{"guid": "022c894b-eb03-424c-a494-a48c0b89f099:fac41356-935a-4f5e-a35f-1fe6cab60b82", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201941.1", "spisova_znacka": "3Asan/9/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/9/2019 z 17. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. októbra 2019, sp. zn. 3Asan/9/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201941.1", "identifikacne_cislo": "1015201941", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fac41356-935a-4f5e-a35f-1fe6cab60b82", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201941.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201941.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201941.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/9/2019\n1015201941\n17. 10. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201941.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v\nprávnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova\n25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO:\n47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, za ktorú koná konateľka JUDr. Andrea Cviková, proti\nžalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie\nso sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SK/0572/99/2013 zo dňa 22.09.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/259/2015-29 zo dňa 28.03.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/259/2015-29 zo dňa 28.03.2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len ,,SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SK/0572/99/2013 zo dňa 22.09.2015 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým\nžalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Zákona o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj\nlen ,,správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0093/01/2013 zo dňa 14.06.2013 a toto rozhodnutie\npotvrdil.\n2. Rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č.\nP/0093/01/2013 zo dňa 14.06.2013, bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 250/2007 Z. z.“) uložená pokuta vo výške\n5.000,- eur z dôvodu, že došlo k porušeniu zákazu predávajúcim upierať spotrebiteľovi práva podľa\n§ 3 zákona č. 250/2007 Z. z. - žalobca v pozícii veriteľa uzatvoril so spotrebiteľom G. X. zmluvu o\nrevolvingovom úvere č. 8100001735, na základe ktorej mal v zmysle čl. 4.2 Zmluvných dojednaní\nzmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. (obchodné meno žalobcu\ndo 14.02.2008) spotrebiteľovi automaticky poskytnúť revolving po uhradení 24 splátok pri úvere so\nsplatnosťou 42 a 48 mesiacov (t.j. po 19.07.2009). Žalobca poskytol spotrebiteľovi revolving po uhradení\n40 splátok (dňa 23.12.2010) a následne odmietol akceptovať jeho žiadosť o ukončenie zmluvného\nvzťahu výpoveďou (výpoveď revolvingu) s odvolaním sa na čl. 4 Zmluvných podmienok, ktoré však sám\nporušil, čím spotrebiteľovi uprel právo na ochranu ekonomických záujmov, čím bol porušený § 4 ods.\n2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z.\n\n3. Krajský súd zistil, že k porušeniu § 4 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. a k\nnaplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. došlo tým,\nže žalobca poskytol spotrebiteľovi revolving až po uhradení 40 splátok (dňa 23.12.2010) a následne\nodmietol akceptovať jeho žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou. Podľa krajského súdu si\nbol žalobca vedomý toho, že spotrebiteľ žiada o zrušenie (storno) poskytnutého revolvingu, najmä z\ndôvodu jeho okamžitého vrátenia, no nereagoval naň spôsobom určeným v zmluvných dojednaniach\nnajmä s prihliadnutím na to, že sám znemožnil spotrebiteľovi včas požiadať o zrušenie revolvingu, keďže\nv čase, keď tak mohol podľa zmluvných dojednaní urobiť, mu žalobca ešte žiaden revolving neposkytol,\na teda ani nebolo možné o jeho zrušenie požiadať (nemožno žiadať o zrušenie niečoho, čo v danom\nčase ešte neexistuje).\n4. Ďalej krajský súd uviedol, že v oblasti správnych deliktov sa posudzuje spáchanie správneho deliktu\nbez ohľadu na zavinenie subjektu, ktorý porušil zákonnú povinnosť a ukladá sa mu sankcia za správny\ndelikt, preto nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt, pretože by sa to\npriečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zohľadnenie zavinenia ako aspektu na ukladanie sankcie\nza správny delikt zákonodarca v § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. neurčil, tomuto záveru neodporuje\nani demonštratívny výpočet kritérií na určenie výšky sankcie, a preto správne orgány oboch stupňov\npostupovali správne, keď pri určovaní výšky sankcie nezohľadnili aj zavinenie žalobcu ako subjektívnu\nstránku konania, ktorá je typická pre konanie fyzickej osoby (o čo v prípade žalobcu nejde, keďže je\nprávnickou osobou). Výšku uloženej sankcie považoval vzhľadom na zistené skutočnosti za primeranú\na správnym orgánom dostatočne odôvodnenú.\n5. K námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie žalovaného podpísala neoprávnená osoba krajský súd\nargumentoval poukazom na § 47 správneho poriadku s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nbolo nesporne vydané príslušným orgánom a obsahuje predpísané náležitosti stanovené v § 47 ods.\n5 správneho poriadku.\n6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhol,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie a súčasne sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania.\n7. Sťažovateľ použil v kasačnej sťažnosti totožné námietky ako v podanej správnej žalobe. Namietal\nnezákonnosť uloženej sankcie z dôvodu absencie protiprávneho konania a porušenia zákona v časti\nupravujúcej ukladanie sankcií. Pri výške uloženej sankcie neboli zohľadnené všetky okolnosti ani v\ntom rozsahu, ktorý zodpovedá ich demonštratívnemu výpočtu v zákone. Namietal, že krajský súd vo\nsvojom rozhodnutí nezohľadnil, že medzi sťažovateľom a spotrebiteľom došlo k zrušeniu vyplateného\nrevolvingu, čo predstavuje dôležitú skutočnosť pri posúdení výšky sankcie. Pri určovaní výšky sankcie\nsprávny orgán neprihliadal na žiadnu skutočnosť v prospech sťažovateľa.\n8. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že krajský súd sa nezaoberal a nevyhodnotil žalobnú námietku, že popis\nskutku, ktorý mal byť správnym deliktom, je nesprávny a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní.\nTakéto nevysporiadanie sa s danou otázkou považoval za porušenie práva na súdnu ochranu.\nNesprávnosť opísaného skutku spočívala v tom, že sa zamieňalo spojenie ,,zrušenie revolvingu“\na ,,výpoveď revolvingu“. V prípade dlžníka sťažovateľa nešlo o výpoveď revolvingu, ale o zrušenie\nrevolvingu. Sťažovateľ nespochybnil oneskorené vyplatenie revolvingu, ale popieral, že by sa dopustil\ntoho, že by neakceptoval výpoveď revolvingu, pretože nikdy nebola podaná.\n9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 11.01.2019, v ktorom navrhol, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok potvrdil a kasačnú sťažnosť ako neopodstatnenú zamietol. Žalovaný mal za to,\nže námietky uvedené sťažovateľom v odvolacom konaní, v súdnom konaní, ako aj v kasačnej sťažnosti\nsú neopodstatnené, nemajú vplyv na zodpovednosť sťažovateľa za zistený skutkový stav veci ani na\nriadne odôvodnenú výšku uloženej sankcie. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu v napadnutom\nrozsudku a rovnako mal za to, že s námietkami predloženými sťažovateľom sa žalovaný podrobne\nzaoberal a svoje právne závery náležite odôvodnil.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\n\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a podľa\n§ 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n11. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré\nuž boli uplatnené pred krajským súdom, s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku zaoberal,\ndostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa\nkasačný súd v plnej miere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v tomto rozsudku krajského súdu.\n12. Kasačný súd konštatuje, že kľúčovou otázkou bolo posúdenie výšky uloženej sankcie. Odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v časti uloženej sankcie kasačný súd považuje za zrozumiteľné\na podrobné. Pri ukladaní pokuty žalovaný prihliadol na okolnosti viažuce sa na subjekt, na samotný\nskutok a jeho následok, na všetky štyri povinné hľadiská definované v § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ. z., teda na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky\nporušenia povinnosti. Rovnako prihliadal najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci,\ndĺžku trvania protiprávneho stavu a jeho následky, charakter spotrebiteľskej zmluvy, mieru a rozsah,\nakým sťažovateľ upieral spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov. Zohľadnil aj\nspoločenskú nebezpečnosť sankcionovaného konania, ktorá spočívala predovšetkým v zneužití dôvery\nspotrebiteľa. Pokuta v sume 5.000,- € je primeraná zisteným skutočnostiam, najmä k dopadu a\nnegatívnym následkom pre spotrebiteľa a je uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby (0,- € až 66.400,€). K námietke sťažovateľa, že správny orgán neprihliadol pri určovaní výšky sankcie na žiadnu\nskutočnosť v prospech sťažovateľa kasačný súd uvádza, že správny orgán pri ukladaní výšky pokuty\nzvážil aj to, že sťažovateľ po určitom čase zrušil revolving, ale urobil tak až po opakovaných výzvach od\nspotrebiteľa, ktorý v nich poukázal na výpoveď zo zmluvy zo dňa 31.12.2010, vzhľadom na čo správny\norgán neuložil pokutu v hornej hranici zákonnej sadzby. Z uvedených dôvodov je súhlasné stanovisko\nkrajského súdu s napadnutým rozhodnutím žalovaného správne. Uložená sankcia je primeranou,\nciteľnou a odrádzajúcou, teda takou, aká by mala podľa úniového spotrebiteľského práva byť a zároveň\nzodpovedá zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.\n13. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu\nv kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/259/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}