{"guid": "cf52a8b5-6cf7-48f3-8f41-403d2f728c61:80b03263-07f4-493c-b830-e84f35d0d0d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201213.1", "spisova_znacka": "6Sžk/25/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/25/2018 z 3. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. septembra 2019, sp. zn. 6Sžk/25/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201213.1", "identifikacne_cislo": "1015201213", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2019-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-6", "nazov": "§ 24 ods. 6 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-9", "nazov": "§ 24 ods. 9 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293", "nazov": "predpis č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-8", "nazov": "§ 24 ods. 8 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-28c", "nazov": "§ 28c zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-28c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-28c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-7", "nazov": "§ 24 ods. 7 zákona č. 293/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/293/#paragraf-24.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/293#paragraf-24", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/2007/293#paragraf-28c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80b03263-07f4-493c-b830-e84f35d0d0d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201213.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201213.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201213.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/25/2018\n1015201213\n03. 09. 2019\nJUDr. Erika Canádyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201213.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): K.. T.. O. Ď.C., bytom I. XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Milan Cíbik, Tomášikova\n4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2015-12628/25722:1-Sekr. zo dňa 22.05.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/178/2015-37 zo dňa 3. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k.\n6S/178/2015-37 zo dňa 03.05.2018 (ďalej aj ako „rozsudok správneho súdu“ alebo „napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2015-12628/25722:1-sekr. zo dňa 22.05.2015 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“),\nktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a\nšportu Slovenskej republiky č. 2014-18082/54585:2-15C0/RP-1060 zo dňa 10.03.2015.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca doručil prvostupňovému správnemu\norgánu dňa 23.10.2014 žiadosť o uznanie dokladu o vzdelaní s názvom: „Diplom s vyznamenaním“\nvystaveného Kijivskij deržavnij universitet im T. G. Ševčenka, Kyjev, Ukrajina (ďalej len „univerzita\nna Ukrajine“) zo dňa 22.06.1984 v študijnom odbore medzinárodné obchodné vzťahy, a to na účel\nvýkonu regulovaného povolania „advokátsky koncipient“ v Slovenskej republike (ďalej len „žiadosť“).\nPrvostupňový správny orgán listami zo dňa 03.11.2014 požiadal vysoké školy: Univerzita P. J. Šafárika v\nKošiciach, Trnavskú univerzitu v Trnave a Paneurópsku vysokú školu v Bratislave o stanovisko k tomu,\nči získané vzdelanie žalobcu na Ukrajine je rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa\nv študijnom odbore právo a či žalobca získal kvalifikáciu na výkon činnosti advokátskeho koncipienta\nv Slovenskej republike. Vo vyjadrení zo dňa 17.12.2014 Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach uviedla,\nže nemá akreditovaný žiadny ekonomický študijný odbor a k posúdeniu danej otázky žiada zaslať\nsylaby bakalárskeho magisterského štúdia za celé štúdium žalobcu a výpis výsledkov bakalárskeho\nštúdia žalobcu. Trnavská univerzita v Trnave vo svojom stanovisku zo dňa 13.04.2015 sa vyjadrila,\n\nže posudzované vzdelanie získané žalobcom nezodpovedá študijnému odboru právo v Slovenskej\nrepublike. Paneurópska vysoká škola v Bratislave vo svojom stanovisku zo dňa 16.12.2014 uviedla,\nže predmetný študijný program absolvovaný žalobcom rozsahom a ani spôsobom jeho ukončenia\n(absolvovanie štátnej záverečnej skúšky) nezodpovedá magisterskému štúdiu v odbore právo. Študijný\nodbor bol zameraný predovšetkým na ekonomické vzťahy a len okrajovo na vybraté odvetvia práva.\n3. Prvostupňový správny orgán písomne vyzval žalobcu podaním zo dňa 16.01.2015 na doplnenie\nžiadosti - zaslaním syláb jednotlivých predmetov, t. j. podrobnej obsahovej náplne každého predmetu\njeho štúdia s prekladom do slovenského jazyka, s poučením o možnosti zastavenia konania v prípade\nnevyhovenia danej výzvy. Zároveň uznesením zo dňa 16.01.2015 prerušil konanie na 30 dní.\n4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2014-18082/54585:2-15C0/RP-1060 zo dňa 10.03.2015\nkonanie o podanej žiadosti žalobcu zastavil v súlade s § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“, „zákon\no správnom konaní“) s odôvodnením, že posudzovaný študijný program bol zameraný na ekonomické\nvzťahy a obsahoval len málo predmetov zameraných na právo, pričom zo študijného programu nebolo\nmožné zistiť obsah a rozsah výučby predmetov zameraných na právo, a to bolo možné len na základe\npožadovaných syláb absolvovaných predmetov, ktoré žalobca nepredložil.\n5. Žalobca podal rozklad zo dňa 07.04.2015, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n2015-12628/25722:1-Sekr. zo dňa 22.05.2015, ktorý zamietol a napadnuté prvostupňové správne\nrozhodnutie potvrdil.\n6. Krajský súd poukázal na ust. § 1 ods. 2, § 10, § 23 ods. 1, 2, 4, § 24 ods. 1, § 29 ods. 1 zákona č.\n293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „zákon č. 293/2007 Z.z.“), § 30 ods. 1 písm.\nd) správneho poriadku a konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov\nvyplývajúcich z podanej žaloby.\n7. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je\npovinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi\nako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj\ns procesnoprávnymi predpismi (správny poriadok a zákon č. 293/2007 Z.z.). Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu\nje takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti\nrozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje\nprávomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej\nlehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho\norgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej\nforme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci a tiež musí obsahovať náležitosti v danom prípade určené všeobecnou právnou úpravou správneho\nkonania (§ 46 a § 47 správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec\nsa vzťahujúcimi (zákon č. 293/2007 Z.z.).\n8. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci\nrozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného\nzákladného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.\n\n9. Podľa presvedčenia správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňajú vyššie uvedené zákonné požiadavky kladené\nna rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho formy a odôvodnenia. Krajský súd konštatoval,\nže uvedený skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol zistený v rozsahu,\nktorý odôvodňoval prijatý záver. V napadnutom rozhodnutí žalovaný v zodpovedajúcom rozsahu ako aj\nkvalite reagoval na vznesené námietky žalobcom v podanom rozklade proti prvostupňovému správnemu\nrozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj materiálne náležitosti\nvyžadované zákonom (§ 46 a § 47 správneho poriadku) ako aj primeranú správnu úvahu.\n10. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadosť žalobcu bola doručená\nprvostupňovému správnemu orgánu dňa 23.10.2014 a tento výzvami zo dňa 03.11.2014 požiadal tri\nvysoké školy (právnické fakulty) pôsobiace v Slovenskej republike o zaujatie stanoviska k podanej\nžiadosti. Postupne v mesiaci december 2014 dve oslovené vysoké školy doručili prvostupňovému\nsprávnemu orgánu svoje vyjadrenia, pričom Trnavská univerzita v Trnave (odpoveď z marca 2015)\na Paneurópska vysoká školu v Bratislave uviedli, že posudzovaný študijný program absolvovaný\nžalobcom obsahom, rozsahom a ani spôsobom jeho ukončenia nezodpovedá magisterskému štúdiu v\nodbore právo. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach uviedla, že potrebuje k zodpovednému posúdeniu\ndanej otázky mať k dispozícii sylaby bakalárskeho a magisterského štúdia za celé štúdium žalobcu\nako aj výpis výsledkov jeho bakalárskeho štúdia. Prvostupňový správny orgán písomnosťou zo dňa\n16.01.2015 vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o zaslanie syláb jednotlivých predmetov, t.j.\npodrobnej obsahovej náplne každého absolvovaného predmetu jeho štúdia s prekladom do slovenského\njazyka, s poučením o možnosti zastavenia konania v prípade nevyhovenia danej výzve. Na výzvu\nžalobca nijako nezareagoval a požadované sylaby nepredložil.\n11. Podľa názoru správneho súdu prvostupňový správny orgán po obdržaní žiadosti a keďže sám\nnedokázal na základe predložených dokladov posúdiť, či získané vzdelanie žalobcu na Ukrajine je\nrovnocenné s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo a potom či žalobca\ntým pádom získal kvalifikáciu na výkon činnosti advokátskeho koncipienta v Slovenskej republike zvolil\nplne štandardný postup a jeho zjavnou snahou bolo získať také podklady a informácie, ktoré by mu\numožnili žiadosť riadne meritórne posúdiť. Po obdržaní stanovísk dopytovaných slovenských vysokých\nškôl, z ktorých dve jednoznačne uviedli, že posudzovaný študijný program žalobcu ním absolvovaný\nna Ukrajine nezodpovedá magisterskému štúdiu v odbore právo v Slovenskej republike, správny orgán\ncelkom zjavne v záujme komplexného zodpovedania posudzovanej otázky vyzval žalobcu na doplnenie\njeho žiadosti o zaslanie syláb obsahujúcich podrobnú obsahovú náplň absolvovaných predmetov.\n12. Zákon č. 293/2007 Z.z. v § 23 ods. 1 stanovuje náležitosti žiadosti, ktoré žalobca aj všetky splnil.\nZároveň v § 23 ods. 2 sú demonštratívne uvedené prílohy žiadosti. Ako požadovanú prílohu žiadosti v\nzmysle tohto paragrafu je treba posudzovať aj každý taký doklad, ktorý správny orgán vyhodnotí ako\nnevyhnutný k riadnemu posúdeniu žiadosti. V danom prípade aj na základe vyjadrení dopytovaných\nvysokých škôl nedokázal správny orgán sám bez ďalšieho podanú žiadosť zodpovedne posúdiť, a preto\nbolo namieste vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti o prílohu - sylaby (podrobný obsah predmetov).\n13. Zo znenia a účelu zákona č. 293/2007 Z.z. nevyplýva, že by mal mať prvostupňový správny orgán\npovinnosť sám požadované sylaby obstarať. Ukrajina nie je členským štátom Európskej únie. Zároveň\norgánom príslušným na administratívnu spoluprácu so slovenským prvostupňovým správnym orgánom ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu je príslušné ministerstvo Ukrajiny a nie dotknutá vysoká\nškola na Ukrajine - Kijivskij deržavnij universitet im T. G. Ševčenka, Kyjev, ktorá jediná by požadované\nsylaby bola mohla poskytnúť. Potom jediný zákonný spôsob poskytnutia syláb bol ten, čo zvolil správny\norgán.\n14. Princíp dobrej verejnej správy (Odporúčanie CM/REC 2007 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej\nspráve) predstavuje povinnosť orgánov verejnej správy dať účastníkom konania (súkromným osobám),\naby mali možnosť zúčastniť sa prípravy a zavádzaní administratívnych rozhodnutí, konať v súlade so\nzásadou transparentnosti a zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie o procesnom postupe\norgánu verejnej správy ako aj o výsledku tohto postupu. Zároveň je správny orgán povinný vo\nsvojom procesnom postupe poskytnúť účastníkovi konania možnosť predkladať návrhy a vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia a spôsobe jeho zistenia. Princíp dobrej verejnej správy nespočíva v tom, že\nsprávny orgán obstaráva (na svoje náklady) namiesto účastníka správneho konania doklady, ktorými\n\nnedisponuje, ale ktoré potrebuje pre posúdenie veci. Spočíva v takom postupe správneho orgánu\nv konaní, ktorým poučuje účastníka konania v každom jeho štádiu o tom, čo by mal predložiť, aby\nbolo v konaní rozhodnuté v jeho prospech. Správny orgán nie je povinný obstarávať doklady, ktorými\nnedisponuje a nemá ani oprávnenie ich vyžadovať od súkromných subjektov v nečlenských krajinách\nEurópskej únie. V danom prípade podľa názoru správneho súdu správne orgány svojím postupom v\nkonaní nijako princíp dobrej verejnej správy neporušili.\n15. O. názoru krajského súdu nebola dôvodná ani námietka prekročenia lehoty, v ktorej prvostupňový\nsprávny orgán vydal svoje rozhodnutie. Ide o procesnú lehotu, ktorej nedodržanie nie je bez ďalšieho\nsankcionované nezákonnosťou postupu správneho orgánu. Úkony, ktoré vykonal prvostupňový správny\norgán pred vydaním rozhodnutia boli plne v jeho kompetencii a smerovali k vydaniu rozhodnutia.\nPrekročenie 30-dňovej lehoty (§ 23 ods. 4 zákona č. 293/2007 Z.z.) nepredstavuje podstatné porušenie\nustanovení v konaní, ktoré by malo mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n16. K námietke rovnakého zaobchádzania krajský súd uviedol, že žalovaný a ani súd sa k tejto nemôžu\nzodpovedne vyjadriť, nakoľko žalobca túto námietku nijako bližšie neodôvodnil a neuviedol ani žiadny\nprípad, kedy bolo vyhovené takejto žiadosti iného žiadateľa, ktorý absolvoval rovnaké štúdium ako on.\n17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba v rozsahu\npodaných námietok dôvodná nie je, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému\nžiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy,\na preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n18. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/178/2015-37 zo dňa 03.05.2018 podal žalobca\nv postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n19. O. názoru žalobcu nezákonnosť postupu a rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a\nšportu Slovenskej republiky spočívala v tom, že žalovaný neodstránil nezákonnosť už prvostupňového\nrozhodnutia správneho orgánu.\n20. S názorom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k žiadosti zo dňa 22.10.2014 sťažovateľ nesúhlasil\na tvrdil, že žiadosť spĺňa všetky požadované náležitosti a že správny orgán prvého stupňa v zákonom\nstanovenej lehote 30 dní odo dňa doručenia mal žiadosť posúdiť a vyzvať na predloženie sylabov\njednotlivých predmetov - syláb. O. sťažovateľa výzva bola nad rámec ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2\nzákona č. 293/2007 Z.z., ktoré upravuje zákonné náležitosti žiadosti a príloh k nej.\n21. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne posúdenie Krajského súdu v Bratislave, ktoré videl v tom, že\nkrajský súd síce aplikoval správnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a na zistený skutkový stav\nnesprávne aplikoval.\n22. Sťažovateľ v žalobe uviedol, že ak mal správny orgán za to, že vzdelanie dosiahnutie žalobcom\nnie je možné posúdiť ako rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore\nprávo v SR, mal postupovať podľa ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 239/2007 Z.z.\n23. Namietal, že prvostupňovým správnym rozhodnutím zo dňa 10.03.2015, č.\n2014-18082/54585:2-15C0/RP-1060, ktorým bolo konanie zastavené podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d/\nsprávneho poriadku, porušil zákon.\n24. Ďalej poukázal sťažovateľ na to, že nebol správnym orgánom poučený o jeho právach, že boli\nporušené ust. § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku, čo spôsobilo nezákonnosť postupu\nsprávneho orgánu prvého stupňa.\n\n25. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ mal za to, že Krajský súd v Bratislave rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP)\npo zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1\nSSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n27. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez nariadenia\npojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137\nods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.\n28. O. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n29. O. § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n30. O. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n31. O. § 24 zákona č. 293/2007 Z.z.\n(1) Príslušným orgánom na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní je ministerstvo školstva, ak\nosobitný predpis neustanovuje inak. Ministerstvo školstva rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní do\ndvoch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti podľa § 23.\n(2) Po uznaní dokladu o vzdelaní príslušný orgán rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie. Rozhodnutie\no uznaní odbornej kvalifikácie sa vydáva do troch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti podľa §\n23, pričom táto lehota zahŕňa aj lehotu, v ktorej sa rozhodovalo o uznaní dokladu o vzdelaní.\n(3) Príslušným orgánom na rozhodovanie o uznaní odbornej kvalifikácie je\na) ministerstvo školstva pre regulované povolania pedagogických zamestnancov a vysokoškolských\nučiteľov,\nb) príslušný orgán podľa osobitného predpisu pre ostatné regulované povolania.\n(4) Príslušný orgán podľa odsekov 1 a 3 rozhodne o\na) uznaní dokladu o vzdelaní alebo uznaní odbornej kvalifikácie,\nb) zamietnutí žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní alebo zamietnutí žiadosti o uznanie odbornej\nkvalifikácie,\nc) uložení kompenzačného mechanizmu.\n(5) Ak sú splnené podmienky na uznanie dokladu o vzdelaní, príslušný orgán rozhodne o uznaní dokladu\no vzdelaní žiadateľa za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike. Ak sú\nsplnené podmienky na uznanie odbornej kvalifikácie na výkon príslušného regulovaného povolania,\npríslušný orgán rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie žiadateľa na výkon príslušného regulovaného\npovolania.\n(6) Príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní, ak po preskúmaní\nnemožno uznať doklad o vzdelaní žiadateľa za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej\nrepublike. Ak nie sú splnené podmienky na uznanie odbornej kvalifikácie žiadateľa, príslušný orgán\nrozhodne o zamietnutí žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie.\n(7) Ak v priebehu rozhodovania príslušný orgán zistí, že sú splnené podmienky podľa § 19, môže\nrozhodnúť o uložení kompenzačného mechanizmu. V tomto rozhodnutí zároveň uvedie všetky náležitosti\nuskutočnenia príslušného kompenzačného mechanizmu.\n\n(8) Ak žiadateľ preukáže splnenie kompenzačného mechanizmu predložením protokolu o rozdielovej\nskúške podľa § 20 ods. 4, alebo predložením písomného vyjadrenia podľa § 20 ods. 6, príslušný orgán\nvydá do 30 dní odo dňa ich doručenia rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo rozhodnutie o\nuznaní odbornej kvalifikácie.\n(9) Na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní a na rozhodovanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak v odsekoch 1 až 8 a § 23 nie je ustanovené inak.\n32. O. § 28 písm. c/ zákona č. 293/2007 Z.z. ministerstvo školstva rozhoduje o uznaní dokladov o\nvzdelaní podľa tohto zákona.\n33. O. čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže\nsa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n34. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že právnym štátom podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSR je materiálny právny štát (I.ÚS 17/1999, zhodne I.ÚS 44/1999).\n35. O. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n36. Materiálny právny štát je vystavaný, okrem iného, na dôvere občanov v právo a právny poriadok.\n37. V demokratickom právnom štáte, ktorý je chápaný predovšetkým ako materiálny právny štát nie\nje možné pripustiť výklad platného zákonného ustanovenia spôsobom, ktorý odporuje základným\nústavným zásadám.\n38. Základnou podmienkou v materiálnou právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi\nverejnej moci. V dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce\nich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali v konaní nad rámec zákona, t.j.\nmimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomocí jednotlivých\norgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej\nzákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto\noprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných\nprávomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje. Z judikatúry jednoznačne\nvyplýva princíp zákonnosti, ktorý ovláda činnosť verejnej správy ako celok, t.j. limitovanie štátnych\norgánov normatívnou právnou úpravou. Tento princíp nemôže byť vylúčený pri uplatňovaní právomocí\nvykonávateľov verejnej správy.\n39. O. názoru kasačného súdu sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami,\nktoré sťažovateľ namietal v súdnom prieskume. Kasačný súd poukazuje na skutkové a právne\nargumenty a závery správneho súdu, s ktorými sa stotožňuje, a preto nebude opakovať známe\nskutočnosti.\n40. Kasačný súd sa stotožňuje s tvrdením Krajského súdu v Bratislave, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňajú zákonné požiadavky kladené\nna rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho formy aj odôvodnenia. Zároveň uvedený skutkový\nstav bol v jednotlivých rozhodnutiach zistený v rozsahu, ktorý odôvodňoval prijatý záver.\n41. Kasačný súd súhlasí s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý po obdržaní žiadosti\nnedokázal, na základe predložených dokladov, posúdiť, či získané vzdelanie žalobcu na Ukrajine je\nrovnocenné s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo. Prvostupňový\nsprávny orgán sa výzvou pokúsil získať podklady, ktoré by mu umožnili zistiť všetky relevantné\nskutočnosti a vo veci meritórne rozhodnúť.\n42. Zákon č. 293/2007 Z.z. v § 23 ods. 1 stanovuje náležitosti žiadosti. Je potrebné uviesť, že v § 23\nods. 2 sú uvedené prílohy žiadosti, ide o demonštratívny výpočet, keď správny orgán si môže vyžiadať\ndoklad, ktorý je nevyhnutný na riadne posúdenie veci a následné meritórne rozhodnutie.\n\n43. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že správne orgány vo svojom postupe porušili princíp\ndobrej verejnej správy, ktorý spočíva (podľa sťažovateľa) v tom, že správne orgány na vlastné náklady\nnezabezpečili od ukrajinských inštitúcií (konkrétnej ukrajinskej univerzity) všetky podklady, týkajúce sa\nštúdia sťažovateľa na ukrajinskej univerzite, z ktorých by bolo možné zistiť, aké študijné predmety počas\nštúdia sťažovateľ absolvoval a s akým výsledkom.\n44. Kasačný súd konštatuje, že medzi základné pravidlá správneho konania patrí zásada materiálnej\npravdy (§ 3 zákona č. 71/1967 Zb.), ktorá znamená, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu. Potom správne orgány v súlade s touto zásadou postupovali, keď\nvyhodnotili, že k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci sťažovateľa a jeho podanej žiadosti,\nnepostačovali podklady, ktoré sťažovateľ spolu so žiadosťou správnemu orgánu predložil. Správne\norgány v prejednávanej veci podľa kasačného súdu aplikovali aj zásadu súčinnosti (§ 4 v spojení s § 14\nzákona č. 71/1967 Zb.), ktorá zahŕňa aj povinnosť správneho orgánu postupovať v úzkej súčinnosti s\núčastníkmi konania. Túto zásadu správne orgány v prejednávanej veci riadne aplikovali, keď sťažovateľa\nvyzvali na predloženie ďalších dokladov k jeho žiadosti.\n45. Kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu, ako aj správnych orgánov, konštatuje, že doklady,\nktoré predložil sťažovateľ k žiadosti, nevytvárali dostatočnú premisu k rozhodnutiu správnych orgánov\nvo veci samej.\n46. Sťažovateľ mal možnosť si požadované doklady pre rozhodovanie o jeho žiadosti zabezpečiť sám\n(nejednalo sa o doklady, ktoré by bola oprávnená, požadovaná zahraničná inštitúcia - univerzita na\nUkrajine, poskytnúť výlučne orgánu verejnej správy, resp. iným orgánom verejnej moci) a prejednávanú\nvec nie je možné, vzhľadom na skutkové okolnosti veci a osoby účastníkov konania, považovať za vec\nverejného záujmu.\n47. Kasačný súd konštatuje, že zo žiadnych ustanovení zákona o správnom konaní ako aj zákona č.\n293/2007 Z.z. nie je možné odvodiť povinnosť správneho orgánu doklady, ktoré požadoval správny orgán\nod sťažovateľa, požadovať od príslušnej ukrajinskej inštitúcie, resp. prostredníctvom ukrajinskej strany,\na zabezpečiť ich preklad na náklady štátu.\n48. Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a osobu sťažovateľa a jeho postavenie v\nsprávnom konaní, je absolútne vylúčená aplikácia základného pravidla používania jazyka národnostných\nmenšín, pri ktorej aplikácii sú správne orgány povinné zabezpečiť účastníkom konania, ktorí sú\npríslušníkmi národnej menšiny, rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.\n49. Kasačný súd zdôrazňuje, že správne orgány sú povinné riadiť sa aj zásadou hospodárnosti, rýchlosti\nsprávneho konania v § 3 zákona č. 71/1967 Zb., ktorá v sebe zahŕňa povinnosť správnych orgánov\nsvedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez\nzbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak\nto povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o zmierne vybavenie. Správne orgány pri\naplikácii tejto zásady dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania\núčastníkov konania a iných osôb.\n50. Kasačný súd konštatuje, že správne orgány pri svojom postupe neporušili zásady správneho\nkonania, neporušili zákon č. 71/1967 Zb., ako aj ustanovenia zákona č. 293/2007 Z.z., svojím postupom\nneporušili práva účastníka konania (sťažovateľa), keď od neho požadovali predloženie ďalších listín\npotrebných k riadnemu zisteniu skutkového stavu a k meritórnemu rozhodnutiu, ktoré si mal sťažovateľ\nzabezpečiť od ukrajinskej univerzity a zabezpečiť na vlastné náklady aj ich preklad,\n51. Princíp dobrej verejnej správy zahŕňa povinnosť verejnej správy dať účastníkom konania možnosť\nsa zúčastniť na príprave a zavádzaní administratívnych rozhodnutí, konať v súlade so zásadou\ntransparentnosti a zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie o procesnom postupe orgánu\nverejnej správy, ako aj o výsledku tohto postupu.\n52. Kasačný súd námietku sťažovateľa, že správny orgán je povinný si zaobstarať na svoje náklady\ndoklady, ktorými nedisponuje, vychádzajúc podľa sťažovateľa z princípu dobrej verejnej správy,\nvyhodnotil ako nedôvodnú, keď ani z právnej úpravy, týkajúcej sa prejednávanej veci takáto povinnosť\n\nsprávnemu orgánu nevyplýva. Vzhľadom na skutkové okolnosti veci takýto postup by bol aj v rozpore\nso zásadou hospodárnosti verejnej správy.\n53. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľa, ktorý tvrdil, že nebol správnym\norgánom poučený o svojich právach v súlade s § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. Z\nadministratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalovaný výzvou zo dňa 16.01.2015 vyzval žalobcu\nna predloženie syláb jednotlivých predmetov s prekladom do slovenského jazyka. Súčasne mu\noznámil, že správne konanie je do doplnenia jeho žiadosti prerušené. Výzvu žalobca prevzal dňa\n17.03.2015. Správny orgán rozhodnutím č. 2014-18082/53058:2-15CO/RP-1060 zo dňa 16.01.2015\nsprávne konanie prerušil na 30 dní, z dôvodu, že žalobca bol výzvou zo dňa 16.01.2015 vyzvaný na\ndoplnenie podania. Súčasťou rozhodnutia o prerušení konania bolo poučenie, že po uplynutí doby\nprerušenia 30 dní sa konanie zastavuje (§ 30 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.). Z administratívneho\nspisu nebolo preukázané, že toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené. Sťažovateľ v rozklade proti\nprvostupňovému správnemu rozhodnutiu konštatuje, že správny orgán konanie prerušil.\n54. I keď z administratívneho spisu nie je preukázané, že žalobca bol riadne poučený správnym orgánom\no možnosti zastavenia konania, po uplynutí doby prerušenia, východiskom pre meritórne posúdenie\nveci správnym orgánom bola skutočnosť či žalobca, na základe výzvy zo dňa 16.01.2015 požadované\nlistiny predložil. Tak sa nestalo ani do vydania rozhodnutia žalovaného. Keďže žalobca nepredložil sylaby\npredmetov zo štúdia v zahraničí s prekladom do slovenského jazyka, nemal správny orgán k dispozícii\npodklady potrebné k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, ktoré mal a bol spôsobilý predložiť správnemu\norgánu žalobca k preukázaniu svojich tvrdení. Potom zrušenie rozhodnutia žalovaného len z dôvodu\nprocesného pochybenia správneho orgánu, nemožno priniesť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci a bolo by len formálnym zopakovaním správneho procesu.\n55. „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu\nprivodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“ 4Sž/98/2002-102 zo dňa 17.12.2002.\nRozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n56. Kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného nie je prekážkou veci rozhodnutej (res\niudicata) a nebráni žalobcovi, aby opätovne, novým návrhom, spolu s predložením potrebných listín\n(požadovaných syláb s prekladom do slovenského jazyka) žiadal, aby príslušný správny orgán sa s jeho\nnávrhom a pripojenými listinami oboznámil a verifikoval či predložené doklady o získaní vzdelania v\nzahraničí je možné uznať za dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo na\núzemí SR, a či sú naplnené materiálne znaky pre uznanie dokladov o vzdelaní žalobcu dosiahnutého\nv zahraničí.\n57. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a postupom podľa § 461\nSSP kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.\n58. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 SSP a contrario, keď žalobca v kasačnom konaní nemal úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov\nkasačného konania. S poukazom na ust. § 467 ods. 1 a § 168 SSP kasačný súd nezistil dôvody pre\npriznanie náhrady trov konania žalovanému.\n59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/178/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}