{"guid": "0da85042-68b2-4844-9417-6713d24ccbf5:fcda3f7b-7ffe-41a6-8c4d-600933034dbf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201328.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/76/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/76/2017 z 26. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 1Sžfk/76/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201328.1", "identifikacne_cislo": "1015201328", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-5", "nazov": "§ 149 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcda3f7b-7ffe-41a6-8c4d-600933034dbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201328.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201328.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201328.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/76/2017\n1015201328\n26. 02. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201328.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Železnice\nSlovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO 31 364 501, proti žalovanému (v konaní\nsťažovateľ): Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 19. januára 2017, č. k. 1S/196/2015-46, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201328.1,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím zo dňa 29.05.2015 číslo záznamu 59786/2015, číslo spisu 7039-P/2015, (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie\") predsedníčka žalovaného ako orgán príslušný v zmysle § 61 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok\")\nzamietla rozklad žalobcu a potvrdila rozhodnutie žalovaného číslo záznamu 27193/2015, číslo spisu\n68-3000/2015, z 09.03.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\").\n2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000 € podľa § 149 ods.\n2 písm. j) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom do 17.02.2013 (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní\"). Pokuta bola uložená za to,\nže žalobca „pri zadávaní nadlimitnej zákazky postupom verejnej súťaže na predmet zákazky ‚Revízie\nželezničných vozňov a ich následné opravy' vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 30.\n10. 2012 pod značkou 2012/S 209-344534 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 206/2012 dňa 26.\n10. 2012 pod zn. 12801-MSS, v rozpore s princípom nediskriminácie stanovil o 26 dní kratšiu lehotu\nna vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk, pričom toto porušenie § 9\nods. 4 zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať zásadný vplyv na výsledok predmetného verejného\nobstarávania a ďalej za to, že v rozpore s princípom nediskriminácie stanovil v súťažných podkladoch\npožiadavku, v zmysle ktorej mal uchádzač v návrhu zmluvy na každú časť predmetu zákazky, do ktorej\npredloží ponuku, potvrdiť záväzok, že bude mať k dispozícii miesta poskytnutia služby (dielne) v rámci\núzemia SR, umiestnené vždy do 150 km od príslušného pracoviska, meranej po železničnej trati od\nvýchodiskového bodu, ktorým je železničná stanica v príslušnom mieste a v nadväznosti na to uviesť v\nnávrhu zmluvy zoznam všetkých dielní, ktoré bude mať reálne k dispozícii počas doby trvania zmluvy,\n\npričom toto porušenie § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní malo zásadný vplyv na výsledok\npredmetného verejného obstarávania.\"\n3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, o čom vyhotovil protokol č. 6240-7000/2014-OK/3 zo dňa\n17.09.2014, ku ktorému vyhotovil dodatok č. 1, č. 6240-7000/2014-OK/12 zo dňa 20.10.2014 (ďalej\nspolu len „protokol\"). Okrem toho boli podkladom aj ďalšie listiny vyhotovené v súvislosti s kontrolou a\npočas správneho konania o uložení pokuty, ako i dokumentácia z verejného obstarávania a súvisiaci\nspisový materiál.\n4. V napadnutom rozhodnutí predsedníčka žalovaného nevyhovela rozkladovým námietkam žalobcu,\nktorý tvrdil, že konanie o uložení pokuty sa začalo po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty;\nvykonanie kontroly zo strany žalovaného bolo účelové a nezákonné; došlo k porušeniu princípu právnej\nistoty; nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Okrem poukazov na prvostupňové\nrozhodnutie uviedla aj to, že dohľadová kompetencia žalovaného je odlišná od jeho rozhodovacích\nprocesov a že na to, aby sa žalovaný dozvedel o porušení zákona, nepostačuje doručenie dokumentácie.\nVo vzťahu k výške pokuty uviedla, že žalovaný realizoval svoje diskrečné oprávnenie.\nII.\nKonanie na správnom súde\n5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd\"), ktorý na základe žaloby postup žalovaného i napadnuté rozhodnutie preskúmal, nariadil\nvo veci pojednávanie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a podľa § 191 ods. 1\npísm. c) a písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") zrušil napadnuté\nrozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\n6. Krajský súd odôvodnil rozsudok tak, že žalovaný objektívne mohol zistiť porušenie zákona už v konaní\no námietkach, ktoré vyústilo do rozhodnutia o námietkach z 19.03.2013 a od tohto dňa začala plynúť\njednoročná subjektívna prekluzívna lehota podľa §149 ods. 5 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní.\nV konaní o námietkach sa žalovaný oboznámil s kompletnou dokumentáciou žalobcu, preskúmal ju,\na hoci sa podľa svojho vyjadrenia nezaoberal obsahom námietok kvôli ich zamietnutiu z procesných\ndôvodov, je zrejmé, že si nesplnil svoje dohľadové povinnosti, keďže namietaným porušením základného\nprincípu verejného obstarávania (nediskriminácia) sa zaoberať mal. Krajský súd poukázal na význam\nlehôt a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/51/2010.\n7. Krajský súd teda dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci, pretože začal konanie o uložení pokuty dňa 07.01.2015, pričom jednoročná prekluzívna lehota\nzačala plynúť dňa 19.03.2013 a uplynula dňa 19.03.2014.\n8. Vo vzťahu k výške pokuty krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, pričom uviedol, že určenie výšky pokuty je síce vecou voľného uváženia, ale to\nneznamená, že môže byť určená v ľubovoľnej výške. Rozhodnutie si vyžaduje podrobné zdôvodnenie\nkonkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného\nA)\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a odklonil\nsa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). Navrhol rozsudok\nzrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.\n10. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:\n- v rozhodnutí žalovaného č. 1978-6000/2013-ON/20 z 19.03.2013 vydanom v konaní o námietkach\nje uvedené, že sa žalovaný nemôže zaoberať skutočnosťami uvedenými v námietkach navrhovateľa\n(uchádzača), pretože navrhovateľ nevyužil právne inštitúty (námietky proti danej podmienke)\n\nvyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní v príslušných lehotách. Keby sa žalovaný týmito\nskutočnosťami zaoberal v konaní o námietkach, konal by protiprávne;\n- krajský súd rozhodol, že jednoročná lehota začala plynúť vydaním rozhodnutia z 19.03.2013, tvrdiac,\nže žalobca „mohol už v konaní o námietkach objektívne zistiť porušenia zákona o verejnom obstarávaní\".\nŽalovaný však zdôraznil, že ustanovenie § 149 ods. 5 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní\nvyžaduje, aby sa žalovaný dozvedel o porušení zákona. Žalovaný však v rozhodnutí z námietkového\nkonania vôbec nebral na zreteľ skutočnosti, ktorých protiprávnosť bola preukázaná až neskôr vykonaním\nkontroly po uzavretí zmluvy podľa § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Na to, aby sa žalovaný\ndozvedel o porušení zákona, nepostačuje iba to, že budú určité skutočnosti uvedené v námietkach;\n- žalovaný sa o porušení zákona pri oboch skutkoch dozvedel až z výkonu kontroly, teda konanie o\nuložení pokuty bolo možné začať podľa § 149 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní do jedného roka\nod 20.10.2014, kedy bol prerokovaný protokol o výkone kontroly;\n- podľa dôvodovej správy k tomuto zneniu § 149 ods. 5, zavedenému zákonom č. 232/2008 Z. z., sa týmto\nustanovením odstraňujú pochybnosti o dátume, kedy sa úrad (žalovaný) dozvedel o porušení zákona;\n- žalovaný pristúpil k výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, aby zistil súlad postupu žalobcu s\nustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákazky. Výsledné materiály boli podkladom\npre začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty;\n- rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný v časti, kde sa konštatuje\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty. Žalovaný uplatnil svoju\ndiskrečnú právomoc, čo aj odôvodnil v bodoch 64 až 74 prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný tvrdil,\nže sa tým krajský súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia i odklonu od ustálenej judikatúry.\nB)\n11. V súdnom spise sa nenachádza vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\")\npreskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\nnedôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n13. Kasačnému súdu pripadlo rozhodnúť o sťažnostných bodoch, v ktorých sťažovateľ namietal, že\nkrajský súd vec nesprávne právne posúdil a že v jednej časti bolo jeho rozhodnutie nedostatočne\nodôvodnené a preto nepreskúmateľné.\n14. Kasačný súd poukazuje na to, že v súdenej veci sa preskúmava rozhodnutie o uložení pokuty\nza porušenie zákona o verejnom obstarávaní, čiže ide o správne trestanie. Hlavnou právnou otázkou,\nktorou sa zaoberal krajský súd, bolo posúdenie dodržania prekluzívnej subjektívnej lehoty na začatie\nkonania o uložení pokuty, ktorú ustanovil § 149 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom\ndo 17.02.2013 (v znení účinnom od 18.02.2013 do 30.06.2013 išlo o odsek 6; v znení účinnom od\n01.07.2013 išlo o odsek 7). Pri posudzovaní tejto právnej otázky je potrebné najprv ustáliť, či je možné\nsubsumovať pod predmetné ustanovenie aj iné prijatie a následné spracovanie informácie o porušení\nzákona, než je zistenie z výkonu kontroly podľa § 146 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní.\n15. Krajský súd posúdil skutkový stav v danej veci tak, že žalovaný mohol objektívne zistiť porušenia\nzákona už v konaní o námietkach jedného z uchádzačov, ktorý proti svojmu vylúčeniu argumentoval\naj tým, že podmienka - zjednodušene povedané - umiestnenia dielní je diskriminačná. Krajský súd\nvychádzal z toho, že žalovaný sa oboznámil s kompletnou dokumentáciou žalobcu a preskúmal ju,\npričom táto dokumentácia sa nemenila. Tiež vychádzal z toho, že v konaní o námietkach je žalovaný\npovinný zisťovať, či postupom žalobcu bol porušený zákon a či porušenie mohlo mať zásadný vplyv na\nvýsledok verejného obstarávania.\n\n16. Proti tomuto právnemu posúdeniu brojí kasačnou sťažnosťou žalovaný, keď v podstate tvrdí, že\nsa v rozhodnutí o námietkach nemohol zaoberať tými námietkami, ktoré smerovali proti podmienkam\nuvedeným v súťažných podkladoch, pretože bol viazaný obsahom podaných námietok, pričom\nteleologickým výkladom dospel k takému záveru, že nie je možné pod námietky podľa § 138 ods. 2 písm.\ne) zákona o verejnom obstarávaní subsumovať aj skutočnosti uvedené v predchádzajúcich písmenách,\nna ktoré sa viazali príslušné lehoty. Preto sa ani bližšie nezaoberal a nemohol zaoberať obsahom týchto\nnámietok.\n17. V tomto zmysle musí kasačný súd súhlasiť so žalovaným potiaľ, že nie je možné od neho spravodlivo\nvyžadovať, že kedykoľvek sa mu dostanú do rúk súťažné podklady a ostatné spisové materiály k\nurčitému verejnému obstarávaniu, bude kontrolovať ich súlad so zákonom o verejnom obstarávaní v celej\nmožnej šírke, teda že bude dôkladne kontrolovať aj všetky podmienky uvedené v súťažných podkladoch.\nTakisto žalovaný argumentuje správne, že v konaní o námietkach je viazaný rozsahom námietok a\nnemôže v takomto konaní vyhovieť uchádzačovi, ktorý nepodal námietky proti určitým skutočnostiam v\npredpísanej lehote a neskôr ich po svojom vylúčení uvedie ako námietky proti vylúčeniu.\n18. Je plne v súlade s koncepciou a účelom právnej úpravy verejného obstarávania, že celý proces\nje rozdelený do určitých fáz, pričom v každej fáze je priestor na námietkové konanie, kedy je možné\nnapraviť nedostatky konkrétneho obstarávania a postupu verejného obstarávateľa, pri minimalizácii\nnarušenia efektivity celého procesu.\n19. Preto je zrozumiteľná aj argumentácia žalovaného, ktorej treba prisvedčiť, že vykonal kontrolu,\nktorá bola zakončená prerokovaním protokolu, z ktorej vyplynuli závery o porušení zákona o verejnom\nobstarávaní.\n20. Avšak v súdenej veci je podľa názoru kasačného súdu nevyhnutné prihliadnuť na to, že v\npodaní navrhovateľa, ktorým sa začalo námietkové konanie, je podmienka týkajúca sa rozporu s\nprincípom nediskriminácie tak zreteľne popísaná, vrátane vysvetlenia, prečo je podľa navrhovateľa\ntakáto podmienka neprípustná, že členom komisie žalovaného, ktorí sa zúčastnili konania o námietkach,\nmuselo byť zrejmé, že k porušeniu zákona došlo. Fakt, že podanie navrhovateľa nemohlo z procesných\ndôvodov viesť k vyhoveniu námietkam, nemení nič na tom, že sa žalovaný o porušení zákona dozvedel\na s touto informáciou mohol nakladať ďalej v smere k úplnému zisteniu rozhodujúcich skutočností,\nprípadne k začatiu konania o uložení pokuty. Konštrukcia, podľa ktorej sa mal žalovaný dozvedieť o\nporušení zákona až z vykonanej kontroly, vyznieva v okolnostiach prípadu ako nepatričný formalizmus\naž alibizmus.\n21. Nemožno opomínať, že príslušná subjektívna lehota má okrem aktivačnej funkcie voči nositeľovi\nprávomoci (žalovanému) aj celkom zásadnú funkciu pri posilňovaní právnej istoty subjektu, ktorý sa\ndopustil správneho deliktu. Táto lehota je ustanovená aj na ochranu subjektov, na postupy ktorých v\nprocesoch verejného obstarávania žalovaný dohliada, tým, že smeruje k minimalizácii možnosti svojvôle\nči taktizovania orgánu so sankčnou právomocou.\n22. Zachovanie prekluzívnej lehoty, ktorej nedodržanie efektívne vedie k zániku možnosti sankcionovať\nporušenia zákona, tak musí byť v prípade dôvodných pochybností vykladané v prospech subjektu,\nktorému sankcia hrozí (in dubio pro reo). Dôkazné bremeno tak leží na žalovanom, ktorý však v danom\nprípade svojou argumentáciou nepresvedčil súd o svojom tvrdení, že o porušení zákona sa dozvedel\naž z výkonu kontroly.\n23. Kasačný súd podotýka, že na žalovanom je nastavenie vnútorných procesov a organizácie jeho\nčinnosti aj pokiaľ ide o prenos a spracovanie relevantných informácií o porušení zákona zistených\nv námietkovom konaní. V situácii, keď sa komisia žalovaného zaoberala v konaní o námietkach\naj podaním vylúčeného uchádzača, dokonca námietky zaslala žalobcovi a ostatným uchádzačom,\na naviac v rozhodnutí o námietkach je namietaná diskriminačná podmienka aj uvedená, nemožno\nakceptovať tvrdenie, že sa o tejto podmienke žalovaný pred neskorším spracovaním protokolu z kontroly\nnedozvedel.\n24. Obdobne problém určenia okamihu zistenia porušenia zákona riešil aj iný senát Najvyššieho súdu\nv rozhodnutí sp. zn. 6Sžf/51/2010, hoci pri inom znení zákona.\n\n25. Preto podľa kasačného súdu krajský súd správne posúdil okamih začiatku plynutia spornej\nlehoty pokiaľ ide o porušenie zákona žalovaným formulované tak, že žalobca „v rozpore s princípom\nnediskriminácie stanovil v súťažných podkladoch požiadavku, v zmysle ktorej mal uchádzač v návrhu\nzmluvy na každú časť predmetu zákazky, do ktorej predloží ponuku, potvrdiť záväzok, že bude mať\nk dispozícii miesta poskytnutia služby (dielne) v rámci územia SR, umiestnené vždy do 150 km od\npríslušného pracoviska, meranej po železničnej trati od východiskového bodu, ktorým je železničná\nstanica v príslušnom mieste a v nadväznosti na to uviesť v návrhu zmluvy zoznam všetkých dielní, ktoré\nbude mať reálne k dispozícii počas doby trvania zmluvy\". Táto skutočnosť bola obsahom námietok, ktoré\nboli zamietnuté rozhodnutím z 19.03.2013.\n26. Naopak, krajský súd príliš extenzívne poňal možnosť žalovaného zistiť porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní spočívajúce v stanovení o 26 dní kratšej lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti\nlehote na predkladanie ponúk. Je síce pravdou, že osoby vykonávajúce právomoc žalovaného by si pri\ndôkladnej kontrole spisového materiálu mohli všimnúť nesúlad tejto lehoty so zákonom, avšak zo spisu\nnevyplýva, že by o takejto rozpornosti žalovaný získal vedomosť, najmä keď tento rozpor so zákonom\nnebol v predmetnom konaní namietaný. Preto v tejto časti obstojí argumentácia žalovaného, že sa o\nporušení zákona dozvedel až z výkonu kontroly. Preto možno na základe doteraz známych skutkových\nokolností uzavrieť, že pri tomto skutku prekluzívna lehota začala plynúť až odo dňa prerokovania\nprotokolu z kontroly.\n27. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s názorom krajského súdu, že v námietkovom konaní mal\nžalovaný povinnosť preskúmať celý spisový materiál a ak nezistil už vtedy všetky porušenia zákona,\nznamená to zanedbanie jeho kontrolnej činnosti.\n28. Z tohto právneho posúdenia vyplýva, že hoci krajský súd neposúdil správne otázku dodržania\nprekluzívnej lehoty pri jednom z trestaných porušení zákona o verejnom obstarávaní, predsa je výrok\njeho rozsudku správny, pretože nemôže obstáť výrok rozhodnutia žalovaného obsiahnutý v oboch jeho\nrozhodnutiach, ktorý činí žalobcu zodpovedným aj za také porušenie zákona, ktoré už nemohlo byť\npredmetom konania o uložení pokuty kvôli uplynutiu prekluzívnej subjektívnej lehoty. Okrem toho je pre\nneudržateľnosť oboch rozhodnutí významné aj to, že žalovaný výšku pokuty odôvodnil aj tým, že ju\nukladá za dve porušenia zákona, čo z vyššie uvedených dôvodov nie je prípustné.\n29. Preto kasačný súd aj v záujme hospodárnosti konania (predovšetkým pokiaľ ide o časový aspekt,\nktorý je v správnom trestaní zvlášť významný) nepristúpil k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu pre\njeho čiastočne nesprávne právne posúdenie, ale ponechal nedotknutý jeho výrok, pričom je zrejmé,\nže žalovaný v ďalšom konaní bude musieť prihliadať aj na závery kasačného súdu uvedené v tomto\nodôvodnení.\n30. Ďalej má kasačný súd za to, že potom, ako krajský súd zrušil obe rozhodnutia žalovaného z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia uplynutia lehoty žalovaným (hoci do úvahy by prichádzal aj dôvod\npodľa § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), mali jeho ďalšie úvahy o nedostatočnom odôvodnení výšky pokuty\nuž viac-menej didaktický význam (obiter dictum). Preto kasačný súd len na okraj podotkne, že problém\nodôvodňovania výšky sankcie je špecifický v prípade správneho trestania oproti trestnému právu,\npretože v správnom práve obyčajne chýbajú ustanovenia o priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach,\npravidlá ukladania trestu v hornej či dolnej polovici sadzby a podobne, ktoré sú prítomné v Trestnom\nzákone. S ohľadom na to sa kasačnému súdu nejaví ako nepreskúmateľné odôvodnenie výšky pokuty\ns uvedením konkrétnych úvah, ktoré sa nachádzajú v bodoch 64-70 prvostupňového rozhodnutia, hoci\nv možnostiach žalovaného by iste bolo aj podrobnejšie odôvodnenie.\n31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nS.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný,\nčo znamená úspech žalobcu, napriek jeho pasivite v kasačnom konaní.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}