{"guid": "bc1ff62d-a5fa-4e58-820a-e3665597db12:5d2526fc-1e9d-4bb3-8da1-1ddcea8dd07b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1", "spisova_znacka": "4Asan/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. 4Asan/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1", "identifikacne_cislo": "1015201090", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/98/#paragraf-42.odsek-2.pismeno-p", "nazov": "§ 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/98/#paragraf-42.odsek-2.pismeno-p", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/98-2004/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/98/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-p", "nazov": "§ 42 ods. 1 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/98/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-p", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/98-2004/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/98", "nazov": "zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/98", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/98-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/98#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d2526fc-1e9d-4bb3-8da1-1ddcea8dd07b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Asan/2/2019\n1015201090\n05. 11. 2019\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu 1. GR Auto\ns.r.o., so sídlom Hlavná 9/21, Stupava, IČO: 36 711 527, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nLöwy & Löwy s.r.o., so sídlom Slowackého 4702/56, Bratislava, a žalobcu 2. Generálna prokuratúra\nSR, so sídlom Štúrova č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100902/36215/2015 zo dňa 1. júna 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu 1. a žalobcu 2. proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.6S/159/2015-60, 5S/184/2016 zo dňa 11. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/159/2015-60,\n5S/184/2016 zo dňa 11. októbra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100902/36215/2015\nzo dňa 1. júna 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobcovi 1. p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania.\nŽalobcovi 2. právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žaloby žalobcu 1. a žalobcu 2. o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100902/36215/2015 zo dňa 1. júna 2015. Preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil\nrozhodnutie Colného úradu Bratislava (ďalej len „colný úrad“) č. 1095231/1/448284/2014 zo dňa 9.\ndecembra 2014, ktorým uznal žalobcu 1. zodpovedným z porušenia § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z.\no spotrebnej dani z minerálneho oleja (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z.z.“) v znení účinnom do 28. februára\n2014, ktorého sa žalobca 1. dopustil tým, že vo svojej prevádzke predal v rámci podnikateľskej činnosti\ndňa 28. februára 2014 minerálny olej na konečnú spotrebu v daňovom voľnom obehu, t.j. predtým, ako\npožiadal colný úrad o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok a za porušenie § 25 ods. 3\nzákona č. 98/2004 Z.z., ktorého sa žalobca 1. dopustil tým spôsobom, že vo svojej prevádzke predal\nv rámci podnikateľskej činnosti dňa 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014 minerálny olej na konečnú\nspotrebu v daňovom voľnom obehu, t. j. predaj realizoval predtým, ako požiadal colný úrad o vydanie\npovolenia na predaj. Uvedeným konaním žalobca 1. naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa\n§ 42 ods. 1 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z., za čo mu colný úrad podľa § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č.\n98/2004 Z. z. uložil pokutu vo výške 10 000 €.\n\n2. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že správnou žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené, spĺňa požadované kritéria a z\nuvedeného dôvodu ho nie je možné pokladať za arbitrárne - nezákonné. Krajský súd zdôraznil, že\nžalovaný v rozhodnutí stručne, ale v primeranom rozsahu reagoval na všetky podstatné námietky, ktoré\nboli obsiahnuté v odvolaní žalobcu 1., opísal zistený skutkový stav veci, citoval zákonné ustanovenia,\npodľa ktorých konal a rozhodoval a zároveň vysvetlil svoju úvahu o uloženej výške sankcie a tiež to,\nprečo sankciu nemohol uložiť v nižšej výške.\n3. Krajský súd v Bratislave uviedol, že žalobca 1. sa svojim konaním spočívajúcim v predaji pohonných\nlátok bez toho, aby požiadal príslušný správny orgán o zaradenie do evidencie predajcov pohonných\nlátok tak, ako to vyžadovalo ustanovenie § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom do\n28.02.2014 (konanie žalobcu 1. dňa 28.02.2014), resp. bez vydaného povolenia na predaj minerálneho\noleja v zmysle § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2014 (konanie žalobcu\n1. v dňoch 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014), dopustil pokračujúceho správneho deliktu. V prípade\ntakéhoto konania žalobcu 1. protiprávny stav začal dňa 28.02.2014 za účinnosti právnej úpravy účinnej\ndo 28.02.2014 a trval až do 04.03.2014, pričom už od 01.03.2014 bola účinná nová právna úprava.\nVzhľadom na skutočnosť, že správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v oblasti správneho trestania za pokračujúci\nsprávny delikt v slovenskom právnom poriadku absentuje špeciálna úprava, žalovaný a colný úrad podľa\nnázoru krajského súdu správne aplikovali pravidlá pre ukladanie sankcií za pokračujúci delikt v zmysle\n§ 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“). Pri pokračujúcom správnom delikte sa ako doba činu považuje až doba jeho ukončenia, t.\nj. trestná činnosť je ukončená až prevedením posledného čiastkového útoku takéhoto pokračujúceho\ndeliktu. Krajský súd zároveň podčiarkol, že ak aspoň jeden z čiastkových útokov pokračovacieho\nsprávneho deliktu bol spáchaný za účinnosti novej (neskoršej) právnej úpravy, potom sa správny delikt v\ncelosti pokladá za spáchaný až po nadobudnutí účinnosti novej (neskoršej) právnej úpravy a aj trest za\ntakýto delikt sa ukladá podľa novej právnej úpravy, pričom v takomto prípade nedochádza k nedovolenej\nretroaktivite tak, ako to namietal v žalobe žalobca 2.\n4. Vo vzťahu k námietke uplatnenej oboma žalobcami, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia\nveci správnymi orgánmi v otázke výšky uloženej sankcie, ktorá podľa ich názoru nezodpovedala\nzávažnosti, dĺžke trvania, ako aj následkom spáchaného deliktu krajský súd opätovne zdôraznil, že\nnezákonné konanie žalobcu 1. je potrebné posudzovať ako pokračujúci správny delikt, skladajúci sa z\nviacerých čiastkových útokov (vykonaných v dňoch 28.02.2014, 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014) a\npreto sa pokladá za dokonaný až po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy účinnej od 01.03.2014,\npodľa ktorej je nutné uložiť aj trest - pokutu, pričom zákon stanovoval za daný spáchaný delikt sankciu\n- pokutu v jednej pevne stanovenej výške (10 000 €). Krajský súd súhlasil s tým, že ustanovenie §\n42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z. predpokladá, že správny orgán má povinnosť pri ukladaní pokuty\nza spáchaný delikt prihliadať na stanovené kritéria jeho spáchania - závažnosť porušenia chránenej\npovinnosti, dĺžku trvania deliktu, ako aj vzniknuté následky, avšak tieto kritéria sa uplatnia iba v prípade,\nak zákon stanovuje určité rozpätie výšky pokuty. V danom prípade však konajúce správne orgány\nnemohli na tieto skutočnosti pri odôvodnení výšky ukladanej pokuty prihliadať, nakoľko výška pokuty\nbola stanovená pevnou sumou, bez možnosti zohľadnenia týchto, prípadne iných kritérií.\n5. Krajský súd zároveň konštatoval, že k namietanému porušeniu Ústavy SR preskúmavanými\nrozhodnutiami podľa jeho názoru nedošlo, zdôrazňujúc, že správne orgány môžu konať len v rozsahu,\nktorý im umožňuje príslušný, na prejednávanú vec sa vzťahujúci právny predpis. Takéto ich oprávnenie\nexplicitne vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a keďže v konaní správne orgány pri ukladaní pokuty za\nžalobcom 1. spáchaný pokračujúci správny delikt postupovali na základe účinnej právnej úpravy (§ 42\nods. 2 zákona č. 98/2004 Z.z.) a uložili pokutu tak, ako to stanovuje zákon (v jedinej možnej výške),\nnedošlo z ich strany k porušeniu čl. 152 ods. 4 a ani čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.\n6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žaloba v rozsahu\npodaných námietok nie je dôvodná, napadnuté rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového\nsprávneho orgánu (colný úrad) boli vydané v súlade so zákonom, pričom rozhodnutie žalovaného v\nrozumnom rozsahu dáva odpovede na námietky vznesené žalobcom 1. v jeho odvolaní.\n2.\n\n7. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca 1. v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/159/2015-60, 5S/184/2016 zo dňa 11. októbra 2018 zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného\nč. 1100902/36215/2015 zo dňa 1. júna 2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Žalobca 1. zároveň žiadal, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov\nkonania voči žalovanému vo výške 100,00 %.\n8. Žalobca 1. v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, podľa\nktorého je nezákonné konanie žalobcu 1. potrebné posúdiť ako pokračujúci správny delikt, ktorý sa\npokladá za dokonaný až po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy účinnej od 01.03.2014, a teda\npodľa tejto úpravy sa musí uložiť aj trest, t.j. pokuta v jednej pevne stanovenej výške (10 000,00 €).\n9. Žalobca 1. opätovne, obdobne ako vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu a následne aj v žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zdôraznil, že sankcia 10 000,00\n€ bola uložená za skutok, ktorý sám osebe nie je možné s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu\nkvalifikovať ako zvlášť závažný, najmä vzhľadom na skutočnosti, že v dôsledku konania žalobcu 1.\nnedošlo k poškodeniu finančných záujmov Slovenskej republiky, trvanie protiprávneho stavu bolo krátke\n(od 28.02. do 04.03.2014) a hneď po zistení porušenia právnych predpisov žalobca 1. urobil kroky na\nzjednanie náprav protiprávneho stavu, ktorý nastal len v dôsledku žalobcovej neinformovanosti, pričom\nsamotná povinnosť, ktorú nesplnil má len evidenčný charakter bez priamych finančných konzekvencií vo\nvzťahu k štátnemu rozpočtu. Žalobca 1. zastáva názor, že sankcia uložená colným úradom podľa § 42\nods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z. vo výške 10 000,00 €, následne potvrdená v odvolacom konaní\nžalovaným, je z vyššie špecifikovaných dôvodov vo vzťahu k skutku žalobcu 1. zjavne neprimeraná a\nporušujúca princíp proporcionality, na ktorý mal prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty a aj žalovaný\nv konaní o odvolaní prihliadnuť.\n10. Uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je podľa žalobcu\n1. v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie zákonov\nmusí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1. Právna istota a spravodlivosť,\nako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií,\nktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak\nzákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy\nkritérií jej uloženia, chrániť závažný verejný záujem. Pri ukladaní sankcie sú štátne orgány povinné\nvychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a\ndôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní\nprávnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna\núprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôležitým\nmateriálnym znakom právneho štátu patrí aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje\nkaždá právna norma.\n11. Ak potom zákonodarca stanovil jednu výlučnú výšku sankcie 10 000,00 € bez uvedenia kritérií na jej\npoužitie, možno dospieť podľa názoru žalobcu 1. na základe uvedených výkladových pravidiel (princíp\nproporcionality, spravodlivosti a zdravého rozumu) k záveru, že stanovená výška sankcie sa vzťahuje\nna najzávažnejšie porušenia zákona, vrátane ich najzávažnejších dôsledkov. Princípu legitímneho\nočakávania, proporcionality a zdravého rozumu, potom zodpovedá, že všetky delikty, ktoré nedosahujú\ntúto úroveň môžu byť postihované len nižšou sankciou, aj keď zákonodarca nestanovil výslovne rozpätie\nsankcií.\n12. S prihliadnutím na čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR mal potom krajský súd interpretovať\npríslušné ustanovenia zákona č. 98/2004 Z.z. (tzv. jednoduché právo) z pohľadu účelu a zmyslu ochrany\nústavou garantovaných základných práv a slobôd a nevykladať ich iba formalisticky, aby tak nedošlo\nk neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi 1. a to obzvlášť v prípade, kedy samotné ustanovenie\n§ 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z.z. ustanovuje, že pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad\nna závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu, pričom z tejto povinnosti nie je vyňaté\nustanovenie § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z.\n13. Žalobca 1. zároveň v rámci svojej argumentácie uviedol, že krajský súd tým, že pri vydávaní\nsvojho rozhodnutia jednotlivé ustanovenia § 42 ods. 2 písm. p/ a § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z.\nneinterpretoval v súlade s ústavou (neriadil sa žalobcom 1. uvádzanými čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4\n\nÚstavy SR), postupoval tak aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého\nsa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu\na obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a\niných osôb.\n14. Žalobca 1. mal za to, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP aj z toho dôvodu, že vôbec nezohľadnil tú\nskutočnosť, že aj samotný zákonodarca predmetné ustanovenie, na základe ktorého bola žalobcovi 1.\nuložená pokuta (§ 42 ods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z.) novelizoval, a to zákonom č. 268/2017\nZ.z. s účinnosťou od 01.01.2018 tak, že za rovnaký správny delikt umožňuje uložiť pokutu vo výške od\n100,00 € do 100 000,00 eur.\n15. Krajský súd pri svojom rozhodovaní podľa názoru žalobcu 1. žiadnym spôsobom neaplikoval a\nnezohľadnil ani jednu z najdôležitejších zásad pri ukladaní sankcií uvedených v Trestnom zákone, v\nzmysle ktorej sa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin\nspáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,\ntrestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (§ 2\nods. 1 Trestného zákona). Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok\nbol vydaný dňa 11.10.2018) už bol účinný zákon (zákon č. 268/2017 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od\n01.01.2018 novelizoval zákon č. 98/2004 Z.z.), ktorý bol pre žalobcu 1. priaznivejší, žalobca 1. mal za to,\nže krajský súd pochybil, keď uvedenú skutočnosť vôbec nezohľadnil a naďalej trval na tom, že v danom\nprípade je žalobcovi 1. možné uložiť len pokutu v jednej pevne stanovenej výške 10 000,00 €.\n16. V podanej kasačnej sťažnosti žalobca 1. taktiež podčiarkol, že krajský súd mu nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Žalobca 1/ označil rozsudok\nza nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a arbitrárny.\n17. Žalobca 1. zároveň konštatoval, že má za to, že krajský súd porušil zákon aj tým, že sa odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. V tejto súvislosti\nžalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/32/2007, zaoberajúce sa\nprincípom proporcionality vo vzťahu k uloženiu sankcie, ktorá je stanovená pevnou sumou. V prípade\nuvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa jednalo o pokutu ukladanú správcom dane v oblasti\nspotrebnej dane z minerálneho oleja tak, ako je tomu aj v prípade žalobcu 1. Vtedajšia právna úprava\n(zákon č. 239/2001 Z.z.), avšak len v znení účinnom do 30.04.2005, sankcionovala použitie tzv. červenej\nnafty bez odberného poukazu sankciou vo výške 500 000 Sk bez možnosti prihliadnuť na závažnosť,\ntrvanie alebo následky protiprávneho stavu presne tak, ako je tomu v žalobcovom prípade.\n18. Žalobca 1. na podporu svojej argumentácie poukázal taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sžf/50/2016 zo dňa 28.11.2017. V predmetnom prípade prvostupňovým rozhodnutím colný\núrad podľa § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z. z. uložil žalobcovi pokutu 10 000 eur. V\nodôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval, že: „V preskúmavanom prípade\nje predkladaná pochybnosť o primeranosti fixnej zákonnej sankcie vo výške 10.000 € za správny\ndelikt tak zrejmá a vysoká, že sa touto otázkou mal zaoberať najneskôr odvolací orgán - žalovaný,\nktorého na tento problém osobitne upozornil žalovaný v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nŽalovaný sa napriek námietke žalobcu nezaoberal ani partikulárnou otázkou, či nejde vo vzťahu k\nžalobcovi o sankciu likvidačnú. Nie je zrejmé, aký škodlivý následok nastal, do akej miery došlo k\nsťaženiu plnenia úloh finančných orgánov, či vznikla nejaká škoda alebo došlo k skráteniu dane,\npripadne do akej miery sa zvýšilo riziko spomenutých škodlivých následkov tým, že žalobca nepožiadal\no príslušné povolenie. Odvolací súd má za to, že ukladanie takýchto registračných povinnosti musí\nsledovať legitímny spoločenský záujem a aj sankcia ukladaná za nedodržanie príslušnej povinnosti musí\nodzrkadľovať jeho význam a mieru jeho ohrozenia. Pochybnosť o primeranosti pokuty vo výške 10.000\n€ podľa § 42 ods. 2 písm. p/ zák. č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 potvrdzuje aj neskorší\npostoj zákonodarcu, ktorý zákonom č. 268/2017 Z.z. toto ustanovenie novelizoval od 01.01.2018 tak, že\nza rovnaký správny delikt umožňuje uložiť pokutu vo výške od 100 € do 100.000 €.\"\n19. Najvyšší súd SR zároveň v predmetnom rozhodnutí poukázal na to, že: „Neobstojí ani názor\nkrajského súdu, podľa ktorého nemožno otázku primeranosti sankcie skúmať, pretože by inak nikdy\n\nnemohla byť uložená pokuta. Odvolací súd má za to, že otázku primeranosti sankcie je nutné skúmať\nvždy individuálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Hľadiac na všeobecný stav dodržiavania\nzákonnosti, možnosti odhaľovania latentnej protiprávnej činnosti a závažnosť zákonom chráneného\nzáujmu výnimočne môže byť za primeranú sankciu považovaná aj na prvý pohľad prekvapivo vysoká\npokuta. Na druhej strane, zásada „nulla poena sine lége“ (žiaden trest bez zákona), nemôže byť chápaná\ntak, že hocijaká sankcia napísaná do zákona sa môže za akýchkoľvek okolností aplikovať. Uloženie\nprísnej fixnej sankcie prichádza do úvahy len vtedy, ak sa neprieči ústavným hodnotám. Pokiaľ zákon\nneumožňuje uložiť miernejšiu sankciu, ktorá by sa javila ako primeraná, nezostáva zrejme iná možnosť,\nako neuložiť žiadnu sankciu.\"\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd SR v predmetnom prípade zrušil rozhodnutie\nžalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že:\n„V ďalšom konaní sa musí žalovaný zaoberať otázkou primeranosti ukladanej sankcie vo vzťahu k\nzávažnosti konkrétneho správneho deliktu, prípadne zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec\ncolnému úradu. Pri posudzovaní výšky sankcie bude potrebné zohľadniť aj čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky, keďže aj pri správnom trestaní je treba primerane aplikovať trestnoprávne zásady\na obmedzenia. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa\nukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre\npáchateľa priaznivejšie.\"\n3.\n21. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca 2. domáhal, aby kasačný súd podľa § 462 ods.\n2 SSP zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/159/2015-60, 5S/184/2016 zo dňa 11.\noktóbra 2018 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 1100902/36215/2015 zo dňa 01.06.2015 a\nsúčasne zrušuje rozhodnutie colného úradu č. 1095231/1/448284/2014 zo dňa 09.12.2014 a vec vracia\ncolnému úradu na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n22. Žalobca 2. v podanej kasačnej sťažnosti konštatoval, že z rozhodnutia colného úradu, resp.\nžalovaného je zrejmé, že žalobca 1. nesplnil povinnosť požiadať o zaradenie do evidencie predajcov\npohonných látok podľa § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom do 28. februára 2014 a\npožiadať o vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja podľa § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z.z.\nv znení účinnom od 01. marca 2014.\n23. Z výroku rozhodnutia colného úradu vyplýva, že žalobcovi 1. bola sankcia vo výške 10 000 € uložená\naj za konanie, ktorého sa dopustil 28. februára 2014, teda pred účinnosťou zákona, pričom povinnosť\npožiadať o vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja bola zavedená až zákonom č. 353/2013\nZ.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2014, teda porušenia uvedenej povinnosti (požiadať o vydanie\npovolenia na predaj) sa účastník konania dopustil bezprostredne po nadobudnutí účinnosti zákona.\n24. Žalobca 2. poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 353/2013 Z.z. bolo s účinnosťou od 1. marca\n2014 ustanovenie § 42 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. doplnené o písm. p/, ktoré zakotvilo novú skutkovú\npodstatu správneho deliktu, a to nesplnenie povinnosti podľa § 25b ods. 1, 3 a nadväzne bolo v § 42\nodsek 2 zákona č. 98/2004 Z.z. doplnené písmenom p/, podľa ktorého bolo možné uložiť pokutu za\nporušenie povinnosti podľa § 25b ods. 3 vo výške 10 000 €. Do 1. marca 2014 nebola v § 42 ods. 1\nzákona č. 98/2004 Z.z. zakotvená skutková podstata pre nesplnenie povinnosti požiadať o zaradenie do\nevidencie predajcov. Nesplnenie tejto povinnosti bolo sankcionovateľné podľa všeobecného ustanovenia\n§ 155 ods. 1 písm. e/ veta prvá daňového poriadku (nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy) sankciou\nod 60 € do 3 000 €.\n25. Žalobca 2. uviedol, že krajský súd si vo svojom rozsudku v podstate osvojil argumentáciu žalovaného,\ns ktorou sa v kasačnej sťažnosti vymedzenom rozsahu stotožnil aj žalobca 2. Žalobca 2. však zároveň\nzdôraznil, že nemožno súhlasiť s právnym posúdením veci krajským súdom, čo sa týka časového\nposúdenia trestnosti činu, resp. časového posúdenia spoločenskej nebezpečnosti činu a uloženia trestu,\nresp. sankcie z časového hľadiska, teda s názorom krajského súdu, že ak aspoň jeden z čiastkových\nútokov pokračovacieho správneho deliktu je spáchaný za účinnosti novej (neskoršej) právnej úpravy,\npotom sa správny delikt v celosti pokladá za spáchaný až po nadobudnutí účinnosti novej (neskoršej)\nprávnej úpravy a aj trest za takýto delikt sa ukladá podľa novej právnej úpravy.\n\n26. Krajský súd podľa názoru žalobcu 2. dospel k správnemu záveru, že v prípade pokračujúceho\nsprávneho deliktu je potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie sankcií za pokračujúci trestný čin v zmysle\n§ 122 ods. 10 Trestného zákona. Následne však ušlo pozornosti krajského súdu, že v predmetnom\nprípade bolo potrebné brať do úvahy aj časovú pôsobnosť zákona, ktorú krajský súd nesprávne\nvyhodnotil. Krajský súd vôbec nevzal do úvahy zákonom stanovené časové kritériá posudzovania\nspoločenskej nebezpečnosti činu, ako aj uloženie sankcie z časového hľadiska, teda, že neskorší\nzákon sa použije iba v prípade, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Správne delikty predstavujú v\nporovnaní s trestnými činmi inú formu protiprávneho spoločensky nebezpečného konania a s poukazom\nna vyššie uvedené majú pre ich trestnosť platiť podobné princípy a pravidlá, ako v prípade trestných\nčinov. Bolo by najmä v rozpore so zásadami logiky, ako aj v rozpore s princípom proporcionality, aby\npre ukladanie sankcií a posudzovanie nebezpečnosti konania v prípade správneho deliktu platili pre\npáchateľa správneho deliktu prísnejšie a nevýhodnejšie pravidlá, ako v prípade spáchania trestného\nčinu.\n4.\n27. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu 1. vyjadril písomným podaním doručeným Krajskému\nsúdu v Bratislave dňa 10.01.2019, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu 1. proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/159/2015-60, 5S/184/2016 zo dňa 11. októbra 2018\nzamietol a žalobcovi 1. nepriznal náhradu trov konania.\n28. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že skutkové a právne okolnosti daného prípadu uvádzané\nžalobcom 1. v kasačnej sťažnosti v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný\nuž podrobne vyjadroval jednak v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadreniach k\nsprávnej žalobe. Z uvedeného dôvodu žalovaný odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.\n29. Ako novú vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu 1. týkajúcu sa odklonu krajského súdu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžf/50/2016 zo dňa 28. novembra 2017, ako aj námietku týkajúcu sa nezohľadnenia\npriaznivejšej právnej úpravy (novelizácia zákona č. 98/2004 Z.z. prostredníctvom zákona č. 268/2017\nZ.z.) zo strany krajského súdu.\n30. Žalovaný k námietke ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedol, že\nustanovenie § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z. bez výnimky ukladalo správcovi dane povinnosť\nuložiť daňovému subjektu pokutu v zákonom obligatórne stanovenej výške 10 000 €, teda bez možnosti\npoužitia správnej úvahy štátneho orgánu. Žalovaný v tejto súvislosti zároveň dodal, že postup podľa §\n42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z.z. možno aplikovať iba na prípady ukladania pokút správcom dane, kde\nprávna úprava stanovuje výšku pokuty spodným a horným rozmedzím, nie paušálnou sumou.\n31. Žalovaný podčiarkol, že správca dane je pri svojom rozhodovaní viazaný zásadou zákonnosti v\nzmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Žalovaný pritom nespochybňuje povinnosť\nsprávcu dane vo všeobecnosti prihliadať na zásadu proporcionality, či spravodlivosti, avšak zároveň\npoznamenáva, že v zmysle uvedených princípov môže správca dane vykladať a aplikovať právne normy\niba v medziach zákona, nie mimo ich rámca, teda nemôže dané normy meniť.\n32. Žalovaný zastáva stanovisko, že v prípade, ak by správca dane postupom podľa § 42 ods. 4 zákona\nč. 98/2004 Z.z. uložil daňovému subjektu pokutu nižšiu, ako v zákonom fixne stanovenej výške, priznal\nby ustanoveniu § 42 ods. 4 zákona č. 58/2004 Z.z. vyššiu právnu silu, ako ustanoveniu § 42 ods. 2 písm.\np/ daného zákona, ako aj ustanoveniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čím by postupoval v rozpore so zásadou\nzákonnosti, t. j. postupoval by zároveň v rozpore s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR.\n33. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 13S/118/2015-59 zo dňa 18.04.2018 (uvedené označenie rozsudku identifikoval Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako nesprávne, pričom na základe citácie z predmetného rozhodnutia obsiahnutej\nvo vyjadrení žalovaného ustálil, že žalovaný mal v úmysle odkázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/30/2016 zo dňa 18. apríla 2018), v ktorom bolo konštatované, že „Aj\npodľa názoru najvyššieho súdu bol žalovaný striktne limitovaný zákonom stanovenou výškou pokuty,\n\na preto nemohol pri rozhodovaní o výške pokuty použiť správnu úvahu, resp. prihliadať na iné ako\npredmetné riešenie stanovené v administratívnoprávnej norme. Správny súd pri posudzovaní zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu v sankčných veciach sa nemôže zaoberať otázkou, či je príslušná sankcia\nprimeraná vo vzťahu ku skutku, keďže príslušná skutková podstata trestania správneho deliktu, v danom\nprípade v zmysle § 42 ods. 2 písm. p) zák. č. 98/2004 Z.z., jednoznačne vymedzuje spôsob trestania.\nZa stavu, že výška pokuty je podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. p/ zák. č. 98/2004 Z.z. určená\npevnou sadzbou, nebolo možné pristúpiť v danom prípade k moderácii zákonom určenej sadzby pokuty\na upravovať jej výšku s ohľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.“, ako\naj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/1/2017 zo dňa 26.04.2018.\n34. Vo vzťahu k žalobcom 1. namietanému nezohľadneniu súčasnej právnej úpravy krajským súdom,\na to konkrétne zákona č. 268/2017 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2018 novelizovaný zákon\nč. 98/2004 Z.z., žalovaný poukázal na skutočnosť, že jeho rozhodnutie bolo vydané dňa 01.06.2015 a\nprávoplatnosť nadobudlo dňa 08.06.2015, pričom k zmene právnej úpravy došlo až dňa 01.01.2018.\nPokiaľ ide o rozhodovanie krajského súdu, žalovaný zdôraznil, že pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\n5.\n35. K vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu 1. zo dňa 10.01.2018 sa žalobca 1. vyjadril\npodaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.01.2019, v ktorom uviedol, že naďalej zotrváva\nna svojich tvrdeniach uvedených v kasačnej sťažnosti.\n36. V súvislosti s rozhodnutím sp. zn. 13S/118/2015, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení odkazuje,\nžalobca 1. poznamenal, že v žiadnom prípade, čo je identifikovateľné aj podľa spisovej značky, nejde o\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Žalobca 1. zároveň uviedol, že pokiaľ žalovaný bližšie neidentifikuje\npredmetné rozhodnutie, nevie sa k jeho obsahu vyjadriť.\n37. Pokiaľ ide o rozhodnutie 5Sžfk/1/2017, žalobca 1. poukázal jednak na skutočnosť, že žalovaný\nuviedol nesprávny dátum vyhlásenia predmetného rozsudku (žalovaný uviedol dátum 26.04.2018\nnamiesto 30.05.2018), pričom zároveň konštatoval, že s odôvodnením predmetného rozhodnutia sa\nnestotožňuje, keď z jeho obsahu vyplýva iba konštatácia o nemožnosti žalovaného variovať výšku\npokuty bez vysporiadania sa so skutočnosťou, že o danej otázke je inými senátmi Najvyššieho súdu SR\nrozhodované inak, resp. v intenciách ústavnosti a ďalších zásad správneho trestania.\n38. Žalobca 1. považoval za podstatné zdôrazniť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR sa v oblasti\npreskúmavania zákonnosti ukladania administratívnych sankcií veľmi rýchlo vyvíja. Z jej záverov pritom\nvyplýva, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne, vzhľadom na to, že je potrebné posúdiť\njednotlivé okolnosti každého prípadu (k tomu porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 90/2017-20).\n6.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podaných kasačných sťažností (§\n440 SSP), kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n40. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n41. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n\n42. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že\ndňa 13.03.2014 vykonal Colný úrad Bratislava, Pobočka colného úradu Bratislava Miletičova, miestne\nzisťovanie v prevádzke žalobcu 1. za účelom preverenia skutočností a údajov uvedených žalobcom\n1. v Žiadosti o vydanie povolenia na predaj pohonných látok zo dňa 05.03.2014, ktorá bola podaná\nelektronicky dňa 05.03.2014 a preverenia skutočností, či žalobca predával pohonné látky pred podaním\nžiadosti o vydanie povolenia na ich predaj.\n43. Počas miestneho zisťovania bol predložený pokladničný doklad č. 0007, vyhotovený dňa 28.02.2014\no 11:19 hod. na elektronickej registračnej pokladnici, na ktorom bol označený predaj tovaru označeného\nako „1L LPG“. Pracovníkmi colného úradu bol zároveň skontrolovaný stojan LPG zn. Tolkheim, pričom\nbol zistený stav počítadla na stojane 1 962 436litrov. Na základe výsledkov miestneho zisťovania vzniklo\npodozrenie, že žalobca 1. predával minerálny olej uvedený v ustanovení § 6 ods. 1 písm. f/ zákona č.\n98/2004 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2014 na konečnú spotrebu v daňovom obehu, pričom nepožiadal\ncolný úrad o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok podľa ustanovenia § 25b ods. 1 zákona\nč. 98/2004 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2014, ako aj podozrenie, že žalobca 1. predával minerálny\nolej uvedený v ustanovení § 6 ods. 1 písm. f/ zákona č. 98/2004 Z.z. na konečnú spotrebu v daňovom\nobehu, pričom žiadosť o vydanie povolenia na predaj v zmysle § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z.\npodal elektronicky až dňa 05.03.2014.\n44. Za účelom preverenia týchto skutočností, ako aj tvrdenia konateľa a spoločníka žalobcu 1. p. I.,\nže v čase od 01.03.2014 do 05.03.2014 nepredával LPG, vyzval colný úrad žalobcu 1. Výzvou na\npredloženie kontrolného záznamu č. 1095274/1/158074/2014 zo dňa 26.03.2014, aby predložil záznam\nz fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pokladne používanej na jeho prevádzke za deň 01.03.2014,\n02.03.2014, 03.03.2014, 04.03.2014 a 05.03.2014.\n45. Dňa 31.03.2014 sa na colný úrad dostavil konateľ žalobcu 1., ktorý predložil vyššie požadované\nzáznamy, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1095274/1/164951/2014 zo dňa\n31.03.2014. Z predložených kontrolných záznamov colný úrad zistil, že dňa 01.03.2014, 02.03.2014,\n03.03.2014 a 04.03.2014 predal žalobca 1. minerálny olej uvedený v ustanovení § 6 ods. 1 písm. f/\nzákona č. 98/2004 Z.z. na konečnú spotrebu v daňovom voľnom obehu, pričom o vydanie povolenia na\npredaj požiadal colný úrad až dňa 05.03.2014.\n46. Colný úrad následne zaslal žalobcovi 1. Oznámenie o začatí konania vo veci podozrenia z porušenia\ndaňových predpisov, výzvu na vyjadrenie zn. 1095231/1/398819/2014, 2014/61638 zo dňa 08.09.2014.\nDňa 16.09.2014 sa na colný úrad dostavil konateľ žalobcu 1. za účelom podania vyjadrenia, o čom bola\npísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1095231/1/1408354/2014, 2014/61638. Žalobca 1. vo svojom\nvyjadrení uviedol, že o povinnosť registrovať sa nevedel, jeho neskoršia registrácia nebola úmyselná,\npričom povinnosť registrovať sa, si splnil bezodkladne po tom, ako sa o nej dozvedel.\n47. Na základe zistených skutočností colný úrad vydal rozhodnutie č. 1095231/1/448284/2014 zo dňa\n9. decembra 2014, ktorým uznal žalobcu 1. zodpovedným z porušenia § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004\nZ.z. v znení účinnom do 28.02.2014, ktorého sa žalobca 1. dopustil tým, že vo svojej prevádzke predal\nv rámci podnikateľskej činnosti dňa 28.02.2014 minerálny olej na konečnú spotrebu v daňovom voľnom\nobehu, t.j. predtým, ako požiadal colný úrad o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok, čoho\ndôkazom bola zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 13.03.2014 a pokladničný doklad č. 0007 zo dňa\n28.02.2014 a za porušenie § 25 ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z., ktorého sa žalobca 1. dopustil tým\nspôsobom, že vo svojej prevádzke predal v rámci podnikateľskej činnosti dňa 01.03.2014, 03.03.2014 a\n04.03.2014 minerálny olej na konečnú spotrebu v daňovom voľnom obehu, t. j. predaj realizoval predtým,\nako požiadal colný úrad o vydanie povolenia na predaj, čoho dôkazom bola zápisnica o miestnom\nzisťovaní zo dňa 13.03.2014 a kontrolný záznam z ERP, za čo podľa § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č.\n98/2004 Z. z. uložil žalobcovi 1. pokutu 10 000 €.\n48. Proti rozhodnutiu colného úradu podal žalobca 1. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100902/36215/2015 zo dňa 01.06.2015 podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n7.\n\n49. Podľa § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2014, osoba, ktorá chce v\nrámci podnikateľskej činnosti na daňovom území predávať v daňovom voľnom obehu minerálny olej\nuvedený v § 6 ods. 1 písm. a/, d/ alebo písm. f/ na konečnú spotrebu (ďalej len „predajca pohonných\nlátok“), je povinná pred začatím predaja minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a/, d/ alebo\npísm. f/ požiadať colný úrad o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok. Žiadosť o zaradenie\ndo evidencie predajcov pohonných látok musí obsahovať identifikačné údaje a adresu umiestnenia\nprevádzkarní, ak nie sú totožné sosídlom alebo s trvalým pobytom žiadateľa.\n50. Podľa § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2014, osoba, ktorá chce v rámci\npodnikateľskej činnosti na daňovom území predávať v daňovom voľnom obehu minerálny olej uvedený\nv § 6 ods. 1 písm. a/, d/ alebo písm. f/ na konečnú spotrebu (ďalej len „predajca pohonných látok“), je\npovinná pred začatím predaja tohto minerálneho oleja požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj\nminerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a/, d/ alebo písm. f/ (ďalej len „povolenie na predaj“).\n51. Podľa § 42 ods. 1 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2014, správneho deliktu\nsa dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplní povinnosť podľa § 25b ods. 1, 3 alebo ods. 11.\n52. Podľa § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2014, colný úrad uloží\npokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. o/ alebo písm. p/ 10 000 €.\n53. Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2014, pri určovaní výšky pokuty\nprihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.\n54. Podľa § 42 ods. 2 písm. d/ zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018, colný úrad uloží\npokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. n/ až p/ od 100 € do 100 000 €.\n55. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n56. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\n57. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n6.\n58. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu 1. a žalobcu 2. vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k\nnemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné.\n59. Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že žalobca\n1. v dňoch 28.02.2014, 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014 predal vo svojej prevádzke, nachádzajúcej\nsa na adrese „areál GR Auto s.r.o., Hlavná 9/21, 900 31 Stupava“, v rámci podnikateľskej činnosti\nminerálny olej bez toho, aby požiadal príslušný správny orgán o zaradenie do evidencie predajcov\npohonných látok tak, ako to vyžadovalo ustanovenie § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení\núčinnom do 28.02.2014 (konanie žalobcu 1. dňa 28.02.2014), resp. bez vydaného povolenia na predaj\nminerálneho oleja v zmysle § 25b ods. 3 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2014 (konanie\nžalobcu 1. v dňoch 01.03.2014, 03.03.2014 a 04.03.2014).\n60. Po dôkladnom preskúmaní jednotlivých aspektov daného prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkonštatuje, že žalobca 1. vyššie špecifikovaným konaním naplnil znaky pokračovacieho správneho\ndeliktu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zdôrazňuje, že predmetná skutočnosť nebola\nspochybnená ani žalobcom 1. a 2.\n61. Naproti tomu spornou v prejednávanej veci bola otázka správnosti právneho posúdenia trestnosti\nčinu žalobcu 1. z časového hľadiska, resp. otázka časovej pôsobnosti rozhodnej právnej úpravy,\nkonkrétne zákona č. 98/2004 Z.z. v znení jeho neskorších zmien.\n\n62. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2014 stanovovala\nosobám, ktoré chceli v rámci podnikateľskej činnosti na daňovom území predávať v daňovom voľnom\nobehu minerálny olej na konečnú spotrebu povinnosť pred začatím takéhoto predaja požiadať príslušný\ncolný úrad o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok. Nesplnenie uvedenej povinnosti zákon\nč. 98/2004 Z.z. neklasifikoval ako osobitný správny delikt, ktorého znaky by boli vymedzené v ustanovení\n§ 42 ods. 1 predmetného zákona. Ako žalobca 2. v podanej kasačnej sťažnosti správne podotkol, k\nsankcionovaniu osoby, ktorá sa dopustila obdobného konania, bolo možné pristúpiť výlučne na základe\nvšeobecného ustanovenia § 155 ods. 1 písm. e/ veta prvá Daňového poriadku (z dôvodu nesplnenia si\npovinnosti nepeňažnej povahy), a to peňažnou sankciou vo výške od 60 € do 3 000 €.\n63. Následne zákonom č. 353/2013 Z.z. došlo s účinnosťou od 1. marca 2014 k novelizácii vybraných\nustanovení zákona č. 98/2004 Z.z., vrátane § 42 ods. 1, ktorý bol doplnený o písm. p/, vymedzujúce novú\nskutkovú podstatu správneho deliktu, spočívajúcu v nesplnení, okrem iných, aj povinnosti podľa § 25b\nods. 3 (zmena mechanizmu obligatórnej evidencie predajcov pohonných látok na povinnosť požiadať\npred začatím predaja pohonných látok na konečnú spotrebu o vydanie povolenia na ich predaj). V\nnadväznosti sa zakotvenie novej skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. p/ zákona\nč. 98/2004 Z.z. bola doplnená aj osobitná právna úprava postihu za predmetný správny delikt (§ 42 ods.\n2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z.), a to v podobe pokuty v pevne stanovenej výške 10 000 €.\n64. Vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných ustanovení zákona č. 98/2004 Z.z. možno dospieť k\nzáveru, že v prípade, ak mala osoba v rámci podnikateľskej činnosti na daňovom území záujem\npredávať v daňovom voľnom obehu minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. a/, d/ alebo písm. f/\nna konečnú spotrebu, bolo jej povinnosťou pred realizáciou takéhoto predaja požiadať príslušný colný\núrad o zaradenie do evidencie predajcov pohonných látok (§ 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. v znení\núčinnom do 28.02.2014), resp. o vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja (v zmysle § 25b ods. 3\nzákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2014), čo však žalobca 1. v prejednávanom prípade\nneučinil, keď o vydanie povolenia na predaj pohonných látok požiadal až 05.03.2014, t.j. v čase po\nrealizácii samotného predaja.\n65. Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne konštatuje, že súhlasí so závermi prvostupňového\nsprávneho orgánu, potvrdenými rozhodnutím žalovaného, ako aj krajského súdu, podľa ktorých je možné\nkonanie žalobcu 1. kvalifikovať ako pokračujúci správny delikt, v prípade ktorého je potrebné primerane\naplikovať pravidlá pre ukladanie sankcií za pokračujúci trestný čin v zmysle § 122 ods. 10 Trestného\nzákona.\n66. V súvislosti s námietkou žalobcu 2. obsiahnutou v podanej kasačnej sťažnosti, podľa ktorého krajský\nsúd nesprávne časovo posúdil trestnosť činu, resp. spoločenskú nebezpečnosť činu a uloženie trestu z\nčasového hľadiska, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že trestnosť činu je v zásade potrebné\nposudzovať podľa času jeho spáchania.\n67. V zmysle definície pokračovacieho trestného činu (§ 122 ods. 10 Trestného zákona), ktorá\nje analogicky aplikovateľná aj v prípade pokračovacieho správneho deliktu, sa za čas spáchania\npokračovacieho trestného činu, resp. pokračovacieho správneho deliktu, ktorý tvorí jediný skutok,\npovažuje čas dokončenia trestného činu, resp. správneho deliktu, to znamená okamih, kedy bol\nspáchaný posledný útok. Podľa súhrnu právnych noriem účinných v čase, kedy bol spáchaný posledný\nčiastkový útok, sa potom posudzujú aj všetky prechádzajúce útoky, pričom nezáleží, že posúdenie podľa\npredchádzajúceho zákona by bolo pre páchateľa priaznivejšie.\n68. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,\nže krajský súd správne vyhodnotil trestnosť správneho deliktu, keď posudzoval konanie žalobcu 1. v\nintenciách zákona č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom v čase ukončenia posledného parciálneho útoku, t.j.\nv znení účinnom po 01.03.2014 a v súlade s predmetným znením došlo aj k sankcionovaniu žalobcu 1.\n69. Pokiaľ ide o kasačnú sťažnosť žalobcu 1., merito tejto tvorila námietka týkajúca sa neprimeranosti\nsankcie uloženej žalobcovi 1. za spáchaný správny delikt, a to konkrétne pokuty vo výške 10 000 €.\nUvedenú žalobca 1. označil za zjavne neprimeranú a porušujúcu princíp proporcionality, a to aj vzhľadom\nna skutočnosť, že nezodpovedá povahe a závažnosti spáchaného správneho deliktu.\n\n70. V predmetnom kontexte označuje Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kľúčový argument žalobcu\n1., ktorým poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2018 došlo zákonom č. 268/2017 Z. z. k\nnovelizácii ustanovenia § 42 ods. 2 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z., na základe ktorého bola žalobcovi\n1. uložená pokuta vo výške 10 000 € (s odôvodnením, že uloženie sankcie v nižšom rozsahu zákon v\nčase rozhodovania správneho orgánu nepripúšťal), a to tým spôsobom, že za rovnaký správny delikt\nv zmysle § 42 ods. 1 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z. umožňuje uložiť pokutu v rozmedzí od 100,00 €\ndo 100 000,00 €.\n71. V porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31.12.2017, ktorá striktne stanovovala možnosť uloženia\nsankcie- pokuty v pevne vymedzenej výške 10 000,00 eur, prostredníctvom vyššie spomínanej novely\nzákona č. 98/2004 Z.z. došlo k stanoveniu zákonného rozpätia, t. j. spodnej a hornej hranice výšky\npokuty, ktorú môže správny orgán v prípade spáchania správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. p/\nzákona č. 98/2004 Z.z. uložiť, čím bolo správnemu orgánu umožnené lepšie reflektovať na osobitosti\njednotlivých prípadov a zároveň zabezpečiť, aby uložená sankcia bola individualizovaná, primeraná a\nproporcionálna vo vzťahu k povahe skutku.\n72. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetná zmena zákona\nč. 98/2004 Z.z nadobudla účinnosť až v čase právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov\n(prvostupňového, ako aj odvolacieho). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné konštatovať, že colný úrad,\nako aj žalovaný postupovali správne, keď protiprávnosť konania žalobcu 1. posudzovali a sankciu uložili\npodľa znenia zákona č. 98/2004 Z.z. účinného v čase, kedy k tomuto konaniu došlo, t. j. v období\nzačiatkom marca 2014.\n73. Napriek uvedeným aspektom však Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol opomenúť\nskutočnosť, že vyššie zmieňovanou novelou došlo k podstatnej zmene v možnostiach sankcionovania\npáchateľov správnych deliktov podľa § 42 ods. 1 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z. (stanovením zjavne\nvýhodnejšej právnej úpravy pre páchateľa), ktorú mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj krajský súd, a\nto predovšetkým v situácii, pokiaľ bola primeranosť výšky uloženej sankcie (pokuty) v žalobe explicitne\nnamietaná.\n74. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že v súlade s ustálenou judikatúrou možno\nkonštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve.\nModifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa\nuplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky\na medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa\nposudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa\npoužije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n75. So zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za svoju povinnosť vysporiadať sa s relevantnou\nprávnou úpravou účinnou v čase jeho rozhodovania (ako aj rozhodovania krajského súdu), vychádzajúc\nzo zistenia, že príslušné ustanovenie právneho predpisu, o ktoré sa správne orgány pri svojom\nrozhodovaní o výške sankcie za spáchaný správny delikt opierali, bolo v období medzi konaním\nžalobcu 1. a rozhodovaním krajského súdu nahradené ustanovením priaznivejším pre žalobcu 1.,\nexplicitne stanovujúcim možnosť uloženia pokuty v rozmedzí zákonom stanovenej dolnej a hornej\nhranice sadzby, umožňujúc správnemu orgánu primerane aplikovať svoju správnu úvahu a zohľadniť\nšpecifiká jednotlivých prípadov, predovšetkým pokiaľ ide o okolnosti uvedené v ustanovení § 42 ods. 5\nzákona č. 98/2004 Z.z.\n76. Na podporu svojho stanoviska týkajúceho sa prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom\ntrestaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa 21. februára 2018, v ktorom bolo konštatované, že nelegálna\npráca a nelegálne zamestnávanie hoci bolo i preukázateľne zistené inšpektorátom práce v čase výkonu\ninšpekcie, ako i v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt, avšak v\nčase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaním, a to vzhľadom\nna novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne\nsprávanie, musí na túto skutočnosť kasačný súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ\nvôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej\n\nretroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods.\n6 Ústavy Slovenskej republiky, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.\n77. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň odkazuje na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov\nč. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991,\npodľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa\nuplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje.\n78. Na základe predmetných argumentov Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pri\nposudzovaní výšky pokuty uloženej žalobcovi 1. za vyššie špecifikované konanie, napĺňajúce znaky\nsprávneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. p/ zákona č. 98/2004 Z.z., bolo povinnosťou krajského súdu\nzohľadniť právnu úpravu zákona č. 98/2004 Z.z. v znení zákona č. 268/2017 Z.z., ktorá je pre žalobcu\n1. bezpochyby priaznivejšia.\n79. Opierajúc sa o vyššie uvedené skutočnosti, v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave v spojitosti\ns rozhodnutiami finančných orgánov oboch stupňov v medziach podaných kasačných sťažností dospel\nk záveru, že preskúmavané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je potrebné zmeniť v zmysle § 462\nods. 2 SSP tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 1100902/36215/2015 zo dňa 1. júna 2015 a vec\nvráti žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude, rešpektujúc princípy správneho trestania,\nvysporiadať sa s novou, pre žalobcu 1. priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie\n(pokuty) uloženej žalobcovi 1. za správny delikt, ktorého sa dopustil, zohľadniac kritériá stanovené v §\n42 ods. 5 zákona č. 98/2004 Z.z. Žalovaný bude pri svojom rozhodovaní v zmysle § 469 SSP viazaný\nprávnym názorom kasačného súdu.\n8.\n80. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 veta prvá SSP tak, že žalobcovi 1., ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania\nproti žalovanému za celé konanie, t. j. konanie pred krajským aj kasačným súdom.\n81. O výške náhrady trov konania rozhodne Krajský súd v Bratislave podľa § 175 ods. 2 SSP\nsamostatným uznesením.\n82. Kasačný súd zároveň podľa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v spojení s § 170 písm. c/ SSP rozhodol, že\nžalobcovi 2. právo na náhradu trov konania nepriznáva, keďže konanie o žalobe žalobcu 2. bolo začaté\nna základe žaloby prokurátora.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/159/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}, {"sz": "5S/184/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}