{"guid": "792f259b-7ffc-47e0-a0d2-b0474f28f8ec:75d75593-7141-41db-a902-7215170bb170", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201538.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/77/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/77/2017 z 27. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2019, sp. zn. 9Sžsk/77/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201538.1", "identifikacne_cislo": "1015201538", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2019-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-113"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-113"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75d75593-7141-41db-a902-7215170bb170", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201538.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201538.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201538.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/77/2017\n1015201538\n27. 02. 2019\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201538.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: H. Š.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. H. XXX, XXX XX V. U. H., zastúpený JUDr. Matejom Okálym, advokátom\nso sídlom Advokátskej kancelárie Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43702/2015-23 zo dňa 30. júna 2015 a č. 43702/2015-23/1 zo\ndňa 30. júna 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/222/2015-49, 6S/226/2015-49 zo dňa 22.03.2017\nzamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 43702/2015-23 zo dňa 30.06.2015\na č. 43702/2015-23/1 zo dňa 30.06.2015. Napadnutým rozhodnutím č. 43702/2015-23 zo dňa\n30.06.2015 Minister spravodlivosti SR zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Útvaru\nsociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-14482-1/33-15 zo dňa\n07.04.2015, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu na výsluhovom\ndôchodku v sume 21.970,80 eur a napadnutým rozhodnutím č. 43702/2015-23/1 zo dňa 30.06.2015\nMinister spravodlivosti SR zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia Útvaru sociálneho\nzabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-144820-1/33-15 zo dňa 07.04.2015,\nktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku na odchodnom v sume\n5.628,10 eur.\n2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že medzi povinnosti poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia\nv zmysle § 113 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) patrí aj povinnosť vrátiť dávku sociálneho\nzabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, a\nto v prípadoch, ktoré zákon taxatívne vymedzuje (§ 113 ods. 2 písm. g/ bod 1 až 4). Jedným z týchto\nprípadov je, že rozhodnutie, ktorým došlo k ukončeniu služobného pomeru policajta bolo zrušené a jeho\nslužobný pomer stále trvá. Táto podmienka vymedzená v bode 4 zákonného ustanovenia bola zavedená\nnovelou č. 80/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013. Podľa dôvodovej správy uvedenej novely bolo\njej cieľom vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho\nzabezpečenia policajtov (o. i. aj príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže) z osobitných účtov\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného\núradu, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky\n\na Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré tento systém spravujú. Zaviedlo sa teda nové\nustanovenie, ktoré explicitne zakladá poberateľovi dávky sociálneho zabezpečenia povinnosť vrátiť\ntúto dávku aj v prípade zrušenia rozhodnutia o ukončení služobného pomeru s právnymi následkami\nďalšieho trvania služobného pomeru. Žalobca, ako bývalý príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže,\npo prepustení zo služobného pomeru požiadal o priznanie odchodného a výsluhového dôchodku. Jeho\nžiadostiam bolo vyhovené, bolo mu vyplatené odchodné a výsluhový dôchodok mu bol vyplácaný až do\nopätovného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, t. j. do 11.11.2014. Pôvodné rozhodnutia o\nprepustení žalobcu zo služobného pomeru boli zrušené príslušnými súdmi. Na základe tejto skutočnosti\npristúpil prvostupňový orgán k aplikácii bodu 4 ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom\nzabezpečení a uložil žalobcovi povinnosť neprávom vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia vrátiť.\nVýklad zákona poskytnutý žalobcom krajský súd nepovažoval za správny. Uviedol, že zákon o sociálnom\nzabezpečení neobsahuje výnimku, ktorá by umožňovala vyňatie aplikácie bodu 4 predmetného\nustanovenia spod daného prípadu. V dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR služobný pomer\nžalobcu trval nepretržite až do 11.11.2014, t. j. aj v období, v ktorom žalobca poberal výsluhový dôchodok\na bolo mu vyplatené odchodné. Navyše zákon o sociálnom zabezpečení v súvislosti s konaniami o\ndávkach sociálneho zabezpečenia odkazuje na použitie zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku\nako procesnej právnej normy s priamou aplikabilitou. Krajský súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil\ns názorom žalovaného, že zásada zákonnosti predstavuje povinnosť správnych orgánov postupovať v\nkonaní v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na\ndanú vec v čase rozhodovania správneho orgánu. Navyše, v čase vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR, 28.08.2013, kedy bolo ukončené konanie o neplatnosti skončenia služobného pomeru personálnym\nrozkazom, bol už sporný bod 4 súčasťou § 113 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom zabezpečení. Krajský\nsúd tiež poukázal na žiadosti žalobcu o priznanie odchodného a výsluhového dôchodku po opätovnom\nprepustení zo služobného pomeru k 11.11.2014, na základe ktorých prvostupňový orgán rozhodnutím\nč. GR ZVJS-144820/33-15 zo dňa 08.01.2015 priznal žalobcovi odchodné vo výške 8.489,47 eur a\nrozhodnutím č. GR ZVJS-14482/33-15 zo dňa 26.01.2015 mu priznal výsluhový dôchodok počnúc\ndňom 12.11.2014 mesačne vo výške 430,64 eur. Z uvedených rozhodnutí tiež vyplýva, že žalobcovi do\nvýpočtového základu na priznanie odchodného a výsluhového dôchodku boli započítané aj roky trvania\nslužobného pomeru v čase od pôvodného skončenia služobného pomeru po zrušenie predmetných\nrozhodnutí súdom. Žalobu preto zamietol.\n3. Dňa 21.05.2017 podal žalobca proti rozsudku kasačnú sťažnosť, v ktorej opätovne poukázal na\nžalobné dôvody. Uviedol tiež, že prvostupňový súd sa síce náležite vysporiadal s obdobím platnosti tej\nktorej právnej úpravy, jej účinnosti a zmien, ku ktorým došlo počas obdobia trvania sporu o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru, avšak nevysporiadal sa s argumentáciou ohľadom „neprimeranej\ntvrdosti“ zmeny právnej úpravy v neprospech žalobcu. Dodal, že svojím konaním a vedením sporu\nnezapríčinil, že tento trval takmer sedem rokov. Keby zamestnávateľ uznal pochybenia a umožnil mu\nvykonávať prislúchajúce činnosti v zmysle zaradenia, nebol by dôvod domáhať sa náhrady platu a\ntiež by nemusel vracať vyplatené dôchodky. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove rozhodol o\nzrušení rozhodnutí o prepustení žalobcu už dňa 02.10.2012, t. j. v čase účinnosti úpravy, podľa ktorej\nnebol povinný vracať prijaté plnenia. Žiadal preto uplatniť liberačnú právomoc tvrdosti právnej úpravy.\nAko kasačný dôvod tiež uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\nPočas konania obdržal rozhodnutie o odklade vykonateľnosti od predsedníčky senátu JUDr. Langovej,\nrozsudok je vydaný senátom v zložení JUDr. Degma, JUDr. Krišková, JUDr. Jurgošová, v priebehu roka\n2016 ako predseda senátu vystupovala JUDr. Magdaléna Bošková.\n4. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť a dospel k záveru, že je potrebné ju ako nedôvodnú zamietnuť\n(§ 461 SSP).\n6. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (01.07.2016).\n7. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.05.2013\npoberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej\n\nčasť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 1. nesplnil povinnosť\nustanovenú týmto zákonom, 2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo\nmusel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 3.\nvedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo\nvo vyššej sume, ako patrila, 4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný\npomer trvá.\n8. Rozhodnutiu o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku na výsluhovom dôchodku a\nneprávom vyplatenú dávku na odchodnom predchádzal rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n3S/52/2011-42 zo dňa 02.10.2012, potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžo/3/2013 z 28.08.2013, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej\na justičnej stráže č. GR ZVJS-3-5-13/14-2011 z 01.08.2011 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa\nÚstavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z 19.11.2008 o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru.\nSlužobný pomer z tohto dôvodu ďalej trval až do 11.11.2014.\n9. Po následnom prepustení zo služobného pomeru k 11.11.2014 Útvar sociálneho zabezpečenia\nGenerálneho riaditeľstva Zboru Väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím č. GR ZVJS-14482o/33-15\nz 08.01.2015 opätovne priznal sťažovateľovi odchodné vo výške 8.489,47 eur a rozhodnutím č. GR\nZVJS-14482/33-15 z 26.01.2015 priznal sťažovateľovi výsluhový dôchodok od 12.11.2014 vo výške\n430,64 eur mesačne.\n10. Personálny rozkaz o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru bol právoplatne zrušený\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/3/2013 z 28.08.2013, a teda\nrozhodnutie o neplatnom prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru sa stalo záväzné pre strany\nsporu dňom doručenia (právoplatnosťou) rozsudku najvyššieho súdu o tom, že služobný pomer\nskončil neoprávnene a ďalej trvá. Od tohto okamihu bolo pre strany sporu záväzné, že ukončenie\nslužobného pomeru sťažovateľa bolo nezákonné, a že služobný pomer sťažovateľa trvá. Kasačný\nsúd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že podstatným pre účastníkov konania, pokiaľ ide\no právo Ministerstva spravodlivosti SR požadovať vrátenie vyplatených dávok, je deň doručenia\ntohto rozsudku Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru Väzenskej a justičnej\nstráže (deň 20.09.2013). Na doplnenie uvádza, že pred týmto dňom neexistoval dôvod požadovať\nod sťažovateľa vrátenie vyplatených dávok výsluhového dôchodku a odchodného. Nárok na vrátenie\nneoprávnene vyplatených dávok mohol vzniknúť až právoplatným rozhodnutím o zrušení personálneho\nrozkazu o prepustení sťažovateľa (doručením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.\nk. 6Sžo/3/2013), odpadnutím dôvodu pre ktorý boli priznané, a preto je nevyhnutné posudzovať\npovinnosť vrátiť neoprávnene vyplatené dávky podľa predpisov účinných v tomto čase. V danom\nprípade podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinnom od 01.05.2013. Žalovaný preto rozhodol\nsprávne, keď na účely vrátenia dávok sociálneho zabezpečenia aplikoval ustanovenie § 113 ods. 2\npísm. g/ bod 4. zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.05.2013, v zmysle ktorého\npoberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo\njej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak rozhodnutie o\nskončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá. Obdobný princíp je uplatňovaný\npri inštitúte bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý\ndodatočne odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Okamihom bezdôvodného obohatenia pri\nplnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je okamih, keď právny dôvod stratí právne účinky. Tento názor\nvyplýva aj z judikatúry slovenských súdov (viď. napr.: Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS.\n184/2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/145/2004, rozsudok Krajského súdu\nTrnava 21Cob/33/2016).\n11. Nad rámec kasačný súd dodáva, že povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky by sťažovateľovi\nvznikla aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.04.2013. Podľa konštantnej\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.: sp. zn.: 9Sžso/44/2015, 10Sžso/8/2015) aj\nv čase, keď ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g/ neobsahovalo bod 4, povinnosť vrátiť neoprávnene\nvyplatené dávky v prípade rozhodnutia o neplatnom skončení služobného pomeru vznikla na základe\nustanovenia bodu 2 § 113 ods. 2 písm. g/. Pokiaľ sťažovateľ inicioval konanie o neplatnosť skončenia\njeho služobného pomeru, pretože bol presvedčený, že zo služobného pomeru bol prepustený\nnezákonne, už pri podávaní žaloby musel predpokladať, že dávka na odchodnom a výsluhový dôchodok\nsú mu za takých okolností vyplácané neoprávnene. Skutočnosť, že zákonodarca od 01.05.2013 osobitne\n\nvyčlenil danú právnu situáciu v bode 4 § 113 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom zabezpečení z dôvodu\npredchádzania výkladovým problémom a jednoznačnosti, ešte neznamená, že v prípadoch vydania\nrozhodnutia, o neplatnosti skončenia služobného pomeru a zároveň vyslovení, že služobný pomer\ntrvá, do 30.04.2013, povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávkach sociálneho zabezpečenia\nnevznikla.\n12. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa k zmenám v zložení senátu a k nesprávnemu obsadeniu senátu,\nkasačný súd zistil, že konkrétne úkony počas konania na krajskom súde boli vykonávané vždy zákonným\nsudcom. Žalobná vec napadla na krajský súd dňa 21.09.2015 a bola pridelená náhodným výberom\nsenátu 6S. V zmysle platného rozvrhu práce, senátu 6S v tom čase predsedala JUDr. Langová,\nktorá vydala aj rozhodnutie o odklade vykonateľnosti preskúmavaných rozhodnutí správneho orgánu.\nMgr. Bošková nebola vo veci konajúcou sudkyňou, ale vyššou súdnom úradníčkou, poverenou len na\nprocesné úkony. V zmysle Dodatku č. 4 k rozvrhu práce na rok 2016 bol do senátu 6S namiesto JUDr.\nLangovej (z dôvodu jej pridelenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky) zaradený JUDr. Pavlikovský,\na teda senát 6S s účinnosťou od 11.04.2016 konal a rozhodoval v pridelených veciach v zložení JUDr.\nPavlikovský, JUDr. Degma a JUDr. Krišková. Dodatkom č. 2 k rozvrhu práce na rok 2017 bol zo senátu\n6S vypustený JUDr. Pavlikovský a veci pridelené senátu 6S od 01.03.2017 rozhodoval tento senát v\nzložení senátu JUDr. Degma, JUDr. Krišková, JUDr. Jurgošová, teda v zložení, v ktorom bolo vydané\nmeritórne rozhodnutie. Vo veci konajúci súd nemá povinnosť zakaždým oznamovať zmenu v zložení\nsenátu.\n13. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§\n461 SSP).\n14. Účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože sťažovateľ nebol v\nkasačnom konaní úspešný (§ 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP) a pre priznanie trov kasačného\nkonania žalovanej nenastali okolnosti, za ktorých by bolo spravodlivé trovy požadovať (§ 168 v spojení\ns § 467 ods. 1 SSP).\n15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}