{"guid": "89793c18-4bd9-438c-beee-0ec4168e0466:c34dc4bf-f00a-4cee-a679-7c66f17e8a06", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201391.1", "spisova_znacka": "1Sžk/10/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/10/2018 z 21. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2019, sp. zn. 1Sžk/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201391.1", "identifikacne_cislo": "1015201391", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-59", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-14", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c34dc4bf-f00a-4cee-a679-7c66f17e8a06", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201391.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201391.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201391.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/10/2018\n1015201391\n21. 05. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201391.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ):\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpeného:\nJUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, za účasti: 1/ Mestské lesy v\nBratislave, Cesta mládeže 4, Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, P.O.BOX 218, Bratislava,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č. k. 6S/202/2015-76 zo dňa 7.\nseptembra 2017, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1.Rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2014/094396 OU-BA-OOP4-2015/006280 zo dňa 4.3.2015 (ďalej\naj „prvostupňové rozhodnutie\") Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát\npôdohospodárstva (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa\"), konajúc podľa § 59 písm. c/, § 16 ods. 3\npísm. a/, § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o lesoch\") a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa,\nna návrh príspevkovej organizácie Mestské lesy v Bratislave, Cesta mládeže 4, Bratislava vyhlásil lesy\nnachádzajúce sa v Bratislavskom lesnom parku, obhospodarované príspevkovou organizáciou Mestské\nlesy v Bratislave, za lesy osobitného určenia ako prímestské lesy s významnou rekreačnou funkciou.\nVo výroku rozhodnutia uviedol, že vyhlásené lesy osobitného určenia sa nachádzajú v súčasnosti v\njednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej aj „JPRL\") - dielcoch, ktoré číselne označil a uviedol,\nže tieto dielce sú v súčasťou lesného užívateľského celku Mestské lesy Bratislava, ktorý bol určený pre\nobdobie rokov 2006-2015 rozhodnutím Krajského lesného úradu v Bratislave č. 39/2/2005 z 21.2.2005\na rozhodnutím č. 26/3/2006 zo dňa 4.8.2006 a nachádzajú sa v katastrálnych územiach X., K., Y. I., K.,\nB. a D. K.. Rozhodol tiež, že lesy vyhlásené za lesy osobitného určenia budú v období rokov 2016 -2025\nsúčasťou lesného celku Mestské lesy Bratislava, ktorý určil Okresný úrad Bratislava, odbor opravných\nprostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2014/46214 zo dňa 26.6.2014\nako jednotku priestorového rozdelenia lesa, pre ktorú sa vypracuje program starostlivosti o lesy pre\nobdobie rokov 2016 - 2025.\n\n2. V poslednej časti výroku prvostupňového rozhodnutia stanovil, že : „Celková výmera lesov osobitného\nurčenia vyhlásených týmto rozhodnutím je 3 109,2252 ha. Zoznam a výmera parciel, na ktorých sa týmto\nrozhodnutím vyhlasujú lesy osobitného určenia, je v prílohe k tomuto rozhodnutiu.\"\n3. Konanie pred správnym orgánom prvého stupňa prebehlo za účasti žalobcu a Združenia domových\nsamospráv, ktorí sa po zverejnení oznámenia o začatí správneho konania verejnou vyhláškou prihlásili\nza jeho účastníkov.\n4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný\nrozhodnutím č. 1807/2015-720 zo dňa 9.6.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného\") postupom podľa\n§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok\") zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia\nzrekapituloval priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa a k odvolacím námietkam\nžalobcu uviedol, že lesné pozemky, ktoré boli vyhlásené za lesy osobitného určenia, boli jasne\nidentifikované prostredníctvom JPRL, pretože JPRL je základnou jednotkou pre plánovanie. Z obsahu\nprvostupňového rozhodnutia je tiež podľa žalovaného zrejmé, že predmetné JPRL sú v súčasnosti\nsúčasťou lesného užívateľského celku Mestské lesy Bratislava, zrejmý je aj druh pozemkov a spôsob\nich využitia, pričom zoznam parciel a ich výmera, čísla listov vlastníctva, číslo a názov katastrálneho\núzemia, boli uvedené v prílohe k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo\nspolu s prílohami zverejnené formou verejnej vyhlášky v zmysle § 26 ods. 2 Správneho poriadku a bolo\nvyvesené na dobu 15 dní na úradnej tabuli miestneho úradu všetkých mestských častí, na území ktorých\nsa vyhlásené lesy nachádzajú, ako aj na webovom sídle Okresného úradu Bratislava.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd\") a navrhol ho spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vrátiť\nvec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko vo výroku ani v celom\nrozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nie sú identifikované parcely katastra nehnuteľností, na\nktorých boli vyhlásené lesy osobitného určenia ako prímestské lesy s významnou rekreačnou funkciou,\nčo robí toto rozhodnutie neurčitým. Bez identifikácie lesných pozemkov nie je podľa žalobcu možné\nzistiť, čo je predmetom rozhodnutia, ani to, či účastníkmi takéhoto konania boli všetky osoby, ktorých\npráva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím o vyhlásení lesov osobitného určenia dotknuté.\nPríloha k rozhodnutiu obsahujúca identifikáciu pozemkov, ktorá netvorí technickú jednotu s rozhodnutím,\nnenapĺňa podľa žalobcu požiadavku určitosti takého rozhodnutia.\n6. Žalobca tiež poukázal na to, že podľa § 67 ods. 2 zákona o lesoch je možné oznámenia, rozhodnutia\na iné písomnosti v konaní podľa zákona o lesoch doručovať verejnou vyhláškou, len ak je v konaní viac\nako 50 dotknutých fyzických alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených osôb. V\npredmetnom konaní o takýto prípad nešlo, ako to podľa žalobcu vyplýva aj z tej časti rozhodnutia, v\nktorej sú uvedení účastníci, ktorým sa rozhodnutia doručujú. Žalobca tiež dodal, že písomnosti v tomto\ndanom konaní boli doručované jeho právnej zástupkyni zasielaním písomností na jej adresu.\n7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť, pričom zaujal stanovisko\nk jednotlivým žalobným bodom.\n8. Krajský súd po prejednaní veci pribral do konania všetkých účastníkov administratívneho konania a\numožnil im zaujať k veci stanovisko. Dňa 7.9.2017 na nariadenom pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol a žalovanému ani pribratým účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n9. V odôvodnení rozsudku krajský súd neprisvedčil názoru žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie\nneobsahuje dostatočnú identifikáciu lesných pozemkov, na ktorých boli vyhlásené lesy osobitného\nurčenia. Poukázal na to, že podľa výroku prvostupňového rozhodnutia sa vyhlásené lesy nachádzajú v\njednotkách priestorového rozdelenia lesa na tam uvedených dielcoch, na ktoré sa v zmysle § 39 ods. 3\npísm. d/ zákona o lesoch členia lesné pozemky na účely hospodárskej úpravy lesov. Uviedol ďalej, že\nvýrok obsahuje aj ďalšiu špecifikáciu predmetných dielcov, okrem číselného označenia aj údaj o tom, že\n\nsú v súčasnosti súčasťou lesného užívateľského celku Mestské lesy Bratislava určeného špecifikovaným\nrozhodnutiami Krajského lesného úradu v Bratislave. Zoznam a výmera parciel katastra nehnuteľností,\nna ktorých sa lesy osobitného určenia vyhlasujú, tvorí podľa výroku prílohu k tomuto rozhodnutiu.\n10. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatoval, že v danom prípade nemožno považovať\nvýrok prvostupňového rozhodnutia za neurčitý a nezrozumiteľný. K námietke formálnej nejednotnosti\nrozhodnutia, keď príloha obsahujúca označenie listov vlastníctva nie je s rozhodnutím pevne spojená,\nkrajský súd uviedol, že z rozhodnutia ako celku ako i z výroku samotného je zrejmé, že nie je možné\nzameniť pozemky, ktorých sa predmetné rozhodnutie týka. Poukázal na to, že Správny poriadok\nneupravuje kancelársku úpravu rozhodnutí správneho orgánu.\n11. Krajský súd tiež zaujal názor, že podmienky doručovania verejnou vyhláškou podľa § 67 ods. 2\nzákona o lesoch v spojení s § 26 ods. 2 Správneho poriadku boli splnené, nakoľko sa jednalo o lesné\npozemky vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislava, ktoré majú slúžiť rekreačným účelom. Preto je\ndotknutých viac ako 50 fyzických alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených osôb,\nkeďže predmet konania sa týka prakticky všetkých obyvateľov Bratislavy. Krajský súd poukázal aj na\nto, že rozhodnutie bolo spolu s prílohami zverejnené aj na webovom sídle správneho orgánu prvého\nstupňa, čiže bolo verejne prístupné, spolu s kompletnou identifikáciou dotknutých lesných pozemkov.\nŽalobca sa teda mohol okrem riadneho doručenia do vlastných rúk oboznámiť s rozhodnutím vrátane\njeho príloh aj takýmto spôsobom.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť a navrhol ho zmeniť tak, že\nsa zruší rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec sa vráti tomuto\norgánu na ďalšie konanie.\n13. Kasačnú sťažnosť odôvodnil sťažovateľ nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom (§\n440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.\"). Správne orgány\noboch stupňov podľa sťažovateľa nesprávne interpretovali § 16 ods. 1 v spojení s ods. 4 a 6 zákona\no lesoch, keď zastali názor, že pre zákonnosť správneho rozhodnutia o vyhlásení lesov osobitného\nurčenia sa nevyžaduje, aby toto rozhodnutie nezameniteľným spôsobom identifikovalo pozemky, na\nktorých sa lesy osobitného určenia vyhlasujú a že nespojenie prílohy obsahujúcej identifikáciu pozemkov\ns rozhodnutím, ku ktorému predmetná príloha patrí, nie je skutočnosťou, ktorá spôsobuje nezákonnosť\nrozhodnutia, ale je otázkou „kancelárskej úpravy\". Za nesprávny tiež považoval sťažovateľ výklad § 67\nods. 2 zákona o lesoch v spojení s § 26 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého pre účely doručovania\nrozhodnutí verejnou vyhláškou sa podmienka „viac ako 50 dotknutých fyzických osôb alebo právnických\nosôb\" vzťahuje na akékoľvek osoby, ktoré by sa mohli o rozhodnutie zaujímať a nie na osoby, ktorým\nprávo na doručenie rozhodnutia vyplýva z postavenia účastníka konania alebo zúčastnenej osoby.\n14. Sťažovateľ považuje právne posúdenie identifikácie pozemkov za vnútorne protirečivé, keď krajský\nsúd na jednej strane zaujal názor, že nakoľko sa hospodárenie v lesoch vykonáva v jednotkách\npriestorového rozdelenia lesa (JPRL), postačuje identifikácia lesných pozemkov prostredníctvom týchto\njednotiek, no na druhej strane poukazuje na existenciu prílohy, ktorá má špecifikovať pozemky\nparcelnými číslami a výmerou parciel, na ktorých sa lesy osobitného určenia vyhlasujú. Sťažovateľ\npoukázal na § 16 ods. 4 zákona o lesoch, ktorý vyžaduje, aby súčasťou návrhu bol aj zoznam a výmera\ndotknutých pozemkov, vrátane listov vlastníctva, pričom v prípade, že navrhovateľom vyhlásenia nie\nje vlastník alebo správca, má návrh obsahovať aj súhlas vlastníka alebo správcu s vyhlásením lesov\nosobitného určenia. Identifikácia dotknutých pozemkov je podľa sťažovateľa požiadavkou sine qua non\npre identifikáciu okruhu osôb, na ktoré sa predmetné rozhodnutie vzťahuje.\n15. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu, že pevné spojenie či nespojenie prílohy s\nrozhodnutím je otázkou „kancelárskej úpravy\", nakoľko príloha v tomto kontexte tvorí výrok rozhodnutia,\nktorý len z dôvodu jeho rozsiahlosti nie je súčasťou výroku v užšom zmysle slova, ktorý identifikuje\nrozhodnutie vo veci. To príloha nespojená s rozhodnutím neumožňuje.\n\n16. K otázke doručovania verejnou vyhláškou sťažovateľ uviedol, že verejná vyhláška ako spôsob\ndoručovania nahrádza doručovanie písomností v správnom konaní v prípade, ak by tieto mali byť\ndoručované viac než 50 osobám. Z rozhodnutia krajského súdu podľa sťažovateľa nevyplýva, z čoho\nvychádzal vo svojom názore, že dotknutými právnickými a fyzickými osobami, ktorým by mal správny\norgán doručovať predmetné rozhodnutie, by mali byť všetci obyvatelia Bratislavy, nakoľko to nevyplýva\nzo žiadneho právneho predpisu. Podľa sťažovateľa potom nie je možné touto úvahou odôvodniť\ndoručovanie verejnou vyhláškou a takisto je bez akéhokoľvek podkladu úvaha o identifikovateľnosti\nobsahu rozhodnutia zverejnením vo forme verejnej vyhlášky.\n17. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť v zmysle § 459 písm. c/ S.s.p. odmietnuť, nakoľko smeruje len\nproti dôvodom rozhodnutia krajského súdu, prípadne ju v zmysle § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť.\nZamietnutie kasačnej sťažnosti navrhol i ďalší účastník Združenie domových samospráv.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd\"\nalebo „Najvyšší súd\") (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 461 S.s.p. zamietol.\nTakto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.05. 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n19. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd\nvychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď považoval identifikáciu lesných pozemkov\nrozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa za dostatočnú a či bol v súlade so zákonom postup\nsprávneho orgánu v súvislosti s doručovaním písomností v správnom konaní verejnou vyhláškou.\n20. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že účelom vyhlásenia lesov osobitného určenia je v zmysle\nzákona o lesoch zabezpečenie určitých špecifických potrieb a zmena bežného hospodárenia, ktorým je\npri hospodárskych lesoch predovšetkým produkcia dreva. Vyhlásenie prímestských lesov s významnou\nrekreačnou funkciou na území Bratislavského lesného parku za lesy osobitného určenia nepochybne\nprináša zvýšenie ochrany týchto lesov, obmedzenie ich produkčných funkcií a preto ho možno považovať\nza pozitívny krok smerom k ochrane životného prostredia.\n21. Práve tvrdenie o porušení verejného záujmu v oblasti životného prostredia je tou skutočnosťou, ktorá\ndáva sťažovateľovi ako zástupcovi zainteresovanej verejnosti aktívnu legitimáciu na podanie správnej\nžaloby (§178 ods. 3 S.s.p.). Aj keď sťažovateľ vo svojej správnej žalobe explicitne neuvádza, aký\nverejný záujem v oblasti životného prostredia bol rozhodnutím alebo postupom správnych orgánov v\nprejednávanej veci dotknutý, možno usúdiť, že procesné otázky, ktoré sťažovateľ podanou správnou\nžalobou nastolil, sledujú verejný záujem na transparentnosti enviromentálnych rozhodovacích procesov\ntýkajúcich sa územia Bratislavského lesného parku. Jeho vyhlásenie za lesy osobitného určenia totiž\nokrem účastníkov konania nepochybne môže byť predmetom záujmu mnohých ďalších subjektov i\nširokej verejnosti.\n22. Navrhovateľ vyhlásenia - mestský podnik Mestské lesy v Bratislave, ktorý je správcom lesov\nvo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava tvoriacich Bratislavský lesný park, k návrhu doložil\naj zoznam a výmeru dotknutých lesných pozemkov vrátane listov vlastníctva, v ktorých sú tieto\nlesy vedené. V správnom konaní neboli pochybnosti o tom, o akom území a o ktorých pozemkoch\nkatastra nehnuteľností sa konalo, ani to, že jediným vlastníkom dotknutých lesných pozemkov je\nmesto Bratislava. Spochybňované neboli ani hmotnoprávne podmienky pre vyhlásenie lesov osobitného\nurčenia. Za spornú považoval sťažovateľ v správnom konaní i v konaní pred správnym súdom\nidentifikáciu lesa uvedenú vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorá pozostávala z\noznačenia JPRL - dielcov, na ktorých sa lesy osobitného určenia vyhlasujú.\n23. Kasačný súd poznamenáva, že náležitosti rozhodnutia o vyhlásení lesov osobitného určenia zákon\no lesoch nestanovuje. Určuje však, že na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na\n\njednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú lesné oblasti a podoblasti, lesné celky, vlastnícke celky,\ndielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže a ostatné lesné pozemky. Zároveň stanovuje, že\ndielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia\nvytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 ha (§ 39 ods. 1\npísm. a/ až e/, ods. 6 zákona o lesoch). Keďže vyhlásenie lesa osobitného určenia je otázkou týkajúcou\nsa hospodárskej úpravy lesov (§ 38 ods. 1 zákona o lesoch ), je kasačný súd toho názoru, že identifikácia\na ohraničenie lesov, ktoré boli rozhodnutím správnych orgánov v prejednávanej veci vyhlásené za lesy\nosobitného určenia, prostredníctvom JPRL - dielcov, so súčasným vymedzením lesného užívateľského\ncelku, ktoré takto vymedzené lesy tvoria, na účely rozhodnutia podľa § 59 písm. c/ zákona o lesoch\npostačuje.\n24. Kasačný súd pri vyslovení záveru uvedeného v predchádzajúcom bode vzal do úvahy, že predmet\nkonania bol na výzvu správneho orgánu identifikovaný i označením konkrétnych lesných pozemkov\nparcelnými číslami, ich výmerou a listami vlastníctva, a najmä skutočnosť, že v konaní nedošlo k žiadnym\npochybnostiam ohľadom vymedzenia územia, na ktorom boli lesy osobitného určenia vyhlásené, ani o\nvlastníkovi dotknutých pozemkov. Na rozdiel od krajského súdu je však kasačný súd toho názoru, že\nprílohu rozhodnutia ako samostatnú listinu, ktorá obsahuje zoznam a výmeru pozemkov vyhlásených za\nlesy osobitného určenia, nemožno považovať za súčasť výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, aj\nkeď výrok na pripojený zoznam a výmeru parciel odkazuje. Pokiaľ bola predmetná príloha doručovaná\núčastníkom konania spolu s rozhodnutím (a zverejnená i ďalšími spôsobmi), mala táto listina len\npomocnú informatívnu hodnotu. Za právne záväzný v prejednávanej veci však možno považovať\nlen výrok uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pretože len týmto výrokom sa konštitutívne\nzakladajú dotknutým osobám práva a povinnosti. Pre prípad disproporcií medzi obsahom výroku a jeho\nprílohy platí to, čo je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.\n25. Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, aby súčasťou výrokovej časti rozhodnutia bola na základe odkazu\nv ňom uvedeného aj príloha (iná listina), avšak iba za predpokladu, že je neoddeliteľne spojená s\nrozhodnutím a je ako príloha rozhodnutia označená. Iba tak je možné zabezpečiť jasnosť a určitosť\nvýroku rozhodnutia správneho orgánu a predísť tak pochybnostiam o tom, aký je jeho presný obsah.\nKasačný súd nemôže súhlasiť s názorom krajského súdu, že ide len o otázku kancelárskej úpravy,\npretože ako už bolo naznačené, samostatná príloha nespojená s rozhodnutím, ktoré na ňu odkazuje,\nmôže za určitých okolností vzbudzovať pochybnosti o tom, aký je obsah rozhodnutia.\n26. Pokiaľ ide o otázku doručovania v správnom konaní, z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že\núčastníkom administratívneho konania správny orgán doručoval písomnosti poštou do vlastných rúk,\nzároveň však zabezpečil ich vyvesenie na 15 dní na úradných tabuliach miestnych úradov dotknutých\nmestských častí i na úradnej tabuli aj webovom sídle správneho orgánu prvého stupňa, pričom uviedol,\nže postupuje podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa § 26 ods. 1 uvedeného zákona verejnou\nvyhláškou sa v správnom konaní doručuje iba vtedy, ak účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známe,\nalebo ak to ustanovuje osobitný predpis. Osobitným predpisom je v prejednávanom prípade zákon o\nlesoch, ktorý v § 67 ods. 2 ustanovuje, že ak je v rámci postupov alebo konaní podľa tohto zákona\nviac ako 50 dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených\nosôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou (§ 26 Správneho\nporiadku).\n27. V prípade, že sú v konaní podľa zákona o lesoch splnené zákonné podmienky pre doručovanie\nverejnou vyhláškou, je takýto postup obligatórny a iný spôsob doručovania, napríklad poštou do\nvlastných rúk, nemožno použiť, resp. vychádzať z neho pri počítaní lehôt (porovnaj napr. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Sžo/195/2015 zo dňa 19.10.2016). Pre použitie inštitútu doručovania\nverejnou vyhláškou je preto rozhodujúce ustálenie okruhu účastníkov konania, za ktorých Správny\nporiadok označuje tých, o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach ktorých sa má\nkonať, alebo koho práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo\ndotknuté, prípadne aj tých, ktorým osobitný zákon takéto postavenie priznáva (§14 ods. 1 a 2 Správneho\nporiadku). Úvaha o počte účastníkov konania nemôže byť založená iba na domnienke, že konanie a\nrozhodnutie správneho orgánu by sa mohlo týkať väčšieho počtu subjektov. Povinnosťou správneho\norgánu je najprv zistiť počet subjektov, ktorých právna sféra môže byť rozhodnutím priamo dotknutá\na až keď dospeje k tomu, že ich počet je väčší ako 50, prípadne ak ich identitu nie je možné zistiť,\n\nalebo je neznámy ich pobyt, potom môže pristúpiť k doručovaniu verejnou vyhláškou (m.m. rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 69/2012 zo dňa 18.10.2012).\n28. Otázku účastníctva v správnom konaní správny orgán z uvedených hľadísk neposudzoval a\nza účastníkov konania nesprávne považoval všetkých obyvateľov Bratislavy, len z dôvodu, že môžu\nvyužívať predmetné lesy na rekreačné účely. Na základe toho dospel k nesprávnemu záveru, že\npodmienky pre doručovanie verenou vyhláškou podľa § 67 ods. 2 zákona o lesoch v spojení s § 26 ods.\n1 a 2 Správneho poriadku boli splnené, pričom tento názor si osvojil i krajský súd.\n29. Vychádzajúc zo všeobecného vymedzenia účastníctva v správnom konaní je kasačný súd toho\nnázoru, že práva, právom chránené záujmy ani povinnosti obyvateľov Bratislavy nemajú byť ako\nrozhodnutím o vyhlásení lesov osobitného určenia priamo dotknuté, pretože na ich právnom postavení\nsa rozhodnutím nič nezmení. Postavenie účastníkov konania pre bližšie neurčený okruh Bratislavčanov\nnemožno vyvodiť ani zo žiadneho osobitného predpisu. Niet preto žiadneho dôvodu sa domnievať,\nže okrem navrhovateľa, ktorý je správcom dotknutých lesných pozemkov, a subjektov, ktorí sa ako\nzástupcovia verejnosti prihlásili do konania, má mať postavenie účastníka predmetného konania ešte\nniekto iný.\n30. Vzhľadom na uvedené možno vyvesenie rozhodnutí a iných písomností v prejednávanej veci\nna úradných tabuliach považovať len za spôsob informovania verejnosti o konaní a vydaných\nrozhodnutiach, nemožno však s týmto spôsobom informovania spájať žiadne právne následky. Právne\nzáväzným bolo doručovanie písomností účastníkom a ich zástupcom do vlastných rúk. Z tohto hľadiska\nkrajský súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne, s ohľadom na okolnosti prípadu však tento\nprocesný postup v správnom konaní nemohol mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného,\nani viesť k zrušeniu rozsudku krajského súdu, prípadne k jeho zmene, pretože postup správneho orgánu,\nktorý konal so všetkými známymi účastníkmi konania a písomnosti im riadne doručoval poštou, bol\nnapriek chybnej argumentácii krajského súdu v súlade so zákonom.\n31. Vzhľadom na to, že námietky sťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, postupoval kasačný súd podľa §\n461 S.s.p. a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.\n1 S.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol\núspešný a na postup podľa § 168, resp. § 169 S.s.p. nebol dôvod.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/202/2015", "guid": "5fa01daf-d8e3-47a9-932f-f548b48894f4:0babe37d-7c51-454f-bef6-db9e8b6dd0c0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}