{"guid": "c1f23a84-9f30-48c4-9e1f-7c2193a43af2:bc0ba52f-93e5-4832-9ac5-b13bc9a4a26b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200962.2", "spisova_znacka": "1Sžfk/91/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/91/2017 z 26. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2019, sp. zn. 1Sžfk/91/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200962.2", "identifikacne_cislo": "1015200962", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2019-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-18", "nazov": "§ 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "nazov": "§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-4", "nazov": "§ 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc0ba52f-93e5-4832-9ac5-b13bc9a4a26b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200962.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200962.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200962.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/91/2017\n1015200962\n26. 03. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200962.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Akadémia\numení v Banskej Bystrici, so sídlom ul. Kollárova 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 094 970, zast.\nAdvokátskou kanceláriou Krnáč s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n47 232 293, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so\nsídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381 a 2/ Výskumná agentúra, so sídlom Sliačska 1,\n831 02 Bratislava, IČO: 31 819 494 o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 6. apríla 2017 č. k. 1S/143/2015-82, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na orgáne verejnej správy\n1. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 1/, v zastúpení žalovaným v 2/, dňa 24.05.2010 Zmluvu\no poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 044/2010/5.1/OPVaV na účely realizácie\nprojektu: „Zlepšenie podmienok vzdelávacieho procesu modernizáciou IKT, vnútorného vybavenia a\nrekonštrukciou objektov na AU BB\", kód ITMS 26250120044. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobkyni\nposkytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v zmluve.\n2. Prostredníctvom úradného listu s priloženou Správou o zistenej nezrovnalosti č. N21500698/S01\nako aj Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26250120044 Zlepšenie podmienok\nvzdelávacieho procesu modernizáciou IKT, vnútorného vybavenia a rekonštrukciou objektov na AU BB,\nz 28.04.2015 (ďalej na účely uznesenia „správa o zistenej nezrovnalosti\" resp. len „správa\" a „žiadosť\")\nAgentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy EÚ\n(názov žalovaného 2/ do 30.06.2015) oznámila žalobkyni, že je povinná vrátiť tam vyčíslené finančné\nprostriedky (uloženie finančnej korekcie) poskytnuté tak z prostriedkov Európskej únie ako aj štátneho\nrozpočtu Slovenskej republiky so splatnosťou uvedenej sumy do 17.06.2015.\n3. V správe o zistenej nezrovnalosti bolo konštatované porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní\nprojektu s označením „Zlepšenie podmienok vzdelávacieho procesu modernizáciou IKT, vnútorného\nvybavenia a rekonštrukciou objektov na AU BB\" na úrovni EÚ ako aj Slovenskej republiky, a to:\n- nedostatočné vykonanie prvostupňovej kontroly verejného obstarávania, nedodržanie čl. 60 písm. b)\nnariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde\nregionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie\n(ES) č. 1260/1999,\n\n- porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 25/2006 Z.z.\"),\na tým podmienky Zmluvy o poskytnutí NFP č. 044/2010/5.1/OPVaV z 24.05.2010 v zmysle platných\ndodatkov, Príloha č. 1 - VZP, Článok 2 Obstarávanie služieb, tovarov a prác Prijímateľom.\nII.\nKonanie na správnom súde\n4. Proti správe o zistenej nezrovnalosti podala žalobkyňa na Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„správny súd\") dňa 15.06.2015 žalobu, v ktorej správu žiadala zrušiť z dôvodu, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného 2/ je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového\nstavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pre jeho\nnezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a pre zistenie takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n5. Správny súd primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej Správy\no zistenej nezrovnalosti a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1\npísm. g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\")\nodmietnuť.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k\nsúdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby\ndeterminované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou. Pri posudzovaní prípustnosti\nsúdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd taktiež\npovinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo\nslobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná\nzmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho\npreskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci\nnejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo\nzákladných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy Slovenskej republiky, resp. Dohovorom\no ľudských právach a základných slobodách.\n7. Správny súd mal za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby\npo uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe\na výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou\nsa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Správny\nsúd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudkoch\nsp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru,\nže Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom\nchránených záujmov kontrolovaného subjektu.\n8. Podľa názoru správneho súdu správu a žiadosť je nutné považovať za postup podľa § 27a ods.\n4 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 528/2008 Z.z.\"), teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie\nčasti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú\nza následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo\npovinností žalobkyne a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí\nslúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobkyni ako prijímateľovi príspevku priestor na\nvyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami\npredbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, pretože\nprávne postavenie žalobkyne sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre\nďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku\nzačne voči žalobkyni správne konanie a uloží jej povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo\nvýzve. Správa ani žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o\nprávach a povinnostiach žalobkyne v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného\nobstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Súdne preskúmanie správy o zistenej nezrovnalosti\nna základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné.\n\n9. Správny súd považoval za nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť\nfinančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o\nsebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobkyne vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou\nnebola žalobkyňa zaviazaná k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym\ncharakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu\nprávoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov.\n10. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobkyne o nezákonnosti\nkontrolných zistení uvedených v správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších\nštádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného\nobstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne\npostavenie žalobkyne.\n11. Správny súd dodal, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016,\nktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.) nemohla byť v neprospech žalobkyne,\nnakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenie žalovaného v 2. rade rovnako\nnemohlo byť súdne preskúmané, pretože vyššie opísané závery by museli viesť k zastaveniu konania\nv zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.\nIII.\nKasačná sťažnosť/stanoviská\nA)\n12. Proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka\") včas kasačnú sťažnosť\nz 09.06.2017, ktorú odôvodnila tým, že:\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f/ S.s.p.),\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),\n- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.),\n- podanie žalobcu bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p.).\n13. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v zmysle § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedla, že napadnuté uznesenie je nesprávne, arbitrárne a dokonca v rozpore so zákonnou úpravou,\nodôvodnenie napadnutého uznesenia je nepresvedčivé, a preto nie je možné právny názor správneho\nsúdu považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom. Správny súd nepostupoval procesne\nsprávne, keď vydal napadnuté uznesenie mimo pojednávania, pričom sťažovateľka poukázal na\nustanovenie § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p ako aj na to, že ako vo svojom podaní (Odpoveď) uviedla, že\ntrvá na tom, aby sa v danej veci uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľke neboli doručené vyjadrenia\nžalovaných k žalobe a nebolo jej umožnené sa k nim vyjadriť.\n14. Správny súd nesprávne právne posúdil vec, pretože správa je spôsobilým predmetom prieskumu\nv správnom súdnictve, správa zasahuje do práv a chránených záujmov sťažovateľky, nakoľko v jej\ndôsledku žalovaný 2/ jednostranne určil výšku nezrovnalosti, ktorú je sťažovateľka povinná vrátiť z\nposkytnutého nenávratného finančného príspevku. Správa nie je podkladovým rozhodnutím, ktoré\nmá predbežnú povahu, nie je nezáväzným dokumentom informatívnej povahy, ale ide o rozhodnutie\nkonečné, voči ktorému nemá sťažovateľka iné prostriedky právnej obrany okrem podania správnej\nžaloby, ak súd nebude považovať správu za rozhodnutie, tak je nepochybne možné označiť tento\nsprávny akt ako opatrenie orgánu verejnej správy, resp. iný zásah orgánu verejnej správy.\n15. Správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2016, sp. zn. 5Sžf/26/2014.\n16. Sťažovateľka navrhla, aby senát kasačného súdu v súlade s ust. § 446 S.s.p. postúpil vec\nna rozhodnutie veľkého senátu, ktorého rozhodnutie bude v budúcnosti záväzné pre všetky senáty\nNajvyššieho súdu. Súčasne v zmysle ustanovenia § 447 ods. 1 S.s.p. sťažovateľka navrhla, aby kasačný\nsúd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n\nZáverom sťažovateľka žiadala, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nB)\n17. Žalovaný 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 03.07.2017 uviedol, že nie je možné súhlasiť\ns názorom, že nakoľko správny súd vydal svoje rozhodnutie mimo pojednávania, tak znemožnil\nsťažovateľke, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces a to z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia a správny súd odmietol žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g)\nS.s.p.\n18. Žalovaný 2/ sa taktiež nestotožnil s názorom, že správa zasahuje do práv a právom chránených\nzáujmov sťažovateľky, nakoľko správa neobsahuje explicitné a autoritatívne stanovenie korekcie. V\nprípade, ak sťažovateľka neuhradí sumu uvedenú v žiadosti nezakladá to jej vynútiteľnosť. Správa\nneviaže prijímateľa k vráteniu finančných prostriedkov, ale len obsahuje kľúčové a dôležité informácie\npre monitorovanie vývoja nezrovnalosti a ich riešenie, ktoré sa povinne predkladajú príslušným orgánom\nEurópskej únie. Ide o dokument, ktorý má informačný charakter, nie je právne vynútiteľný, a je v nej\nnezrovnalosť iba „zdokumentovaná\". Sťažovateľka bude môcť riadne využiť všetky opravné prostriedky\njej umožnené zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok\") po vydaní rozhodnutia podľa § 27a ods. 3, 5, 7 zák. č. 528/2008 Z.z. Žalovaný 2/ ani nie\nje oprávnený rozhodovať o uložení povinnosti na vrátenie finančných prostriedkov. Poukázal na to, že\nide o výzvu na dobrovoľné vrátenie časti príspevku, ktorá nemá za následok založenie, zmenu alebo\ndeklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľky, a teda ani že nejde o\nrozhodnutie konečné, voči ktorému nemá sťažovateľka iné prostriedky právnej obrany okrem podania\nsprávnej žaloby.\n19. Žalovaný 2/ ďalej konštatoval, že v danom prípade, nie je možné použiť judikatúru, na ktorú\nsťažovateľka poukazuje, nakoľko sa jedná o úplne odlišné prípady pričom poukázal na rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 219/2015 a rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/2013 z 01.07.2014, 1Sžf/87/2015 z 14.02.2017 a sp. zn.\n4Sžf/56/2015 z 08.06.2016.\n20. Žalovaný 2/ má za to, že správa ani žiadosť sú vo svojej podstate len opatrenia predbežnej povahy,\nktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky. Správa a žiadosť nie\nsú materiálne vykonateľné, nejde o konečné rozhodnutia. Správny súd rozhodol správne, keď žalobu\nodmietol.\nVzhľadom na uvedené žalovaný 2/ žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nC)\n21. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 11.08.2017 uviedol, že považuje napadnuté\nuznesenie za vecne správne a stotožňuje sa s jeho odôvodnením. Mal za to, že preskúmanie\nnapadnutých rozhodnutí súdom prostredníctvom správneho súdnictva nie je prípustné, a to podľa § 7\npísm. e) S.s.p. V tejto fáze riešenia nezrovnalosti žalovaní prostredníctvom zaslania správy v súlade\ns § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. splnili svoju oznamovaciu povinnosť a oznámili sťažovateľke\ninformáciu o existencii podozrenia na vznik nezrovnalosti. Bez ďalších nasledujúcich úkonov potrebných\nna doriešenie nezrovnalosti nemôže napadnuté rozhodnutie nijakým z uvedených spôsobov reálne\nzasiahnuť do práv a oprávnených záujmov sťažovateľky a ani jej spôsobiť ujmu na jej subjektívnych\nprávach. Právne postavenie sťažovateľky sa v jeho dôsledku nemení a napadnuté rozhodnutie slúži\nlen ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných. Ak by správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutých\nrozhodnutí, žalovaní na základe informácií, ktoré majú k dispozícii v tejto fáze riešenia nezrovnalostí,\nmôžu a musia konať len tak, že opäť vystavia rovnakú správu a žiadosť, aby sťažovateľku informovali\no nezrovnalosti a proti ktorým sťažovateľka opäť bude môcť podať žalobu o preskúmanie zákonnosti.\nTakýmto spôsobom sa žalovaným znemožní v danej veci ďalej konať a vzniknutú nezrovnalosť riešiť\nv zmysle zák. č. 528/2008 Z.z. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/87/2015 z 14.02.2017 a sp. zn. 3Sžfk/12/2016 z 21.06.2017. Žalovaný\n1/ navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 S.s.p. zamietol.\nD)\n\n22. Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniam žalovaných uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou\nžalovaných a mala za to, že správa je súdom preskúmateľné rozhodnutie, keďže správu možno\npovažovať za tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré bez ohľadu na jeho formu treba považovať za procesný úkon\nsprávneho orgánu. Napriek tomu, že správa neobsahuje formálne atribúty správneho rozhodnutia, tak\nzasahuje do práv či právom chránených záujmov sťažovateľky, v jej dôsledku žalovaný 2/ jednostranne\n(bez možnosti brániť sa) určil sťažovateľke výšku nezrovnalosti, ktorú je sťažovateľka povinná vrátiť z\nposkytnutého nenávratného finančného príspevku. S poukazom na dôvodovú správu k zák. č. 528/2008\nZ.z. uviedla, že skutočnosť, že správa má s poukazom na jej obsah autoritatívny charakter vo vzťahu\nk jeho adresátom, a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie\niba v pozícii oznamovateľa, nepochybne vyplýva zo samotnej zákonnej úpravy. Správu nie je možné\nv prejednávanom prípade považovať len za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu, ale\npráve naopak za rozhodnutie konečné, voči ktorému nemá sťažovateľka iné prostriedky právnej obrany\nokrem podania správnej žaloby, keďže opačnom prípade riadiaci orgán (žalovaný 1/) rozhodne, že\nsťažovateľka je povinná vrátiť až jeden a pol násobok zistenej nezrovnalosti. V závere sa sťažovateľka\nodvolala na dôvody ňou uvádzané v kasačnej sťažnosti a opätovne žiadala zrušiť uznesenie správneho\nsúdu a vec mu vrátiť.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „Najvyšší súd\") konajúci ako kasačný\nsúd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal\nprípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že\nkasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), a s prihliadnutím na formálnu\nviazanosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení\ns § 439 ods. 3 písm. a/ S.s.p.) a neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) kasačný súd\npreskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne\n(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p.\npotrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych\nnázorov dospel k presvedčeniu, že je nedôvodná.\n24. Na prvom mieste kasačný súd s prihliadnutím na obligatórne dôvody kasačnej sťažnosti zdôrazňuje,\nže zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)\nzaložil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľky), t.j. na zodpovednosti za\nobranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných\npráv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten\nnajvhodnejší na riadne spochybnenie napadnutého uznesenia. Preto kasačný súd nie je oprávnený do\ntejto procesnej slobody vstupovať.\n25. Rovnako kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach\nuvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti,\npreto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných\nnedostatkov konania správneho súdu a napadnutého uznesenia v rozsahu sťažnostných bodov.\n26. V takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s §\n441 S.s.p.) o preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu\noprávnenosti hore uvedených kasačných dôvodov.\n27. Sťažovateľka zakladá svoju kasačnú sťažnosť na 4 odlišných dôvodoch, a to, že krajský súd podanie\nnezákonne odmietol, krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n28. S vyššie uvedeným dôvodom kasačnej sťažnosti zakotveným pod § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. (t.j.\nnesprávne právne posúdenie veci) zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a\nzákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho\n\nrozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej\nustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\nNesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy\nhmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne\nspočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale\nju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav\nju nesprávne aplikoval.\n29. Naopak s ďalším dôvodom kasačnej sťažnosti zakotveným pod § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. (t.j.\nporušenie zákazu denegatio iustitiae) zákonodarca spája stav právnej zmätočnosti postupu správneho\nsúdu v konaní, resp. formálnej alebo obsahovej vadnosti napadnutého uznesenia, kedy správny súd\nnerešpektoval procesné predpisy a tým zapríčinil vadu vo svojom rozhodnutí so závažným dopadom\nna jeho zákonnosť.\nŽalovaní 1/ a 2/ užitie týchto dôvodov v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou nenamietali a spoločne so\nsťažovateľkou polemizovali o právnom základe (merite) preskúmavanej správy (aj žiadosti)\n30. Vzhľadom na charakter výroku napadnutého uznesenia a právne možnosti jeho spochybnenia, je\nmožné ako relevantný dôvod kasačnej sťažnosti uviesť iba dôvod nezákonného odmietnutia žaloby (§\n440 ods. 1 písm. j/ S.s.p.).\n31. Z výroku napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že krajský súd žalobu odmietol, pričom ako\nprávny základ na odmietnutie použil ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.\nNeprípustnosť žaloby správny súd založil na aplikácii ustanovenia § 7 písm. e) S.s.p. na zistené\nskutočnosti.\nPodľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec správny súd uznesením\nodmietne žalobu, ak je neprípustná.\nPodľa § 7 písm. e) S.s.p. v citovanom znení správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli\nmať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n32. Zákonodarca pre účastníka súdneho prieskumu ponúkol prostredníctvom ustanovenia § 440 ods. 1\nS.s.p. dostatočne jasnú a prehľadnú hierarchiu dôvodov zoradených pod písm. a) až j) a umožňujúcich\nnespokojnému účastníkovi (sťažovateľke) napadnúť prostredníctvom kasačnej sťažnosti zákonnosť\nrozhodnutia správneho súdu. Hoci kasačný súd nespochybňuje, že v niektorých prípadoch môže\nsťažovateľka na obranu svojich práv využiť aj viaceré dôvody kasačnej sťažnosti zakotvené v citovanom\nustanovení, dôvody uvedené v § 440 S.s.p. pod písmenami f) až h) a j) sa logicky vylučujú.\n33. Pre Najvyšší súd je jednoznačné, že zámerom zákonodarcu v prípade dôvodu uvedeného pod písm.\ng) bolo umožniť sťažovateľke spochybnenie súdneho rozhodovania v merite veci, t.j. vadnej aplikácie\nmožno nesprávne určenej hmotnoprávnej normy na dostatočne zistený skutkový stav; naopak v prípade\ndôvodu uvedeného pod písm. j) zákonodarca sledoval umožniť spochybnenie procesného názoru\nsprávneho súdu pri aplikácii konkrétnej procesnej normy, ktorá oprávňuje správny súd na odmietnutie\nžaloby vzhľadom na nesplnenie podmienok súdneho prieskumu negatívne vymedzených pod písm. a)\naž h) v odseku 1 § 98 S.s.p.\n34. Za uvedeného procesného stavu sa preto kasačný súd nemôže zaoberať sťažnostnými bodmi\npri dôvodoch vymedzených sťažovateľkou podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p. [zmätočnosť\nnapadnutého uznesenia, nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom či odklon od judikatúry],\nnakoľko predvetie ustanovenia § 440 ods. 1 v spojení s jeho odsekom 2 a § 439 ods. 3 písm. S.s.p.\nzdôrazňuje (viď formulácia „Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že\", „Dôvod kasačnej sťažnosti\nuvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí\") úplnosť, výlučnosť a nezameniteľnosť dôvodov kasačnej\nsťažnosti.\n35. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že primárne sa musí správny súd\nvysporiadať s otázkou prípustnosti preskúmania žalobou napadnutej správy.\nPredmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu ako aj konania, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej správy a\nžiadosti. Kľúčovou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu\n\nSprávy a Žiadosti, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými považovali za nepreskúmateľné v správnom\nsúdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil správny súd, pričom kasačný súd sa s dôvodmi jeho\nrozsudku v tejto časti stotožňuje a pre úplnosť tieto dôvody doplní.\nPodľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 2 ods. 2, S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 7 S.s.p. písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n36. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti týkajúceho sa nezákonnosti odmietnutia žaloby kasačný\nsúd poukazuje na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu. Správny súd správne zdôraznil (viď bod 7\na ňom uvedené rozhodnutia sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa\n08.06.2016), že prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd už riešil spor týkajúci sa\nprávomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum správy a žiadosti v agende sporov týkajúcich sa\nprocesu vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých tak zo zdrojov Európskej únie ako aj štátneho\nrozpočtu.\n37. V uvedenej súvislosti kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť\ndodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) aj vo vzťahu\nk doterajšej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu vrátane jeho výkonu podľa Občianskeho súdneho\nporiadku, t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia meritórne\nodchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho\nrozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na\nriešenie obdobných vecí.\n38. V rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu sa však vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor\nsťažovateľky o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov a na ktoré sama odkazuje\n(sp.zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016). Je však nutné povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré\nje výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto\nsúdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými v obdobnej veci\nk tejto otázke v napr. v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016:\n„V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv\na slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré\nby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\"\n\n39. Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd i napr. v uznesení sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa\n14.02.2017 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 6/2018 pod č. R 57/2018), keď za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať\" je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné\" plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.\"\n40. Na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom\nprostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„O.s.p.\"), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva\nSprávnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania\nrozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania (§ 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p.).\n41. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zák. č.\n528/2008 Z.z., keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných\nprostriedkov v rámci Operačného programu: Výskum a vývoj. Kasačný súd dáva v prvom rade do\npozornosti ustanovenie § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že\nrozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné\nustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm. h) S.s.p.\n\nPodľa § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec, rozhodnutia vydané\nv konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.\n42. Kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že správa\n(rovnako ako žiadosť) ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami\no sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Taktiež\nspráva (ani žiadosť) nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a\npovinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania\na vysporiadaním finančných vzťahov. Ako správne zdôraznil správny súd v správe absentuje právne\nvynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky.\n43. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte\nnezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky, keď ku dňu podania žaloby nedošlo\nk vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov\npodľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. Sťažovateľka bola postupom, ktorý stanovuje zákon č.\n528/2008 Z. z. pre prípad zistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov\nz fondov Európskej únie, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a\nk autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľky záväzným uložením právnej povinnosti, proti\nktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky. Povinnosť sťažovateľky vrátiť finančné\nprostriedky by vznikla až na základe tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť\ndo jej subjektívnych práv a bude predstavovať spôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci\nsprávneho súdnictva.\nPredmetnú správu (aj žiadosť) je preto možné považovať podľa názoru kasačného súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zák. č. 528/2008 Z.z..\n44. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľke jej navýšenie v\nprípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy a\nžiadosti, ktorými bola sťažovateľka vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie\nje totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez\nktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií\nriadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona.\nNa základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že doručením správy o zistenej nezrovnalosti so\nžiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov podľa zák. č. 528/2008 Z.z. ešte nedochádza k uplatneniu\nvrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu s\nuložením právnej povinnosti. Na uvedenú výzvu resp. žiadosť je potom treba nazerať ako na naplnenie\npovinného štádia riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním nenávratného finančného príspevku.\n45. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľka nevráti\nposkytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný 1/ v zmysle zákona môže začať správne konanie. Ak\nbude výsledkom tohto správneho konania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude\nžalobkyňa považovať za nezákonné, bude oprávnená podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu\nsprávnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného\nobstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti. Rovnako to\nplatí aj vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže\nuložiť iba žalovaný 1/ vydaním rozhodnutia, ktoré môže byť následne preskúmavané správnym súdom.\nUvedený záver je podporený aj judikatúrou kasačného súdu (napr. sp. zn. 6Sžfk/19/2017 z 23.11.2017,\n5Sžfk/4/2018 z 26.02.2018, 6Sžfk/29/2017 z 24.01.2017, 5Sžfk/34/2017 z 29.06.2017, 6Sžfk/38/2017 z\n27.10.2017, 1Sžfk/33/2017 z 22.08.2017, 1Sžfk/42/2017 z 22.08.2017). Pokiaľ žalovaný 1/ ako riadiaci\norgán nepristúpi následne k začatiu správneho konania podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z., potom\nje vecou zváženia sťažovateľky, či uvedenú výzvu splní.\n46. Záverom považuje Najvyšší súd za potrebné sa stručne vyjadriť k námietke týkajúcej sa nenariadenia\npojednávania zo strany správneho súdu. Z ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. vyplýva, že predseda\nsenátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov\nkonania. Nakoľko napadnuté uznesenie správneho súdu je rozhodnutím procesným (súd nerozhodoval\no vecnej stránke žaloby), nejde teda o rozhodnutie vo veci samej, preto sa na správny súd povinnosť\nnariadiť pojednávanie v predmetnej veci nevzťahuje.\n\n47. Rovnako považuje kasačný súd za potrebné sa vyjadriť aj k postupu správneho súdu, keď\nsťažovateľke neboli doručené vyjadrenia žalovaných k žalobe bezodkladne po ich doručení správnemu\nsúdu. Kasačný súd uvádza, že postup správneho súdu, ktorý doručoval vyjadrenie žalobe až spolu\ns uznesením o odmietnutí žaloby, mohol byť pre sťažovateľku mätúci, avšak v zmysle § 160 ods.\n1 S.s.p. má správny súd zaslať vyjadrenie žalovaného žalobcovi s možnosťou vyjadriť sa vtedy, ak\nneurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania. Správny súd\nrozhodol za účinnosti S.s.p. tak, že žalobu odmietol. Ak správny súd dospel k jednoznačnému názoru,\nže o žalobe nebude možné konať, lebo je neprípustná pre prieskumu nespôsobilý predmet, bolo by\nnehospodárne ďalej zasielať účastníkom vyjadrenia a zbytočne predlžovať konanie, ktoré by aj tak\nskončilo odmietnutím žaloby. Pokiaľ nie je možné pristúpiť k meritórnemu prieskumu a (ne)splnenie\nprocesných otázok je spoľahlivo zistené, nejde ani o relevantné narušenie rovnosti účastníkov konania,\nako naznačila sťažovateľka. Napriek vyššie naznačenej nevhodnosti postupu krajského súdu preto\nnemožno v tomto prípade konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces. Na základe všetkých\nvyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel kasačný súd k záveru, že\nsťažovateľkou napadnutá správa nie je preskúmateľná správnym súdom, a preto postupoval správny\nsúd v súlade so zákonom, keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol.\n48. Zvyšnými sťažnostnými bodmi sťažovateľky v spojení s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ sa kasačný\nsúd, vzhľadom na nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, nezaoberal, nakoľko išlo o sťažnostné body,\nresp. o pôvodnú žalobnú argumentáciu, ktorá smerovala k meritu preskúmavanej veci.\n49. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie je vydané v súlade so zákonom, a preto je potrebné kasačnú sťažnosť postupom\npodľa § 457 ods. 2 a § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť.\nPodľa § 461 S.s.p. v citovanom znení kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí,\nže nie je dôvodná.\n50. K návrhu sťažovateľky na postúpenie veci veľkému senátu podľa § 446 S.s.p., Najvyšší súd uvádza,\nže vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016, na ktorú opakovane poukazovala sťažovateľka,\nide o výnimku z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu. Návrh na predloženie veci veľkému senátu\nje nedôvodný, nakoľko kasačný súd rozhoduje v zmysle ustálenej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako súdu kasačného, na ktorú v rozhodnutí poukázal.\nKasačný súd zároveň dodáva, že o návrhu sťažovateľky na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti rozhodol Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Sžfk/91/2017 z 24.04.2018.\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a\nžalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 168 S. s. p.).\n52. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, § 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}