{"guid": "76c8ade6-f8e2-41c6-abcc-35cc30f4dee1:a33b6a5e-f909-4c6f-8fbc-24d8b473e63d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201735.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/5/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/5/2018 z 31. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 5Sžfk/5/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201735.1", "identifikacne_cislo": "1015201735", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a33b6a5e-f909-4c6f-8fbc-24d8b473e63d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201735.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201735.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201735.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/5/2018\n1015201735\n31. 01. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201735.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčleniek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: JIVA\nGROUP s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 46 016 732, zastúpeného STEFANKOVA | law\noffice s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 47 239 077, proti žalovanému (sťažovateľovi):\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20584344/2015 z 29. júla 2015, o kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/246/2015-219 z 12. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n1S/246/2015-219 z 12. októbra 2017 z a m i e t a .\nŽalobca m á\n\np r á v o proti sťažovateľovi na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. 1S/246/2015-219\nz 12.10.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 20584344/2015 z 29.07.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu\ntrov konania.\n2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“)\nvykonal u žalobcu daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie\noktóber 2012. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom\nzdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 197 406,- €, čo doložil faktúrou,\nvystavenou spoločnosťou RP-SUN s.r.o. za predaj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom\núzemí Z. - I. W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, s parcelným č. XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X\na XXXXX/X (ďalej aj „nehnuteľnosti“ alebo „pozemky“).\n3. Rozhodnutím č. 20254386/2015, 9104408/Hlô z 15.05.2015 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2012 určil rozdiel DPH v sume\n197 406,- €, nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume 196 331,- € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť\nna DPH v sume 1 075,- €. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že dodávateľovi uvedenému na\nfaktúre, z ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, vznikla v zmysle § 19 zákona č. 222/2004\nZ.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť.\n\n4. Správca dane z oznámenia Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu zistil, že predmetné\nnehnuteľnosti od spoločnosti Bratislavské elektrotechnické závody, štátny podnik na základe kúpnej\nzmluvy evidovanej pod č. V-25086/12 z 29.10.2012 kúpila spoločnosť MOBILIFE s.r.o., ktorá ich\nnásledne na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod č. V-25429/12 zo 06.11.2012 predala spoločnosti\nRP-SUN s.r.o. a táto ich kúpnou zmluvou evidovanou pod č. V-25665/12 z 21.11.2012 previedla na\nžalobcu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správca dane tiež na to, že konatelia predchádzajúcich\nvlastníkov sa na adrese trvalého pobytu nenachádzajú, majú len virtuálne sídla, predchádzajúce\nspoločnosti vlastnili dotknuté nehnuteľnosti len niekoľko dní, suma za nákup nehnuteľností nebola\nuhradená resp. následne deklarovaná poukázaná suma bola z účtu ihneď v hotovosti vybratá, za\nspoločnosť MOBILIFE s.r.o. kúpne zmluvy podpísala neoprávnená osoba, pričom v danom období\naktuálna konateľka spoločnosti MOBILIFE s.r.o. W. Z. o tejto skutočnosti nevedela, zmenu vlastníckych\npomerov za konateľov zúčastnených spoločností uskutočňovala W.. R. O. za spoločnosť STEFANKOVA\n| law office s.r.o., ktorá tieto spoločnosti zastupovala aj pred správcom dane, v priebehu kontroly\ndošlo k zmene sídla žalobcu do priestorov spoločnosti STEFANKOVA | law office s.r.o. a neskôr aj k\nzmene konateľa žalobcu z B. O. na W.. R. O., predmetom prevodov boli pozemky reálne nevyužiteľné,\nnachádzajúce sa pod komunikáciami, bytovkou, parkom a garážami. Na základe uvedeného dospel\nsprávca dane k záveru, že cieľom konania dotknutých spoločností pri nákupe a predaji pozemkov,\nbolo umelé vytvorenie podmienok pre uplatnenie daňovej výhody - odpočtu DPH, ako dôsledok\nobchodovania personálne prepojenými osobami. Do obchodovania boli ako kupujúci a predávajúci\nvsunuté spoločnosti MOBILIFE s.r.o. a RP-SUN s.r.o. ako platitelia dane, hoci žalobca mohol pozemky\nkúpiť priamo od spoločnosti Bratislavské elektrotechnické závody v likvidácii, štátny podnik na základe\nverejného ponukového konania na odpredaj majetku. Ak by však žalobca kúpil pozemky priamo od\ntejto spoločnosti, nemohol by si uplatniť odpočet DPH, pretože spoločnosť Bratislavské elektrotechnické\nzávody v likvidácii, štátny podnik nebola platiteľom DPH.\n5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil. Mal za to, že správcom\ndane zistené skutočnosti (umelý charakter transakcie, konanie neoprávnenej osoby pri predaji\npozemkov, prepojenosť osôb, zmeny konateľov, spoločnosti reálne nesídliace na adresách zapísaných v\nObchodnom registri) nasvedčujú zneužitiu práva na odpočítanie dane s tým, že jediným dôvodom účasti\npersonálne prepojených obchodných spoločností bolo vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové\nsubjekty predstierali ekonomickú podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku kontrolovaný daňový\nsubjekt získal neoprávnený prospech vo forme neoprávneného odčerpania nadmerného odpočtu DPH\nzo štátneho rozpočtu.\n6. V odôvodnení rozsudku ďalej správny súd skonštatoval, že keďže zamietnutie práva na odpočítanie\ndane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou\npríslušných daňových úradov predložiť dostatočne objektívne dôkazy, že právo na odpočítanie dane\ndaňovému subjektu neprináleží. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové\núrady preukázali existenciu objektívnych skutočností, priznanie práva na odpočítanie dane vylučujúcich.\n7. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou\nnepreskúmateľnosti, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, čo žalovaný považuje za personálne\nprepojenie a na základe akej právnej normy v tomto smere žalovaný vychádzal. Argumentácia\nžalovaného, že E. a N. sa pred uzavretím obchodu poznali dlhé roky z Bratislavy a že N. I. osobne\ndohadoval podmienky obchodu s B. O., ktorý vystupoval pri obchodných rokovaniach za žalobcu,\nje podľa správneho súdu nepostačujúca pre prijatie záveru o personálnom prepojení obchodných\nspoločností. Žalovaný podľa správneho súdu nepreukázal naplnenie definície ekonomického alebo\npersonálneho prepojenia, ktorým je účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo\nvzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo v ktorých\nmá táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel, a to vo vzťahu k dotknutým spoločnostiam\nMOBILIFE s.r.o., RP-SUN s.r.o. a spoločnosti žalobcu. V tejto súvislosti správny súd dodal, že v\nnapadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že „nadobudol presvedčenie“, že známosť uvedených osôb\n(E. B. a N. I.) vyústila do umelo vytvorených obchodných vzťahov, avšak konštatáciu o personálnom\nprepojení osôb žalovaný nezdôvodnil žiadnymi právne relevantnými okolnosťami. Podľa správneho\nsúdu bolo povinnosťou konajúceho správneho orgánu uviesť v odôvodnení rozhodnutia konkrétne, ktoré\nosoby a akým spôsobom vzájomne participovali vo vyššie menovaných spoločnostiach a to aj v súlade\ns údajmi zapísanými v Obchodnom registri.\n\n8. K tvrdeniu žalovaného ohľadne právneho zastupovania, keď zmenu vlastníckych pomerov v\ndotknutých spoločnostiach za konateľov uskutočňovala STEFANKOVA | law office s.r.o., zastúpená\nW.. R. O., ktorá tieto spoločnosti zastupovala aj pred správcom dane, správny súd uviedol, že k\nposkytnutiu právnych služieb došlo až v druhej polovici roku 2013 a v roku 2014, teda cca deväť\nmesiacov po realizácii prevodov dotknutých nehnuteľností v roku 2012, a teda zistené skutočnosti sa\ntýkajú iného obdobia a podľa názoru správneho súdu sú vo vzťahu ku kúpnej zmluve k pozemkom\nprávne bezvýznamné.\n9. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z\ndôvodu absencie odôvodnenia v časti personálneho prepojenia dotknutých obchodných spoločností\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V závere správny súd uložil žalovanému povinnosť v ďalšom\nkonaní vec opätovne prejednať a rozhodnúť v súlade s vysloveným právnym názorom.\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n11. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že\nby sa správny súd zaoberal všetkými, správcom dane zistenými skutočnosťami, súvisiacimi s meritom\nveci. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že predmetom fakturácie bol predaj nehnuteľností, ktoré\npodľa vyjadrenia miestneho úradu sú súčasťou komunikácie „Kominárska“ (parc.č. XXXXX/X, XXXXX),\nkomunikácie „Mikovíniho“ (parc.č. XXXXX/X), pričom v súčasnosti nie je možné ich zastavať. Pozemok\nparc.č. XXXXX/X je umiestnený v stabilizovanom území a je určený územným plánom mesta pre\nparky, sadovnícke a lesoparkové úpravy. Miestny úrad zároveň neodporučil výstavbu nových budov v\npredmetnom území, nakoľko by nepriaznivo ovplyvňovali charakter existujúcej zástavby.\n12. Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že žalobca pri nákupe predmetných nehnuteľností vedel,\nže tieto nebude môcť použiť na účely podnikateľskej činnosti. Uvedené potvrdzuje podľa sťažovateľa aj\nto, že žalobca pozemky v januári 2017 predal spoločnosti JG Trading s.r.o., sídliacej na tej istej adrese\nako žalobca, za 1,- €, z toho DPH v sume 0,17 centov, čo je 197 405,83 € v neprospech štátneho\nrozpočtu. Sťažovateľ dodal, že na túto skutočnosť poukázal na pojednávaní správneho súdu dňa\n21.09.2017, pričom o uvedenom doložil do súdneho spisu aj dôkazy. V súvislosti s uvedeným konaním\nžalobcu sťažovateľ poukázal na judikatúru ESD (C-98/98 Midland Bank) a na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/66/2011, v zmysle ktorého zákonnú ochranu požíva len poctivý\nobchodný styk.\n13. Ďalej sťažovateľ uviedol, že spoločnosť MOBILIFE s.r.o. dotknuté pozemky nadobudla od\nspoločnosti Bratislavské elektrotechnické závody, štátny podnik dňa 25.10.2012 za 32 901,- €, následne\nich dňa 29.10.2012 predala za 954 129,- € spoločnosti RP-SUN s.r.o., ktorá ich predala žalobcovi dňa\n31.10.2012 za 987 030,- €, a teda v danom prípade bola fakturácia pozemkov v reťazci zúčastnených\nspoločností uskutočnená v priebehu siedmych dní, čo je v bežnej praxi podľa sťažovateľa neobvyklé.\n14. Na podporu správnosti záverov daňových orgánov poukázal sťažovateľ na výpoveď E. B., ktorý si\nnepamätal, kde mala spoločnosť MOBILIFE s. r. o. priestory, či mala zamestnancov, kto v jej mene v\nroku 2012 uskutočňoval obchodnú činnosť. Nepamätal sa na skutočnosti týkajúce sa kúpy a predaja\ndotknutých pozemkov, a to kto ho vo veci ich kúpy oslovil, ako bola určená kúpna cena, či bola uhradená,\nna základe čoho konal v mene spoločnosti, keď v čase podpisu zmlúv nebol oprávnenou osobou.\nZároveň tvrdil, že pozemky predal známemu N. I. Nevedel uviesť, prečo spoločnosť MOBILIFE s.r.o.\nnepodala daňové priznanie, v ktorom mala priznať daň z predaja pozemkov a komu túto spoločnosť\npredal. Odmenu za výkon funkcie konateľa nedostával. K spoločnosti MOBILIFE s.r.o. sťažovateľ dodal,\nže v čase predaja pozemkov bola jej konateľkou W. Z., ktorá o tom nemala žiadnu vedomosť.\n15. Ďalej sťažovateľ poukázal na výpoveď N. I., bývalého konateľa spoločnosti RP-SUN s.r.o., ktorý\nna otázky zamestnancov Kriminálneho úradu FS odpovedal identicky ako E.. Pri kúpe pozemkov konal\nza spoločnosť, pričom o možnosti ich kúpy sa dozvedel od E. B.. Nepamätal si miesto, kde došlo k\npodpisu zmluvy, nevedel, kto podával návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Uviedol, že faktúra\nbola zo strany dodávateľa vystavená a zaevidovaná v účtovníctve RP-SUN s.r.o. a nákup bol zaplatený\nprostredníctvom zmenky, ktorú odovzdal E. B. (táto skutočnosť nebola potvrdená), keďže v čase\n\npredaja nedisponoval vlastnými finančnými prostriedkami. O možnosti predaja pozemku informoval B. O.\nosobne. Predajná cena bola určená dohodou, faktúra o predaji bola zahrnutá v účtovníctve spoločnosti\nRP-SUN s.r.o., pričom si nepamätal, v akom období spoločnosť odviedla daň. Zo strany žalobcu nebola\nuhradená plná kúpna cena z dôvodu súdneho sporu s daňovým úradom. Spoločnosť RP-SUN s.r.o.\npredal, avšak si nepamätal, ako mu bola vyplatená kúpna cena. Odmenu za výkon funkcie konateľa\nnedostal. Nového konateľa nepoznal.\n16. S poukazom na citované výpovede mal sťažovateľ za to, že v prípade uvedených osôb išlo o\ntzv. „biele kone“, ktoré sa nevedeli vyjadriť ku skutočnostiam súvisiacim s podnikateľkou činnosťou\ndotknutých spoločností, ako ani k predmetu fakturácie. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že s týmito\nskutočnosťami sa správny súd nevysporiadal.\n17. Žalobca mohol podľa sťažovateľa predmetné nehnuteľnosti kúpiť priamo od pôvodného vlastníka,\nkeď o ponukovom konaní musel vedieť nielen z dôvodu, že toto bolo riadne zverejnené, ale tiež z\ndôvodu, že spoločnosť MOBILIFE s.r.o. mala od 31.08.2011 do 08.08.2014 splnomocnenú zástupkyňu\nv daňovom konaní L., ktorá bola od 22.11.2011 do 17.01.2013 aj splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.\n18. Sťažovateľ bol tiež názoru, že W.. R. O., konajúca za STEFANKOVA | law office s.r.o., ktorá\nzastupovala žalobcu v rámci daňovej kontroly od 16.01.2013 do 16.08.2015, mala vedomosť o zisteniach\nsprávcu dane, a preto možno jej účasť na úkonoch súvisiacich s výmazom osôb konateľov spoločností\nMOBILIFE s.r.o. a RP-SUN s.r.o. z Obchodného registra a zápisom nových konateľov zo zahraničia (v\nspoločnosti MOBILIFE s.r.o. od 06.06.2012 maďarský občan B. Y. a v spoločnosti RP-SUN s.r.o. od\n18.02.2014 X. Q. zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska) vyhodnotiť ako účelové\nkonanie, ktoré smerovalo k zmareniu prípadného ďalšieho šetrenia v danej veci. Zároveň sťažovateľ\nopakovane poukázal na to, že od 28.10.2014 je W.. R. O. konateľkou žalobcu.\n19. Podľa sťažovateľa zistené skutočnosti, a to umelý charakter deklarovaných obchodných transakcií\n(obchody s pozemkami s nadhodnotenou cenou 90,- € za m2, čo je viac ako 30-násobok pôvodnej ceny,\nktorá bola 3,- € za m2) nasvedčujú zneužitiu práva, s cieľom odčerpať DPH zo štátneho rozpočtu. V\ntejto súvislosti sťažovateľ poukázal na judikatúru ESD, podľa ktorej je potrebné v takýchto obchodných\ntransakciách aplikovať zásadu zákazu zneužívania práva na odpočítanie dane z dôvodu umelých\nkonštrukcií zbavených hospodárskej reality, ktoré boli vytvorené iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu\n(rozsudok C-162/07,\nC-653/11, C-425/06, C-110/99, C-277/09, C-101/09).\n20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\nneuviedol, v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci správnym súdom.\n21. Ďalej žalobca uviedol, že porušením povinnosti správcu dane vyplatiť žalobcovi nadmerný odpočet\nDPH v zákonom stanovenej lehote, došlo k tomu, že nemohol pokračovať v rozvoji obchodnej činnosti a\npredmetné pozemky bol nútený predať investorovi aj s ťarchou, nakoľko bol dlžníkom za ich nákup. Nový\nvlastník v súčasnosti pokračuje v začatých rokovaniach o predaji jednotlivých pozemkov pod bytovými\ndomami a garážami. Geometrickým plánom bolo vyčlenených 106 nových parkovacím miest určených\nna predaj. Nový vlastník pozemkov je platca DPH, ktorý za predaj parkovacích miest a pozemkov pod\nbytovými domami odvedie DPH, a preto štátny rozpočet podľa žalobcu nepríde o príjem z DPH tak, ako\nto tvrdí sťažovateľ.\n22. Žalobcovi nebolo zrejmé, aký právny predpis stanovuje povinnosť spoločnosti platiť konateľovi\nodmenu za výkon jeho funkcie, a teda tvrdenie sťažovateľa, že v prípade E. B. a N. I. išlo o „biele kone“\nje podľa žalobcu ničím nepodložené.\n23. K tvrdeniam sťažovateľa, že žalobca musel vedieť o verejnom ponukovom konaní na odpredaj\nmajetku spoločnosti Bratislavské elektrotechnické závody, štátny podnik, žalobca uviedol, že pani N.\nzastupuje rôzne spoločnosti z titulu výkonu svojho povolania, čo však neznamená, že by na základe\nplnej moci na konanie pred daňovým úradom mala sledovať zverejnenie ponúk na predaj majetku v\nObchodnom vestníku a oznamovať ich svojím klientom.\n24. K pochybnostiam o platnosti kúpnej zmluvy, podpísanej podľa sťažovateľa za spoločnosť MOBILIFE\ns.r.o. neoprávnenou osobou, žalobca uviedol, že takáto skutočnosť mu nebola známa a nehnuteľnosti\nnadobudol v dobrej viere.\n\n25. Skutočnosť, že W.. R. O. ako advokátka poskytovala právne služby spojené so zápisom zmien do\nObchodného registra podľa žalobcu neznamená, že mala akýkoľvek vplyv na kontrolované transakcie\nalebo na ďalšie šetrenie správcu dane.\n26. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\nkasačnú sťažnosť buď ako neprípustnú odmietol podľa § 459 písm. c/ SSP, alebo aby ju ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 461 SSP. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov kasačného konania.\n27. K vyjadreniu žalobcu sa následne vyjadril sťažovateľ, ktorý zopakoval skutočnosti uvedené v\nkasačnej sťažnosti a navyše uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že z dôvodu nevyplatenia\nnadmerného odpočtu zo strany správcu dane nemohol pokračovať v rozvoji obchodnej činnosti s\ndotknutými pozemkami, nakoľko tieto fakturoval spoločnosti JG Trading s.r.o. za 1,- €, čím sa sám\nukrátil minimálne o sumu základu dane 987 238,33 €. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že žalobca\nnepredložil žiadne dôkazy o tom, že od októbra 2012 do januára 2017, kedy pozemky predal,\nvyvíjal aktivity za účelom ich využitia v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Argumenty žalobcu o\ntvrdených aktivitách nového vlastníka dotknutých pozemkov sú podľa sťažovateľa pre prejednávanú vec\nirelevantné.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP)\na po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\nKasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v\nspojení s § 452 ods. 1 SSP).\n29. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/\nSSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 20584344/2015 z 29.07.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n30. Žalovaný rozhodnutím č. 20584344/2015 z 29.07.2015 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil\nrozhodnutie č. 20254386/2015, 9104408/Hlô z 15.05.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6\ndaňového poriadku žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2012 určil rozdiel DPH v sume 197 406,€, nepriznal nadmerný odpočet na DPH v sume 196 331,- € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH\nv sume 1 075,- €.\n31. V konaní nebolo sporné, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2012 uplatnil\nprávo na odpočítanie dane v sume 197 406,- € na základe faktúry, vystavenej spoločnosťou RPSUN s.r.o. za predaj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z., zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX, s parcelným č. XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X a XXXXX/X (kúpna zmluva z\n31.10.2012). Sporné nebolo ani to, že spoločnosť RP-SUN s.r.o. predmetné nehnuteľnosti nadobudla\nod spoločnosti MOBILE s.r.o. (kúpna zmluva z 29.10.2012), na ktorú boli tieto nehnuteľnosti prevedené\nzo štátneho podniku Bratislavské elektrotechnické závody v likvidácii (kúpna zmluva z 25.10.2012).\n32. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu absencie odôvodnenia v časti\nžalovaným tvrdeného personálneho prepojenia obchodných spoločností MOBILIFE s.r.o., RP-SUN s.r.o.\na žalobcu.\n33. Spornou otázkou v danom prípade teda zostalo, či skutkový stav veci, tak ako bol ustálený daňovými\norgánmi v rámci správneho konania, bol zistený dostatočne a úplne, a či na základe takto zisteného\nstavu veci, boli rozhodnutia žalovaného a správcu dane vydané zákonne.\n34. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje\nprávo na odpočítanie dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že na odpočítanie dane má právny\nnárok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný, s využitím inštitútu daňovej kontroly\na iných procesných postupov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne\n\nurčenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním\npreukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť\nodstránil, inak nie je možné priznať mu nárok na vrátenie dane. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,\nže dôkazné bremeno o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu zaťažuje daňový subjekt, avšak\nnie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní reálnosti uskutočneného\nzdaniteľného obchodu umožňoval správcovi dane tento poprieť.\n35. K uvedenému kasačný súd dodáva, že bez ohľadu na povahu dôkazov, predložených daňovým\nsubjektom, je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne\nod správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Dôkazné bremeno vzniká daňovému\nsubjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení\ndaňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené\ndôkazy nemieni akceptovať, je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového\nsubjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú\nschopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. V tejto súvislosti\npoukazuje kasačný súd na to, že v zmysle konštantnej judikatúry nemôže byť hodnotenie dôkazov v\nzmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov ľubovoľné (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 5Sžf/57/2016 z 28.03.2018).\n36. Aj podľa názoru kasačného súdu z rozsahu dokazovania, vykonaného daňovými orgánmi v\nprejednávanej veci, nemožno vyvodiť záver o nimi tvrdenom personálnom prepojení obchodných\nspoločností MOBILIFE s.r.o., RP-SUN s.r.o. a žalobcu.\n37. Ako už uviedol správny súd, personálnym prepojením sa rozumie účasť na riadení alebo na kontrole\ndruhej osoby, alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby.\nJe teda nutné prisvedčiť záveru správneho súdu, že argumentácia žalovaného, že E. B. (MOBILIFE s.\nr. o.) a N. I. (RP-SUN s.r.o.) sa pred uzavretím obchodu poznali dlhé roky a že N. I. osobne dohadoval\npodmienky obchodu s B. O., ktorý vystupoval v rámci obchodných rokovaní za žalobcu, je pre prijatie\nzáveru o personálnom prepojení týchto obchodných spoločností nepostačujúca.\n38. Pokiaľ správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že dotknuté spoločnosti sú\npersonálne prepojené, čo ich v konečnom dôsledku viedlo k prijatiu záveru o zneužití práva na\nodpočítanie dane v prejednávanej veci s tým, že hlavným cieľom obchodu bolo získanie daňovej\nvýhody, bolo ich povinnosťou toto svoje tvrdenie aj preukázať. Daňové orgány však konštatáciu o\npersonálnom prepojení obchodných spoločností MOBILIFE s.r.o., RP-SUN s.r.o. a žalobcu nepodložili\nžiadnymi relevantnými (objektívnymi) skutočnosťami a dôkazmi tak, aby bola naplnená vyššie uvedená\ndefinícia personálneho prepojenia osôb, a teda argumentácia správcu dane a žalovaného v tomto smere\nzostala len v rovine ich subjektívneho názoru, pričom práve táto okolnosť mala byť podstatným logickým\nzmyslom argumentov a záveru správcu dane, na ktorej postavil svoje tvrdenia o zneužití práva na\nodpočet DPH.\n39. Na základe uvedeného nie je možné záver správcu dane a žalovaného o personálnom prepojení\nobchodných spoločností MOBILIFE s.r.o., RP-SUN s.r.o. a žalobcu vziať za dôkazne podložený a za\ntakejto dôkaznej situácie je potrebné konštatovať neunesenie dôkazného bremena daňovými orgánmi\nohľadom nimi tvrdeného personálneho prepojenia týchto obchodných spoločností.\n40. V závere poukazuje kasačný súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 241/07,\npodľa ktorého ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je\nnadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.\n41. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti\nako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z\nuvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n42. Podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP kasačný súd rozhodol o náhrade trov kasačného\nkonania tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému sťažovateľovi (žalovanému) právo na\núplnú náhradu trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania na kasačnom súde rozhodne\n\npodľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/246/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}