{"guid": "2bb96344-c0b3-43f5-9799-a763ddf27fce:9da18bef-a77d-455c-8e3e-2f34ba2b2dea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201517.1", "spisova_znacka": "1Sžk/33/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/33/2018 z 17. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. 1Sžk/33/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201517.1", "identifikacne_cislo": "1015201517", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-14", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-6", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9da18bef-a77d-455c-8e3e-2f34ba2b2dea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201517.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201517.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201517.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/33/2018\n1015201517\n17. 12. 2019\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201517.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a\nčlenov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci sťažovateľa\n(žalobca): Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, zastúpený JUDr. Ivetou\nRajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: Tatry mountain resorts, a. s., Demänovská\nDolina 72, Liptovský Mikuláš, zastúpený JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou, Košická\n2624/32, Poprad, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/120/2011-215 zo dňa 19. apríla 2018, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom n e p r i z n á v a\n\nnárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Na základe žiadosti spoločnosti Tatry mountain resorts, a. s. (ďalej aj „žiadateľ“) vydal Okresný\núrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“\nalebo „prvostupňový správny orgán“) dňa 22.05.2015 rozhodnutie č: OÚ-BB-OSZP1-2015/006675-Ku,\nktorým v súvislosti s realizáciou stavby „Odjazdová záchranná trať Chopok-Juh (II) - úsek Zadné\nDereše - Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“ (podľa dokumentácie pre územné konanie\nzhotovenej Ing. Z. K., autorizovaným stavebným inžinierom) na určených parcelách v katastrálnom\núzemí G. P. podľa § 67 písm. e/, h/ a § 83 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov\nustanovených v § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/ a v § 14 ods. 1 písm. c/, f/, j/ zákona\nč. 543/2002 Z. z., konkrétne povolil vjazd a státie motorových vozidiel, pohyb osôb mimo vyznačených\nturistických chodníkov, používanie zariadení spôsobujúcich svetelné a zvukové efekty, ktorými sú na\nstavbu používané stroje a zariadenia mimo uzavretých stavieb a vykonávanie banskej činnosti a činnosti\nvykonávanej banským spôsobom, a to trhacích prác malého rozsahu; a vydal žiadateľovi súhlas podľa §\n6 ods. 2, § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. i/ a § 14 ods. 2 písm. d/, f/ zákona č. 543/2002 Z. z.\npoškodzovať a ničiť biotopy európskeho významu A11 a alpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom\npodklade (6150) na ploche 0,04 ha, čo je 0,0009% z celkovej výmery biotopu v Alpskom biogeografickom\nregióne na území Slovenskej republiky nachádzajúcom sa v priaznivom stave a Sk2 Silikátové skalné\nsteny so štrbinovou vegetáciou (8220) na ploche 0,12 ha, čo je 0,004 % z výmery biotopu v Alpskom\nbiogeografickom regióne na území Slovenskej republiky nachádzajúcim sa v priaznivom stave, ďalej\n\nvybudovať a následne vyznačiť modrú odjazdovú záchrannú lyžiarsku trať, používať vrtuľník v súvislosti\ns prepravou časti stavebného materiálu, využívať technické, geologické práce - trhacie práce malého\nrozsahu na rozrušenie skalného podložia.\nSprávny orgán prvého stupňa zároveň určil žiadateľovi podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.\nz. podmienky vykonávania povolenej činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny (body 1-10).\nPlatnosť rozhodnutia ohraničil obdobím odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti do dňa, kedy žiadateľ\npísomne oznámi ukončenie realizácie stavby, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky.\n2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný\nrozhodnutím č. 6025/2015-2.3 zo dňa 13.07.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil so závermi\nsprávneho orgánu prvého stupňa a poukázal na to, že lyžiarske stredisko v predmetnom území, aj\nkeď v menšom rozsahu, jestvovalo už v období vyhlásenia územia za Národný park Nízke Tatry (ďalej\naj „Národný park“), väčšina dotknutého územia je už v súčasnosti ovplyvňovaná, fragmentovaná a\nzmenená ľudskou činnosťou. Uviedol, že povolené činnosti sú dočasné, jedinou trvalou činnosťou je\nvybudovanie modrej odjazdovej lyžiarskej trate a jej následné vyznačenie ako súčasti už existujúcich\nlyžiarskych tratí. Žalovaný pripomenul, že časť predmetnej trate je už vybudovaná na základe\nrozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 03/2013/2589-Ku zo dňa\n27.08.2013 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 8110/2013-2.3 zo dňa 19.11.2013, pričom povolené\nčinnosti budú uskutočňované v súvislosti s jej dokončením. Poznamenal, že umiestnenie stavieb\n(vybudovanie zasnežovania a osadenie snehových zábran) nie je v treťom stupni ochrany ani na území\nnárodného parku zakázané, navyše správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí stanovil podrobnejšie\npodmienky vykonávania činnosti, aby sa minimalizoval dopad stavby na územie národného parku.\n3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia súhlasil s názorom žalobcu, že v dotknutom území sa do\nistej miery stretávajú protichodné funkcie, rozvoj lyžiarskeho strediska je však podmienený posúdením\nkaždého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) a k rozhodovaniu o povolení činností\npodľa osobitných predpisov (vrátane zákona č. 543/2002 Z. z.) dochádza až na základe výsledku\nposudzovania zámeru, a to vždy v odporúčanom variante. Cieľom tohto postupu je podľa žalovaného\nnájsť optimálny variant pre existenciu týchto protichodných aktivít.\n4. Žalovaný uzavrel, že navrhované aktivity sú súčasťou komplexnej rekonštrukcie strediska, pri ktorej\nžiadateľ postupoval v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom poukázal na stanovisko\nodboru enviromentálneho posudzovania Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo\ndňa 06.05.2011 z procesu posudzovania činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh\na dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh“ a vyjadrenie\nObvodného úradu životného prostredia v Brezne zo dňa 28.06.2013 podľa § 18 ods. 6 zákona č. 24/2006\nZ. z. o tom, že navrhovaná činnosť „Odjazdová záchranná trať Chopok - juh (II) - úsek Zadné Dereše\n- Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“ nepodlieha zisťovaciemu konaniu v zmysle § 18\nods. 5 uvedeného zákona.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vrátiť\nvec žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že správny orgán nepovažoval za potrebné skúmať\nodôvodnenosť povolenia výnimiek a udelenia súhlasov z hľadiska záujmov ochrany prírody, ktoré sú\npodľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. nadradené nad ostatné činnosti. Podľa žalobcu neobstojí\nkonštatovanie prvostupňového správneho orgánu, že predmetná činnosť bola realizovaná v oblasti,\nktoré sa na podobné aktivity využíva desiatky rokov a žiadateľ len pokračuje v modernizácii lyžiarskeho\nstrediska, ktoré v národnom parku existovalo pred tým, než sa stal jeho prevádzkovateľom. Zo strany\nžiadateľa ide podľa žalobcu o rozširovanie už existujúceho strediska, keďže žiadateľ svojimi zásahmi\ndo územia národného parku mieni rozšíriť svoju činnosť aj na územie, kde doposiaľ rekreačné stredisko\nprevádzkované nebolo.\n\n6. Žalobca ďalej namietal, že záver správneho orgánu prvého stupňa o tom, že biotop Alpínske\ntravinno-bylinné porasty na silikátovom podklade je na území Slovenskej republiky v priaznivom stave,\nje nepodložený a nerešpektuje stanovisko Správy Národného parku Nízke Tatry zo dňa 09.04.2015 o\ntom, že navrhovaná činnosť predstavuje okrem zásahu do predmetných biotopov aj technickú bariéru,\nktorá zaťažuje koridor hrebeňom prelietajúcej avifauny a spôsobuje i negatívny vizuálny efekt v krajine,\ns čím sa správne orgány nevyrovnali.\n7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že orgán ochrany prírody a krajiny oprel svoj záver\no dôvodnosti povolenia výnimiek zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. predovšetkým\no stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Správy Národného parku Nízke Tatry, ďalej\no výsledky procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti žiadateľa na životné prostredie podľa\nzákona č. 24/2006 Z. z., ako aj o vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Brezno, úsek štátnej\nsprávy posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom zároveň určil prísne podmienky na realizáciu\nnavrhovanej činnosti v záujme zabezpečenia ochrany prírody a krajiny. Pripomenul, že navrhovaná\nčinnosť nezasiahne do územia Natura 2000, chráneného Vtáčieho územia Nízke Tatry (CHVÚ 018) ani\núzemia európskeho významu Ďumbierske Tatry (SKUEV 0302) a že nebude mať na dotknuté územie\nvýznamný negatívny vplyv.\n8. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol\na účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že\nžalobca v žalobe uviedol v zásade tie isté argumenty a námietky, ktoré predložil v správnom konaní,\ns ktorými sa správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach vysporiadali. Uviedol, že pri\nposudzovaní podkladov predložených žiadateľom postupovali správne orgány v súlade so stanoviskami\ndotknutých orgánov verejnej správy i s výsledkami procesu posudzovania zámeru žiadateľa na životné\nprostredie, podľa ktorých uskutočňovanie povolených činností nebude mať negatívny vplyv na priaznivý\nstav druhov a biotopov vyskytujúcich sa v dotknutom území. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s\nprevádzkovaním lyžiarskeho strediska v národnom parku, nemôže podľa krajského súdu spôsobiť\nnezákonnosť rozhodnutí vo veci konajúcich orgánov verejnej správy pri posudzovaní a povoľovaní\ntakejto činnosti, ktoré boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a sú v súlade\nso zásadami ochrany prírody a krajiny.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, namietajúc nesprávne právne\nposúdenie veci krajským súdom. Ten podľa sťažovateľa konštatoval, že pri posudzovaní zákonnosti\nrozhodnutí napadnutých žalobou nie je potrebné zohľadniť, či činnosť, na ktorú boli udelené týmito\nrozhodnutiami výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. a súhlasy potrebné podľa\ntohto zákona, je činnosťou, ktorá zodpovedá nadradenosti ochrany prírody nad ostatnými činnosťami v\nnárodnom parku, čomu zodpovedá nesprávny právny názor krajského súdu, že nástrojom slúžiacim na\ndosiahnutie účelu tohto zákona v národnom parku je udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných\nčinností.\n10. Sťažovateľ zaujal názor, že práve zákaz určitých činností zakotvených v zákone 543/2002 Z.\nz. identifikuje tieto činnosti ako také, ktoré sú spôsobilé ohroziť zachovanie prírodnej rovnováhy a\nochranu rozmanitosti podmienok a foriem života prírodných hodnôt a krás, čo je cieľom ochrany prírody.\nZákaz určitých činností vyjadruje nepochybne ich nezlučiteľnosť so záujmami ochrany prírody. Nižší\nstupeň spôsobilosti ohroziť záujmy ochrany prírody majú podľa sťažovateľa činnosti, pre ktoré sa na\nich realizáciu vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, na uvážení ktorého je posúdiť so zreteľom\nna konkrétne okolnosti veci, či určitá činnosť ohrozuje záujmy ochrany prírody v predmetnom území.\nPodľa sťažovateľa teda nie je na posúdení orgánov ochrany prírody, aby v prípade zakázaných činností\nhodnotili, či tieto sú alebo nie sú v rozpore so záujmami ochrany prírody, nakoľko takéto hodnotenie už\nvykonal zákonodarca, pričom orgány aplikujúce právo nie sú oprávnené toto posúdenie spochybňovať.\n11. Podľa sťažovateľa ak orgán ochrany prírody, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne\npotreby ako aj regionálne a miestne pomery, dospel k záveru, že niektoré z týchto hľadísk prevyšuje v\nkonkrétnych okolnostiach záujmy ochrany prírody, neznamená to, že by činnosť, pre ktorú je povolená\nvýnimka, záujem ochrany prírody neohrozovala. Takáto situácia znamená len to, že existuje v konkrétnej\n\nveci záujem prevyšujúci záujem ochrany prírody, pričom podmienky, ktoré v takomto prípade orgán\nochrany prírody uloží splniť žiadateľovi, nerobia zo zakázanej činnosti činnosť, ktorá nie je v rozpore so\nzáujmami ochrany prírody, ale sú len spôsobom, akým možno negatívny vplyv takejto činnosti obmedziť.\n12. Pokiaľ sa má navrhovaná činnosť uskutočniť v národnom parku, ustanovuje zákon č. 543/2002 Z. z.\nv § 19 ods. 1 zásadu, že ochrana prírody je tu nadradená nad ostatné činnosti, čo zásadným spôsobom\nobmedzuje voľnosť správnej úvahy orgánu verejnej správy pri hodnotení, či v konkrétnej veci prevyšuje\nzáujem na ochrane prírody nad inými záujmami uvedenými v § 1 ods. 1 tohto zákona. Sťažovateľ\nzdôraznil, že navrhovaná činnosť nie je len modernizáciou lyžiarskeho strediska, ktoré v národnom parku\nexistovalo predtým, než sa stal žiadateľ jeho prevádzkovateľom, ale táto činnosť spočíva aj v rozšírení\nlyžiarskeho strediska aj na územie, kde doteraz prevádzkované nebolo.\n13. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší\nsúd“ alebo „kasačný súd“) vo veci sp. zn. 10Sžo/76/2015 zo dňa 20.06.2017, v ktorom sa podľa jeho\nnázoru Najvyšší súd SR okrem iného vysporiadal s dôvodnosťou povoľovania výnimiek zo zákazov\npodľa zákona č. 543/2002 Z. z. na území Tatranského Národného parku, keď uviedol, že : ... „Vzhľadom\nna vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že národné parky a prírodné rezervácie, ktoré sa v\nnich nachádzajú sú naším jediným národným bohatstvom. Ich hlavnou úlohou je umožniť fungovanie\nprírodných procesov, poskytnúť útočisko pre organizmy, ktoré toto útočisko v normálnej krajine už\ndávno stratili. Zjazdové trate predstavujú zdevastované plochy a trvalý negatívny stresový prvok krajiny\nznižujúci prirodzenú biodiverzitu fauny a flóry v území, spojené s vysokým rizikom dlhodobej erózie na\npôdny a vegetačný kryt, pričom zároveň spôsobujú i vizuálne negatívny faktor krajinotvorby v území\nnárodného parku. Je nesporné, že orgány ochrany prírody rozhodujú v konaniach podľa zákona z\nhľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny. Ich úlohou je pomáhať chrániť prírodu a prírodné procesy v\nchránených územiach. Avšak udeľovanie výnimiek, ktoré nezohľadňujú možnosť negatívneho dopadu\nna biotu chránených území a vychádzajú v ústrety ľudským požiadavkám, v konečnom dôsledku stiera\nrozdiely medzi rôznymi stupňami ochrany prírody na Slovensku, ktoré z tohto dôvodu strácajú zmysel.\nZáujem na ochrane v tom ktorom území alebo na ochrane jednotlivých zložiek ekosystému je vyjadrený\nzaradením týchto území a zložiek systému do systému ochrany prírody. Tak právo na životné prostredie\nako aj vlastnícke právo k investícii resp. užívacie právo k predmetnému pozemku sú právnym poriadkom\nSR chránené, žiadne z nich však nie je právo absolútne, a ako uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky,\npokiaľ sa tieto práva dostávajú do konfliktu, je potrebné riešiť tento pomocou zásady spravodlivej\nrovnováhy. Musíme sa jasne rozhodnúť, či chceme na tomto území národný park pre prírodu a ľudí\nalebo „lunapark“, ktorým sa TANAP stáva. Tieto dve veci sa na tom istom mieste vylučujú. ... Zároveň je\npotrebné, aby správny orgán dostatočne odôvodnil udelenie povolení a výnimiek aj v súvislosti s tým, v\nčom záujem na vybudovaní lyžiarskych tratí prevyšuje záujem na ochrane biotopu európskeho významu\nvrátane prioritných biotopov a chránených druhov živočíchov a rastlín.“\nUvedený právny názor Najvyššieho súdu SR je podľa sťažovateľa v plnej miere aplikovateľný aj na\nsúdenú vec.\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v prejednávanom prípade boli\npovolené výnimky a vydané súhlasy v súvislosti so stavbou na území národného parku, v ktorom platí\ntretí stupeň ochrany, avšak v časti, ktorá je podľa vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v Žiline\nč. 9/2004 zo dňa 04.10.2004 o Návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného\npásma vyhradená pre zjazdové lyžovanie. Poukázal na to, že ide o modernizáciu existujúceho\nlyžiarskeho strediska, dokonca o dokončenie už rozostavanej stavby, ktorá sa nestihla dokončiť v čase\nplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia vydaného v tej istej veci.\n15. Zotrval na tom, že na posudzovanie dôvodnosti povoľovania výnimiek individuálne vo vzťahu k\nplánovanej činnosti, k charakteru dotknutého územia a požiadavkám ochrany prírody a krajiny podliehajú\nsprávnej úvahe orgánov verejnej správy, pričom rozhodnutie, ku ktorému dospel správny orgán použitím\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava len z toho hľadiska, či toto uváženie nevybočilo z medzí a\nhľadísk stanovených zákonom. Žalovaný opätovne poukázal na podklady rozhodnutia v predmetnej veci\na navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n16. Zamietnuť kasačnú sťažnosť navrhol i žiadateľ, ktorý poukázal na to, že posudzovanie\nodôvodnenosti výnimky je vždy vecou správnej úvahy konajúceho orgánu ochrany prírody, pri ktorej je\n\nmožné preskúmať len samotný hodnotiaci proces, nikdy nie však samotný výsledok správnej úvahy.\nStotožnil sa so záverom správneho súdu, že pri rozhodovaní v predmetnej veci nedošlo k vybočeniu z\nhľadísk zákona, ani k porušeniu zásad správneho konania. K sťažovateľom zmienenému rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 10Sžo/76/2015 žiadateľ uviedol, že Najvyšší súd v ňom nevyslovil\nžiadny právne záväzný názor vo vzťahu k povoľovaniu či nepovoľovaniu výnimiek a pri strete dvoch práv\ndostávajúcich sa do konfliktu (právo na ochranu životného prostredia a právo vlastnícke, resp. užívacie)\nuložil správnym orgánom vo veci znovu konať a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť.\n17. Žiadateľ ďalej uviedol, že stredisko cestovného ruchu, ktorého súčasťou je aj lyžiarske stredisko\nNízke Tatry Jasná, existovalo na území dnešného národného parku už pri jeho vyhlasovaní v roku 1978 a\njeho existencia nebola prekážkou ani pri vyhlasovaní Národného parku Nízke Tatry v nových hraniciach\nv roku 1997. Samotná dikcia § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. nevylučuje z územia národného\nparku ľudskú činnosť, hovorí, že ide o územie prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými\nľudskou činnosťou. Aktivity, ktoré boli povolené rozhodnutiami v správnom konaní, žiadateľ nerealizuje v\nnajzachovalejších a najviac chránených častiach prírodných ekosystémov a povolené výnimky a súhlasy\nsa vzťahujú výlučne na územia s tretím stupňom ochrany.\n18. Žiadateľ poukázal na to, že povolenie na druhú etapu budovania „Odjazdovej záchrannej trate\nChopok - Juh (II), Zadné Dereše - Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“ vydal už v roku\n2013 Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 27.08.2013 v konaní,\nktorého účastníkom bol aj žalobca, na odvolanie ktorého bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky právoplatným dňa 26.11.2013. Keďže tieto\nrozhodnutia boli vydané len na dobu určitú, do 31.12.2014, v ktorej žiadateľ nestihol zrealizovať činnosti\npovolené rozhodnutím, požiadal dňa 29.01.2015 o opätovné vydanie príslušných povolení podľa zákona\nč. 543/2002 Z. z.. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutie žalovaného sú teda\nrozhodnutiami vydanými v opakovanom konaní na základe rovnakých skutočností a stoja na rovnakých\nprávnych základoch, ako už pred tým vydané právoplatné rozhodnutia.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n19.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej len\n„kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 757/2004 Z. z.\n<aspi://module='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o súdoch) si osvojil záver, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 461 SSP zamietol. Takto kasačný súd rozhodol\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený\ntak na úradnej tabuli ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 17.12. 2019 (§ 134 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n20. Kasačný súd na úvod poznamenáva, že pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti je zásadne viazaný\njej dôvodmi (§ 439 ods. 3 písm. a/, § 453 ods. 2 veta druhá SSP). Z tejto zásady vyplýva procesná\npovinnosť sťažovateľa s plnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti\nnáležite vymedziť, v čom vidí nezákonnosť v konaní alebo rozhodovaní krajského súdu (§ 440 v spojení\ns 445 ods. 1 písm. c/ SSP). V prípade dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP má sťažovateľ povinnosť\nuviesť právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a určiť, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 440 ods. 2 SSP). V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad\nrozsah, ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti.\n21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu predovšetkým posúdiť, či\nz pohľadu tvrdenia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, že udeľovanie súhlasov a výnimiek zo zakázaných\nčinností nie je nástrojom slúžiacim na dosiahnutie účelu zákona č. 543/2002 Z. z., posúdil krajský súd vec\npo právnej stránke správne a či správna úvaha žalovaného neprekročila zákonom stanovené medze.\n22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate správne poukazuje na to, že zákonom stanovený zákaz\nurčitých činností na území národného parku, v ktorom platí tretí stupeň ochrany, je výrazom nadradenosti\nzáujmov na ochrane prírody nad ostatnými činnosťami. Súhlasiť možno so sťažovateľom aj v tom, že\n\nzákaz takýchto činností znamená, že sú z povahy veci v rozpore so záujmami ochrany prírody. Kasačný\nsúd tiež nespochybňuje, že povolenie výnimky na inak zakázané činnosti neznamená, že takéto činnosti\nzáujem ochrany prírody neohrozujú, ale že v konkrétnej veci je tu iný záujem prevyšujúci záujem ochrany\nprírody.\n23. Kasačný súd sa však nemôže stotožniť so sťažovateľom v tom, že by zákonom stanovená\nnadradenosť ochrany prírody prakticky vylučovala voľnosť správnej úvahy orgánu verejnej správy pri\nposudzovaní dôvodnosti výnimiek zo zákazov a obmedzení určených pre územia s tretím stupňom\nochrany. Zákon výslovne stanovil, že ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním\na usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov,\nako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy (§ 2 ods. 1 veta druhá zákona č. 543/2002 Z. z.). Na\ndosiahnutie účelu zákona stanovil zákonodarca plošné zákazy a obmedzenia pre územia s jednotlivými\nstupňami ochrany a zároveň umožnil povoľovanie výnimiek z týchto zákazov v jednotlivých prípadoch,\npričom rozhodovanie o nich zveril orgánom ochrany prírody s diskrečnou právomocou. Posúdenie\nopodstatnenosti individuálnych výnimiek teda ponechal na uváženie orgánom ochrany prírody, ktoré\nsú pri rozhodovaní povinné rešpektovať vnútroštátnu i európsku právnu reguláciu, chrániť verejný\nzáujem a nasledovať štátnu politiku ochrany prírody, ktorú formuluje predovšetkým žalovaný. Možno\npreto konštatovať, že aj individuálnym povoľovaním výnimiek a udeľovaním súhlasov k činnostiam,\nktoré zákon v územiach s tretím stupňom ochrany zakazuje, ako aj určovaním podrobných podmienok\nvykonávania týchto činností a obmedzovaním ich časovej platnosti, sa napĺňa pôsobnosť orgánov štátnej\nsprávy ochrany prírody a tým aj účel zákona č. 543/2002 Z. z..\n24. V prejednávanom prípade povolením výnimiek a udelením súhlasov za účelom dobudovania\nlyžiarskeho strediska prevádzkovaného žiadateľom správne orgány usmerňujú zásahy do prírody, berúc\ndo úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby obyvateľov Slovenskej republiky ako aj regionálne a\nmiestne pomery (§ 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z,). Je celkom logické, že čím vyšší je stupeň ochrany\núzemia dotknutého činnosťou, pre ktorú žiadateľ žiada o výnimky, tým starostlivejšie musia orgány\nochrany prírody dbať na výnimočnosť takýchto opatrení a dôsledne zdôvodniť, prečo uprednostnili\nzáujem na realizácii činností zasahujúcich do územia národného parku pred zotrvaním na zákonom\npredpokladanom takmer bezzásahovom režime.\n25. Kasačný súd je na podklade sťažnostných bodov toho názoru, že krajský súd vyhodnotil zákonnosť\nzáverov konania pred orgánmi verejnej správy v predmetnej veci správne, keď v podstate konštatoval,\nže žalovaný dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci správne právne posúdil, svoje\nzávery dostatočne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu uvedenými\nv správnej žalobe.\n26. Za nezákonné nemožno považovať závery krajského súdu, podľa ktorých žalovaný správne\nprihliadol na skutočnosť, že zámer rozvoja lyžiarskeho strediska s názvom „Obnovenie prepojenia\nChopok Sever - Chopok Juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska jasná - Chopok Sever a strediska\nChopok Juh“, ktorého súčasťou je vybudovanie „Odjazdovej záchrannej trate Chopok - Juh (II), Zadné\nDereše - Chopok, snehové zábrany, rozšírenie zasnežovania“, bol vyhodnotený podľa zákona č. 24/2006\nZ. z. z hľadiska posúdenia jeho vplyvu na životné prostredie, a najmä vzal do úvahy, že o povolení\nvýnimiek z prakticky rovnakých zákazov a o vydaní súhlasov k tým istým činnostiam bolo právoplatne\nrozhodnuté rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 03/2013/2589-Ku\nzo dňa 27.08.2013 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 8110/2013-2.3 zo dňa 19.11.2013, pričom\njediným dôvodom, pre ktorý žiadateľ opätovne požiadal o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov,\nbola skutočnosť, že plánované činnosti v plnom rozsahu nezrealizoval do 31.12.2014, dokedy bola\nobmedzená platnosť pôvodného rozhodnutia. Kasačný súd je toho názoru, z hľadiska ochrany právnej\nistoty a legitímnych očakávaní by sa pri prakticky nezmenených skutkových okolnostiach a právnom\nrámci nemalo rozhodnutie v prejednávanej veci líšiť od uvedeného skoršieho rozhodnutia, ktorým boli\npovolené zásahy žiadateľa do prírody v súvislosti s vybudovaním predmetnej odjazdovej lyžiarskej trate.\n27. Krajský súd dôvodne vzal do úvahy i skutočnosť, že lyžiarske stredisko v predmetnej lokalite\nfunguje už desiatky rokov, čo znamená, že v dôsledku jeho prevádzky pretrvávajú dlhodobé zásahy\ndo prírodného prostredia v národnom parku, ktoré sa neobmedzujú len tie časti územia, na ktorých\nsú vyznačené zjazdovky, ale na celý prirodzene ohraničený areál strediska. Lokalita je teda dlhodobo\nvyužívaná na športovo rekreačné účely a s týmto jeho využitím počíta i Návštevný poriadok Národného\n\nparku Nízke Tatry. Za podstatné i kasačný súd považoval, že bezprostredné následky na chránených\nzložkách prírody, ktoré nastanú v dôsledku činností povolených rozhodnutiami v predmetnej veci, sú\npodľa stanoviska dotknutých orgánov ochrany prírody malé. Je treba zdôrazniť, že práve tie orgány,\nktorých úlohou je ochrana prírody v Národnom parku Nízke Tatry, s dočasnými zásahmi do prírodného\nprostredia v danej lokalite súhlasili a ich odporúčania sa premietli do podmienok rozhodnutia.\n28. Keďže sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol prakticky žiadne konkrétne argumenty, ktoré by\nukazovali na nezákonnosť rozsudku krajského súdu, dospel kasačný súd z uvedených dôvodov k záveru,\nže z hľadiska vymedzených sťažnostných bodov krajský súd posúdil vec po právnej stránke správne a\nzohľadnil všetky skutočnosti, ktoré boli pre jeho rozhodnutie relevantné. Jeho rozhodnutie je z hľadiska\ndôvodov kasačnej sťažnosti, ktorými je kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 1, 2 SSP), v súlade so zákonom.\n29. Senátu kasačného súdu nie je zrejmé, na čo konkrétne sťažovateľ poukazuje citovanými časťami\nrozsudku Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 10Sžo/76/2015, keď tvrdí, že jeho právny názor k otázke\nochrany prírody v národnom parku je v plnej miere aplikovateľný aj na súdenú vec. Vo veci, na ktorú\nsťažovateľ poukazuje, však boli povolené činnosti aj na územiach s piatym stupňom ochrany, na\nprioritných biotopoch európskeho významu, výnimka bola udelená aj na výrub drevín, pričom záver\nsúdu smeroval k nedostatočnosti odôvodnenia udelenia výnimiek a súhlasov k navrhovaným činnostiam,\nnie k ich nezákonnosti. Názor sťažovateľa o aplikovateľnosti citovaných častí predmetného rozsudku\nna prejednávaný prípad preto nie je celkom zrozumiteľný a jeho nepresvedčivú argumentáciu príliš\nnepodporuje.\n30. Kasačný súd znovu zdôrazňuje, že otázka udelenia výnimiek a vydania súhlasov podľa zákona č.\n543/2002 Z. z. v súvislosti s vybudovaním odjazdovej zjazdovky v predmetnej lokalite bola v minulosti\nkladne posúdená právoplatnými rozhodnutiami. V posudzovanom prípade ide predovšetkým o udelenie\nvýnimiek a vydanie súhlasov potrebných na dokončenie rozpracovaného, v minulosti povoleného\nprojektu. Skutočnosti, ktoré uviedol sťažovateľ v sťažnostných bodoch, nie sú dôvodom pre zmenu v\ndoterajšom náhľade na dôvodnosť povolených výnimiek a vydaných súhlasov, a preto kasačný súd\nnemal inú možnosť, ako kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.\n31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167\nods. 1 a § 168 SSP, tak že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania, pretože\nsťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného i ďalšieho účastníka nedošlo k\nnaplneniu predpokladov obsiahnutých v § 168, resp. § 169 SSP.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/120/2011", "guid": "60bc3841-43d3-4c94-8e74-4cd2505477bb:de308273-6d1d-48cd-93c0-d41041d48ceb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}