{"guid": "098bfb5e-ee27-4b20-989f-80c72571dd07:0e60a86a-a599-4752-b3a6-c8a0ee0a095f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201668.1", "spisova_znacka": "2Sžo/90/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/90/2016 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 2Sžo/90/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201668.1", "identifikacne_cislo": "1015201668", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e60a86a-a599-4752-b3a6-c8a0ee0a095f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201668.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201668.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201668.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/90/2016\n1015201668\n27. 03. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201668.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej v právnej veci žalobcu: RAVAK SLOVAKIA\nspol. s.r.o., IČO: 35 707 356, Einsteinova 11, Bratislava, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska\nkancelária, Dunajská 15/A, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu správneho orgánu č. IBA - 3 - 52 - 2.3/P - E 24,25 - 15\nzo dňa 04.08.2015 v znení jeho opravy č. IBPA/IPBA_PPVaSLD/KON/2015/1732 zo dňa 07.08.2015,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/215/2015-31 zo dňa 27.\napríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/215/2015-31 zo dňa\n27. apríla 2016 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBA - 3 - 52 - 2.3/P - E\n24,25 - 15 v znení jeho opravy č. IBPA/IPBA_PPVaSLD/KON/2015/1732 zo dňa 07.08.2015 (ďalej aj len\n„protokol“), ktorý bol vydaný žalovaným dňa 04.08.2015 podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti\nna § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení\nzákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 125/2006 Z. z.“).\nKrajský súd poukázal na obsah protokolu, z ktorého vyplýva, že inšpektori pri výkone inšpekcie práce u\nžalobcu zistili na základe ním predložených dokladov nasledovné nedostatky:\nVznik pracovného pomeru\n- bod č. 1: porušenie § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“),\n- bod č. 2: porušenie § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,\n- bod č. 3: porušenie § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce,\n- bod č. 4: porušenie § 43 ods. 2 Zákonníka práce,\n- bod č. 5: porušenie § 75 ods. 2 Zákonníka práce.\nPracovný čas\n- bod č. 6: porušenie § 99 Zákonníka práce,\n- bod č. 7: Z predložených dokladov evidencie pracovného času vedenej zamestnancami Ing. O. T. a A.\nN., a to tzv. „Pracovných listov“ za obdobie október 2014 až január 2015 a tzv. „Dochádzkových listov“ za\n\nobdobie február až apríl 2015 bolo zistené, že žalobca ako zamestnávateľ viedol evidenciu pracovného\nčasu s časovými údajmi príchodov a odchodov a podpismi zamestnancov, ale nepreukázal poskytovanie\nprestávky zamestnancom na odpočinok a jedenie, čo je v rozpore s § 91 ods. 1 Zákonníka práce.\nMzdy\n- bod č. 8: porušenie § 120 ods. 3 Zákonníka práce,\n- bod č. 9: porušenie § 130 ods. 2 Zákonníka práce,\n- bod č. 10: porušenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce,\n- bod č. 11: porušenie § 130 ods. 5 Zákonníka práce,\n- bod č. 12: porušenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce,\n- bod č. 13: porušenie § 119a ods. 1 Zákonníka práce.\nNelegálne zamestnávanie\n- bod č. 14: porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) nesplnením si oznamovacej povinnosti voči\nSociálnej poisťovni podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).\nK uvedenému porušeniu došlo tým, že žalobca uzatvoril dňa 01.07.2014 pracovnú zmluvu s L.. O. T., G.\nXX, N. N. s nástupom dňa 01.07.2014, pričom zo mzdového listu bolo zistené, že v mesiaci júl 2014 tento\nzamestnanec odpracoval 23 pracovných dní a v Sociálnej poisťovni bol prihlásený až dňa 03.07.2014\no 11:05:01 hod.\nŽalobca tiež uzatvoril dňa 11.03.2015 dohodu o vykonaní práce s O. O., O. O. XXXX/XX, S. so začiatkom\nvykonávania úlohy dňa 11.03.2015, pričom podľa „evidencie vykonanej práce“ za mesiac marec 2015\nzačal tento zamestnanec vykonávať pracovnú úlohu dňa 11.03.2015 o 8:00 hod. a v Sociálnej poisťovni\nbol prihlásený v ten istý deň o 11:10:13 hod.\nDohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru\n- bod č. 15: porušenie § 226 ods. 2 Zákonníka práce tým, že žalobca uzatvoril s O. dohodu o vykonaní\npráce dňa 11.03.2015, pričom z predložených dokladov: „Preberací protokol - motorové vozidlo“ a\n„evidencia vykonanej práce“ za mesiac marec 2015 v tento istý deň 11.03.2015 o 8:00 hod. začal\nzamestnanec výkon práce.\nŽalovaný v protokole zároveň uložil žalobcovi povinnosť odstrániť zistené nedostatky do 30 dní od\nprevzatia protokolu.\nKrajský súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či napadnutý protokol\nvzhľadom na charakter jeho obsahu podlieha súdnemu prieskumu. Poukázal na ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 1 Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008 a sp. zn. 5Sžf/31/2011\nzo dňa 25.08.2011), z ktorej vyplýva, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo\nmimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou skutočnosťou je, že protokol bol vydaný orgánom\nštátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia\nporušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. povinnosť odstrániť\nzistené nedostatky v určenom termíne, a teda správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry\nžalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19\nzákona č. 125/2006 Z. z.\nV prípade porušení uvedených v bodoch 14 a 15 protokolu podľa krajského súdu nemožno hovoriť o\nporušeniach, ktoré je možné odstrániť, nakoľko sú nemenné. Dôvodom, pre ktorý krajský súd protokol\npreskúmal, je opatrenie uložené v súvislosti s nedostatkami uvedenými v bode 7. Uložením povinnosti\nodstrániť zistené nedostatky uvedené v bode 7 protokolu, ktorých nesplnenie môže viesť k uloženiu\nsankcie, žalovaný autoritatívne zasiahol do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods.\n3 OSP predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom.\nKrajský súd dôvodil, že zo súdneho prieskumu by bol tento protokol vylúčený v prípade prebiehajúceho\nsprávneho konania vo veci uloženia sankcie v priamej súvislosti so skutočnosťami uvedenými v\n\nprotokole, v rámci ktorého by bolo možné vznesené námietky preskúmať. Nakoľko vo veci vytýkaných\nporušení povinností nebolo začaté samostatné správne konanie vo veci uloženia sankcie a tiež s\nohľadom na absenciu osobitnej úpravy postupu vo sfére pôsobnosti žalovaného pri prejednávaní\nnámietok kontrolovanej osoby voči záveru protokolu konštatujúcemu porušenia povinností žalobcu ako\nzamestnávateľa, boli podľa názoru krajského súdu splnené predpoklady na preskúmanie napadnutého\nprotokolu. Krajský súd zdôraznil, že zastavením konania by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred\nsúdom.\nKrajský súd uviedol, že zákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa\npresadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje\npôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa\nosobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby. Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním príslušných právnych predpisov a\nvykonáva sa na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie\nsú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach\nfyzických osôb a vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu\na v ktorých vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.\nK rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve krajský súd uviedol, že správny súd\npreskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv žalobe, t. j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada,\nktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom\nžalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby\nmusí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca\nmusí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež\npoukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli\nrozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve\nkoncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je\ndvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným\ndôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.\nZ uvedených dôvodov krajský súd preskúmal zákonnosť postupu a protokolu len v rozsahu žalobných\ndôvodov. S poukazom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve krajský súd nemohol\nprihliadnuť na argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu uvedenú na pojednávaní dňa 27.04.2016,\nprostredníctvom ktorej rozširovala žalobné námietky. Predmetom súdneho prieskumu boli s ohľadom\nna žalobné námietky iba body č. 7, 14 a 15 protokolu. K jednotlivým námietkam krajský súd uviedol\nnasledovné.\nZ pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že podkladom pre určenie povinnosti žalobcovi boli\nvyššie uvedené zistenia žalovaného, ako orgánu dozoru, o porušeniach jeho zákonných povinností ako\nzamestnávateľa. Po preskúmaní protokolu krajský súd zistil, že bol vydaný v súlade so zákonom a bol\nriadne prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa 04.08.2015.\nOpatrenia, ktoré boli uložené žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., sú podľa krajského\nsúdu absolútne určité a vykonateľné a je z nich zrejmé, o aké opatrenia má ísť, na dodržiavanie akého\nkonkrétneho ustanovenia akého právneho predpisu. Krajský súd mal za to, že žalovaný dostatočne\nzrozumiteľne špecifikoval porušenia zákona žalobcom zistené pri kontrole a vysvetlil, prečo aplikoval\npríslušné ustanovenia právnych predpisov. Opatrenia majú vo vzťahu k žalobcovi povahu tzv. sankcie,\nresp. rozhodnutia, ktoré mu ako také ukladá určité povinnosti. Na to, aby boli tieto povinnosti vynútiteľné,\nmusia byť aj náležite identifikované, špecifikované, čo v danom prípade bolo splnené.\nK bodu č. 7 protokolu krajský súd s poukazom na § 91 ods. 1 Zákonníka práce uviedol, že z\nhľadiska podstaty pracovnoprávneho vzťahu ako základného druhu ekonomickej aktivity fyzickej osoby\nformou závislej činnosti (hierarchia nadriadenosti a podriadenosti a vzájomné korešpondovanie práv a\npovinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu pri výkone pracovnej činnosti) je prestávka v práci vo\nvšeobecnom vyjadrení charakterizovaná ako istý časový úsek v rámci pracovnej zmeny, počas ktorého\nzamestnanec nie je povinný vykonávať prácu a po ktorý zamestnávateľ nie je oprávnený výkon práce\nod zamestnanca požadovať. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi jednak prestávku na\nodpočinok a jednak prestávku na jedenie. Poskytnutie oboch prestávok je konštruované kumulatívne. To\n\nznamená, že tieto prestávky sa vzájomne zlučujú. Prestávku na odpočinok a jedenie je zamestnávateľ\npovinný poskytnúť v rozsahu najmenej 30 minút.\nZ listinných dôkazov predložených v priebehu výkonu inšpekcie, a to z tzv. „Pracovných listov“ za\nobdobie október 2014 až január 2015 a tzv. „Dochádzkových listov“ za obdobie február až apríl 2015\nvedených zamestnancami O. T. a A. N. je podľa krajského súdu zrejmé, že žalobca síce viedol\nevidenciu pracovného času s časovými údajmi príchodov a odchodov a podpismi týchto zamestnancov,\nale nepreukázal poskytovanie prestávky na jedenie a odpočinok, ktorá v evidencii nebola uvedená,\nčím konal v rozpore s § 91 ods. 1 Zákonníka práce. Nakoľko tento nedostatok pretrvával počas\ncelého kontrolovaného obdobia, krajský súd nesúhlasil so žalobcom, že bod 7 protokolu neobsahoval\nvymedzenie dní, kedy malo dôjsť k uvedenému porušeniu.\nAj napriek tomu, že Zákonník práce osobitne neustanovuje formu vedenia evidencie poskytovania\nprestávok na odpočinok a jedenie, z ustanovenia § 91 ods. 1 Zákonníka práce podľa krajského súdu\nvyplýva povinnosť zamestnávateľa poskytnúť túto prestávku, pričom jediným spôsobom preukazujúcim\nsplnenie tejto povinnosti je zaznamenanie začiatku a konca poskytovanej prestávky v evidencii\npracovného času. Uvedenie týchto časových údajov je predovšetkým v záujme žalobcu. Každý\nzamestnávateľ by mal mať záujem o vedenie riadnej evidencie v písomnej forme, aby v prípade spornej\nsituácie mohol preukázať svoje práva a účinne ich brániť napríklad aj na súde. Ak zamestnanec vie,\nže zamestnávateľ nevedie žiadnu evidenciu prestávok na odpočinok a jedenie, môže to zneužívať a\npredlžovať si ich trvanie. Podľa názoru krajského súdu by malo byť vedenie takejto evidencie základom\npre efektívnu organizáciu práce a uplatňovanie práv zamestnávateľa voči zamestnancom, nakoľko\nnevedenie takejto evidencie umožňuje zamestnancom v podstate beztrestne porušovať pracovnú\ndisciplínu.\nK bodu č. 14 protokolu krajský súd s poukazom na § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č.\n82/2005 Z. z. dôvodil, že zákonodarca pri nesplnení povinnosti podľa osobitného predpisu v poznámke\npod čiarou odkázal na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré zakotvuje\npovinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia. Táto poznámka pod čiarou má informatívny charakter a slúži na spresnenie\nvýkladu konkrétneho ustanovenia zákona. Vzhľadom na to, že v poznámke pod čiarou je taxatívny odkaz\nna jedno ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z., podľa krajského súdu nebolo potrebné, aby ho žalovaný\nuviedol v protokole tak, ako by to bolo v prípade demonštratívneho výpočtu, ktorý by poskytoval možnosť\nsprávnej úvahy pri aplikácii tohto ustanovenia.\nZákladným predpokladom pre ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako\nzamestnávateľom je podľa krajského súdu zistenie začatia činnosti zamestnancov. Z predloženého\nmzdového listu zamestnanca O.. za rok 2014, s ktorým uzatvoril žalobca pracovnú zmluvu dňa\n01.07.2014 s nástupom dňa 01.07.2014, bolo zistené, že v júli 2014 odpracoval plný počet 23 pracovných\ndní, z čoho vyplýva, že začal vykonávať prácu 01.07.2014. Podľa predloženého registračného listu\nfyzickej osoby bol tento zamestnanec prihlásený v Sociálnej poisťovni až dňa 03.07.2014 o 11:05:01\nhod., čiže spätne s dátumom vzniku poistenia dňa 01.07.2014, teda nebol prihlásený pred vznikom\npracovného pomeru, resp. najneskôr pred začatím výkonu práce. Taktiež v prípade zamestnanca O.\nO., s ktorým uzatvoril žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 11.03.2015 s dohodnutým začiatkom\nvykonávania pracovnej úlohy dňa 11.03.2015, bolo zistené oneskorené prihlásenie. Z predloženej\n„evidencie vykonanej práce“ za mesiac marec 2015 je zrejmé, že zamestnanec začal vykonávať\npracovnú úlohu dňa 11.03.2015 o 8:00 hod., ale podľa predloženého registračného listu fyzickej osoby\nbol v Sociálnej poisťovni prihlásený dňa 11.03.2015 o 10:13 hod., teda spätne po začatí výkonu práce\ns dátumom vzniku poistenia dňa 11.03.2015.\nKrajský súd uviedol, že žalobca porušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.\nz., pretože využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah\npodľa osobitného predpisu - Zákonníka práce a nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni\npodľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z. z. pred začatím výkonu práce týchto fyzických osôb,\nčo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd považoval za potrebné\ndodať, že žalovaný by mal pri výklade právnej úpravy nelegálneho zamestnávania ustanovenej v § 3\nods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. prihliadať na účel tohto zákona, ktorým je\nochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle,\n\na preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Žalobca sa nepochybne dopustil porušenia\nuvedeného v bode 14 protokolu, a preto bolo podľa krajského súdu v súlade so zákonom, keď žalovaný\nupozornil na toto porušenie, avšak s ohľadom na účel zákona č. 82/2005 Z. z. by nebolo podľa názoru\nkrajského súdu spravodlivé takéto „nepatrné“ oneskorenie sankcionovať ako nelegálne zamestnávanie.\nV prípade zistenia porušenia uvedeného v tomto bode protokolu považoval krajský súd zistenie\nskutkového stavu za postačujúce na posúdenie veci a v procese dokazovania nezistil žiadne procesné\npochybenia. Z protokolu je zrejmé, že toto porušenie bolo zistené počas výkonu kontroly, pričom\nuvedenie mzdy a doby trvania nelegálneho zamestnávania nie je v danom prípade potrebné.\nK bodu č. 15 protokolu krajský súd s poukazom na § 226 ods. 2 Zákonníka práce dôvodil, že žalobca\nporušil uvedenú povinnosť tým, že so zamestnancom O. O. uzatvoril dohodu o vykonaní práce dňa\n11.03.2015 a v ten istý deň 11.03.2015 o 8:00 hod. začal tento zamestnanec výkon práce, čo vyplýva z\n„Preberacieho protokolu - motorového vozidla“ a „evidencie vykonanej práce“ za mesiac marec 2015.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému\nžalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry\nnemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal záver krajského súdu\nv súvislosti s bodom 7 protokolu a s poukazom na § 91 ods. 1 Zákonníka práce dôvodil, že ani z\ntohto ustanovenia a ani z iného ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva pre zamestnávateľa povinnosť\nosobitne preukazovať poskytovanie prestávok na odpočinok a jedenie, prípadne viesť ich evidenciu, o\nto viac, ak nie je spornosť o tom, že tieto prestávky poskytované boli. Namietal, že žalovaný v protokole\na krajský súd v napadnutom rozsudku iba skonštatovali, že nakoľko v evidencii pracovného času\nzamestnancov nebol zaznamenaný začiatok a koniec prestávok, žalobca nepreukázal ich poskytovanie\na tým konal v rozpore s § 91 Zákonníka práce. Tento záver žalobca považoval za nedôvodný a\nneopodstatnený, nemajúci oporu v platnej právnej úprave a ani v skutkovom stave. Podľa žalobcu ani\nžalovaný a ani krajský súd nešpecifikovali, ako dospeli k uvedenému záveru o porušení § 91 Zákonníka\npráce. Zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, skúmané a ani namietané, že zo strany žalobcu neboli\nposkytované tieto prestávky. Mal za to, že žalovaný neuvádza, na základe akých skutočností a dôkazov\ndospel k uvedeným záverom, následkom čoho považoval protokol v tejto časti za nepreskúmateľný\na zmätočný. Zastával názor, že krajský súd tieto námietky nezohľadnil a ani sa nimi nezaoberal. Z\nnapadnutého rozsudku podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe akých skutočností a úvah dospel súd\nk uvedenému záveru o porušení § 91 Zákonníka práce. Mal za to, že pre konštatovanie porušenia\nuvedeného zákonného ustanovenia nestačí len uviesť, že žalobca nepreukázal poskytovanie prestávok,\nale musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že táto povinnosť skutočne bola porušená.\nŽalobca tiež nesúhlasil so záverom krajského súdu ohľadom bodu 14 protokolu. Konštatovanie o\nnelegálnom zamestnávaní fyzických osôb považoval za nedôvodné a neopodstatnené, nakoľko nie je\nzrejmé, aké povinnosti mal žalobca porušiť, na základe akých dôkazov a správnych úvah žalovaný\ndospel k záveru o nelegálnom zamestnávaní, ani aké šetrenia v tomto smere vykonal. Odvolávanie sa\nna nesplnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni (bez uvedenia konkrétneho ustanovenia\nzákona č. 461/2003 Z. z., ktoré malo byť porušené) žalobca považoval za nepostačujúce, nesprávne\na v rozpore so skutkovým stavom. Žalobca poukázal na to, že v prvom prípade prihláška síce bola\npodaná dňa 03.07.2014, ale zamestnanec bol prihlásený spätne k 01.07. a ako vyplýva aj z protokolu,\nv mesiaci júl 2014 zamestnanec odpracoval všetky pracovné dni, za ktoré mu bola riadne poskytnutá\nmzda a zo strany žalobcu splnené všetky odvodové a daňové povinnosti. Preto mal za to, že v tomto\nprípade nemožno hovoriť o nelegálnom zamestnávaní. V druhom prípade bola prihláška do Sociálnej\npoisťovne vykonaná v ten istý deň, ako došlo k začatiu výkonu práce, avšak o 2 hodiny neskôr. Ani v\ntomto prípade podľa žalobcu nemožno hovoriť o nelegálnom zamestnávaní, nakoľko zákon č. 461/2003\nZ. z. ustanovuje povinnosť podať prihlášku na dni, nie hodiny. Rovnako aj v tomto prípade dostal\nzamestnanec mzdu za celý deň 11.03.2015 a žalobca si splnil všetky odvodové a daňové povinnosti\nza tohto zamestnanca počnúc uvedeným dňom. Na základe uvedeného žalobca považoval záver\nžalovaného o nelegálnom zamestnávaní za formalistický, vychádzajúci z reštriktívneho výkladu platnej\nprávnej úpravy a arbitrárny. Podľa žalobcu je nepochybné, že v tomto prípade nedošlo k naplneniu\nzákonných znakov nelegálneho zamestnávania. Okrem toho v tejto súvislosti namietal, že protokol\n\nneobsahuje náležitosti zakotvené v § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., a preto ho považoval za\nnepreskúmateľný.\nNamietal aj správnosť záveru krajského súdu ohľadom bodu 15 protokolu. V tejto súvislosti poukázal\nna žalobné námietky, podľa ktorých žalovaný neskúmal, či došlo k uzavretiu dohody dňa 11.03.2015\nalebo či nešlo len o chybu v písaní. Namietal, že žalovaný skonštatoval porušenie povinnosti len na\npodklade predložených písomností, pričom svoje závery dostatočným spôsobom neodôvodnil, a preto\nžalobca považoval protokol aj v tejto časti za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov. Zastával názor, že ani v tomto prípade sa krajský súd nezaoberal námietkami a argumentáciou\nžalobcu a bez ďalšieho potvrdil správnosť záveru žalovaného v protokole a svoje závery ani dostatočne\nneodôvodnil. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil\na svoj rozsudok založil na nesprávnom a neúplnom zistení skutkového stavu. Navyše sa nijakým\nspôsobom nemal vysporiadať s námietkami žalobcu. Preto podľa žalobcu krajský súd konal v rozpore\ns § 157 ods. 2 OSP.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2\nOSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa\nnasledovné:\nPodľa § 91 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého\npracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.\n\nMladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ\npovinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu\nprerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas\nna odpočinok a jedenie.\nPodľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nje inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním\npovereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.\nInšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené\nalebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu\npráce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nmiesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním\npovereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol\nobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,\nktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené\nporušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,\nkeď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\nPo oboznámení sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd ustálil, že krajský súd vo svojom\nrozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, čo ho viedlo k prijatému záveru, z\nktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.\nOdvolací súd, rovnako ako krajský súd, v prvom rade poukazuje na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu\ntýkajúcu sa prípustnosti súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce. Signifikantnou podmienkou v\ntejto súvislosti je uloženie povinnosti odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne v súlade s § 14 ods.\n2 zákona č. 125/2006 Z. z. To znamená, že správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu\nvtedy, ak mu v protokole uložil povinnosť, ktorej nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19\nzákona č. 125/2006 Z. z. V takom prípade je protokol z inšpekcie práce spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu. Je však potrebné rozlišovať jednotlivé porušenia popísané v protokole a ich vzťah k uloženej\npovinnosti tieto porušenia (nedostatky) odstrániť. V prípade porušení (nedostatkov) uvedených v bodoch\n14 a 15 protokolu aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné hovoriť o odstrániteľných nedostatkoch,\na preto aj keď v protokole bola žalobcovi uložená povinnosť odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1\naž 15 protokolu do 30 dní od jeho prevzatia, táto povinnosť sa vzhľadom na nemennosť nedostatkov\npopísaných v bodoch 14 a 15 protokolu na tieto nevzťahuje. Preto aj keď sa krajský súd v rámci súdneho\nprieskumu protokolu ako celku v napadnutom rozsudku v rozsahu žalobných dôvodov vyjadroval k týmto\nnedostatkom, odvolací súd nepovažuje protokol v tejto časti za spôsobilý predmet súdneho prieskumu\npodľa § 244 ods. 3 OSP. Nedostatky zachytené v bodoch 14 a 15 protokolu by bolo možné preskúmať\nv rámci správneho súdnictva len za predpokladu, ak by boli dôvodom na uloženie sankcie za spáchaný\nsprávny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z., a to rozhodnutím vydaným v správnom konaní,\nktoré by sa o tieto nedostatky a túto časť protokolu opieralo, čím by došlo k autoritatívnemu zásahu\ndo žalobcovej sféry práv a povinností. Na základe uvedeného sa najvyšší súd odvolacími námietkami\nžalobcu vo vzťahu k bodom 14 a 15 protokolu nezaoberal. Nespôsobilosť predmetnej časti protokolu na\nsúdny prieskum však automaticky neznamená, že postup krajského súdu, kedy sa touto časťou protokolu\n(body 14 a 15) meritórne zaoberal, spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozsudku ako celku.\nV súvislosti s preskúmateľným bodom 7 protokolu odvolací súd súhlasí so žalobcom, že Zákonník\npráce osobitne neupravuje povinnosť preukazovať splnenie povinnosti podľa § 91 ods. 1 (poskytovanie\nprestávky na odpočinok a jedenie). Upravuje „len“ povinnosť túto prestávku poskytovať. Odvolací súd\n\nsúhlasí s názorom krajského súdu, že jediným spôsobom preukazujúcim splnenie predmetnej povinnosti\nje zaznamenanie začiatku a konca poskytovanej prestávky v evidencii pracovného času. Podľa názoru\nodvolacieho súdu krajský súd sa v tejto časti napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal\ns námietkami žalobcu obsiahnutými v žalobe a podrobne popísal svoju úvahu pri prijatí záveru, podľa\nktorého žalobca nepreukázal splnenie uvedenej povinnosti. Zároveň krajský súd správne poukázal na\nto, že tento nedostatok pretrvával počas celého kontrolovaného obdobia, čo je zachytené aj v protokole,\na preto bolo zrejmé, na aké obdobie, resp. na koľko dní sa vzťahuje. Navyše odvolací súd zdôrazňuje,\nže splnomocnená zástupkyňa žalobcu pri prerokovaní protokolu zobrala zistené porušenia právnych\npredpisov žalobcom na vedomie a poukázala na ich odstránenie, teda aj na odstránenie nedostatku\nevidencie prestávky na odpočinok a jedenie, resp. poskytovania tejto prestávky, čo potvrdila svojím\npodpisom. Aj preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu, že žalovaným a krajským súdom\nnebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané neposkytovanie prestávky na odpočinok a jedenie\nzamestnancom Ing. O. T. a A. N.i, za nedôvodnú.\nNajvyšší súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú\nsprávnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné\nvady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.\nRozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správneho orgánu\na námietkami žalobcu. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového\nrozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovanému náhrada trov konania neprináleží z zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/215/2015", "guid": "648f9fdb-5e81-4055-baf5-cb9e2ed1f73c:fb992427-b8d8-4728-9f8d-fb276abe76dd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}