{"guid": "16d1680d-ee78-4cfe-b2d9-b55567b260f8:e84d267c-13d1-4222-80e4-35d33c230d89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201710.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/1/2018 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 9Sžsk/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201710.1", "identifikacne_cislo": "1015201710", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e84d267c-13d1-4222-80e4-35d33c230d89", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201710.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201710.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201710.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/1/2018\n1015201710\n29. 05. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201710.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu:\nCHIRURGICKÉ CENTRUM, a. s., Kozia 17, 811 03 Bratislava, IČO: 35 779 896, zastúpeného JUDr.\nRudolf Adamčík, advokátska kancelária, Liptovská 2/A, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. ZS 102/00008/2014/R z 26.08.2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/243/2015-102 z 21.09.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobca m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/243/2015-102 z 21.09.2017 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. ZS 102/00008/2014/R, číslo spisu: 99088/33896/2015/923 zo dňa 26.08.2015 (ďalej aj len\n„preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, pobočka Bratislava číslo konania: ZS 102/00008/2014/R, číslo spisu: 33896/2015/104\nzo dňa 27.05.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaného bol rozklad žalobcu zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie\no uložení pokuty vo výške 1.500 Eur potvrdené. Pokuta bola uložená za porušenia § 4 ods. 3 zákona č.\n576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004\nZ. z.“), zistené výkonom dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou p. Q.. Q. V. (ďalej aj len „pacientka“)\npočas jej vyšetrení u účastníka konania v dohliadanom období od 31.01.2013 do 03.03.2013 (ďalej aj len\n„dohliadané obdobie“). Dohľad bol vykonaný na základe podnetu pacientky. K porušeniu ustanovenia\n§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. zo strany žalobcu došlo tým, že žalobca dňa 14.02.2019, t.\nj. 10 dní od artroskopickej operačnej intervencie ľavého kolena pacientky nevykonal včas správnu\ndiagnostiku zdravotného stavu pacientky napriek tomu, že pri kontrole dňa 14.02.2013 u pacientky\nzistil pretrvávajúcu bolesť ľavého kolena a z laterálneho portu vytekajúci zapáchajúci výtok skalenej\nkrvi, čo je prvým príznakom infekčnej komplikácie. Tento nesprávny postup žalobca zopakoval aj pri\nďalších ambulantných vyšetreniach pacientky v dňoch 22.02.2013, 25.02.2013, 27.02.2013, 01.03.2013\na 03.05.2013, kedy sa pridružili už ďalšie klinické prejavy (zvýšená telesná teplota, lokálne zmeny na\nkoži, postupný vznik ďalších ložísk). U pacientky sa prejavila pyogénna artritída ľavého kolenného kĺbu\ns abcedujúcou flegmónou dolných dvoch tretín stehna a hornej tretiny predkolenia vľavo, s nutnosťou\nurgentnej revízie kolena, ktorú žalobca sám nerealizoval, ani pacientku na ňu neodoslal.\n\n2. Krajský súd dospel k záveru, že z doteraz vykonaného dokazovania správnym orgánom nie je možné\nkonštatovať, že z doteraz vykonaného dokazovania správnym orgánom nie je možné konštatovať,\nže žalovaný skutočný stav veci zistil spoľahlivo, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či žalobca\nporušil povinnosť uloženú citovanými zákonnými ustanoveniami, a to pacientovi poskytnúť zdravotnú\nstarostlivosť správne. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z nasledovných podkladov: protokol,\nzápisnica, odborné vyjadrenie Q.. V. J. (odborníka z medicínskeho odboru ortopédia), zdravotná\ndokumentácia pacientky z dohliadaného obdobia a vyjadrenie účastníka konania z 13.04.2015 a\n05.05.2015.\n3. Krajský súd poukázal na odborné stanovisko Q.. V.. J., pričom žalovaný a prvostupňový orgán svoje\nrozhodnutie z hľadiska odborného zhodnotenia konania žalobcu opreli v podstate iba o tento dôkaz.\nDôkazným prostriedkom je aj odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že namiesto posudku znalca\nmožno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd\npochybnosti. Dodatočným odborným stanoviskom Q.. V.. J. z 22.04.2015 pochybnosť odstránená nebola\na jednoznačne nepotvrdil porušenie povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ. z.. Podľa názoru súdu odborné stanovisko je postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých vychádza\nsprávny orgán pri rozhodovaní vo veci len za predpokladu, že neexistujú pochybnosti o jeho správnosti.\nKrajský súd mal však z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalobca v rozkladovom\nkonaní namietal odborné vyjadrenie Q.. V. J., s ktorým sa nestotožnil z dôvodu jeho neobjektívnosti a\nnepresnosti. Bolo preto na žalovanom, aby uvedený rozpor v zisteniach skutkového stavu odstránil a\nrelevantným spôsobom preukázal skutkové zistenia v takej miere, ktorá je dostačujúca pre rozhodnutie\nvo veci. Preto i podľa názoru krajského súdu existoval za daného stavu právny dôvod, aby žalovaný\nvo veci nariadil príslušné znalecké dokazovanie.\n4. Krajský súd poznamenal, že žalobca počas správneho konania nepredložil dôkaz spochybňujúci\nodborný názor žalovaného, upozornil však, že je povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky právne\nrozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. Stav veci sa\nmusí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Dôkazy,\nktoré sú základom správneho rozhodnutia musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať\no ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazy, ktoré boli podkladom\nrozhodnutia orgánu prvého stupňa ako aj preskúmavaného rozhodnutia podľa názoru krajského súdu\nuvedený charakter nemajú a nie sú postačujúce pre rozhodnutie vo veci. V konaní ostalo sporné, či\nžalobca v danom prípade vykonal alebo nevykonal všetky zdravotné výkony na správnu diagnostiku\nzdravotného stavu pacientky a s tým súvisiaceho zabezpečenia včasnej a účinnej liečby pri starostlivosti\no pacientku. Skutočnosť, že správne orgány nevenovali v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu\nskutočného stavu veci a nezadovážili si dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim\nakékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca sa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti\nvyplývajúce mu zo zákona o zdravotnej starostlivosti, vyplýva aj z priloženého administratívneho spisu.\nPodľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov skutkové okolnosti náležite nevyhodnotili\ntak, aby z nich bolo jasným a určitým spôsobom zrejmé, kedy a akým spôsobom žalobca porušil § 4\nods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Uvedený postup má za následok také pochybenie, ktoré je dôvodom\npre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že nakoľko žalovaným zistený\nskutkový stav nebol dostačujúci na posúdenie veci, predčasne vyslovil svoj záver o vine žalobcu a\npredčasne rozhodol o uložení sankcie. Zároveň z dôvodu procesnej ekonómie zrušil i prvostupňové\nrozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n5. S poukazom na koncentračnú zásadu správneho súdnictva (§ 181 ods. 1 v spojení s § 183 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - SSP), podľa ktorého rozšíriť, resp. doplniť správnu žalobu\nmožno len v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia sa ďalšími námietkami žalobcu v replike\nz 28.11.2016, ohľadom nesprávnej identifikácie správneho deliktu v upovedomení o začatí správneho\nkonania a v znení výrokovej časti rozhodnutia žalovaného nezaoberal.\n6. V ďalšom konaní uložil krajský súd žalovanému doplniť dokazovanie formou znaleckého posudku\nznalcom z odvetvia ortopédia, ktorý sa bude zaoberať komplexným posúdením prípadu, či žalobca pri\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie\ndiagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby a teda či pacientke poskytol zdravotnú starostlivosť\nsprávne, najmä so zameraním sa na obdobie poskytovania zdravotnej starostlivosti od 14.02.2013.\nNa základe takto zisteného skutkového stavu následne žalovaný vo veci opätovne rozhodne a\n\nsvoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a\nzrozumiteľnosti odôvodní.\n7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ), tvrdiac,\nže krajský súd nesprávne právne vec posúdil. Nesprávne právne posúdenie vidí sťažovateľ v tom,\nže krajský súd vyhodnotil vykonané dokazovanie ako nedostatočné a zistený skutkový stav za\nnedostatočne zistený. Namietal, že okrem všeobecného konštatovania krajský súd neuviedol, akými\núvahami dospel k tomuto záveru, žiadnym spôsobom tento svoj názor neodôvodnil a sťažovateľovi\nnie je zrejmé, v čom krajský súd vidí nedostatky a má pochybnosti o správnosti odborného posudku,\nani v čom bol vypracovaný odborný posudok z hľadiska odborného zhodnotenia konania žalobcu\nnedostatočný ako podklad a dôkaz pre rozhodnutie žalovaného. Sťažovateľ opätovne poukázal na to,\nže posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí výlučne do správnej\núvahy správneho orgánu. Ide o odborné otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu kompetentný\nvysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných osôb - konzultantov.\nSťažovateľ je toho názoru, že na účely uplatnenia administratívnej zodpovednosti znalecký posudok\nznalca nemusí mať absolútnu, najvyššiu hodnotu, resp. vyššiu dôkaznú silu než posudok konzultanta.\nZa otázky vyžadujúce odborné posúdenie sťažovateľ považuje skutočnosti, na posúdenie ktorých je\nnevyhnutná odborná spôsobilosť iného druhu, než má konajúci správny orgán.\n8. Sťažovateľ trvá na tom, že neoprel svoje skutkové zistenia len o odborný posudok Q.. J., ale za\nrozhodujúci dôkaz považuje aj zdravotnú dokumentáciu pacientky, do ktorej patrí aj diferenciácia, ktorá\ndokumentuje to, podľa čoho sa lekár rozhoduje pre ten - ktorý postup. Toto podľa názoru sťažovateľa\nkrajský súd nevzal do úvahy. Ďalej sťažovateľ uviedol, že nikdy nespochybnil indikáciu na operáciu ani\njej samotný výkon. Aj po operácií pacientky dňa 04.02.2013 bola zdravotná starostlivosť zo začiatku\nposkytovaná správne - ošetrovanie zápalových ložísk, drénovanie defektov a podávanie ATB podľa\nvýsledkov kultivácií. Zhodne s tvrdením Q.. J. sťažovateľ tvrdí, že infekcia po operačných zákrokoch je\njedna z možných komplikácií. Je možné sa s ňou stretnúť na rôznych chirurgických pracoviskách. Ani\n„zavlečeniu“ infekcie do vnútrokĺbneho priestoru sa podľa sťažovateľa zo štatistického hľadiska nedá\nvyhnúť. Ak sa však takáto komplikácia už vyskytne, je podľa sťažovateľa, vychádzajúc zo súčasných\nštandardných diagnostických a terapeutických postupov, potrebné urobiť všetko potrebné, aby sa\ndostatočne a včas diagnostikovala a liečila. Preto mal sťažovateľ za preukázané, že žalobca dňa\n14.02.2013, t. j. 10 dní od artroskopickej operačnej intervencie ľavého kolena pacientky nevykonal\nvčas správnu diagnostiku zdravotného stavu pacientky napriek tomu, že pri kontrole dňa 14.02.2013\nu pacientky zistil pretrvávajúcu bolesť ľavého kolena a z laterálneho portu vytekajúci zapáchajúci\nvýtok skalenej krvi, čo je prvým príznakom infekčnej komplikácie. Uvedený nesprávny postup žalobca\nzopakoval aj pri ďalších ambulantných vyšetreniach pacientky v dňoch 22.02.2013, 25.02.2013,\n27.02.2013, 01.03.2013 a 03.03.2013, kedy sa pridružili už ďalšie klinické prejavy (zvýšená telesná\nteplota, lokálne zmeny na koži, postupný vznik ďalších ložísk). U pacientky sa prejavila pyogénna\nartritída ľavého kolenného kĺbu s abcedujúcou flegmónou dolných dvoch tretín stehna a hornej tretiny\npredkolenia vľavo, s nutnosťou urgentnej revízie kolena, ktorú žalobca sám nerealizoval, ani pacientku\nna ňu neodoslal.\n9. Podľa sťažovateľa v preskúmavanej veci nestoja proti sebe dva rozdielne, navzájom si odporujúce\ndôkazy - odborné vyjadrenia odborníkov (konzultantov) z toho istého špecializačného odboru. Preto nie\nje dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania len na základe toho, že žalobca nesúhlasil so závermi\nvykonaného dohľadu. Námietky žalobcu ako účastníka správneho konania na odborné vyjadrenia\nQ.. V. J. sťažovateľ odborne (medicínsky) vyhodnotil v odôvodnení prvostupňového a napadnutého\nrozhodnutia. Sťažovateľ trvá na tom, že on ani prvostupňový orgán nemali dôvod zaobstarať si v\nsprávnom konaní ďalší podklad (napríklad ustanoviť znalca).\n10. Sťažovateľ ďalej vyčíta krajskému súdu, že sa dostatočne neriadil ustanoveniami § 119 až 120 a\n§ 139 ods. 2 SSP. Rozsudok krajského súdu nemá podľa neho dostatočné a objektívne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 8Szd/1/2010, podľa ktorého\nsúd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné\nzávery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (najmä so zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného,\nale z hľadiska právneho. Sťažovateľ konštatuje, že na to, aby súd mohol relevantne vysloviť závery\n\nuvedené v rozsudku, musel by posudzovať poskytnutú zdravotnú starostlivosť, čo by však mohol urobiť\niba prostredníctvom znalca, ktorého by pribral do konania, čo sa v danom prípade nestalo.\n11. Sťažovateľ opakovane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Szd/8/2009, podľa ktorého\nposúdenie skutočností, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí výlučne do správnej\núvahy správneho orgánu. Ide o odborné otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu kompetentný\nvysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných osôb - konzultantov.\nNavrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil.\n12. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého námietky žalovaného nemajú\noporu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalovaný v situácii, keď odborné stanovisko\nQ.. V. J. (vrátane doplňujúceho z 22.04.2015) bolo vecne a presvedčivo atakované žalobcom, ako\núčastníkom konania, mal doplniť zisťovanie skutkového stavu o znalecký posudok. Žalobca dopĺňa, že\nakokoľvek nepresný a vo svojich záveroch protichodný je obsah odborného posudku Q.. J., vonkoncom\nneobsahuje ani odborný názor, ku ktorému dospel žalovaný, a ktorý bol jediným dôvodom jeho\nrozhodnutia v rozkladovom konaní, a to, že žalobca porušil svoju povinnosť pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti tým, že nevykonal včas (najskôr 14.02.2013) a riadne diagnostiku zdravotného stavu\npacientky použitím diagnostických metód MRI a USG.\n13. Žalobca ďalej na námietku sťažovateľa, že na vyslovenie záverov uvedených v rozsudku\nkrajského súdu by musel krajský súd posudzovať medicínske odborné otázky uviedol, že krajský súd\nneargumentuje a nehodnotí medicínske otázky, ale len právnu otázku, či správny orgán zistil dostatočne\na riadne skutkový stav, ktorý mohol byť dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie. Záverom žalobca\ndoplnil, že súčasťou preskúmavaného administratívneho konania je aj konanie o podnete žalobcu na\npreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ku ktorému žalobca pripojil ako dôkaz Odborné\nvyjadrenie všeobecne odbornou verejnosťou rešpektovaného odborníka v danej oblasti MUDr. Q. B. z\n14.09.2015, takže tento dôkaz bol žalobcom produkovaný už v administratívnom konaní. Žiadal kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je nedôvodná\na ako takú je potrebné ju zamietnuť.\n15. Podľa § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 581/2004 <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2004/581/> Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) úrad\nvykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50\nods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/20190301?ucinnost=27.05.2015>,\n<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/20190301?ucinnost=27.05.2015> a <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/20190301?ucinnost=27.05.2015>) ukladá sankcie.\n16. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2004/581/> ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná\nstarostlivosť nebola poskytnutá správne, lebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46\nods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).\n17. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2004/581/20190301?ucinnost=27.05.2015> pokutu až do výšky:\na) 3.319 Eur, ak ide o fyzickú osobu,\nb) 9.958 Eur, ak ide o právnickú osobu.\n18. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/\n> poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je\nposkytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so\nzabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri\nzohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\n20. Podľa § 3 ods. Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci.\n21. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n22. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n23. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n24. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n25. Úlohou kasačneho súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného o\nuložení pokuty pre porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či\npodklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\n26. Po preštudovaní súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zhodne s\nnázorom krajského súdu dospel k záveru, že v danom prípade správnym orgánom zistený skutkový stav\nnebol postačujúci na posúdenie veci. Rovnako je kasačný súd toho názoru, že na jednoznačné určenie,\nči žalobca porušil povinnosť poskytnúť pacientke zdravotnú starostlivosť správne alebo nie, je potrebné\ndoteraz vykonané dokazovanie správneho orgánu doplniť.\n27. Počas správneho konania boli vypracované odborné stanoviská: Odborné stanovisko 07/2014\nvypracované Q.. O. J. z 16.04.2014 so záverom že zdravotná starostlivosť pacientke nebola poskytnutá\nsprávne, lege artis, a v dostatočnom rozsahu, Odborné stanovisko Q.. Y. I. z 22.10.2014 so záverom,\nže zdravotná starostlivosť bola pacientke poskytnutá správne a Odborné stanovisko Q.. R. S., MPH z\n07.11.2014 so záverom, že u pacientky je vysoká pravdepodobnosť, že vzniknutá včasná komplikácia\nzápal ľavého kolenného kĺbu je v priamej súvislosti s chirurgickou intervenciu. Všetky uvedené\nstanoviská boli v správnom konaní ako relevantný dôkaz odmietnuté a vec bola vrátená prvostupňovému\núradu. Po vrátení veci bolo vyhotovené nové odborné stanovisko Q.. V. J. z 26.03.2015, podľa ktorého\nbola hospitalizácia na lôžkovom oddelení neskorá. Na zlom liečení infektu podľa tohto stanoviska nesie\nvinu Q.. B. tým, že pacientku neodoslal dostatočne skoro na oddelenie, kde boli schopní infekt operačne\nriešiť. Podiel viny má podľa Q.. J. aj pacientka samotná, ktorá odmietla hospitalizáciu na ortop-traumat\nklinike Antolská. V doplnení stanoviska zo dňa 22.04.2015 Q.. J. konštatoval, že zápal bol takých\nrozmerov, že k oper. sanovaniu malo prísť skôr, pričom vinná mohla byť aj pacientka samotná, ktorá sa\nmala dostaviť na lôžkové oddelenie skôr. Kasačný súd je toho názoru, že z Odborného stanoviska MUDr.\nJ. nevyplýva jednoznačný záver o tom, kedy a ako žalobca porušil povinnosť poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť správne. Naopak toto odborné stanovisko obsahuje aj konštatovanie, že za vzniknutú\nsituáciu môže niesť podiel viny aj samotná pacientka, aj keď nie je zrejmé na základe čoho Q.. J. dospel k\nzáveru, že pacientka odmietla urgentnú hospitalizáciu. Žalobca s týmto stanoviskom nesúhlasil a vyčítal\nmu viaceré nepresnosti a naďalej trval na tom, že počas výkonu zdravotnej starostlivosti u žalobcu\nnebol v priestore kolena pacientky zistený infekt, len infekt na stehne a následne pod kolenom, ktorý\nbol priebežne liečený postupom lege artis, pričom tomuto postupu nebolo nič, žiadnym odborníkom\nvytýkané.\n28. Správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zadovážiť si dostatok\nskutkových podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca\n\nsa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zák. o zdravotnej starostlivosti.\nPodľa názoru kasačného súdu takýto záver prijať nemožno, a preto je dokazovanie potrebné doplniť o\nznalecký posudok, ktorý by pochybnosti odstránil.\n29. Skutočnosti, že žalovaný správny orgán nezistil skutočný stav veci presne a úplne svedčí aj to,\nže v konaní pred súdom boli zo strany žalobcu produkované dôkazy (Odborné vyjadrenie Q.. Q. B.\nz 14.09.2015 a znalecký posudok vypracovaný na žiadosť žalobcu č. 6/2016), ktoré sú v rozpore so\nzáverom žalovaného správneho orgánu.\n30. Kasačný súd súhlasí s tvrdením sťažovateľa, že znalecký posudok nemusí mať absolútnu resp.\nvyššiu dôkaznú silu než posudok konzultanta, avšak za situácie, kedy je odborný posudok konzultanta\na záver správneho orgánu spochybňovaný, považuje kasačný súd vykonanie znaleckého dokazovania\nza nevyhnutné na odstránenie pochybností ohľadom toho, či žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť\nsprávne.\n31. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s námietkou sťažovateľa, že rozsudok krajského súdu nemá\ndostatočné a objektívne odôvodnenie. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že krajský súd nemohol vo svojom\nrozsudku vysloviť záver (napr. že nie je možné konštatovať, že žalovaný skutočný stav veci zistil\nspoľahlivo, alebo dôkazy ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie sú\npostačujúce pre rozhodnutie vo veci), kasačný súd uvádza, že uvedené otázky nie sú otázkami\nposúdenia poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale právnymi otázkami, či konkrétne rozhodnutie\nsprávneho orgánu spĺňa zákonom predpísané náležitosti, na preskúmavanie ktorých je správny súd\noprávnený.\n32. Kasačný súd nespochybňuje legitimitu a postavenie konzultantov Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, ani oprávnenie žalovaného posudzovať skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť\nposkytnutá správne v rámci jeho správnej úvahy. Správny súd však je oprávnený preskúmavať, či\nrozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom zákonné\nmedze správnej úvahy sú nepochybne dané aj náležitým zistením skutočného stavu veci.\n33. Aj keď správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže\nsám vykonať dokazovanie, vo veciach správneho trestania, nie je jeho úlohou vykonávať podstatné\ndoplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nako nezákonného. Je predovšetkým povinnosťou správnemu orgánu zistiť skutočný stav v rozsahu\ndostatočnom pre vydanie rozhodnutia.\n34. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol\npodľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.\n35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania.\n36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/243/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}