{"guid": "4d7b9b31-568b-4cf2-8148-aed0d7e20f13:714a80d7-ca55-4e93-92eb-d38b4b24990e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201139.2", "spisova_znacka": "10Sžik/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžik/2/2018 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 10Sžik/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201139.2", "identifikacne_cislo": "1015201139", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/714a80d7-ca55-4e93-92eb-d38b4b24990e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201139.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201139.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201139.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžik/2/2018\n1015201139\n27. 03. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201139.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,\nv právnej veci žalobcu (sťažovateľa) JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., so sídlom Digital Park II,\nEinsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 866 571, právne zastúpený MF Legal s.r.o., so sídlom\nDigital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,\nso sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KMOLVS-29/2015/RK zo dňa 6. mája 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/169/2015-45 zo dňa 8. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/169/2015-45 zo dňa 8.\nfebruára 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-29/2015/RK zo dňa 6. mája 2015\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom aj pred kasačným súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. KM-TO-2015/001291-004 zo dňa 06.03.2015, ako prvoinštančný správny\norgán, nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 23.02.2015, ktorou žiadal o poskytnutie informácií podľa\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), pretože jej meritum sa týka rozhodovacej\nčinnosti orgánu činného v trestnom konaní a v prípade bodov číslo 1 a 2 sprístupnenie informácie\nzároveň ohrozuje právom chránený záujem.\n2. Na rozklad žalobcu žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-29/2015/RK zo dňa 06.05.2015 rozklad\nzamietol a rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.\n4. V odôvodnení krajský súd poukázal na skutočnosť, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000\nZ.z. síce stanovuje všeobecne povinnosť zverejňovať určité rozhodnutia policajta v prípravnom konaní\n\n(aj rozhodnutia o zastavení trestného stíhania), zároveň však predvída stav, kedy by sprístupnenie\ntakéhoto rozhodnutia mohlo znamenať ohrozenie iným právnym predpisom chráneného záujmu a potom\nzakotvuje legálnu možnosť pre povinnú osobu takéto informácie nezverejniť. Z gramatického ako aj\nlogického výkladu tohto ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. (ako aj účelu zákona) jednoznačne vyplýva\nmožnosť pre povinné osoby obmedziť, resp. nesprístupniť také informácie, ktorých zverejnenie zakazuje\nosobitný zákon alebo ak ide o informácie, ktorých zverejnením by boli ohrozené určité práva a právom\nchránené záujmy.\n5. Takto tomu bolo aj v danom prípade, keď povinná osoba a aj žalovaný nevyhoveli žiadosti žalobcu o\nsprístupnenie informácií práve s poukazom na možnosť ohrozenia práv a právom chránených záujmov\nv prípade poskytnutia požadovaných informácií žalobcovi. Podľa presvedčenia krajského súdu svoje\nrozhodnutia správne právne podriadili pod predmetné zákonné ustanovenie, ktoré síce vo všeobecnosti\nnariaďuje povinnosť zverejniť rozhodnutia prijaté policajtom v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, ale zároveň dáva povinnej osobe legitímnu možnosť\ntakéto informácie neposkytnúť. Povinná osoba vyhodnotila všetky skutočnosti ohľadom žiadaných\ninformácií a po oboznámení sa s písomnosťou zo dňa 06.03.2015 - podkladom k žiadosti žalobcu o\nposkytnutie informácií vypracovanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného\nzboru, národnou kriminálnou agentúrou rozhodla sa ich žalobcovi ako oprávnenej osobe nesprístupniť.\n6. Záujem verejnosti (žalobcu - oprávnenej osoby) na sprístupnení určitých informácií musel byť v danom\nprípade povinnou osobou zároveň posúdený aj z hľadiska dôležitosti a významu takýchto informácií\npre iné trestné konania, v ktorých by mohol byť ich zverejnením oprávnenej osobe ohrozený právom\nchránený záujem (záujem štátu, ale aj verejnosti) na objasnení iných trestných konaní vyšetrovaných v\nrámci celého komplexu trestných konaní tzv. kauzy Gorila.\n7. Podľa názoru krajského súdu povinná osoba aj žalovaný z hľadiska výkladu § 11 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 211/2000 Z.z. vec správne právne posúdili a zároveň svoje rozhodnutia dostatočne jasne\na zrozumiteľne odôvodnili, a to tak z hľadiska nevyhovenia žiadosti o ich sprístupnenie s poukazom\nna možné ohrozenie práv a právom chránených záujmov v iných trestných konaniach (v rámci kauzy\ntzv. Gorila), ktoré prebiehajú a nie sú ešte ukončené, ako aj z hľadiska toho, prečo v iných trestných\nkonaniach (kauzy Gorila) informácie obdobného charakteru žalobcovi povinnou osobou poskytnuté\nboli. Krajský súd je názoru, že napriek množstvu použitých cudzích a odborných výrazov, náročným\nvetným konštrukciám v oboch preskúmavaných rozhodnutiach ich odôvodnenie nevybočovalo z medzí\nprimeranej zrozumiteľnosti a museli poskytnúť žalobcovi (osobe znalej práva) uspokojivé vysvetlenie\ndôvodu, prečo nebolo jeho žiadosti vyhovené, a to aj s poukazom na už skôr mu poskytnuté informácie\nv iných trestných konaniach kauzy tzv. Gorila na základe jeho žiadostí o poskytnutie informácií. Žalobca\nz odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí musel jednoznačne identifikovať dôvod nesprístupnenia mu\npožadovaných informácií.\n8. Čo sa týka namietanej nepredvídateľnosti rozhodovania žalovaného a povinnej osoby v prípade\npredmetnej žiadosti o poskytnutie informácií žalobcovi, ktorý poukázal na skutočnosť, že v obdobných\nprípadoch jeho žiadostiam o poskytnutie informácií vo veciach kauzy tzv. Gorila povinná osoba vyhovela,\nkrajský súd vzhľadom na v napadnutom rozhodnutí žalovaného podané odôvodnenie tejto námietke\nneprisvedčil. Žalovaný podľa názoru krajského súdu v rozhodnutí podrobne svoj postoj odôvodnil a\nuviedol, že požadované informácie komplexne vyhodnotil vo vzťahu k existencii veci tzv. kauzy „Gorila“,\nktorá je tvorená viacerými, síce samostatnými trestnými konaniami, ktoré však nemožno od seba\noddeliť. V prípade iných žiadostí žalobcu týkajúcich sa trestných konaní tzv. kauzy Gorila, v ktorých\ndošlo k sprístupneniu požadovanej informácie, žalovaný uviedol, že predmet týchto trestných konaní\nbol individuálny, s vykonaním dôkazov, viažucich sa ku konkrétnemu výroku rozhodnutia, nemajúcich\npodstatný vplyv k iným konaniam danej kauzy a preto mohli byť takéto informácie žalobcovi - žiadateľovi\nsprístupnené. Naopak v prípade predmetnej žiadosti (body 1, 2) povinná osoba vyhodnotila vzhľadom na\npredmet týchto trestných konaní v súvislosti s ostatnými prebiehajúcimi neukončenými vecami kauzy tzv.\nGorila, že ich sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu - riadnom vyšetrení\ndanej trestnej kauzy. Taktiež krajský súd jednoznačne bral na zreteľ pred právom žalobcu na poskytnutie\ninformácie záujem Slovenskej republiky na odhaľovaní trestnej činnosti a potrestaní páchateľov, ktoré\nby mohlo byť zverejnením žiadaných informácií ohrozené.\n\n9. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 S.s.p. tak, že žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu\nvýklad § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. prezentovaný žalovaným je nesprávny a v\nrozpore s účelom zákona. Trestný poriadok a ani iný osobitný zákon neobsahuje explicitný zákaz\nsprístupňovať rozhodnutia policajta vydané v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho\ndielu Trestného poriadku, a preto dôvod na odmietnutie poskytnutia informácií nie je daný.\n11. Žalobca poukázal na to, že dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácii musí byť\nohrozenie konkrétnych, individuálnych práv a právom chránených záujmov. Žalovaný však len poukázal\nna možnosť ohrozenia priebehu vyšetrovania „kauzy gorila“ bez uvedenia ohrozenia konkrétnych práv\na právom chránených záujmov.\n12. Povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach kedy hrozí možnosť\novplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní v ich rozhodovaní, a to za účelom ochrany ich\nnezávislosti a nestrannosti, avšak povinné osoby sprístupňujú informácie o výsledku ich rozhodovacej\nčinnosti, čím sa myslí konečné rozhodnutie vo veci.\n13. Sťažovateľ je názoru, že žalovaný riadnym spôsobom neodôvodnil nesprístupnenie ním\npožadovaných informácií najmä v súvislosti s výkladom výnimky v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 211/2000 Z.z., a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky žalobcu považuje za irelevantné,\nktoré nie sú dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol\nbez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 27.03.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktorými žalovaný potvrdil prvoinštančné\nrozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácií podľa zákona č.\n211/2000 Z.z.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych\norgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa\nosobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho\ndielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie\nnezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.\n\nPodľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba\ntak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,\npri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým\ntrvá dôvod nesprístupnenia.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie\n17. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušiť, pretože nie je v súlade so zákonom.\n18. Kasačný súd má za potrebné uviesť, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom\nustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje\nvšeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí.\nObsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Zákon so\nzreteľom na logickú štruktúru rozhodnutia ustanovuje poradie jednotlivých častí v jeho písomnom\nvyhotovení. Jednotlivé časti musia byť aj formálne oddelené, aby nedošlo k situácii, že rozhodnutie by\nbolo nepreskúmateľné.\n19. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť\njednoznačne špecifikovaná. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať\nvyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo\nbolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny\norgán rozhodoval.\n20. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií.\nPredovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho\nrozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na\nskutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,\nktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán\nsubsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym\nposúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať\nkonkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia\nvychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia,\nale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým\nzistením a právnym posúdením.\n21. V nadväznosti na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu uvedené zákonné kritéria nespĺňajú. Uvedeným\nnedostatkom trpí aj napadnutý rozsudok krajského súdu.\n22. K veci kasačný súd uvádza, že povinná osoba v dôsledku nevyhovenia žiadosti, hoci len z časti, musí\nvydať písomné rozhodnutie podľa § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. V tomto rozhodnutí odôvodní, prečo\nnesprístupňuje určité časti dokumentov, či informácie ako také. Z hľadiska následnej preskúmateľnosti\nrozhodnutia nepostačuje, ak povinná osoba len odkáže na príslušné ustanovenie zákona č. 211/2000\nZ.z. Spolu s každým jednotlivým obmedzením poskytne žiadateľovi sprievodnú informáciu, ktorá úzko\nsúvisí s požadovanou informáciou, najmä informáciu o jej existencii, pôvode, počte, dôvode odmietnutia\nsprístupniť informáciu, o dobe, počas ktorej odmietnutie sprístupnenia informácie trvá a kedy bude\n\ntento dôvod odmietnutia opätovne preskúmaný. Poskytnutie sprievodnej informácie napomáha realizácii\npravidla dočasnej ochrany informácií, ktoré znamená, že akonáhle zanikne dôvod obmedzenia, povinná\nosoba musí na žiadosť informáciu sprístupniť. Vďaka sprievodnej informácii by preto žiadateľ mal\nvedieť, kedy zanikne dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám, a kedy môže podať novú žiadosť.\nSprievodná informácia sa svojou povahou de facto prekrýva s odôvodnením obmedzenia sprístupnenia\ninformácie v rozhodnutí.\n23. V danom prípade žalovaný nevyhovel žiadosti sťažovateľa z dôvodu, že sprístupnenie informácie\nohrozuje právom chránený záujem. V odôvodnení však prvoinštančný správny orgán ako aj žalovaný\nlen poukázali na možnosť ohrozenia priebehu vyšetrovania „kauzy Gorila“, bez toho aby uviedli a\nindividualizovali ohrozenie konkrétnych práv alebo právom chráneného záujmu. Žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia nepodal sťažovateľovi jasné a relevantné vysvetlenie k ohrozeniu akého konkrétneho práva\nalebo právom chráneného záujmu by sprístupnením požadovaných informácií došlo, a teda žalovaný\nnevysvetlil z akého dôvodu nebolo žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácií vyhovené.\n24. Najvyšší súd už opakovane vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že odôvodnenie rozhodnutia\norgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú\nargumentáciu. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného však konkrétne dôvody a logické závery, ktoré\nby mohli sťažovateľa presvedčiť o formálnych a materiálnych prekážkach brániacich v sprístupnení\nním požadovaných informácií, nevyplývajú. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí iba vo\nvšeobecnej rovine bez potrebnej konkretizácie uviedol svoj právny záver. V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009 podľa ktorého,\n„Podľa hore citovaného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spoj. s § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 zák. č.\n211/2000 Z.z. platí, že správny orgán v odôvodnení svojho nevyhovujúceho rozhodnutia uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o sprístupnenie informácie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Na základe uvedeného pre Najvyšší súd z ustanovenia\n§ 47 ods. 3 vyplýva záver, že v rozhodnutí podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. (tzn. že sa žiadosti\no sprístupnenie informácií nevyhovuje) musí byť jasne, precíznym spôsobom a konkrétnym právnym\nustanovením špecifikovaná prekážka, ktorá bráni žalovanému v sprístupnení celého, resp. čo len časti\npožadovaného materiálu, ale tiež skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a rovnako jasná\nodpoveď, aké úvahy žalobca akceptoval a prečo pri prijímaní svojho odmietavého rozhodnutia.“\n25. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobu zamietol. Pretože samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami,\nktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale z uvedených\ndôvodov pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu a v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 S.s.p. k\nzrušeniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného\npostupovať vo vyššie načrtnutej línii v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a vo veci opätovne rozhodnúť.\nPrávnym názorom kasačného súdu je orgán verejnej správy viazaný (§ 469 S.s.p.).\n26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a\nkasačnom súde. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa\nustanovenia § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}