{"guid": "e6512753-432a-4de2-a85d-3961fc1c8055:a2078b33-6af0-4343-970b-b76178a4b2cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1", "spisova_znacka": "2Asan/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/1/2016 z 24. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2019, sp. zn. 2Asan/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1", "identifikacne_cislo": "1015201454", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-4", "nazov": "§ 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297", "nazov": "zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/297#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2078b33-6af0-4343-970b-b76178a4b2cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/1/2016\n1015201454\n24. 10. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: Privatbanka,\na.s., IČO: 31 634 419, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou Advokátska\nkancelária Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu č. KM-OLVS-46/2015/RK zo dňa 23. júna 2015, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/191/2015-96 zo dňa 25. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/191/2015-96 zo dňa\n25. mája 2016 mení tak, že rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-46/2015/RK\nzo dňa 23. júna 2015, ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného\nzboru, národnej kriminálnej agentúry, finančnej spravodajskej jednotky č. PPZ-NKA-FSJ2-28-024/2011\nzo dňa 20. apríla 2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 703,72 Eur\npozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku v sume 70 Eur a náhrady trov právneho\nzastúpenia v sume 633,72 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 70 Eur pozostávajúcu\nz náhrady zaplateného súdneho poplatku za odvolanie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd\" alebo „prvostupňový súd\")\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobcu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. KMOLVS-46/2015/RK zo dňa 23. júna 2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, finančnej spravodajskej\njednotky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán\" alebo „Finančná spravodajská jednotka\") č. PPZ-NKAFSJ2-28-024/2011 zo dňa 20. apríla 2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým bola\nžalobcovi podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z\ntrestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z.z.\") uložená\npokuta vo výške 8.000 Eur za nesplnenie povinností zistených v priebehu výkonu kontroly v období od\n07. marca 2011 do 11. júla 2011 uvedených:\na/ v ust. § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z., ktoré spočívalo v tom, že žalobca v kontrolovanom\nobdobí pri vykonávaní základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. v\n\nkontrolovaných prípadoch pri uzatváraní obchodných vzťahov nezisťoval v závislosti od rizika legalizácie\nalebo financovania terorizmu pôvod finančných prostriedkov v hodnote do 15.000 Eur,\nb/ v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., ktoré spočívalo v tom, že v prípade klienta „Pohoda seniorov,\nn.o.\" mal žalobca identifikovanú obchodnú operáciu zo dňa 25. júna 2010 posúdiť ako neobvyklú a\nnásledne ju ohlásiť ako neobvyklú obchodnú operáciu bez zbytočného odkladu Finančnej spravodajskej\njednotke.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi podľa § 33 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z., zaradenému v kontrolovanom období medzi povinné osoby podľa\n§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z., uložil pokutu vo výške 15.000 Eur za nesplnenie vyššie\nuvedených povinností špecifikovaných v bodoch a/ a b/ prvostupňového rozhodnutia.\nII.\nKrajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného z predložených\nadministratívnych spisov. Bolo preukázané, že dňa 07. marca 2011 bola u žalobcu začatá kontrola\nplnenia povinností ustanovených zákonom č. 297/2008 Z.z. Dňa 19. júla 2011 mu bolo doručené\noboznámenie s kontrolnými zisteniami č. PPZ-BOK-FP-II-28-008/2011 zo dňa 11. júla 2011 a bola\nmu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k týmto zisteniam. Žalobca sa k oboznámeniu s kontrolnými\nzisteniami v určenej lehote nevyjadril. Kontrolou bolo zistené, že žalobca si nesplnil povinnosti uvedené\nv ustanoveniach § 10 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 písm. a/, § 14 ods. 3, § 30 ods. 3 s poukazom na §\n20 ods. 2 písm. d/ a § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. Na základe výsledkov vykonanej kontroly sa\ndoručením upovedomenia o začatí správneho konania žalobcovi dňa 19. októbra 2011 začalo správne\nkonanie vo veci uloženia pokuty.\nFinančná spravodajská jednotka rozhodnutím č. PPZ-BOK-FP-II-28-011/2011 zo dňa 18. novembra 2011\nuložila žalobcovi podľa § 33 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 297/2008 Z.z. pokutu vo výške 15 000 Eur\nza nesplnenie:\na/ povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z., ktoré spočívalo v tom, že\nžalobca, ktorý bol v období od 01. januára 2009 do 07. marca 2011 zaradený medzi povinné osoby\npodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z., v kontrolovanom období od 01. januára 2009 do 07.\nmarca 2011 pri vykonávaní základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. v\nkontrolovaných prípadoch nezisťoval pri uzatváraní obchodných vzťahov v závislosti od rizika legalizácie\nalebo financovania terorizmu pôvod finančných prostriedkov v hodnote do 15.000 Eur,\nb/ povinností ustanovených v § 14 ods. 2 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z., ktoré spočívalo v\ntom, že žalobca v 248 zadokumentovaných prípadoch (zoznam tvorí prílohu č. 1 rozhodnutia zo dňa 18.\nnovembra 2011, kópie dokumentov tvoria prílohu č. 5 záznamu č. PPZ-BOK-FP-II-28-003/2011 zo dňa\n11. marca 2011) v čo najväčšej možnej miere nepreskúmal účel týchto obchodov a zároveň podľa § 14\nods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z. nevyhotovil o účele uvedených obchodov písomný záznam,\nc/ povinností vyplývajúcich z § 30 ods. 3 v spojení s § 20 ods. 2 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z.,\nktoré spočívalo v tom, že pri vykonanej kontrole nebolo možné zistiť, na základe čoho bolo 248\nobchodných prípadov uvedených v písm. b/ výroku tohto rozhodnutia posúdených ako obvyklých, pričom\nz posudzovania uvedených obchodov žalobca nevypracoval písomné záznamy a\nd/ povinnosti ustanovenej v § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., ktoré spočívalo v tom, že v prípade\nklienta „Pohoda seniorov, n.o.\" mal žalobca identifikovanú obchodnú operáciu zo dňa 25. júna 2010\nposúdiť ako neobvyklú a následne ju ohlásiť ako neobvyklú obchodnú operáciu bez zbytočného odkladu\nFinančnej spravodajskej jednotke a taktiež v tom, že žalobca v 4 zadokumentovaných obchodných\nprípadoch spoločností: Viltara LCC, Rosdiamond, s.r.o., Nexiatell LCC, Ballimore Corporation neohlásil\nFinančnej spravodajskej jednotke ukončenie obchodného vzťahu podľa § 15 písm. a/ zákona č.\n297/2008 Z.z. ako neobvyklú obchodnú operáciu, nakoľko žalobca v uvedených prípadoch nemohol\nvykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi podľa § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. z\ndôvodov na strane klienta.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLVOLVS-3/2012 zo dňa 25. januára 2012 tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie Finančnej spravodajskej\njednotky č. PPZ-BOK-FP-II-28-011/2011 zo dňa 18. novembra 2011 potvrdil.\nŽalobca podal dňa 29. marca 2012 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLVOLVS-3/2012 zo dňa 25. januára 2012, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.\n\n2S/137/2012-122 zo dňa 05. novembra 2014 tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-3/2012 zo\ndňa 25. januára 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nPo vrátení veci správne orgány opätovne vec posúdili a bez doplnenia dokazovania vydali rozhodnutia,\nktoré sú predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP vedeného na KS v\nBratislave pod sp. zn. 2S/191/2015.\nIII.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku vo veci 2S/191/2015 uviedol, že medzi účastníkmi konania bola\nspornou otázka začatia plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za iný právny delikt, ktorá\nvyplýva z ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. V tejto súvislosti dôvodil, že jednoročná\nsubjektívna lehota na uloženie sankcie podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. začína plynúť\nodo dňa, kedy Finančná spravodajská jednotka zistí porušenie alebo nesplnenie povinnosti uloženej\nzákonom č. 297/2008 Z.z. zo strany konkrétneho subjektu. Okamih zistenia porušenia alebo nesplnenia\npovinnosti sa podľa názoru krajského súdu odvíja od ukončenia kontroly a predovšetkým odo dňa, kedy\nbol vypracovaný dokument obsahujúci vyhodnotenie zistených skutočností. Až na základe výsledkov\nvykonanej a ukončenej kontroly môže podľa názoru krajského súdu Finančná spravodajská jednotka\nustáliť stav porušenia alebo nesplnenia povinnosti zo strany konkrétneho subjektu, prijať primerané\nopatrenia a uložiť sankciu.\nKrajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že už dňom ukončenia kontroly možno spoľahlivo ustáliť\nvo všetkých prípadoch porušenie povinností ustanovených zákonom č. 297/2008 Z.z. Mal za to, že\npokiaľ ide o porušenie kvalifikované v písm. a/ výroku napadnutého rozhodnutia, toto porušenie je nutné\npovažovať za zistené už počas výkonu kontroly, čo je zrejmé aj zo Záznamu zo začatia kontroly zo dňa\n07. marca 2011. Žalobca už v priebehu kontroly uznal, že pri uzatváraní obchodných vzťahov nezisťuje\nv závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu pôvod finančných prostriedkov v hodnote\ndo 15.000 Eur. Pokiaľ ide o druhé porušenie kvalifikované v písm. b/ výroku napadnutého rozhodnutia,\nzo záznamu zo začatia kontroly nebolo možné ustáliť, že žalobca porušil povinnosť uvedenú v § 17 ods.\n1 zákona č. 297/2008 Z.z.\nKeďže kontrola je komplexná a ide o jednu povinnú osobu, krajský súd zastával názor, že dňom\nzačatia plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie je deň, kedy Finančná spravodajská jednotka na\nzáklade výsledkov z vykonanej kontroly dospela k záveru o všetkých porušeniach zákonných povinností\na ustálila ich právnu kvalifikáciu. Takýmto dňom je deň, kedy bolo vypracované „Oboznámenie s\nkontrolnými zisteniami\" a tento deň je relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre\nzačatie konania o uložení sankcie. Taktiež je podľa krajského súdu potrebné zohľadniť skutočnosť, že\nv danom prípade bola pri ukladaní sankcie aplikovaná absorpčná zásada, a preto momentom začatia\nplynutia subjektívnej lehoty je až okamih ustálenia všetkých porušení zákonných povinností. Zdôraznil,\nže subjektívna prekluzívna lehota na uloženie pokuty za správny delikt začala plynúť dňom vypracovania\n„Oboznámenia s kontrolnými zisteniami\", z ktorého vyplývajú zistené nedostatky a porušenia, t. j. dňa\n11. júla 2011.\nKrajský súd zároveň s poukazom na § 246d OSP podotkol, že plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti za\npriestupky, správne delikty a pod. sa prerušuje priamo zo zákona. Vydávanie rozhodnutí v týchto veciach\nhmotnoprávne predpisy obmedzujú lehotami, ktoré by počas súdneho konania mohli uplynúť, v dôsledku\nčoho v prípade zrušenia rozhodnutia správneho orgánu by už nebol dostatok času na ďalšie konanie\na uloženie sankcie, hoci by pre to inak boli splnené zákonné podmienky. Lehoty sa teda prerušujú s\núčinkami, ktoré trvajú počas celého súdneho konania, od jeho začatia až do právoplatného skončenia.\nUviedol, že odo dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti pôvodného prvostupňového rozhodnutia v\nspojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného, t. j. 16. februára 2012, subjektívna lehota na\nuloženie sankcie neplynula, a to až do vrátenia administratívneho spisu správnemu orgánu súdom\npo preskúmaní zákonnosti týchto rozhodnutí na základe prvej podanej žaloby. V zmysle § 250j ods.\n4 veta druhá OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho\norgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správnemu orgánu pripojených\nk prejednávanej veci. Prípadná nečinnosť súdu spočívajúca v predlžovaní vrátenia administratívneho\nspisu totiž nemôže byť na ťarchu správneho orgánu.\n\nPo zohľadnení jednotlivých okolností majúcich vplyv na plynutie lehoty krajský súd dospel k záveru, že\njednoročná subjektívna lehota na uloženie sankcie plynula v období:\nI. od 11. júla 2011 do 15. februára 2012 (219 dní),\nII. od 08. apríla 2015 do 29. júna 2015 (82 dní), teda plynula spolu 301 dní.\nPodľa názoru krajského súdu subjektívna prekluzívna lehota v danom prípade neplynula (spočívala)\nv období od 16. februára 2012 do 07. apríla 2015. Krajský súd do obdobia spočívania subjektívnej\njednoročnej lehoty zahrnul aj obdobie do podania žaloby, nakoľko v tomto čase bola pokuta uložená\nprávoplatným rozhodnutím a lehotu v tomto období nemožno považovať v neprospech žalovaného za\nplynúcu. V tejto súvislosti krajský súd uzavrel, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty\nžalobcovi v rámci subjektívnej jednoročnej lehoty a objektívnej päťročnej lehoty.\nIV.\nV ďalšej časti odôvodnenia rozsudku krajský súd poukázal na zistenia správnych orgánov o tom, že\nžalobca ako povinná osoba nezisťoval v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu\npôvod finančných prostriedkov v hodnote do 15.000 Eur (vykonával to len pri obchodoch nad 15.000\nEur v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách), nevypracúval a nehodnotil rizikové profily\nklientov a v žiadnej časti predložených programov nemal stanovené konkrétne riziká vzhľadom na\npredmet jeho činnosti a charakter vykonávaných operácií, ktoré by odôvodňovali vykonanie tých úkonov\nzákladnej starostlivosti, ktoré zákon viaže na podmienku podľa § 10 ods. 1 písm. b) a d), § 10 ods.\n8 a 11 zákona č. 297/2008 Z.z. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal, že základnú starostlivosť v\nzmysle uvedeného ustanovenia zákona vykonával a o tomto tvrdení nepredložil ani krajskému súdu\ndôkaz, nemožno za právne relevantné považovať jeho námietky, že takúto základnú starostlivosť\nvykonával, len správny orgán to nedostatočne preveril. Krajský súd sa tiež nestotožnil s námietkou\nžalobcu o nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že jednotlivé časti týkajúce\nsa skutkových podstát neobsahovali miestne, časové a vecné vymedzenie skutku. Poukázal na to, že\nvýrok napadnutého rozhodnutia v časti a/ obsahuje uvedenie zákonných ustanovení, ktoré boli konaním\nžalobcu porušené, popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, ktoré nemožno\nzameniť s iným konaním.\nPokiaľ ide o prípad klienta „Pohoda seniorov n.o.\", krajský súd poukázal na bod 5.2 Programu (Program\nvlastnej činnosti banky zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu,\nPokyn banky 1/2009), kedy sa tento článok venuje prehľadu neobvyklých obchodných operácií. Rovnako\nv bode 5.3. čl. 5 programu sa nachádza prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií a za takúto\nsa považuje jednorazový vklad alebo výber hotovosti nad 15.000 Eur alebo v protihodnote v cudzej\nmene vykonaný klientom, pohyby na účtoch klientov, ktoré nezodpovedajú povahe alebo rozsahu ich\npodnikateľských činností a počet obratov na účte v jeden deň alebo v dňoch nasledujúcich po sebe,\nnezodpovedajúcich obvyklým peňažným operáciám klienta. Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva,\nže v danom prípade bol založený dôvod posúdiť tento obchod ako neobvyklý a ohlásiť ho Finančnej\nspravodajskej jednotke.\nVo vzťahu k námietke žalobcu o zásade zákazu reformatio in peius krajský súd vzhľadom na\nustálenú judikatúru slovenských a českých súdov zastával názor, že vo veciach správneho trestania\nnie je uvedená zásada a priori vylúčená. Podľa názoru krajského súdu zvýšením pokuty uloženej\nprvostupňovým rozhodnutím z 8.000 Eur na 15.000 Eur žalovaný neporušil práva žalobcu, nakoľko v\nnapadnutom rozhodnutí objasnil, z akých dôvodov pristúpil k zvýšeniu pokuty. Krajský súd považoval\npokutu uloženú napadnutým rozhodnutím za primeranú, stále v dolnej hranici zákonom ustanovenej\nsadzby a zároveň zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušení zákona č.\n297/2008 Z.z.\nK námietke žalobcu, že mu bola uložená jedna pokuta namiesto viacerých pokút za každé porušenie\nzákona č. 297/2008 Z.z. jednotlivo, krajský súd uviedol, že v danom prípade je potrebné vychádzať\nz právnej aplikačnej praxe, kedy sa za správne delikty, ktorých sa dopustila v rámci kontrolovaného\nobdobia jedna povinná osoba, ukladá jedna pokuta. Uviedol, že pri súbehu viacerých správnych deliktov\n(viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť z hľadiska analógie legis tzv.\nabsorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší.\nDôvodil, že v preskúmavanej veci sa žalobca dopustil správnych deliktov, za ktoré zákon č. 297/2008\n\nZ.z. ukladá rovnakú sankciu (pokutu). V zmysle uvedeného preto správny orgán mohol uložiť sankciu\nza ktorýkoľvek z nich.\nV súvislosti s výškou pokuty krajský súd uviedol, že Finančná spravodajská jednotka sa v prvostupňovom\nrozhodnutí vysporiadala s otázkou závažnosti správnych deliktov aj so spôsobom ich spáchania, ktorý\nšpecifikovala vo výroku tohto rozhodnutia, pričom v odôvodnení poukázala aj na mieru ohrozenia\nverejného záujmu. Pokiaľ ide o výšku pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím, súd konštatoval, že\nžalovaný využil svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, keď žalobcovi uložil pokutu\n15.000 Eur, teda v dolnej hranici zákonného rozpätia. Mal za to, že žalovaný riadne odôvodnil svoju\núvahu, na základe ktorej dospel k stanovenej výške pokuty, nevybočil z medzí a hľadísk stanovených\nzákonom a jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia.\nPodľa názoru krajského súdu Finančná spravodajská jednotka postupovala správne, keď Mgr. A. L.\nneumožnila nahliadnuť do spisu bez predloženia plnomocenstva na zastupovanie žalobcu v konaní\npred správnym orgánom. Okrem toho krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že aj keď žalobcovi nebolo\numožnené vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia pred jeho vydaním, tento nedostatok\nnemohol nijako ukrátiť žalobcu na jeho právach, pretože toto rozhodnutie vychádza z rovnakých\ndôkazov ako predchádzajúce rozhodnutia. Zastával názor, že táto vada nemá vplyv na zákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovi bolo umožnené pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia nahliadnuť do spisu a tiež z dôvodu, že v konaní neboli vykonané nové\ndôkazy, ku ktorým by sa mal vyjadriť. Všetky skutočnosti, z ktorých vychádzala Finančná spravodajská\njednotka pri vydaní prvostupňového rozhodnutia, boli žalobcovi známe z predchádzajúceho správneho\nkonania, ako aj zo súdneho konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave vedenej pod sp.\nzn. 2S/137/2012. Námietky žalobcu týkajúce sa žurnalizácie administratívneho spisu krajský súd\nnepovažoval za právne významné, a preto sa k nim nevyjadril.\nZáverom krajský súd v zhode s názorom žalovaného uviedol, že pôsobnosť všeobecného predpisu o\nkontrole v štátnej správe je v danom prípade vylúčená a zákon č. 297/2008 Z.z. neustanovuje spôsob\nzačatia ani ukončenia kontroly. Z uvedeného dôvodu sa v prípade kontroly zameranej na dodržiavanie\nustanovení zákona č. 297/2008 Z.z. povinnou osobou nevyžaduje ukončenie kontroly formou písomného\noznámenia kontrolovanému subjektu.\nV.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nFinančnej spravodajskej jednotky zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, prípadne zruší\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov\nkonania.\nRozsudok krajského súdu považoval za nesprávny, nezákonný a nedostatočne odôvodnený.\nPredovšetkým mal za to, že krajský súd pochybil, keďže v predmetnom prípade došlo k zániku\nzodpovednosti žalobcu za správne delikty, ktoré sa mu kladú za vinu, a to v dôsledku uplynutia\nsubjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z.\nMal za to, že krajský súd otázku plynutia prekluzívnych lehôt a súvisiaci zánik zodpovednosti žalobcu\nposúdil nesprávne. Súhlasil síce s konštatovaním krajského súdu, že vo vzťahu k porušeniu § 10 ods.\n1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z. je toto porušenie možné považovať za zistené už počas výkonu\nkontroly, čo je zrejmé zo Záznamu zo začatia kontroly zo dňa 07. marca 2011, keďže žalobca už v\npriebehu kontroly uznal, že pri uzatváraní obchodných vzťahov nezisťuje pôvod finančných prostriedkov\nv hodnote do 15.000 Eur. Nestotožňoval sa však so záverom krajského súdu, že v predmetnom\nprípade subjektívna prekluzívna lehota začala plynúť až dňom vypracovania oboznámenia s kontrolnými\nzisteniami, t. j. dňa 11. júla 2011, keď boli zistené aj ostatné porušenia a ustálená právna kvalifikácia\nvšetkých porušení. Tento názor krajského súdu je podľa žalobcu v rozpore so súdnou praxou v oblasti\nsprávneho trestania, v zmysle ktorej okamih zistenia nedostatkov správnymi orgánmi spôsobujúci\nzačiatok plynutia subjektívnych prekluzívnych lehôt je viazaný na objektívnu skutočnosť, a to okamih\nzískania vedomostí o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní ich predbežné právne\nzhodnotenie. Vedomosť o skutkových zisteniach v uvedenom rozsahu nevyžaduje, aby zistené skutkové\n\nokolnosti boli správnym orgánom právne posúdené, ale len aby správne orgány mali možnosť tieto\nskutkové okolnosti právne posúdiť. Určenie právnej kvalifikácie je preto právne irelevantné.\nNa podporu tohto názoru žalobcu poukázal na súdne rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky a rovnako tak rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp.\nzn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22. júna 2011, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov\nSlovenskej republiky 2/2013 pod č. 19. Poukázal na to, že vo výroku napadnutého rozhodnutia\nžalovaného bol sankcionovaný za porušenie § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z., ktoré bolo aj\npodľa názoru súdu zistené dňa 07. marca 2011. Za toto porušenie však zanikla zodpovednosť žalobcu\nv dôsledku uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty. Mal pritom za to, že túto lehotu nemožno umelo\npredlžovať spôsobom, že sankcionovanie tohto porušenia sa spojí s iným porušením, ktoré podľa názoru\nkrajského súdu bolo zistené neskôr a až do zistenia všetkých porušení sa bude odvíjať začiatok plynutia\nsubjektívnych lehôt.\nV prípade porušenia ust. § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. zastával názor, že Finančná spravodajská\njednotka sa dozvedela o predmetnom porušení v deň vykonania kontroly u žalobcu, t. j. dňa 07.\nmarca 2011, a to na základe interného oznámenia zo dňa 25. júna 2010 a emailu p. D. zo dňa 25.\njúna 2010, pričom tieto dokumenty boli Finančnej spravodajskej jednotke poskytnuté na nahliadnutie v\ndeň kontroly (07. marca 2011) a následne v ten istý deň boli z predmetných dokumentov vyhotovené\nkópie odovzdané Finančnej spravodajskej jednotke. Podľa žalobcu najneskorším okamihom, kedy\nsa Finančná spravodajská jednotka bez akýchkoľvek pochybností musela dozvedieť o predmetnom\nporušení, je deň vypracovania Úradného záznamu č. PPZ-BOK-FP-II-28-003/2011 zo dňa 11. marca\n2011, z ktorého vyplýva, že najneskôr v tento deň Finančná spravodajská jednotka disponovala\nvšetkými dokumentmi, na základe ktorých správne orgány konštatovali porušenie § 17 ods. 1 citovaného\nzákona. Išlo práve o interné oznámenie zo dňa 25. júna 2010 a kópiu mailovej komunikácie ohľadom\nposudzovania hotovostného vkladu a výberu vo výške 100.000 Eur, Pohoda seniorov n.o.\nDôvodil, že ak by bol názor krajského súdu o začatí plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty dňom\nvyhotovenia Oboznámenia s kontrolnými zisteniami zo dňa 11. júla 2011 akceptovaný, tak by bol popretý\núčel subjektívnych prekluzívnych lehôt, keďže začatie ich plynutia by bolo výlučne v rukách správneho\norgánu a záviselo by od toho, kedy by sa správny orgán rozhodol vyhotoviť predmetné oboznámenie.\nZdôraznil, že správny orgán pri uložení pokuty vychádzal výlučne z informácií a dokumentov kontroly,\nkeďže iné dokumenty z času od kontroly do vypracovania oboznámenia sa v spise nenachádzajú.\nPoukázal tiež na to, že ak by bolo oboznámenie vypracované napr. po 5 rokoch (hoci všetky porušenia\nby boli dávno zistené), tak by použijúc názor krajského súdu bola subjektívna prekluzívna lehota stále\nzachovaná, čo je zjavne v rozpore so zmyslom subjektívnych prekluzívnych lehôt. Zároveň podľa\nžalobcu už z povahy oboznámenia ako dokumentu vyplýva, že vypracovanie tohto dokumentu je\nvýsledkom určitej analytickej činnosti správneho orgánu a je len zavŕšením tohto procesu. Opätovne s\npoukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky konštatoval, že oboznámenie, t.\nj. dokument obsahujúci skutkové a právne vymedzenie porušení zákona na základe vykonanej kontroly\nnemôže byť objektívnou skutočnosťou spôsobujúcou začiatok plynutia subjektívnych prekluzívnych\nlehôt.\nV tejto súvislosti naviac podotkol, že v administratívnom spise správneho orgánu je posledným\ndokumentom pred predmetným oboznámením Úradný záznam zo dňa 24. marca 2011. Mal za to,\nkeďže medzi týmto úradným záznamom a Oboznámením zo dňa 11. júla 2011 sa v administratívnom\nspise nenachádza akýkoľvek dokument či zmienka, že by v tomto čase (medziobdobí) boli správnemu\norgánu poskytnuté ďalšie skutkové informácie, či dokumenty, tak možno jednoznačne konštatovať, že\ndeň 24. marca 2011 je tým úplne najkrajnejším momentom, kedy sa správne orgány museli dozvedieť o\nvšetkých skutkových okolnostiach prípadu. Na tomto mieste žalobca navyše uviedol, že ani spočívanie\nprekluzívnych lehôt neprebehlo tak, ako na to poukázal krajský súd. V predmetnom prípade totiž podľa\nžalobcu pôvodné rozhodnutia správnych orgánov nespôsobili spočívanie prekluzívnych lehôt, keďže boli\nkrajským súdom zrušené ako nezákonné.\nOkrem uvedeného podľa názoru žalobcu krajský súd pochybil, keďže zvýšenie pokuty žalovaným bolo\nneprimerané, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v rozpore so zásadou zmeny k horšiemu.\nRovnako tak namietal samotné spáchanie správnych deliktov, ktoré sa mu kladú za vinu a tiež existenciu\npovinnosti, za porušenie ktorej mu bola uložená pokuta. Mal za to, že krajský súd nesprávne vyhodnotil\n\nodňatie základných procesných práv žalobcu v správnom konaní a ostatné žalobcom namietané vady\nkonania pred správnymi orgánmi.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nVI.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) upravujúci\nv zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 491 SSP\n(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je\nním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nVzhľadom na uvedenú právnu úpravu a skutočnosť, že v rozsudku vyhlásenom dňa 25. mája 2016 bol\núčastník poučený o možnosti podať odvolanie podľa úpravy OSP v 15 dňovej lehote, najvyšší súd vo veci\nkonal ako súd odvolací, bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu\nbolo podané dňa 07. júla 2016, t. j po účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 24. októbra 2019 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nVII.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti\nv znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 297/2008 Z.z.) povinnou osobou na účely\ntohto zákona je úverová inštitúcia.\nPodľa § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z. základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu\nku klientovi zahŕňa vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania\n\nkonkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané\nobchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade\nmožných rizík spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu\nzisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo\ninformácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.\nPodľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba je povinná vykonať základnú\nstarostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri uzatváraní obchodného vzťahu.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný\nalebo vykonávaný obchod neobvyklý.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej\njednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná\nosoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania\npožadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.\nPodľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, finančná spravodajská jednotka uloží právnickej osobe a fyzickej osobepodnikateľovi pokutu do 165.969 Eur, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto\nzákonom v § 10 ods. 1 až 4, 6 až 11, § 11 ods. 3, § 12, § 14 až 17 a § 20.\nPodľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď porušenie\npovinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu\npovinnosti došlo.\nVIII.\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento\nvo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď zmenil prvostupňové rozhodnutie opísané\nv úvode tohto rozsudku tak, že zvýšil uloženie pokuty žalobcovi podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n297/2008 Z.z. na sumu 15.000 Eur, a to za nesplnenie povinností špecifikovaných v bodoch a/ a b/\nprvostupňového rozhodnutia.\nOdvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu vzťahujúcou sa k nesprávnemu posúdeniu\nplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty zakotvenej v § 33 ods. 4 zákona č.\n297/2008 Z.z. Lehoty (či doby) uvedené v citovanom ustanovení na uloženie sankcie za správny delikt\nsú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z\núradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané. Prakticky všetky\nprávne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt stanovujú prekluzívne lehoty na uloženie\nsankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie je\nmožné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho\nkonania stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby\nod spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Obdobne pozri rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/58/2016 zo dňa 31. mája 2017.\nZákonodarca v právnej norme § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. ustanovuje lehotu, v ktorej možno\nuložiť pokutu za správny delikt, a to do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná\nspravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Z\nuvedenej právnej normy teda vyplýva, že zákonodarca ustanovil subjektívnu lehotu pre uloženie pokuty\ndo jedného roka, keď sa finančná spravodajská jednotka dozvedela o porušení zákona a objektívnu\nlehotu do piatich rokov, keď toto porušenie nastalo, ako predpoklad pre uloženie pokuty v súlade so\nzákonom. Rozhodujúcou okolnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je skutočnosť, že finančná\nspravodajská jednotka sa dozvedela o porušení zákona, pričom zákonodarca bližšie neustanovuje, ktorú\nskutočnosť treba považovať za nositeľa vedomosti o porušení zákona.\nZ uvedených dôvodov pri aplikácii citovanej právnej normy je treba vychádzať z účelu inštitútu lehôt.\nZmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového\n\nobmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho\ndosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z\nmechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov\nv konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania\nproti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov\núčastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Vzhľadom\nna uvedené zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. prejavil\nsvoju vôľu tak, že zmyslom jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútiť správny orgán k\naktívnej činnosti - vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona bezprostredne\nod okamžiku, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne\nzhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. To platí s ohľadom na ústavný princíp právnej\nistoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Podobný právny názor\nnajvyšší súd už vyslovil v skôr vydanom rozhodnutí pod sp. zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22. júna 2011.\nŽalovaný, resp. prvostupňový orgán uložili žalobcovi pokutu za dve porušenia zákona č. 297/2008 Z.z.\nVo vzťahu k plynutiu subjektívnej prekluzívnej lehoty bol krajský súd toho názoru, že okamih plynutia\ntejto lehoty sa pri oboch porušeniach odvíja od rovnakej skutočnosti, t. j. od vypracovania Oboznámenia\ns kontrolnými zisteniami zo dňa 11. júla 2011, keďže až tento deň Finančná spravodajská jednotka\nna základe výsledkov z vykonanej kontroly mala dospieť k záveru o všetkých porušeniach zákonných\npovinností a ustáliť ich právnu kvalifikáciu. To všetko vzhľadom na komplexnosť predmetnej kontroly a\nrovnako tak uplatnenú absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie. Tento názor krajského súdu však nemôže\nobstáť.\nPri rozhodovaní o uložení sankcie za správny delikt je v prvom rade potrebné každý jeden skutok\npodriadiť pod konkrétnu skutkovú podstatu správneho deliktu. Po tejto kvalifikácii je potrebné pri každom\njednom skutku (správnom delikte) posúdiť plynutie prekluzívnych lehôt, s ktorými zákon spája zánik\npráva správneho orgánu uložiť sankciu za správny delikt. Až následne sa potom rozhoduje o uložení\nsankcie, pri ktorom sa predpokladá primerané aplikovanie základných zásad ukladanie trestov v zmysle\ntrestného práva. V tomto kontexte skutočnosť, že sa rozhoduje o ukladaní trestov za viacero správnych\ndeliktov nespôsobuje zánik zákonnej povinnosti posudzovať plynutie prekluzívnej lehoty na uloženie\nsankcie za každý jednotlivý správny delikt samostatne.\nPreto právne posúdenie krajského súdu vo vzťahu k plynutiu subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie\nsankcie vo vzťahu k porušeniu § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z., zistenému už dňa 07.\nmarca 2011, ale napriek tomu so zohľadneným začiatkom plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty až\nokamihom vypracovania oboznámenia s kontrolnými zisteniami (dňa 07. júla 2011) nebolo správne.\nSamostatná subjektívna prekluzívna lehota na uloženie sankcie za tento správny delikt začala plynúť\ndňa 07. marca 2011.\nPokiaľ sa týka druhého správneho deliktu , porušenia § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., správny\norgán sa objektívne dozvedel o porušení povinnosti žalobcu, za ktoré mu následne bola uložená\nsankcia, už pri poskytnutí dokumentov zo strany žalobcu (Úradný záznam zo dňa 11. marca 2011) z\nktorého vyplýva, že žalobca prvostupňovému orgánu okrem iného poskytol kópiu mailovej komunikácie\nohľadom posudzovania hotovostného vkladu a výberu vo výške 100.000 Eur, Pohoda seniorov n.o. Z\ntejto komunikácie vyplýva posúdenie uvedenej obchodnej transakcie zo strany žalobcu a jej archivácia\nako obvyklej, pričom toto posúdenie s totožným obsahom prevzal a oboznámil prvostupňový orgán\nv dokumente Oboznámenia s kontrolnými zisteniami zo dňa 11. júla 2011. V zmysle vyššie uvedenej\njudikatúry najvyššieho súdu prvostupňový orgán už dňa 11. marca 2011 mohol preveriť dôvodnosť\nsporného posúdenia predmetnej obchodnej transakcie žalobcom a bolo už záležitosťou organizácie\nčinnosti prvostupňového orgánu, kedy si uvedené zistenia a akým spôsobom ďalej preverí. Okrem toho z\nOboznámenia s kontrolnými zisteniami zo dňa 11. júla 2011 vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 17\nods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. nevyplývajú žiadne iné skutkové zistenia správneho orgánu ako tie, ktoré\nmal správny orgán k dispozícii už dňa 11. marca 2011 na základe vyššie uvedenej mailovej komunikácie.\nK otázke posúdenia spočívanie prekluzívnej lehoty treba uviesť, že túto krajský súd posúdil správne\nkeď uzavrel, že subjektívna prekluzívna lehota v danom prípade neplynula (spočívala) v období od 16.\nfebruára 2012 do 07. apríla 2015. S touto časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd\nstotožňuje v plnom rozsahu.\n\nNemožno sa však stotožniť s posúdením začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty krajským\nsúdom, ktorý bol krajským súdom určený na deň vydania Oboznámenia s kontrolnými zisteniami, t. j.\n11. júl 2011.\nSubjektívna jednoročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty žalobcovi začala v prípade porušenia §\n10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z. plynúť dňa 07. marca 2011 a v prípade porušenia § 17 ods.\n1 citovaného zákona dňa 11. marca 2011. Jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty v danom\nplynula nasledovne:\n- porušenie § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 297/2008 Z.z.: od 07. marca 2011 do 15. februára 2012 (345\ndní) a od 08. apríla 2015 do 29. júna 2015 (82 dní), teda plynula spolu 427 dní.\n- porušenie § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z.: od 11. marca 2011 do 15. februára 2012 (341 dní) a\nod 08. apríla 2015 do 29. júna 2015 (82 dní), teda plynula spolu 423 dní.\nPokiaľ teda krajský súd vychádzajúc z uvedeného nesprávneho názoru žalobu zamietol, odvolací súd\nvzhľadom na zásadný význam určenia momentu začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na\nuloženie jednotlivých pokút postupom podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Finančnej\nspravodajskej jednotky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV zmysle ustálenej judikatúry sa odvolací súd nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalobcu,\nkeďže ich posúdenie by v tomto štádiu konania nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci.\nIX.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP, §\n224 ods. 1 OSP/ a § 151 ods. 1,2 a 8 OSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania voči žalovanému\nPriznaná náhrada prvostupňových trov konania v sume 703,72 Eur pozostáva z náhrady zaplateného\nsúdneho poplatku za žalobu v sume 70 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 633,72 Eur.\nPrvostupňové trovy právneho zastúpenia pozostávajú v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu\nz odmeny za štyri úkony právnej služby v zmysle vyhlášky 655/2004 Z,z, o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne prevzatie a príprava zastúpenia (167,80 Eur +\nDPH 27,97 Eur), podanie žaloby (167,80 Eur + DPH 27,97 Eur), účasť na pojednávaní 18.5.2016 (143\nEur + DPH 28,60 Eur), účasť na verejnom vyhlásení rozsudku 25.5.2016 (71,50 Eur + DPH 14,30 Eur),\nako aj príslušné paušálne náhrady 2 x po 10, 07 Eur (8,39 Eur + DPH 1,68 Eur) a 2 x po 10,29 Eur\n(8,58 Eur + DPH 1,72 Eur).\nPriznaná náhrada odvolacích trov konania v sume 70 Eur pozostáva z náhrady zaplateného súdneho\npoplatku za odvolanie, nakoľko žalobca si v zákonom stanovenej lehote náhradu ďalších trov\nodvolacieho konania nevyčíslil.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/191/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}