aký počet ľudí
bude žiť v jednotlivých bytových jednotkách.

5. Krajský súd považoval za nedôvodnú taktiež námietku žalobcov o nedostatku parkovacích miest.
Ďalej uviedol, že prístup k dvojdomu je zabezpečený prostredníctvom účelovej komunikácie - príjazdovej
cesty a vlastníci nebudú zaťažovať verejnú komunikáciu parkovaním motorových vozidiel na verejnej
komunikácii. Krajský súd považoval za dostatočnú aj výmeru stavebných pozemkov, nakoľko minimálna
výmera stavebného pozemku pre dvojdomy určená záväznou časťou územného plánu obce je 500 m2,
spolu s jeho súčasťami, ako sú prístupové chodníky či parkovacie státia, bola v tomto prípade splnená,
pretože pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 538 m2 a pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 487
m2. Hoci pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 487 m2, t.j. je o 13 m2 menší, ako umožňuje územný
plán, po spriemerovaní výmery oboch pozemkov, na ktorých je umiestnený dvojdom, je výmera 512,50
m2 vyhovujúca. Aj na tomto pozemku parc. č. XXX/XXX je dodržaný koeficient zastavanosti, ktorý je
územným plánom stanovený na max 0,3, pričom zastavanosť predmetných pozemkov sa pohybuje okolo
0,2.

6. Súd poukázal na to, že všetky stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné, pričom prvostupňový
správny orgán sa s námietkami týkajúcimi sa stanovísk vysporiadal a z dôvodu ich vznesenia prerušil
konanie a listami zo dňa 30. júna 2015 požiadal dotknuté orgány o vyjadrenie sa  k odvolaniu.



7. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zásahu do práv žalobcov, krajský súd poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 6. marca 2002, ktorým bola odmietnutá ústavná
sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v časti o porušení základného práva na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR
a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na
priaznivé životné prostredie upraveného v čl. 44 Ústavy SR rozhodnutím o umiestnení stavby. Ústavný
súd SR odôvodnil uznesenie tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu
práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby
vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Taktiež uviedol, že rozhodnutie o
umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.

8. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešným žalobcom
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratým účastníkom 2/, 5/, 6/ a 7/, nakoľko v
konaní zostali nečinní a nepreukázali, že by im v konaní nejaké trovy konania vznikli. Ďalším účastníkom
konania 1/, 3/ a 4/ krajský súd priznal proti žalobcom právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 169
SSP, keďže v konaní boli aktívni a súdu podali aj vyjadrenie k žalobe.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

9. Dňa 09.04.2018 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť žalobcov 1/ a 2/ (ďalej aj
„sťažovateľov“), ktorou sa domáhali, aby kasačný súd rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle § 462
ods. 1 SSP. Žalobcovia mali zato, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, najmä čo do dôvodu
námietok žalobcov uplatňovaných opakovane počas územného rozhodnutia aj počas súdneho konania.

10. Žalobcovia uviedli, že v danom prípade išlo stavebníkom o realizáciu troch dvojdomov. Nakoľko boli
vydané tri totožné územné rozhodnutia, žalobcovia podali žaloby aj v prípade ďalších dvoch rozhodnutí
žalovaného č. OU-BA-OVBP2/2015/49915-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 a rozhodnutia č. OU-BA-
OVBP2/2015/49923-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 k dvojdomom A2-A a A2-C, v tesnom susedstve na
parcelách č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, všetko k.ú. R., čo s vecou a zásahom do práv
žalobcov priamo súvisí. Zároveň uviedli, že v deň podania všetkých troch žalôb, k spisovým značkám
všetkých troch žalôb, podali žiadosť o spojenie vecí do jedného konania, k čomu však nedošlo.

11. Žalobcovia namietali, že žalovaný, aj súd nesprávne vyhodnotil námietky vo vzťahu k stavbe
samotnej. Napriek skutočnosti, že Územný plán obce Hamuliakovo umožňuje v danej lokalite stavbu
dvojdomu, a že stavbu dvojdomu definuje STN 734301, nie je možné miešať a spájať definície a
prispôsobovať ich v neprospech dotknutého vlastníka susediacich pozemkov, čiže žalobcov, ktorí sa
cítia byť dotknutí rozhodnutím na svojich právach. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením krajského súdu,
že zákon pripúšťa v každom rodinnom dome tvoriacom dvojdom umiestnenie najviac troch bytov, čiže
v dvojdome je možné situovať najviac spolu šesť bytov. Žalobcovia mali za to, že pri výklade STN je
dvojdom druhom rodinného domu, popri iných typoch (izolované, radové, átriové, terasové), a preto nie
je možné dvojnásobiť počet bytov len preto, že rodinný dom môže mať podobu dvojdomu. Žalobcovia
trvali na definícii rodinného domu, podľa ktorej aj dvojdom môže mať najviac tri byty a mali za to, že
rozhodnutím došlo k porušeniu zákona a STN.

12. Žalobcovia nesúhlasili s názorom súdu, že každý byt dvojdomu je napojený priamo                      na
verejnú komunikáciu, nakoľko vstupy z jednotlivých bytov sú zabezpečené na súkromnú účelovú
komunikáciu na parc. č. XXX/XXX a následne touto súkromnou účelovou komunikáciou bude jeden
priamy vchod na verejnú komunikáciu, čiže vstup na verejnú komunikáciu je zabezpečený zo súkromnej
účelovej komunikácie, pre spolu 8 bytov, z parc. č. XXX/XX, čím ide o porušenie záväznej časti
Územného plánu obce Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č. 2/2006, týkajúca sa rozvojových zámerov RZ
29/0 pre dané územie. Žalobcovia uviedli, že súkromná účelová komunikácia neexistuje, parcely sú
ornou pôdou, komunikácia nie je ani v územnom pláne.

13. Žalobcovia taktiež namietali záver súdu o type uličnej zástavby, kedy sú dvojdomy a ich výstupy
kolmo napojené s priamym vstupom na ulicu, ako o spôsobe dodržania ÚP obce Hamuliakovo. Podľa



žalobcov, ak by každý z vlastníkov, ktorý vlastní pozemok v danej lokalite cca o výmere 1000 m2, mohol
požiadať na základe tohto precedentného prípadu o rozparcelovanie a následne o vydanie rozhodnutia
o umiestnení dvojdomu so štyrmi bytmi, prípadne so šiestimi bytmi a s kolmým napojením súkromnou
príjazdovou komunikáciu na ulicu, uvedené by úplne zmenilo ráz lokality a vytvorilo nepredstaviteľný
problém pri aj tak predimenzovanom parkovaní na ulici, preťaženosti verejných inžinierskych sietí,
hustoty obyvateľov v lokalite.

14. Žalobcovia namietali, že dotknuté orgány posudzovali problematiku vždy  čiastkovo, s ohľadom
na dodržanie konkrétnych právnych noriem a technických parametrov, so stanovením povinnosti
stavebníkovi pri realizácií samotnej stavby dvojdomu. Nakoľko nedošlo k spojeniu vecí súdom a
prejednáva sa vždy samostatne každé rozhodnutie, čiže samostatne každý dvojdom, cítili sa porušením
STN, zákona a najmä Územného plánu obce Hamuliakovo, dotknutí na svojich právach.

15. Dňa 10.05.2018 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie ďalších účastníkov 1/, 3/ a 4/ ku kasačnej
sťažnosti žalobcov, v ktorom uviedli, že kasačná sťažnosť nemá zákonné náležitosti podľa § 440 ods.
2 SSP a § 445 ods. 1 písm. c/ SSP, a preto navrhli kasačnému súdu, aby v súlade s § 459 písm.
e/ SSP uznesením kasačnú sťažnosť, ako neprípustnú odmietol. Ďalší  účastníci považovali kasačnú
sťažnosť, navyše, v celom rozsahu za absolútne nedôvodnú a napadnutý rozsudok považovali za vecne
správny, vydaný v súlade so zákonmi a príslušnými právnymi predpismi. Ďalší účastníci 1/, 3/ a 4/
zdôraznili, že ku dňu vydania rozhodnutia nebol zo strany žalobcov, v predmetnom konaní, podaný
žiadny návrh, ktorým by žiadali súd spojiť na spoločné konanie predmetnú vec s inými konaniami. K
námietkam žalobcov uviedli, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby so štyrmi bytovými jednotkami
je plne v súlade s vypracovaným a schváleným UP obce, pričom každá z bytových jednotiek v rodinnom
dvojdome má zabezpečený vstup z verejnej komunikácie, a to prostredníctvom účelovej komunikácie,
nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XXX, vo vlastníctve účastníka 1/ a 2/, pričom v prospech
vlastníkov pozemku parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX je zriadené vecné bremeno - právo vstupu, prejazdu
a prechodu cez uvedený pozemok.

III.
Konanie na kasačnom súde

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§
440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže, za
podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

21. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

22. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny spis žalovaného, Najvyšší súd
Slovenskej republiky zistil, že pribratý účastník 1/ MIDLE BAU s.r.o. (pôvodne Tom-Ferr Build, s.r.o.),



Dunajská Streda, podal dňa 12. februára 2015 na obci Hamuliakovo, ako vecne príslušnom stavebnom
úrade, návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Rodinný dvojdom A2-B s 2+2
B.J.“, na pozemkoch v k.ú. R., parc. č. XXX/XXX-XXX. Stavebný úrad listom zo dňa 09.03.2015 oznámil
účastníkom konania začatie územného konania o umiestnení stavby. Žalobcovia podali dňa 18.03.2015
námietky a pripomienky k danej veci, ktoré boli obsahovo podobné s námietkami uvedenými v žalobe.
Dňa 19.03.2015 sa uskutočnilo miestne zisťovanie, na ktorom neboli zo strany účastníkov vznesené
ďalšie námietky.
23. Dňa 30.03.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. Výst. 111-14-H-15-Kš, ktorým rozhodol
o námietkach vznesených žalobcami a o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-B s 2+2 B.J.“
na pozemkoch parc. č. XXX/XXX-XXX (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie R..
Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podali v zákonnej lehote žalobcovia odvolanie. Dňa
28.04.2015 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie, na ktorom žalobcovia uviedli, že trvajú na svojich
námietkach, že termín „rodinný dvojdom“ nie je v súlade so stavebným zákonom, že do bytov nie je
prístup z verejnej komunikácie a dom je v rozpore so stavebným zákonom aj s Územným plánom obce
Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č. 2/2006 a urbanistickou štúdiou.

24. Na základe odvolania žalobcov, žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrokovú časť
prvostupňového rozhodnutia tak, že v časti ,,5. Požiadavky vyplývajúce zo stanovísk správcov sietí a
stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Okresný úrad Senec“ doplnil podmienku vyplývajúcu z
doplneného stanoviska Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej
vodnej správy, č. OU-SC-OSZP/2015/8660/255-Ad zo dňa 16. júla 2015. Ostatné časti rozhodnutia
ponechal nezmenené a v platnosti. Žalovaný zároveň doplnil grafickú prílohu - overený situačný
výkres na podklade katastrálnej mapy, so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom
obce, vyhovuje príslušným ustanoveniam stavebného zákona, spĺňa požiadavky podľa osobitných
predpisov a stavebník doložil k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby všetky
požadované doklady a pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku
podľa projektovej dokumentácie, vypracovanej autorizovaným architektom, V.. Z.. X. Z., nebol dôvod
rozhodnúť o neumiestnení stavby.

25. Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2.
novembra 2015. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci je rozhodnutie a postup
žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o umiestnení stavby
„Rodinný dvojdom A2-B s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX,- XXX (prípojky IS, účelová
komunikácia), katastrálne územie R..

IV.
Právne predpisy a právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

26. Podľa § 32 ods. 1 písm. a/ - d/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia a
chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o
umiestnenie stavby, rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom
pásme, rozhodnutie o stavebnej uzávere.

27. Podľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

28. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,
z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou
ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) a
dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických
osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

29. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie, spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
pri ústnom pojednávaní, inak že  sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.



30. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

31. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

32. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

33. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

34. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

35. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie
súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím,
najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných
stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a
orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel
zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho
nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo
stanovísk dotknutých orgánov.

36. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

37. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“) pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia



rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné
záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.

38. V prvom rade považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné vyjadriť sa k námietke
žalobcov, že v konaní na krajskom súde nedošlo k spojeniu vecí do jedného konania, hoci v deň podania
všetkých troch žalôb podali žiadosť o spojenie vecí (žaloby ďalších dvoch rozhodnutí žalovaného č. OU-
BA-OVBP2/2015/49915-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 a rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2/2015/49923-
KAZ zo dňa 2. novembra 2015 k dvojdomom A2-A a A2-C, čo s vecou a zásahom do práv žalobcov
priamo súvisí). Vo vzťahu k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že hoci
krajský súd nerozhodol o spojení vecí do jedného konania v zmysle žiadosti žalobcov zo dňa 10.12.2015,
nepredstavuje opomenutie tohto postupu pochybenie takého charakteru, ktoré by zakladalo dôvod na
zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Tento záver taktiež potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade
kasačný súd žalobe žalobcov vyhovel a rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného, teda
zrušením rozhodnutia krajského súdu pre uvedené pochybenie by sťažovatelia nedosiahli pre nich
priaznivejšie rozhodnutie, ktoré by navyše nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania.
Z uvedeného dôvodu je predmetom súdneho prieskumu postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného
č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 v spojení s rozhodnutím Stavebného
úradu Hamuliakovo pod č. Výst. 110-14-H-15-Kš zo dňa 30. marca 2015 o umiestnení stavby „Rodinný
dvojdom A2-B s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX, -XXX (prípojky IS, účelová komunikácia),
katastrálne územie R..

39. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného kasačný súd zistil, že v súlade s § 37
ods. 1 stavebného zákona záväzným podkladom pri územnom rozhodovaní stavebného úradu o
umiestnení stavby bola záväzná časť územného plánu Obce Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č.
2/2006, keďže územný plán zóny pre riešenú lokalitu nebol schválený. Predmetná časť územného
plánu Obce Hamuliakovo sa v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového administratívneho
rozhodnutia, v pripojenom administratívnom spise nenachádza. Rovnako sa v administratívnom spise
nenachádza ani uznesenie Obecného zastupiteľstva v Hamuliakove č. 8/2012 zo dňa 25. októbra
2012, na ktoré poukazuje prvostupňový správny orgán na str. 6 svojho rozhodnutia. Vzhľadom
na absenciu rozhodujúcich podkladových listín, ktorých obsah tvorí zásadné právne východiská
pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti, kasačný súd musí skonštatovať nepreskúmateľnosť
správnych rozhodnutí obidvoch stupňov. Pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu treba
rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane
originálu dokladov o doručení rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 1997 sp.zn.
4Sž/40/97). S poukazom na uvedenú skutočnosť, najvyšší súd konštatuje, že v tomto štádiu konania nie
je možné ustáliť či správne orgány rozhodli v súlade so zákonom.

40. Najvyšší súd SR má, zhodne s kasačnými sťažovateľmi, výhrady k spôsobu ustálenia okruhu
účastníkov územného konania. V predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú listy vlastníctva
dotknutých pozemkov podľa § 34 stanoveného zákona.

41. Podľa fotokópie časti územného plánu obce zo septembra 2006, ktorú predložili žalobcovia ako
prílohu k žalobe, parcely č. XXX/XXX-XXX, k.ú. R., sa nachádzajú v území „Obytné územie - navrhovaný
RZ (rozvojový zámer) 29/o. Jedná sa o plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce
nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné, dopravné a technické
vybavenie, zeleň a detské ihriská. Prípustné funkčné vybavenie daného územia je najmä: bývanie
v rodinných domoch samostatne stojacich, dvojdomoch, radových, prípadne átriových domoch s
prislúchajúcou nevyhnutnou vybavenosťou (garáže, drobné hospodárske objekty). V územnom pláne
boli stanovené regulatívy podmienok pre novú výstavbu izolovaných rodinných domov na voľných
plochách, vo forme uličnej zástavby, samostatne stojacich rodinných domov, dvojdomov, prípadne
radových alebo skupinových rodinných domov nasledovne: stavebná čiara 6 m od uličnej hrany
pozemku, výška oplotenia do ulice maximálne 180 cm, hustota zástavby 25 obyvateľov až 50 obyvateľov/
ha, minimálna výmera stavebného pozemku pre izolované rodinné domy 600 m2, pre dvojdomy a
skupinové rodinné domy 500 m2, maximálny počet nadzemných podlaží - dve + obytné podkrovie,
koeficient zastavanosti max. 0,3, v prípade radovej a skupinovej zástavby rodinných domov max. 0,5,
garážovanie vozidiel na pozemkoch rodinných domov, koridory sietí verejného technického vybavenia
vedené v uličnom priestore alebo v páse verejnej zelene, zástavba navrhovaná v zmysle vyhlášky č.



32/2002 Z.z. o stavebno-technických požiadavkách na výstavbu, STN 73 4301 Budovy na bývanie a
NV SR č. 339/2006 Z.z.

42. V sťažnostnom dôvode (námietke č. 1) kasačnej sťažnosti žalobcovia namietali nesprávne
vyhodnotenie námietok vo vzťahu k stavbe samotnej žalovaným i krajským súdom. Žalobcovia mali
za to, že napriek skutočnosti, že územný plán obce umožňuje v danej lokalite stavbu dvojdomu a že
stavbu dvojdomu definuje STN 73 4301, nie je možné miešať a spájať definície a prispôsobovať ich
v neprospech dotknutého vlastníka susediacich pozemkov, ktorí sa cítia byť dotknutí rozhodnutím na
svojich právach. Žalobcovia sa v plnom rozsahu pridržiavali svojich doterajších tvrdení a trvali na výklade
STN, že dvojdom je druhom rodinného domu a nie je možné dvojnásobiť počet bytov len preto, že rodinný
dom môže mať podobu dvojdomu.

43. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c)
ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky
pre bezdomovcov.

44. Podľa § 43b ods. 2 stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo
štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

45. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné
podlažia a podkrovie.

46. Podľa bodu 6.61 STN 73 4301 „Delenie rodinných domov“ sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia
v urbanistickej štruktúre rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov: a) izolované, b) dvojdomy,
c) radové, d) átriové, e) terasové.

47. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného, navrhovaný objekt je podľa svojho účelu bytovou budovou,
konkrétne podľa § 43b ods. 1 písm. b/ a ods. 3 sa jedná o dva rodinné domy, umiestnené ako dvojdom,
každý s dvoma bytovými jednotkami. Objekt má dve nadzemné podlažia a podľa predloženej projektovej
dokumentácie spĺňa požiadavky definície rodinného domu podľa zákona, vykonávacej vyhlášky a STN.

48. S námietkou žalobcov, týkajúcou sa nesprávneho posúdenia charakteru stavby, umiestnenej podľa
územného rozhodnutia, sa vysporiadal krajský súd tak, že vzhľadom na absenciu definície „dvojdomu“
v stavebnom zákone, posúdil dvojdom ako horizontálne združenie rodinných domov, samostatne
prístupných, pričom v každom rodinnom dome, tvoriacom dvojdom, môžu byť umiestnené najviac tri
byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť bytov. Najvyšší súd Slovenskej republiky
dodáva, že žalovaný je povinný zaujať v ďalšom konaní a rozhodnutí názor ku vyriešeniu otázky vstupov
do každej časti dvojdomu, a to vo vzťahu k stanovenej stavebnej čiare, ktorá podľa názoru súdu určuje
aj smer, resp. polohu umiestnenia vstupu do rodinných domov, resp. dvojdomov tak, že vstup by mal
byť umiestnený na regulačnej čiare a nie na parcele, ktorou stavebná čiara vôbec neprechádza.

49. S uvedeným právnym názorom krajského súdu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil,
keďže predmetná stavba predstavuje dva rodinné domy, ktoré nie sú postavené izolovane, ale vo
forme dvojdomu. Z hľadiska užívania, ležia domy na samostatných parcelách, na hranici pozemkov,
každý z domov má mať dve samostatné bytové jednotky, každú so samostatným vstupom z verejnej
komunikácie, každá sa užíva samostatne. Predmetný rodinný „dvojdom“ nemá žiadne spoločné priestory
ani spoločný vstup z verejnej komunikácie, tak ako to prepodkladá stavebný zákon v prípade bytového
domu.

50. Námietku žalobcov, že umiestnená stavba nemôže byť rodinným domom, nakoľko nedisponuje
samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ale vstup na pozemky                            parc. č. XXX/
XXX je zabezpečený z účelovej súkromnej komunikácie, ktorá ani legálne neexistuje, nachádzajúcej
sa na susediacom pozemku parc. č. XXX/XX považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky, v tomto
štádiu konania, za dôvodnú, a to práve s poukazom na dôvody obsiahnuté v bodoch 39. a 40.
odôvodnenia tohto rozsudku, keďže najvyšší súd nemôže preveriť zákonnosť rozhodnutí žalovaného a
Obce Hamuliakovo pre neúplnosť spisov.



51. Podľa § 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) pozemné
komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice,
b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie, ako aj z dôvodu, že vstupy do dvojdomu nie
sú vyriešené priamo z ulice, ale až z priľahlej parcely.

52. Podľa § 3d ods. 4 cestného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných
právnických alebo fyzických osôb.

53. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 3 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami,
alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch, alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej
komunikácie platí ustanovenie § 16. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

54. K námietkam žalobcov, týkajúcich sa porušenia typu uličnej zástavby podľa územného plánu obce a
veľkosti pozemkov, kasačný súd konštatuje, že podľa územného plánu Obce Hamuliakovo zo septembra
2006, ktorého kópiu predložili žalobcovia súdu spolu so žalobou, vyplýva, že Regulatívy podmienok
výstavby pre bývanie pri novej výstavbe izolovaných domov na voľných plochách bol určený stavebnou
čiarou 6 m od uličnej hrany pozemku. V preskúmavanom rozhodnutí Obce Hamuliakovo zo dňa 30.
marca 2015 je vo výroku rozhodnutia v bode 1. uvedené, že stavba bude umiestnená na pozemku č.
XXX/XXX-XXX k.ú. R. 5 m od hranice pozemku s cestou č. XXX/XXX a stavebná čiara sa určuje 5,00 m
od hranice pozemku s cestou č. XXX/XXX. Pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa
Obec Hamuliakovo neriadila regulatívmi stanovenými v územnom pláne Obce Hamuliakovo.

55. Stavebná čiara predstavuje smernú líniu, ktorú musí dodržať budúca zástavba, pričom ju nesmie
prekročiť smerom k ulici. Vymedzená je najmä v polohách s vyššími nárokmi na formovanie verejného
priestoru a je stanovená v územnom pláne. Stavebná čiara sa nezhoduje s hranicou pozemku (nie
je to jedna a tá istá vec, ale stavebná čiara v určitých prípadoch môže kopírovať hranicu pozemku).
Od stavebnej čiary je možné ustúpiť smerom dovnútra pozemku, v rozsahu povolenom v územnom
pláne, prípadne ju prekročiť architektonickými prvkami aj smerom k ulici, ale tiež len v rozsahu
povolenom v územnom pláne. Stavebná čiara udáva záväznú polohu pre výstavbu budovy, jej odstup od
hranice pozemku voči verejnému priestranstvu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Sžk/13/2017 zo dňa 10.05.2018).

56. Skutočnosti, ktorými žalobcovia v kasačnej sťažnosti spochybňovali predmetný rozsudok  krajského
súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalobcovia namietali už v správnom konaní, i v žalobe a sú
dôvodné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu.

57. Podľa § 462 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy nie je v súlade so zákonom a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

58. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky
žalobcov vznesené v kasačnej sťažnosti za dôvodné, a preto rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil
rozhodnutia správnych orgánov. Úlohou správnych orgánov bude odstrániť uvedené pochybenia v
konaní a rešpektovať vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V.
Trovy kasačného konania

59. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení                                        s
ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že kasačným sťažovateľom priznal plnú náhradu trov
konania z dôvodu úspechu v konaní. Žalovanému a ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže im zo zákona za tohto výsledku neprináleží.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.