{"guid": "e091a840-8ee3-455c-93a3-839624e597ba:c4f3171d-afca-491e-b7da-dadda49ba664", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1", "spisova_znacka": "6Sžk/28/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/28/2018 z 16. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2019, sp. zn. 6Sžk/28/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1", "identifikacne_cislo": "1015202062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2019-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "nazov": "§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-2", "nazov": "§ 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b.odsek-1", "nazov": "§ 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-32", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-36", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-33", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-35", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4f3171d-afca-491e-b7da-dadda49ba664", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/28/2018\n1015202062\n16. 10. 2019\nJUDr. Erika Canádyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1015202062.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEriky Čanádyovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci\nžalobcu: 1/ V.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXXX/XX, H., 2/ V.. S. H., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom Q. XXX/XX, R., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom\nSliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a\nbytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ MIDLE BAU s.r.o.\n(pôvodne Tom - Ferr Build, s. r. o.), so sídlom Čigérska 1838/36, Dunajská Streda, IČO: 46 876 570, 2/\nG. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O.. X, K., I., 3/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S. G., 4/ M. T.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, S. G., 5/ SOUTH DAM s. r. o., so sídlom Vysoká 14, Bratislava, IČO:\n44 135 319, 6/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, 7/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, ďalší\núčastníci 1/, 3/ a 4/ zastúpení advokátskou kanceláriou: TORA Legal, s.r.o., so sídlom Laurinská 18,\nBratislava, IČO: 36 866 326, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2. novembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/297/2015-89 zo dňa 1. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/297/2015-89 zo dňa 1.\nfebruára 2018 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ\nzo dňa 2. novembra 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nKasačným sťažovateľom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému plnú náhradu trov prvostupňového\na kasačného konania.\nĎalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Rozsudkom č.k. 1S/297/2015-89 zo dňa 1. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie“), žalobcom nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania,\nďalším účastníkom 1/, 3/ a 4/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ právo na úplnú náhradu trov konania a\nďalším účastníkom 2/, 5/, 6/, a 7/ nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobou napadnutým\nrozhodnutím žalovaný zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia vydaného stavebným úradom\nobce Hamuliakovo pod č. Výst. 110-14-H-15-Kš zo dňa 30. marca 2015 tak, že v časti ,,5. Požiadavky\n\nvyplývajúce zo stanovísk správcov sietí a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Okresný\núrad Senec“ doplnil podmienku vyplývajúcu z doplneného stanoviska Okresného úradu Senec, odboru\nstarostlivosti o životné prostredie. Žalovaný zároveň doplnil grafickú prílohu - overený situačný výkres\nna podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“ na pozemkoch\nparc. č. XXX/XXX-XXX (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie R., žalovaný konštatoval,\nže navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom obce, vyhovuje príslušným ustanoveniam\nstavebného zákona, spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov a stavebník doložil k návrhu na\nvydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby všetky požadované doklady a pri dodržaní\npríslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku podľa projektovej dokumentácie\nvypracovanej autorizovaným architektom V.. Z.. X. Z. nebol dôvod rozhodnúť o neumiestnení stavby.\n2. K námietke žalobcov o charaktere stavby krajský súd s poukazom na § 43b ods. 1 a 3 zákona č.\n50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (ďalej len „stavebný zákon“)\nuviedol, že aj napriek tomu, že stavebný zákon nepozná pojem „dvojdom“, je potrebné vychádzať z\nSTN 73 4301, podľa bodu 6.61, ktorej sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre\nrozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov: a) izolované, b) dvojdomy, c) radové, d) átriové, e)\nterasové. Rodinný dom je budova, určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom\nz verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Podľa názoru\nkrajského súdu, dvojdom predstavuje horizontálne združenie rodinných domov, samostatne prístupných\nz pozemku a zároveň postavených na spoločnej hranici pozemkov. V každom rodinnom dome tvoriacom\ndvojdom môžu byť umiestnené najviac tri byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť\nbytov. Vzhľadom na to, že Obec Hamuliakovo nemá schválený územný plán zóny, bolo potrebné\nvychádzať zo schváleného a platného územného plánu obce, ktorý v časti nazvanej „Funkčné využitie“\npripúšťa možnosť využitia územia na bývanie v dvojdomoch. Z podkladov, ktoré mali k dispozícii správne\norgány, krajský súd zistil, že obecné zastupiteľstvo uznesením č. 51-0Z/2012 odsúhlasilo prerozdelenie\npozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX a správne\norgány boli povinné vychádzať pri rozhodovaní z aktuálnej kópie katastrálnej mapy.\n3. Krajský súd nevyhovel námietke žalobcov týkajúcej sa toho, že predmetný dvojdom nedisponuje\nsamostatným vstupom z verejnej komunikácie, nakoľko vstup na pozemky\nparc. č. XXX/\nXXX a parc. č. XXX/XXX, na ktorých je predmetná stavba umiestnená, je zabezpečený zo súkromnej\núčelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XXX. Súd uviedol, že nie je v rozpore\ns požiadavkou uličného typu zástavby, aby bol rodinný dom, resp. dvojdom kolmo situovaný na verejnú\nkomunikáciu a mal priamy vstup na verejnú komunikáciu zabezpečený cez vlastný pozemok tvoriaci\nsúkromnú účelovú komunikáciu.\n4. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, týkajúcou sa prekročenia hustoty zástavby v\ndanej lokalite, nakoľko ide o priemernú hustotu a nemožno s určitosťou predpokladať, aký počet ľudí\nbude žiť v jednotlivých bytových jednotkách.\n5. Krajský súd považoval za nedôvodnú taktiež námietku žalobcov o nedostatku parkovacích miest.\nĎalej uviedol, že prístup k dvojdomu je zabezpečený prostredníctvom účelovej komunikácie - príjazdovej\ncesty a vlastníci nebudú zaťažovať verejnú komunikáciu parkovaním motorových vozidiel na verejnej\nkomunikácii. Krajský súd považoval za dostatočnú aj výmeru stavebných pozemkov, nakoľko minimálna\nvýmera stavebného pozemku pre dvojdomy určená záväznou časťou územného plánu obce je 500 m2,\nspolu s jeho súčasťami, ako sú prístupové chodníky či parkovacie státia, bola v tomto prípade splnená,\npretože pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 538 m2 a pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 487\nm2. Hoci pozemok parc. č. XXX/XXX má výmeru 487 m2, t.j. je o 13 m2 menší, ako umožňuje územný\nplán, po spriemerovaní výmery oboch pozemkov, na ktorých je umiestnený dvojdom, je výmera 512,50\nm2 vyhovujúca. Aj na tomto pozemku parc. č. XXX/XXX je dodržaný koeficient zastavanosti, ktorý je\núzemným plánom stanovený na max 0,3, pričom zastavanosť predmetných pozemkov sa pohybuje okolo\n0,2.\n6. Súd poukázal na to, že všetky stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné, pričom prvostupňový\nsprávny orgán sa s námietkami týkajúcimi sa stanovísk vysporiadal a z dôvodu ich vznesenia prerušil\nkonanie a listami zo dňa 30. júna 2015 požiadal dotknuté orgány o vyjadrenie sa k odvolaniu.\n\n7. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zásahu do práv žalobcov, krajský súd poukázal na uznesenie\nÚstavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 6. marca 2002, ktorým bola odmietnutá ústavná\nsťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v časti o porušení základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR\na v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na\npriaznivé životné prostredie upraveného v čl. 44 Ústavy SR rozhodnutím o umiestnení stavby. Ústavný\nsúd SR odôvodnil uznesenie tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu\npráva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby\nvyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Taktiež uviedol, že rozhodnutie o\numiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života.\n8. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešným žalobcom\nprávo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratým účastníkom 2/, 5/, 6/ a 7/, nakoľko v\nkonaní zostali nečinní a nepreukázali, že by im v konaní nejaké trovy konania vznikli. Ďalším účastníkom\nkonania 1/, 3/ a 4/ krajský súd priznal proti žalobcom právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 169\nSSP, keďže v konaní boli aktívni a súdu podali aj vyjadrenie k žalobe.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n9. Dňa 09.04.2018 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť žalobcov 1/ a 2/ (ďalej aj\n„sťažovateľov“), ktorou sa domáhali, aby kasačný súd rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle § 462\nods. 1 SSP. Žalobcovia mali zato, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, najmä čo do dôvodu\nnámietok žalobcov uplatňovaných opakovane počas územného rozhodnutia aj počas súdneho konania.\n10. Žalobcovia uviedli, že v danom prípade išlo stavebníkom o realizáciu troch dvojdomov. Nakoľko boli\nvydané tri totožné územné rozhodnutia, žalobcovia podali žaloby aj v prípade ďalších dvoch rozhodnutí\nžalovaného č. OU-BA-OVBP2/2015/49915-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 a rozhodnutia č. OU-BAOVBP2/2015/49923-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 k dvojdomom A2-A a A2-C, v tesnom susedstve na\nparcelách č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, všetko k.ú. R., čo s vecou a zásahom do práv\nžalobcov priamo súvisí. Zároveň uviedli, že v deň podania všetkých troch žalôb, k spisovým značkám\nvšetkých troch žalôb, podali žiadosť o spojenie vecí do jedného konania, k čomu však nedošlo.\n11. Žalobcovia namietali, že žalovaný, aj súd nesprávne vyhodnotil námietky vo vzťahu k stavbe\nsamotnej. Napriek skutočnosti, že Územný plán obce Hamuliakovo umožňuje v danej lokalite stavbu\ndvojdomu, a že stavbu dvojdomu definuje STN 734301, nie je možné miešať a spájať definície a\nprispôsobovať ich v neprospech dotknutého vlastníka susediacich pozemkov, čiže žalobcov, ktorí sa\ncítia byť dotknutí rozhodnutím na svojich právach. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením krajského súdu,\nže zákon pripúšťa v každom rodinnom dome tvoriacom dvojdom umiestnenie najviac troch bytov, čiže\nv dvojdome je možné situovať najviac spolu šesť bytov. Žalobcovia mali za to, že pri výklade STN je\ndvojdom druhom rodinného domu, popri iných typoch (izolované, radové, átriové, terasové), a preto nie\nje možné dvojnásobiť počet bytov len preto, že rodinný dom môže mať podobu dvojdomu. Žalobcovia\ntrvali na definícii rodinného domu, podľa ktorej aj dvojdom môže mať najviac tri byty a mali za to, že\nrozhodnutím došlo k porušeniu zákona a STN.\n12. Žalobcovia nesúhlasili s názorom súdu, že každý byt dvojdomu je napojený priamo\nna\nverejnú komunikáciu, nakoľko vstupy z jednotlivých bytov sú zabezpečené na súkromnú účelovú\nkomunikáciu na parc. č. XXX/XXX a následne touto súkromnou účelovou komunikáciou bude jeden\npriamy vchod na verejnú komunikáciu, čiže vstup na verejnú komunikáciu je zabezpečený zo súkromnej\núčelovej komunikácie, pre spolu 8 bytov, z parc. č. XXX/XX, čím ide o porušenie záväznej časti\nÚzemného plánu obce Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č. 2/2006, týkajúca sa rozvojových zámerov RZ\n29/0 pre dané územie. Žalobcovia uviedli, že súkromná účelová komunikácia neexistuje, parcely sú\nornou pôdou, komunikácia nie je ani v územnom pláne.\n13. Žalobcovia taktiež namietali záver súdu o type uličnej zástavby, kedy sú dvojdomy a ich výstupy\nkolmo napojené s priamym vstupom na ulicu, ako o spôsobe dodržania ÚP obce Hamuliakovo. Podľa\n\nžalobcov, ak by každý z vlastníkov, ktorý vlastní pozemok v danej lokalite cca o výmere 1000 m2, mohol\npožiadať na základe tohto precedentného prípadu o rozparcelovanie a následne o vydanie rozhodnutia\no umiestnení dvojdomu so štyrmi bytmi, prípadne so šiestimi bytmi a s kolmým napojením súkromnou\npríjazdovou komunikáciu na ulicu, uvedené by úplne zmenilo ráz lokality a vytvorilo nepredstaviteľný\nproblém pri aj tak predimenzovanom parkovaní na ulici, preťaženosti verejných inžinierskych sietí,\nhustoty obyvateľov v lokalite.\n14. Žalobcovia namietali, že dotknuté orgány posudzovali problematiku vždy čiastkovo, s ohľadom\nna dodržanie konkrétnych právnych noriem a technických parametrov, so stanovením povinnosti\nstavebníkovi pri realizácií samotnej stavby dvojdomu. Nakoľko nedošlo k spojeniu vecí súdom a\nprejednáva sa vždy samostatne každé rozhodnutie, čiže samostatne každý dvojdom, cítili sa porušením\nSTN, zákona a najmä Územného plánu obce Hamuliakovo, dotknutí na svojich právach.\n15. Dňa 10.05.2018 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie ďalších účastníkov 1/, 3/ a 4/ ku kasačnej\nsťažnosti žalobcov, v ktorom uviedli, že kasačná sťažnosť nemá zákonné náležitosti podľa § 440 ods.\n2 SSP a § 445 ods. 1 písm. c/ SSP, a preto navrhli kasačnému súdu, aby v súlade s § 459 písm.\ne/ SSP uznesením kasačnú sťažnosť, ako neprípustnú odmietol. Ďalší účastníci považovali kasačnú\nsťažnosť, navyše, v celom rozsahu za absolútne nedôvodnú a napadnutý rozsudok považovali za vecne\nsprávny, vydaný v súlade so zákonmi a príslušnými právnymi predpismi. Ďalší účastníci 1/, 3/ a 4/\nzdôraznili, že ku dňu vydania rozhodnutia nebol zo strany žalobcov, v predmetnom konaní, podaný\nžiadny návrh, ktorým by žiadali súd spojiť na spoločné konanie predmetnú vec s inými konaniami. K\nnámietkam žalobcov uviedli, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby so štyrmi bytovými jednotkami\nje plne v súlade s vypracovaným a schváleným UP obce, pričom každá z bytových jednotiek v rodinnom\ndvojdome má zabezpečený vstup z verejnej komunikácie, a to prostredníctvom účelovej komunikácie,\nnachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XXX, vo vlastníctve účastníka 1/ a 2/, pričom v prospech\nvlastníkov pozemku parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX je zriadené vecné bremeno - právo vstupu, prejazdu\na prechodu cez uvedený pozemok.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže, za\npodmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n19. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n20. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n21. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n22. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny spis žalovaného, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zistil, že pribratý účastník 1/ MIDLE BAU s.r.o. (pôvodne Tom-Ferr Build, s.r.o.),\n\nDunajská Streda, podal dňa 12. februára 2015 na obci Hamuliakovo, ako vecne príslušnom stavebnom\núrade, návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Rodinný dvojdom A2-B s 2+2\nB.J.“, na pozemkoch v k.ú. R., parc. č. XXX/XXX-XXX. Stavebný úrad listom zo dňa 09.03.2015 oznámil\núčastníkom konania začatie územného konania o umiestnení stavby. Žalobcovia podali dňa 18.03.2015\nnámietky a pripomienky k danej veci, ktoré boli obsahovo podobné s námietkami uvedenými v žalobe.\nDňa 19.03.2015 sa uskutočnilo miestne zisťovanie, na ktorom neboli zo strany účastníkov vznesené\nďalšie námietky.\n23. Dňa 30.03.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. Výst. 111-14-H-15-Kš, ktorým rozhodol\no námietkach vznesených žalobcami a o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-B s 2+2 B.J.“\nna pozemkoch parc. č. XXX/XXX-XXX (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie R..\nProti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podali v zákonnej lehote žalobcovia odvolanie. Dňa\n28.04.2015 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie, na ktorom žalobcovia uviedli, že trvajú na svojich\nnámietkach, že termín „rodinný dvojdom“ nie je v súlade so stavebným zákonom, že do bytov nie je\nprístup z verejnej komunikácie a dom je v rozpore so stavebným zákonom aj s Územným plánom obce\nHamuliakovo, Zmeny a doplnky č. 2/2006 a urbanistickou štúdiou.\n24. Na základe odvolania žalobcov, žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrokovú časť\nprvostupňového rozhodnutia tak, že v časti ,,5. Požiadavky vyplývajúce zo stanovísk správcov sietí a\nstanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Okresný úrad Senec“ doplnil podmienku vyplývajúcu z\ndoplneného stanoviska Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej\nvodnej správy, č. OU-SC-OSZP/2015/8660/255-Ad zo dňa 16. júla 2015. Ostatné časti rozhodnutia\nponechal nezmenené a v platnosti. Žalovaný zároveň doplnil grafickú prílohu - overený situačný\nvýkres na podklade katastrálnej mapy, so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia konštatoval, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom\nobce, vyhovuje príslušným ustanoveniam stavebného zákona, spĺňa požiadavky podľa osobitných\npredpisov a stavebník doložil k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby všetky\npožadované doklady a pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku\npodľa projektovej dokumentácie, vypracovanej autorizovaným architektom, V.. Z.. X. Z., nebol dôvod\nrozhodnúť o neumiestnení stavby.\n25. Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2.\nnovembra 2015. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci je rozhodnutie a postup\nžalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o umiestnení stavby\n„Rodinný dvojdom A2-B s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX,- XXX (prípojky IS, účelová\nkomunikácia), katastrálne územie R..\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n26. Podľa § 32 ods. 1 písm. a/ - d/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia a\nchrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o\numiestnenie stavby, rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom\npásme, rozhodnutie o stavebnej uzávere.\n27. Podľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.\n28. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,\nz podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou\nustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) a\ndokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických\nosôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.\n29. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým\norgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie, spojené spravidla s miestnym\nzisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie\npri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného\nkonania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.\n\n30. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné\nplány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\n31. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým\nz hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\n32. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\n33. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie\nna navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä\nsúlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a\niných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a\nurbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení\nstavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\n34. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný\npozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa\nvyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.\n35. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky\na) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie\nsúladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím,\nnajmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných\nstavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a\norientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel\nzastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho\nnezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo\nstanovísk dotknutých orgánov.\n36. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto\nzákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n37. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a\no všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“) pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia\n\nrešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné\nzáujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.\n38. V prvom rade považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné vyjadriť sa k námietke\nžalobcov, že v konaní na krajskom súde nedošlo k spojeniu vecí do jedného konania, hoci v deň podania\nvšetkých troch žalôb podali žiadosť o spojenie vecí (žaloby ďalších dvoch rozhodnutí žalovaného č. OUBA-OVBP2/2015/49915-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 a rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2/2015/49923KAZ zo dňa 2. novembra 2015 k dvojdomom A2-A a A2-C, čo s vecou a zásahom do práv žalobcov\npriamo súvisí). Vo vzťahu k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že hoci\nkrajský súd nerozhodol o spojení vecí do jedného konania v zmysle žiadosti žalobcov zo dňa 10.12.2015,\nnepredstavuje opomenutie tohto postupu pochybenie takého charakteru, ktoré by zakladalo dôvod na\nzrušenie rozhodnutia krajského súdu. Tento záver taktiež potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade\nkasačný súd žalobe žalobcov vyhovel a rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného, teda\nzrušením rozhodnutia krajského súdu pre uvedené pochybenie by sťažovatelia nedosiahli pre nich\npriaznivejšie rozhodnutie, ktoré by navyše nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania.\nZ uvedeného dôvodu je predmetom súdneho prieskumu postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného\nč. OU-BA-OVBP2-2015/49920-KAZ zo dňa 2. novembra 2015 v spojení s rozhodnutím Stavebného\núradu Hamuliakovo pod č. Výst. 110-14-H-15-Kš zo dňa 30. marca 2015 o umiestnení stavby „Rodinný\ndvojdom A2-B s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX, -XXX (prípojky IS, účelová komunikácia),\nkatastrálne územie R..\n39. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného kasačný súd zistil, že v súlade s § 37\nods. 1 stavebného zákona záväzným podkladom pri územnom rozhodovaní stavebného úradu o\numiestnení stavby bola záväzná časť územného plánu Obce Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č.\n2/2006, keďže územný plán zóny pre riešenú lokalitu nebol schválený. Predmetná časť územného\nplánu Obce Hamuliakovo sa v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového administratívneho\nrozhodnutia, v pripojenom administratívnom spise nenachádza. Rovnako sa v administratívnom spise\nnenachádza ani uznesenie Obecného zastupiteľstva v Hamuliakove č. 8/2012 zo dňa 25. októbra\n2012, na ktoré poukazuje prvostupňový správny orgán na str. 6 svojho rozhodnutia. Vzhľadom\nna absenciu rozhodujúcich podkladových listín, ktorých obsah tvorí zásadné právne východiská\npre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti, kasačný súd musí skonštatovať nepreskúmateľnosť\nsprávnych rozhodnutí obidvoch stupňov. Pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu treba\nrozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane\noriginálu dokladov o doručení rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 1997 sp.zn.\n4Sž/40/97). S poukazom na uvedenú skutočnosť, najvyšší súd konštatuje, že v tomto štádiu konania nie\nje možné ustáliť či správne orgány rozhodli v súlade so zákonom.\n40. Najvyšší súd SR má, zhodne s kasačnými sťažovateľmi, výhrady k spôsobu ustálenia okruhu\núčastníkov územného konania. V predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú listy vlastníctva\ndotknutých pozemkov podľa § 34 stanoveného zákona.\n41. Podľa fotokópie časti územného plánu obce zo septembra 2006, ktorú predložili žalobcovia ako\nprílohu k žalobe, parcely č. XXX/XXX-XXX, k.ú. R., sa nachádzajú v území „Obytné územie - navrhovaný\nRZ (rozvojový zámer) 29/o. Jedná sa o plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce\nnevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné, dopravné a technické\nvybavenie, zeleň a detské ihriská. Prípustné funkčné vybavenie daného územia je najmä: bývanie\nv rodinných domoch samostatne stojacich, dvojdomoch, radových, prípadne átriových domoch s\nprislúchajúcou nevyhnutnou vybavenosťou (garáže, drobné hospodárske objekty). V územnom pláne\nboli stanovené regulatívy podmienok pre novú výstavbu izolovaných rodinných domov na voľných\nplochách, vo forme uličnej zástavby, samostatne stojacich rodinných domov, dvojdomov, prípadne\nradových alebo skupinových rodinných domov nasledovne: stavebná čiara 6 m od uličnej hrany\npozemku, výška oplotenia do ulice maximálne 180 cm, hustota zástavby 25 obyvateľov až 50 obyvateľov/\nha, minimálna výmera stavebného pozemku pre izolované rodinné domy 600 m2, pre dvojdomy a\nskupinové rodinné domy 500 m2, maximálny počet nadzemných podlaží - dve + obytné podkrovie,\nkoeficient zastavanosti max. 0,3, v prípade radovej a skupinovej zástavby rodinných domov max. 0,5,\ngarážovanie vozidiel na pozemkoch rodinných domov, koridory sietí verejného technického vybavenia\nvedené v uličnom priestore alebo v páse verejnej zelene, zástavba navrhovaná v zmysle vyhlášky č.\n\n32/2002 Z.z. o stavebno-technických požiadavkách na výstavbu, STN 73 4301 Budovy na bývanie a\nNV SR č. 339/2006 Z.z.\n42. V sťažnostnom dôvode (námietke č. 1) kasačnej sťažnosti žalobcovia namietali nesprávne\nvyhodnotenie námietok vo vzťahu k stavbe samotnej žalovaným i krajským súdom. Žalobcovia mali\nza to, že napriek skutočnosti, že územný plán obce umožňuje v danej lokalite stavbu dvojdomu a že\nstavbu dvojdomu definuje STN 73 4301, nie je možné miešať a spájať definície a prispôsobovať ich\nv neprospech dotknutého vlastníka susediacich pozemkov, ktorí sa cítia byť dotknutí rozhodnutím na\nsvojich právach. Žalobcovia sa v plnom rozsahu pridržiavali svojich doterajších tvrdení a trvali na výklade\nSTN, že dvojdom je druhom rodinného domu a nie je možné dvojnásobiť počet bytov len preto, že rodinný\ndom môže mať podobu dvojdomu.\n43. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica\npodlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c)\nostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky\npre bezdomovcov.\n44. Podľa § 43b ods. 2 stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo\nštyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.\n45. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné\nbývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné\npodlažia a podkrovie.\n46. Podľa bodu 6.61 STN 73 4301 „Delenie rodinných domov“ sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia\nv urbanistickej štruktúre rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov: a) izolované, b) dvojdomy,\nc) radové, d) átriové, e) terasové.\n47. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného, navrhovaný objekt je podľa svojho účelu bytovou budovou,\nkonkrétne podľa § 43b ods. 1 písm. b/ a ods. 3 sa jedná o dva rodinné domy, umiestnené ako dvojdom,\nkaždý s dvoma bytovými jednotkami. Objekt má dve nadzemné podlažia a podľa predloženej projektovej\ndokumentácie spĺňa požiadavky definície rodinného domu podľa zákona, vykonávacej vyhlášky a STN.\n48. S námietkou žalobcov, týkajúcou sa nesprávneho posúdenia charakteru stavby, umiestnenej podľa\núzemného rozhodnutia, sa vysporiadal krajský súd tak, že vzhľadom na absenciu definície „dvojdomu“\nv stavebnom zákone, posúdil dvojdom ako horizontálne združenie rodinných domov, samostatne\nprístupných, pričom v každom rodinnom dome, tvoriacom dvojdom, môžu byť umiestnené najviac tri\nbyty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť bytov. Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndodáva, že žalovaný je povinný zaujať v ďalšom konaní a rozhodnutí názor ku vyriešeniu otázky vstupov\ndo každej časti dvojdomu, a to vo vzťahu k stanovenej stavebnej čiare, ktorá podľa názoru súdu určuje\naj smer, resp. polohu umiestnenia vstupu do rodinných domov, resp. dvojdomov tak, že vstup by mal\nbyť umiestnený na regulačnej čiare a nie na parcele, ktorou stavebná čiara vôbec neprechádza.\n49. S uvedeným právnym názorom krajského súdu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil,\nkeďže predmetná stavba predstavuje dva rodinné domy, ktoré nie sú postavené izolovane, ale vo\nforme dvojdomu. Z hľadiska užívania, ležia domy na samostatných parcelách, na hranici pozemkov,\nkaždý z domov má mať dve samostatné bytové jednotky, každú so samostatným vstupom z verejnej\nkomunikácie, každá sa užíva samostatne. Predmetný rodinný „dvojdom“ nemá žiadne spoločné priestory\nani spoločný vstup z verejnej komunikácie, tak ako to prepodkladá stavebný zákon v prípade bytového\ndomu.\n50. Námietku žalobcov, že umiestnená stavba nemôže byť rodinným domom, nakoľko nedisponuje\nsamostatným vstupom z verejnej komunikácie, ale vstup na pozemky\nparc. č. XXX/\nXXX je zabezpečený z účelovej súkromnej komunikácie, ktorá ani legálne neexistuje, nachádzajúcej\nsa na susediacom pozemku parc. č. XXX/XX považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky, v tomto\nštádiu konania, za dôvodnú, a to práve s poukazom na dôvody obsiahnuté v bodoch 39. a 40.\nodôvodnenia tohto rozsudku, keďže najvyšší súd nemôže preveriť zákonnosť rozhodnutí žalovaného a\nObce Hamuliakovo pre neúplnosť spisov.\n\n51. Podľa § 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) pozemné\nkomunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice,\nb) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie, ako aj z dôvodu, že vstupy do dvojdomu nie\nsú vyriešené priamo z ulice, ale až z priľahlej parcely.\n52. Podľa § 3d ods. 4 cestného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných\nprávnických alebo fyzických osôb.\n53. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 3 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých\nvýrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami,\nalebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch, alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej\nkomunikácie platí ustanovenie § 16. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové\nkomunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže\npríslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.\n54. K námietkam žalobcov, týkajúcich sa porušenia typu uličnej zástavby podľa územného plánu obce a\nveľkosti pozemkov, kasačný súd konštatuje, že podľa územného plánu Obce Hamuliakovo zo septembra\n2006, ktorého kópiu predložili žalobcovia súdu spolu so žalobou, vyplýva, že Regulatívy podmienok\nvýstavby pre bývanie pri novej výstavbe izolovaných domov na voľných plochách bol určený stavebnou\nčiarou 6 m od uličnej hrany pozemku. V preskúmavanom rozhodnutí Obce Hamuliakovo zo dňa 30.\nmarca 2015 je vo výroku rozhodnutia v bode 1. uvedené, že stavba bude umiestnená na pozemku č.\nXXX/XXX-XXX k.ú. R. 5 m od hranice pozemku s cestou č. XXX/XXX a stavebná čiara sa určuje 5,00 m\nod hranice pozemku s cestou č. XXX/XXX. Pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa\nObec Hamuliakovo neriadila regulatívmi stanovenými v územnom pláne Obce Hamuliakovo.\n55. Stavebná čiara predstavuje smernú líniu, ktorú musí dodržať budúca zástavba, pričom ju nesmie\nprekročiť smerom k ulici. Vymedzená je najmä v polohách s vyššími nárokmi na formovanie verejného\npriestoru a je stanovená v územnom pláne. Stavebná čiara sa nezhoduje s hranicou pozemku (nie\nje to jedna a tá istá vec, ale stavebná čiara v určitých prípadoch môže kopírovať hranicu pozemku).\nOd stavebnej čiary je možné ustúpiť smerom dovnútra pozemku, v rozsahu povolenom v územnom\npláne, prípadne ju prekročiť architektonickými prvkami aj smerom k ulici, ale tiež len v rozsahu\npovolenom v územnom pláne. Stavebná čiara udáva záväznú polohu pre výstavbu budovy, jej odstup od\nhranice pozemku voči verejnému priestranstvu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n4Sžk/13/2017 zo dňa 10.05.2018).\n56. Skutočnosti, ktorými žalobcovia v kasačnej sťažnosti spochybňovali predmetný rozsudok krajského\nsúdu boli totožné s námietkami, ktoré žalobcovia namietali už v správnom konaní, i v žalobe a sú\ndôvodné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu.\n57. Podľa § 462 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n58. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky\nžalobcov vznesené v kasačnej sťažnosti za dôvodné, a preto rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil\nrozhodnutia správnych orgánov. Úlohou správnych orgánov bude odstrániť uvedené pochybenia v\nkonaní a rešpektovať vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nV.\nTrovy kasačného konania\n59. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení\ns\nustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že kasačným sťažovateľom priznal plnú náhradu trov\nkonania z dôvodu úspechu v konaní. Žalovanému a ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania\nnepriznal, keďže im zo zákona za tohto výsledku neprináleží.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}