{"guid": "685e497c-8621-4407-ba24-09141fb6b8aa:399d81aa-a811-4a6a-b300-8c66a8674743", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201501.1", "spisova_znacka": "2Sžo/85/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/85/2016 z 26. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 2Sžo/85/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201501.1", "identifikacne_cislo": "1015201501", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2019-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/399d81aa-a811-4a6a-b300-8c66a8674743", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201501.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201501.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201501.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/85/2016\n1015201501\n26. 02. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201501.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.. M. J., bytom O. T., V., zastúpený:\nJUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Horná 35, Banská Bystrica, proti žalovanému: náčelník Generálneho\nštábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č.\nKaGŠ-147/3-119/2015-PravO zo dňa 27.07.2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S/196/2015-35 zo dňa 13. apríla 2016 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/196/2015-35\nzo dňa 13. apríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu\nozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGŠ-147/3-119/2015-PravO zo dňa 27.07.2015 a personálny\nrozkaz č. 2009 zo dňa 16.03.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len ako „O.s.p.“) s vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu rozhodnutia žalovaného náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky č. KaGŠ-147/3-119/2015-PravO zo dňa 27.07.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu\na potvrdené prvostupňové rozhodnutie personálny rozkaz č. 2009 zo dňa 16.03.2015, ktorým bol žalobca\npodľa § 70 ods. 2 písm. c) zákona č. 346/2005 Z. z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka z dôvodu, že v priebehu dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane porušil základnú\npovinnosť ustanovenú v § 119 zákona č. 346/2005 Z. z., pričom nešlo o prípad ustanovený v § 70 ods.\n4 zákona č. 346/2005 Z. z.. Služobný pomer žalobcu skončil dňom doručenia personálneho rozkazu,\nt. j. 23.04.2015.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na prípady, kedy príslušníci policajného zboru, zboru\nväzenskej a justičnej stráže či ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí sú prepustení zo služobného\npomeru zo zákonom stanovených dôvodov, najčastejšie v súvislosti s alkoholom, odmietnu vziať na seba\nzodpovednosť za svoje protiprávne konanie, účelovo zavádzajú a tvrdia nepravdivé skutočnosti v snahe\nvyhnúť sa prepusteniu. Podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi, v súlade s ktorými musí byť v\nzmysle § 3 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, ako\naj v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby bol žalobca za menej závažné porušenie, ktoré si navyše\nčestne priznal a oľutoval, posudzovaný rovnako ako iní, ktorí sa dopustili závažnejšieho previnenia a v\nrozpore s osobnostnými predpokladmi pre výkon ich profesie účelovo klamú s cieľom exkulpovať svoje\nprotiprávne konanie.\nKrajský súd uviedol, že neospravedlňuje porušenie povinnosti žalobcom s poukazom na jeho aktívne\nplnenie uložených úloh či riadne vykonávanie štátnej služby, ktoré je základnou povinnosťou každého\nprofesionálneho vojaka vyplývajúcou priamo z § 119 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. Na druhej strane je\nna mieste zamyslieť sa nad tým, či je naozaj v záujme ozbrojených síl Slovenskej republiky a spoločnosti\n\nako takej, aby bol žalobca po vyše 11 rokoch riadneho plnenia služobných povinností prepustený zo\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka, keď štát vynaložil nemalé finančné prostriedky nielen na\njeho mzdové ohodnotenie, príplatky, ale aj na rôzne školenia, kurzy, výstroj či iné sociálne benefity\na znova bude musieť investovať do nového profesionálneho vojaka. Súd sa domnieval, že v danom\nprípade prevažuje záujem štátu na zotrvaní žalobcu ako kvalifikovaného vojaka v služobnom pomere\na s tým súvisiaci pozitívny vplyv na verejné financie a fungovanie profesionálnych ozbrojených síl nad\nzáujmom nadriadených, ktorí dospeli k záveru o nevyhnutnosti takéhoto postupu.\nKrajský súd námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že\ndisciplinárnych previnení sa dopustil v tzv. jednočinnom súbehu a tieto skutky mali byť riešené v rámci\njedného disciplinárneho konania, vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri jednočinnom súbehu označovanom\nako ideálna konkurencia rozlišujeme rovnorodý a rôznorodý súbeh. O jednočinnom súbehu rovnorodom\nhovoríme, ak osoba jedným skutkom viackrát naplní skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia. To\nznamená, že spáchal viac disciplinárnych previnení, ktoré ohrozujú alebo porušujú spoločný objekt.\nPri jednočinnom súbehu rôznorodom osoba jedným skutkom spácha viacero disciplinárnych previnení,\nktoré sa od seba odlišujú objektom. V prípade žalobcu išlo o viaceré konania a to opakované parkovanie\nv počte 21-krát a vnesenie nepovoleného predmetu do vojenského objektu, ktorými naplnil znaky\ndisciplinárnych previnení, a preto z dôvodu, že nešlo o jeden skutok (jedno konanie), ale viacero konaní\nv priebehu viacerých dní, nemožno hovoriť o jednočinnom súbehu.\nKrajský súd zdôraznil, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda konkrétnych skutkových\nzistení každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne\nkomplikované a netypické, to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie,\nakokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje\nprávo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný\nvšetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie\ndvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je\npráve rozpoznať cez zákon spravodlivosť.\nŽalovaný v písomnom odvolaní uviedol, že podľa ustanovenia § 70 ods. 2 písm. c) zákona č. 346/2005\nZ. z. a § 245 ods. 2 O.s.p. ide o rozhodnutia, ktoré správne orgány vydali na základe zákonom\npovolenej voľnej úvahy, a teda súd by mal preskúmať iba, či tieto rozhodnutia nevybočili z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom. Podľa žalovaného je súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu\nz niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne nepodlieha prieskumu. Preskúmanie sa\nvykonáva podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon a ktoré tvoria nevyhnutné východiská\npre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu. Súd nemôže z tých\nistých skutočností vyvodzovať iné alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahol do voľnej úvahy\npríslušného správneho orgánu. Žalobca sa svojimi opakovanými protiprávnymi konaniami spolu 22\nkrát dopustil porušenia ustanovení zákona č. 346/2005 Z .z. čo malo za následok jeho prepustenie\nzo služobného pomeru, a ktoré bolo v súlade so zákonom a plne dôvodné. Žalobca porušil povinnosť\nprofesionálneho vojaka podľa § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. opakovane, v prípade\nneoprávneného vstupu a parkovania súkromného motorového vozidla v priestoroch garáží Z. Sliač v\npriebehu kalendárnych mesiacov marec až december 2014 až 21 krát, pričom na uvedené poukázali\nv rámci odôvodnení svojich rozhodnutí. V tomto prípade podľa žalovaného možno hovoriť o konaní\nrecidívnom.\nŽalovaný má za to, že pokiaľ oba správne orgány vyhodnotili opakovanie protiprávnych konaní\nžalobcu ako rozhodujúcu skutočnosť pre rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka, napadnuté rozhodnutie sa nemôže javiť ako neprimerane prísne, bez ohľadu na\nskutočnosť, že žalobca bol dovtedy služobne pozitívne hodnotený. Súd posudzoval účelnosť a vhodnosť\nsprávneho rozhodnutia a z tých istých skutočností vyvodil opačné závery , čím zasiahol do správneho\nuváženia správnych orgánov.\nŽalovaný v odvolaní zdôraznil, že riaditeľ personálneho úradu dostatočne zistil skutkový stav veci\na konal v súlade so zákonom. Riaditeľovi personálnemu úradu ani žalovanému nemožno v danej\nveci vyčítať zrejmú nezákonnosť postupu ani rozhodnutí a preto nie je žalovanému známe v čom\nspočívalo jeho nesprávne právne posúdenie veci. Súd nesprávne právne posúdenie veci a následné\nzrušenie rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu v rozsudku žiadnym relevantným spôsobom\n\nneodôvodnil, pričom odôvodnenia len skonštatoval, čo vzbudilo u žalovaného nedôveru v rozhodnutie\nsúdu.\nŽalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia\npojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci\npostupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“).\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 70 ods. 2 písm. c) zákona č. 346/2005 Z. z., služobný pomer profesionálneho vojaka možno\nskončiť prepustením, ak v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane porušil základnú\npovinnosť ustanovenú v § 119 zákona, ak nejde o prípad uvedený v § 70 ods. 4 zákona; nemusí ísť o\nporušenie tej istej základnej povinnosti.\nPodľa § 119 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., profesionálny vojak je povinný dodržiavať služobnú\ndisciplínu.\nDefinícia služobnej disciplíny je ustanovená v § 117 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., v zmysle ktorej\nsa ňou rozumie obligatórna povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky,\nústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex\n\nprofesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich\nslužobných úradov a veliteľov.\nV zmysle § 119 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. je profesionálny vojak povinný dodržiavať\nslužobnú disciplínu, vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne a včas a v medziach svojho\noprávnenia, teda určených povinností. Za nesplnenie povinností je vojak disciplinárne zodpovedný.\nSkončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je možné len z dôvodov taxatívne\nvymedzených v § 70 zákona č. 346/2005 Z. z., pričom ods. 1 tohto ustanovenia stanovuje obligatórne\ndôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého\nzo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Dôvody upravené\nv ods. 2 predmetného ustanovenia pod písm. a) až e) zakladajú služobnému orgánu nie povinnosť,\nale oprávnenie rozhodnúť o prepustení. Je teda v diskrečnej právomoci príslušného nadriadeného, aby\nvzhľadom na okolnosti uvážil, či naplnenie niektorej zo skutkových podstát upravených v § 70 ods. 2\nuvedeného zákona zakladá dostatočný dôvod pre prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného\npomeru. Pokiaľ služobný orgán správne uváženie v naznačenom smere náležite odôvodní, je správny\nsúd v rámci súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia oprávnený vyhodnotiť len to, či takéto rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nNajvyšší súd má za to, že je nevyhnutné, aby správne orgány pri rozhodovaní zohľadňovali všetky\nobjektívne a špecifické okolnosti daného prípadu, nakoľko za každým rozhodnutím je človek a\nrozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka závažným spôsobom zasahuje\ndo jeho života nevynímajúc jeho základné práva a slobody. Fakultatívne ustanovenie zakladajúce\noprávnenie správneho orgánu prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru je nevyhnutné\nposudzovať individuálne, citlivo vzhľadom na skutočnosť, že prepustenie zo služobného pomeru\nzasiahne do všetkých sfér profesionálneho vojaka a to do súkromnej, pracovnej aj majetkovej.\nPrepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia\nslužobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá podľa doterajších právnych názorov\npovahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako\nnezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k ozbrojeným silám. Napriek tomu, že z právneho\nhľadiska nemožno prepustenie zo služobného pomeru kvalifikovať ako druh sankcie, z ľudského\nhľadiska ho tak treba vnímať.\nNajvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že sa žalobca dopustil dvoch porušení základných\npovinností uvedených v § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. a to tým, že v období od marca\ndo decembra 2014 opakovane (21-krát) neoprávnene vstupoval a parkoval svoje súkromné motorové\nvozidlo v priestoroch garáží VHJ Zk Sliač, teda mimo vymedzeného priestoru. Podľa súdu uvedeným\nkonaním žalobca porušil čl. 4 ods. 5 Smernice náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky č. OdVR-6-136/2011-OKVS a Prevádzkový poriadok IBS Zk Sliač. Zároveň porušil § 119\nods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. - povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu, za čo mu veliteľ\nPráporu zabezpečenia leteckej prevádzky VÚ 4977 Sliač mjr. T.. M. L. uložil disciplinárnym rozkazom č.\nZKSI-27-21/2015 zo dňa 28.01.2015 disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na tri\nmesiace z posledného priznaného služobného platu.\nDruhého porušenia základnej povinnosti sa dopustil žalobca tým, že dňa 23.12.2014 vo svojom\nsúkromnom motorovom vozidle zn. A., ev. č. V., zaparkovanom v priestoroch Vojenského útvaru XXXX\nA., mal uloženú 5 litrovú umelohmotnú bandasku s PHM, ktorú pri vchádzaní do vojenského útvaru\nnenahlásil dozornej službe napriek tomu, že sa jedná o vec (PHM), ktorú je zakázané vnášať do útvaru.\nUvedeným konaním porušil čl. 2 ods. 1 písm. f) služobného predpisu HSÚ č. 2/2006 o vykonávaní\nkontroly vecí, ktoré profesionálny vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo vojenského\nzariadenia alebo ktoré z nich odnáša, a osobnej prehliadke profesionálneho vojaka a čl. 29 ods. 26\nPoriadku pre vnútorný chod Zk A. Taktiež porušil § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu, za čo mu veliteľ Práporu zabezpečenia leteckej prevádzky\nVÚ XXXX A. mjr. E. uložil disciplinárnym rozkazom č. ZKSI-27-12/2015 zo dňa 09.02.2015 disciplinárne\nopatrenie - písomné pokarhanie.\n\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol: Je nepochybné, že žalobca sa svojím konaním opakovane\ndopustil porušenia ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z., čo malo za následok jeho prepustenie zo\nslužobného pomeru, na ktoré bol riaditeľ personálneho úradu oprávnený, pričom dostatočne zistil\nskutkový stav veci a konal v súlade so zákonom. Aj napriek tomu, že riaditeľovi personálneho úradu\nani žalovanému nemožno v danej veci vyčítať zrejmú nezákonnosť postupu ani rozhodnutí, je potrebné\npoložiť si otázku, či napadnuté rozhodnutia sú nielen zákonné, ale aj spravodlivé? Môže byť správne\nuváženie bezbrehé? Pri zodpovedaní položených otázok je potrebné vychádzať z úlohy súdu v\npodmienkach materiálneho právneho štátu, ktorou je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou\nideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd teda musí nielen rešpektovať\nprávo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.\nNa základe uvedeného najvyšší súd má za to, že podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny\norgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či\ntaké rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ak je v súlade s pravidlami\nlogického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súd\nnemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo opačné závery, lebo by tým zasiahol do voľnej\núvahy (správneho uváženie) príslušného správneho orgánu. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť\nsprávneho rozhodnutia. V tomto prípade ide o rozhodnutia, ktoré správne orgány vydali na základe\nzákonom povolenej úvahy, a teda krajský súd by mal preskúmať iba, či tieto rozhodnutia nevybočili z\nmedzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nNajvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie\nsubsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá\ntaké predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie by malo\nspočívať v tom, že prvostupňový a druhostupňový orgán použil nesprávnu právnu normu, čo je v tomto\nprípade irelevantné, alebo síce aplikovali správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretovali, a\nnapokon právnu normu síce správne vyložili, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikovali. Krajský\nsúd nesprávne právne posúdenie veci a následné zrušenie rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu\nozbrojených síl Slovenskej republiky s personálneho rozkazu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. v\nrozsudku žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je\nnepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nnevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho\norgánu na základe žaloby. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je nepresvedčivé a zjavne\nneodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej\nžaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami vrátane odvolacích námietok\nžalovaného, a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom odvolací súd považuje\nza dôležité poukázať, že pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať\nv zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z\nprincípov právneho štátu. Krajský súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami\na postup rozhodnutia musí dostatočne vysvetliť s poukazom na vykonané dokazovanie a zistené\nrozhodujúce skutočnosti a s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom rozhodnutia je vysvetliť\npostup a dôvody rozhodnutia.\nOdôvodneniu rozsudku krajského súdu chýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 veta\ndruhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a jeho úvahu a právne posúdenie nepovažoval\nnajvyšší súd za logické, ktoré vybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom.\nUvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a\ns § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.\nOdvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v\nnovom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť opätovne aj o\nnáhrade trov konania vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}