{"guid": "7d413894-5bb5-48b7-a065-1a2d9c858337:34fb12e2-d5e1-4336-9635-fd1dbc1bbd5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200940.1", "spisova_znacka": "5Sžo/7/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/7/2017 z 30. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2019, sp. zn. 5Sžo/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200940.1", "identifikacne_cislo": "1015200940", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/154", "nazov": "zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/154-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-189.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 189 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-189.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/154-2001/paragraf-189"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/154#paragraf-189"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34fb12e2-d5e1-4336-9635-fd1dbc1bbd5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200940.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200940.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200940.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/7/2017\n1015200940\n30. 05. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200940.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. P. J.Á., bytom M. B. XX, Q.,\nproti odporkyni: 4. disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova\nč. 2, Bratislava, za účasti: Krajská prokurátorka v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21. apríla 2015\nv spojení s opravným uznesením č. XV/6 Spr 11/14/1000-209 zo dňa 23. júla 2015, o odvolaní\nnavrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/51/2015-63 zo dňa 31. mája 2017\nv časti výroku 1/, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/51/2015-63 zo dňa\n31. mája 2017 v napadnutej časti výroku 1/ z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") rozsudkom č.k. 4Sp/51/2015-63 zo dňa 31.05.2017\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne č. XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21.04.2015, v spojení s opravným\nuznesením č. XV/6 Spr 11/14/1000-209 zo dňa 23.07.2015:\n- potvrdil podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") v napadnutých\nbodoch 1/, 2/, 3/ výroku, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinnou, že v postavení prokurátora Okresnej\nprokuratúry Bratislava IV. pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného\nstíhania a v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi;\n- zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia a v tejto časti\nvec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.\nO trovách navrhovateľky krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21.04.2015, v spojení s opravným uznesením č.\nXV/6 Spr 11/14/1000-209 zo dňa 23.07.2015, odporkyňa podľa § 188 písm. a) a § 26 ods. 1 písm. a/,\nb/, c/ zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon č.\n154/2001 Z.z.\"), v spojení s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon\nč. 153/2001 Z.z.\") uznala navrhovateľku v časti bodu 1/ a v bodoch 2/ až 7/ návrhu disciplinárnej komisie\nvinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že zavinene nesplnila\nalebo porušila povinnosti prokurátora, konkrétne:\n1) v trestnej veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV. pod sp.zn. 1Pv 339/10 pri výkone\ndozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi,\nkeď:\n- sťažnosti obvinenej T. A., podanej dňa 07.10.2013 proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca JUDr.\nMgr. R. B., PhD. zo dňa 24.09.2013, rozhodla podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku až dňa\n06.12.2013,\n\n- sťažnosti obvinenej T. A., podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca MUDr. I. J., PhD.\nzo dňa 27.09.2013, podanej dňa 07.10.2013, rozhodla podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku\naž dňa 09.12.2013,\n- sťažnosti obvinenej T. A. zo dňa 01.10.2013, podanej proti opravnému uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa\n07.09.2013, vydanému k uzneseniu o pribratí znalkyne MUDr. P. zo dňa 11.09.2013 rozhodla podľa §\n194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku až dňa 06.12.2013,\n- rozhodnutie vyšetrovateľa o vylúčení znalkyne MUDr. P. zo dňa 26.09.2013, na základe sťažnosti\nobvinenej T. A. zo dňa 07.10.2013 zrušila podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. až dňa\n09.12.2013;\n2) v trestnej veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV. pod sp zn. 1Pv 703/11, v ktorej\nbolo trestné stíhanie začaté dňa 12.09.2011, po tom, ako Okresný súd Bratislava IV dňa 20.11.2013\noznámil prokuratúre lokalizáciu obvineného D. S. v Českej republike na základe zistení Národnej\nústredne SIRENE a žiadal informáciu, či nebude podaný návrh na zrušenie predtým vydaného príkazu\nna zatknutie a zároveň návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, navrhovateľka súdu žiadnu\ninformáciu nepodala a až do dňa 25.03.2014, kedy zastupujúci prokurátor uložil vyšetrovateľovi písomný\npokyn na preverenie pobytu obvineného v Českej republike a v Rakúsku, zostala vo veci absolútne\nnečinná aj napriek tomu, že odo dňa 20.11.2012 mala vedomosť o pobyte obvineného v Českej\nrepublike, nevykonala vo veci žiadne úkony na zabezpečenie jeho prítomnosti pre účely trestného\nkonania;\n3) v trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV. pod sp.zn. 2Pv 523/10, v ktorej\nbolo trestné stíhanie začaté dňa 14.09.2009, napriek tomu, že z Okresného súdu Bratislava IV. v\ndňoch 17.04.2012, 16.01.2013 a 09.12.2013 obdržala opakované správy, zaslané okresnému súdu\nz Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II. a získané cestou Úradu pre medzinárodnú\nspoluprácu Prezídia Policajného zboru Bratislava od Národnej ústredne INTERPOL-u Canbera\n(Austrália), že obvinený L. N. sa nachádza v Austrálii, až dňa 17.12.2013, po v poradí už tretej správe\nzo súdu, predložila na Krajskú prokuratúru Bratislava a na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky\nžiadosť o súhlas na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ktorý bol následne Okresným súdom\nBratislava IV. vydaný dňa 24.02.2014.\nV ďalších bodoch 4) - 7) uznala odporkyňa navrhovateľku vinnou zo spáchania totožného disciplinárneho\nprevinenia v trestných veciach, vedených na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp.zn. 1Pv 110/12,\n1Pv 146/13, 1Pv 573/11 a 1Pv 505/11.\n3. Za spáchanie uvedených disciplinárnych previnení odporkyňa uložila navrhovateľke disciplinárne\nopatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c/ zákona č. 154/2001 Z.z. - zníženie základného platu o 10% na\ndva mesiace.\n4. Odporkyňa súčasne konanie o časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1/ vo veci\nvedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV. pod sp.zn. 1Pv 339/10 zastavila, pretože disciplinárne\nkonanie sa stalo neprípustným a v časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1/ vo\nveci vedenej pod sp.zn. 1Pv 339/10 navrhovateľku oslobodila, pretože navrhovateľka sa disciplinárneho\nprevinenia nedopustila.\n5. Navrhovateľka podala proti bodom 1/, 2/, 3/ tohto rozhodnutia opravný prostriedok, ktorým sa\ndomáhala zastavenia disciplinárneho konania v bode 1/, resp. oslobodenia spod návrhu na začatie\ndisciplinárneho konania. V bodoch 2/ a 3/ navrhla svoje oslobodenie spod tohto návrhu. Pri ukladaní\ndisciplinárneho opatrenia za zvyšné body žiadala prihliadať na všetky kritéria uvedené v § 191 ods.\n1 zákona č. 153/2001 Z.z. a konštantnú rozhodovaciu činnosť disciplinárnych komisií generálnej\nprokuratúry.\n6. Krajský súd vyhodnotil námietky navrhovateľky týkajúce sa bodu 1/ - t.j. trestnej veci, vedenej na\nOkresnej prokuratúre Bratislava IV. pod sp.zn. 1Pv 339/10 ako nedôvodné. K námietke navrhovateľky,\npodľa ktorej nemohla rozhodnúť o podaných sťažnostiach obvinenej z dôvodu, že musela vyčkať na\nprávoplatnosť svojho uznesenia, ktorým rozhodla, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného\nkonania krajský súd poukázal na uznesenie č.k.: 1Pv 339/10-52 zo dňa 15.10.2013 a uviedol, že\nOkresnej prokuratúre Bratislava IV boli dňa 10.10.2013 doručené sťažnosti obvinenej, súčasťou ktorých\n\nbola aj námietka zaujatosti voči dozorujúcej prokurátorke - navrhovateľke. Navrhovateľka o vznesených\nnámietkach rozhodla uznesením zo dňa 15.10.2013 tak, že nie je vylúčená z vykonávaných úkonov\ntrestného konania. Ako to vyplýva z poučenia nachádzajúcom sa v označenom uznesení, predovšetkým\nvšak z obsahu § 32 ods. 4 Trestného poriadku prípadne podaná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá\nodkladný účinok. (Predmetné uznesenie bolo doručené obvinenej dňa 22.10.2013 a SLC PARTNERS,\ns.r.o. dňa 24.10.2013.) Krajský súd vyslovil názor, že navrhovateľka po vydaní svojho uznesenia č.k.:\n1Pv 339/10-52 zo dňa 15.10.2013 mohla a mala rozhodnúť vo veciach sťažností, podaných obvinenou\nvoči napadnutým uzneseniam a to v lehote 10 pracovných dní v zmysle pokynu krajského prokurátora\nsp.zn. 1 Spr 2021/2004 zo dňa 27.09.2004. O podaných sťažnostiach navrhovateľka však rozhodla\naž uzneseniami zo dňa 06.12.2013, resp. 09.12.2013. Nemusela teda vyčkať na právoplatnosť svojho\nrozhodnutia zo dňa 15.10.2013. Ak by však podľa právneho názoru navrhovateľky (vysloveného v\npodanom návrhu) bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť uznesenia (ktorý právny názor je v priamom\nrozpore s poučením, obsiahnutom na navrhovateľkou vydanom uznesení z 15.10.2013), i v takom\nprípade by predmetné uznesenia boli vydané po uplynutí lehoty, stanovenej pokynom krajského\nprokurátora sp.zn. 1 Spr 2021/2004 zo dňa 27.09.2004. S poukazom na uvedené krajský súd túto\nnámietku navrhovateľky posúdil ako nedôvodnú.\n7. Navrhovateľka ďalej namietala, že za všetky skutky, ktoré sú jej kladené za vinu v napadnutom bode\n1/ rozhodnutia bola už raz disciplinárne postihnutá, a to písomným napomenutím Krajskej prokurátorky v\nBratislave sp.zn. 1/1 Spr. 112/14/1100-1 zo dňa 17.03.2014. Ani túto námietku krajský súd nevyhodnotil\nako dôvodnú. Uviedol, že z obsahu písomného napomenutia zo dňa 17.3.2014, udeleného krajskou\nprokurátorkou navrhovateľke, vyplýva, že toto napomenutie bolo udelené v konaní sp.zn.: 1Pn 310/08\n(teda nie v konaní sp.zn.: 1Pv 339/10) z dôvodu nesprávneho akceptovania uznesenia vyšetrovateľa o\npribratí iba jedného znalca (v súvislosti s vyšetrením duševného stavu obvinenej) a tiež v súvislosti s tým,\nže navrhovateľka nezákonne postupovala pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej T. A. proti uzneseniu o\nvznesení obvinenia. Je teda zjavné, že písomné napomenutie bolo navrhovateľke udelené za iné skutky\nako sú skutky, za ktoré bola v bode 1/ napadnutého rozhodnutia uznaná vinnou.\n8. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku navrhovateľky, týkajúcu sa bodu 2/ - t.j. trestnej\nveci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp.zn. 1Pv 703/11, keď podľa navrhovateľky\nneboli splnené zákonné podmienky na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom splnenie týchto\npodmienok nevyplývalo ani zo správ príslušných orgánov, ani zo súvisiacich okolností. V tejto súvislosti\nkrajský súd uviedol, že z ustanovení zákona o európskom zatýkacom rozkaze vyplýva, že európsky\nzatýkací rozkaz vydáva v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V\nsúvislosti s tým teda sudcovi pre prípravné konanie prislúcha rozhodnúť, či sú splnené podmienky\npre jeho vydanie. Ako to vyplýva z dozorového spisu 1Pv 703/11, dňa 16.08.2012 bol príslušným\nsudcom vydaný príkaz na zatknutie obvineného D. S.. Dňa 20.11.2012 Okresný súd Bratislava IV\noznámil Okresnej prokuratúre Bratislava IV lokalizáciu obvineného v Českej republike s tým, aby v\npredmetnej veci prokuratúra oznámila, či dôjde k odvolaniu príkazu na zatknutie, resp. či bude podaný\nnávrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Predmetnú vec dozorovala navrhovateľka. V tejto\nveci navrhovateľka neurobila žiaden úkon. Aj podľa názoru krajského súdu, ktorý je zhodný s právnym\nnázorom odporkyne, v tejto veci boli splnené podmienky § 5 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom\nrozkaze. Pokiaľ navrhovateľka dôvodila, že predpoklad zdržiavania sa obvineného v Českej republike\nzo správy o lokalizácii obvineného nevyplýval, tak podľa názoru krajského súdu takáto argumentácia\nnavrhovateľky je nedôvodnou a účelovou. Podobne ako domnienka navrhovateľky, že informácia o\nlokalizácii obvineného indikovala záver, že obvinený bol v Českej republike len krátkodobo a náhodne.\nAk bol pobyt obvineného v Českej republike preukázaný (ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z\noznámenia SIRENE ČR, resp. Okresného súdu Bratislava IV), boli podľa názoru krajského súdu\nsplnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie Európskeho zatýkacieho rozkazu. Teda odporkyňa\nvzniknutú situáciu vyhodnotila správne ak dospela k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo\nk zavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou.\n9. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku navrhovateľky, týkajúcu sa bodu 3/ - t.j. trestnej\nveci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp.zn. 2Pv 523/10, keď navrhovateľka tvrdila,\nže po preskúmaní podmienok na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu dospela k záveru,\nže tento by bol nedôvodný a súdom neakceptovaný, pretože s ohľadom na závažnosť stíhaného\nskutku a druh trestu, ktorý je možné zaň uložiť by boli náklady spojené s realizáciou medzinárodného\nzatýkacieho rozkazu zjavne neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní takéhoto obvineného.\n\nKrajský súd v tejto súvislosti poukázal na obsah dozorového spisu sp.zn. 2Pv 523/10, z ktorého\nvyplýva, že sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV dňa 04.05.2011 vydala\npríkaz na zatknutie obvineného L. N.. V dňoch 17.04.2012, 16.01.2013, 23.10.2013 a 9.12.2013 boli\nOkresnej prokuratúre Bratislava IV. opakovane doručené správy o pobyte obvineného, podľa ktorých\nsa tento zdržiava v Austrálii. Navrhovateľka v predmetnej veci ostala nečinná. Až následne, dňa\n17.12.2013 postúpila Krajskej prokuratúre v Bratislave (súčasne Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky) žiadosť o schválenie vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu na obvineného. Dňa\n24.02.2014 bol medzinárodný zatýkací rozkaz príslušným sudcom pre prípravné konanie vydaný. Podľa\nnázoru krajského súdu, v tomto prípade boli splnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie\nmedzinárodného zatýkacieho rozkazu na obvineného (§ 490 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku),\nktorý sa dlhodobo zdržiaval v cudzine (v Austrálii). Nakoľko medzinárodný zatýkací rozkaz vydáva (v\ntomto prípade) sudca pre prípravné konanie, posúdenie všetkých okolností súvisiacich s jeho vydaním\n(splnenia zákonných predpokladov jeho vydania, vhodnosti, účelnosti, ekonomickej náročnosti prislúcha\nsudcovi pre prípravné konanie. Teda odporkyňa vzniknutú situáciu vyhodnotila správne ak dospela k\nzáveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k zavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností\nprokurátora navrhovateľkou.\n10. Pretože námietky navrhovateľky, týkajúce sa uznania jej viny v bodoch 1/ - 3/ napadnutého\nrozhodnutia krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, výrok o uznaní viny navrhovateľky zo spáchania\ndisciplinárneho previnenia potvrdil ako správny a zákonný.\n11. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala druh a výšku disciplinárneho opatrenia,\nktoré jej bolo odporkyňou v napadnutom rozhodnutí uložené, pretože ho považovala za neprimerane\nprísne a nezohľadňujúce závažnosť disciplinárneho previnenia, jeho následky, mieru a formu zavinenia,\nokolnosti prípadov a doterajšie plnenie si služobných povinností, čo je v rozpore s ustanovením § 191\nods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z., pričom aj s poukazom na stálu rozhodovaciu činnosť disciplinárnych\nkomisií nepovažovala uložené disciplinárne opatrenie za adekvátne.\n12. Krajský súd poukazujúc na ustanovenie § 216 zákona č. 154/2001 Z.z. a § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku, mal za to, že odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o uložení disciplinárneho\nopatrenia iba konštatovala, že pri jeho uložení zvážila všetky skutočnosti, pričom dospela k záveru,\nže toto disciplinárne opatrenie je primerané. Podľa názoru krajského súdu okrem všeobecných\npredpokladov odôvodnenia akéhokoľvek disciplinárneho opatrenia (viď vyššie uvedené) bolo úlohou\nodporkyne v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo práve zníženie platu o 10% na dva mesiace\nje opatrením, adekvátnym vo vzťahu ku spáchaniu disciplinárneho previnenia. Pretože odôvodnenie\nuloženia disciplinárneho opatrenia - zníženie základného platu o 10% na dva mesiace odporkyňa\nodôvodnila nedostatočným spôsobom, stal sa predmetný výrok nepreskúmateľným a preto ho krajský\nsúd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec v tejto časti vrátil odporkyni na ďalšie konanie.\n13. Proti tomuto rozsudku v časti výroku 1/ podala navrhovateľka odvolanie, ktorým sa domáhala,\naby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Úvodom svojho odvolania navrhovateľka opätovne (tak ako v konaní pred krajským súdom)\npoukázala na to, že vo vzťahu k bodu 1. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odporkyne v\ntrestnej veci sp.zn. 1Pv 339/10 už bola právoplatne disciplinárne potrestaná písomným napomenutím\na v súlade so zásadou ,,nie dvakrát v tej istej veci\" nemožno ju opätovne disciplinárne postihnúť v\ndisciplinárnom konaní. Konštatovanie krajského súdu, že predchádzajúcim písomným napomenutím\nbola navrhovateľka postihnutá za iné skutky, ako sú skutky, ktoré sú predmetom tohto bodu 1.\ndisciplinárneho konania je podľa navrhovateľky nesprávne, skresľujúce a odporujúce samotnému\nobsahu predchádzajúceho písomného napomenutia. Mala za to, že v predchádzajúcom písomnom\nnapomenutí sa jednoznačne uvádzajú konania, ktoré sa jej kladú za vinu, a to celkovo tri oblasti\nresp. tri skutky, a to, že v tejto trestnej veci nesprávne akceptovala uznesenie o pribratí iba jedného\nznalca, nezákonne postupovala pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej zo dňa 07.04.2011, výkon dozoru\nmožno zo strany navrhovateľky hodnotiť ako nezákonný, ale aj vykonaný so značnými prieťahmi.\nKrajský súd teda nesprávne uviedol, že písomné napomenutie bolo udelené za iné skutky, aké boli\npredmetom tohto disciplinárneho konania. To znamená, že navrhovateľka nebola postihnutá len za\npostup súvisiaci s akceptovaním uznesenia o pribratí znalca MUDr. B. P. zo dňa 11.09.2013, resp. s\nrozhodovaním o sťažnosti obvinenej proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ale bola postihnutá za celú\njej činnosť prokurátora pri výkone dozoru v tejto trestnej veci, vykonávanú do dňa udelenia predmetného\n\nnapomenutia, vrátane tých konaní, za ktoré ju odporkyňa opätovne uznala vinnú. Navrhovateľka taktiež\nzotrvala na svojich vyjadreniach, týkajúcich sa dôvodov, prečo po podanej námietke zaujatosti konala v\npredmetných časových súvislostiach, čo však nemožno hodnotiť ako disciplinárne previnenie z dôvodov,\nktoré už podrobnejšie uviedla vo svojom opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o ostatné sťažnosti obvinenej,\ntak ako je uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania, je pravdou, že tieto boli na prokuratúru\ndoručené dňa 10.10.2013 a že o nich bolo rozhodnuté dňa 06.12.2013, resp. dňa 09.12.2013. Podľa\nnavrhovateľky nešlo však o zavinené prieťahy z jej strany. Obsahom podaných sťažností obvinenej\nbola totiž aj námietka zaujatosti voči jej osobe a preto najskôr rozhodovala o tom, či je alebo nie je\nzaujatá a vydala uznesenie sp.zn. 1Pv 339/10-52 zo dňa 15.10.2013, ktorým sa navrhovateľka nevylúčila\nz vykonávania úkonov trestného konania. O podaných sťažnostiach preto navrhovateľka nemohla\nrozhodovať z objektívnych dôvodov, pričom s rozhodovaním o sťažnostiach čakala až do doby, kým\nuznesenie o jej nevylúčení nadobudne právoplatnosť. Až po doručení a vyčkaní, či nebude voči tomuto\nuzneseniu podaná sťažnosť, mohla navrhovateľka objektívne rozhodovať o podaných sťažnostiach. V\ntejto súvislosti dala do pozornosti, že predmetný pokyn prokurátora upravujúci lehotu na rozhodnutie\no sťažnosti nerieši procesnú situáciu, ak je voči prokurátorovi vznesená námietka zaujatosti a preto jej\nnemožno klásť za vinu porušenie tohto pokynu.\n14. Navrhovateľka sa nestotožnila ani s právnym názorom krajského súdu vysloveným vo vzťahu k bodu\n2. napadnutého rozhodnutia (sp.zn. 1Pv 703/11) odporkyne, keď uviedol, že aj podľa jeho názoru boli\nsplnené podmienky podľa § 5 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze a názor navrhovateľky (že\npredpoklad zdržiavania sa obvineného v Českej republike zo správy a lokalizácii obvineného nevyplýval)\npovažoval za účelový a bezdôvodný. V tejto spojitosti uviedla, že jej povinnosťou nebolo automaticky\npodať návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ale objektívne a nestranne vyhodnotiť\npríslušné podklady a následne zistiť, či je možné na ich základe podať návrh na vydanie európskeho\nzatýkacieho rozkazu. Uvedené navrhovateľka aj vykonala a to svedomite, nestranne, bez prieťahov\na objektívne s prihliadnutím na všetky rozhodné okolnosti. Mala za to, že na základe dostupných\npodkladov preto dospela k dôvodnému záveru, že návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu\nbol nedôvodný a predčasný a preto nebolo jej povinnosťou takýto návrh podávať. Ďalej vyslovila a\nrozviedla názor, že úlohou prokurátora nie je, aby každý jeho podnet či návrh policajta, o ktorom prináleží\nrozhodovať súdu, automaticky predložil súdu na rozhodnutie.\n15. K záveru krajského súdu týkajúceho sa bodu 3. (sp.zn. 2Pv523/10), keď konštatoval, že aj podľa\njeho názoru boli splnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie medzinárodného zatýkacieho\nrozkazu (§ 490 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku) a sudca pre prípravné konanie posudzuje\nvšetky okolnosti súvisiace s jeho vydaním (vhodnosť, účelnosť, ekonomická náročnosť) uviedla, že\npriebežne brala na vedomie správy Okresného súdu Bratislava IV o pobyte obvineného v Austrálii,\nno predmetné správy vyhodnotila ako nedôvodné na podanie návrhu na vydanie medzinárodného\nzatýkacieho rozkazu. Nakoľko ide o špecializovanú oblasť právneho styku s cudzinou, pričom obdobné\nprípady v praxi sa vyskytujú zriedkavo, je riešenie tejto problematiky často vecou právnej úvahy,\npodloženej najmä praktickými skúsenosťami. Aj v tomto prípade navrhovateľa uviedla, že jej povinnosťou\nnebolo automaticky podať žiadosť o súhlas s vydaním medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ale\nobjektívne a nestranne vyhodnotiť príslušné podklady a následne zistiť, či na ich základe je možné\npožiadať o vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Mala za to, že na základe dostupných\npodkladov preto dospela k dôvodnému záveru, že návrh na vydanie medzinárodného zatýkacieho\nrozkazu bol nedôvodný a predčasný a preto nebolo jej povinnosťou takýto návrh podávať. Ďalej\nzopakovala, že úlohou prokurátora nie je, aby každý jeho podnet či návrh policajta, o ktorom prináleží\nrozhodovať súdu, automaticky predložil súdu na rozhodnutie.\n16. Krajská prokurátorka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že predmetné odvolanie je\nnedôvodné a rozsudok krajského súdu v napadnutej časti považuje za vecne správny a zákonný. Podané\nodvolanie je v podstatnej časti totožné s opravným prostriedkom, ktorý navrhovateľka podala proti\nnapadnutému rozhodnutiu odporkyne. Odvolaním napadnutý výrok 1/ rozsudku krajského súdu preto\nnavrhla potvrdiť.\n17. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky podala aj odporkyňa, ktorá sa v ňom stotožnila s odôvodnením\nrozhodnutia krajského súdu a zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré podala vo veci a preto\nžiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil.\n\n18. Podľa § 492 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.\")\nkonania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n19. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.)\npreskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti výroku 1/, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nv medziach podaného odvolania navrhovateľky (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a\n§ 492 ods. 1, 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\n21. Odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne a konanie mu predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom\nprostriedku navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odporkyne.\n22. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu v časti výroku 1/, ktorým napadnuté\nrozhodnutie odporkyne č. XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21.04.2015, v spojení s opravným uznesením\nč. XV/6 Spr 11/14/1000-209 zo dňa 23.07.2015 potvrdil v napadnutých bodoch 1/, 2/, 3/ výroku, ktorým\nodporkyňa podľa § 188 písm. a/ a § 26 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 154/2001 Z.z., v spojení s §\n17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. uznala navrhovateľku vinnou zo spáchania disciplinárneho\nprevinenia popísaného v bode 2 tohto uznesenia.\n23. Podľa § 26 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 154/2001 Z.z. prokurátor je povinný, a) plniť povinnosti,\nktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom,\nak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením\nspáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, b) chrániť verejný\nzáujem a slúžiť verejnému záujmu, c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez\nprieťahov.\n24. Podľa § 188 písm. a/ citovaného zákona disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo\nporušenie povinností prokurátora.\n25. Podľa § 216 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane\nvzťahuje osobitný zákon (zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok).\n26. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, ak existuje\npredpoklad, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné\nho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu európsky zatýkací\nrozkaz. V prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné\nkonanie. Európsky zatýkací rozkaz podľa odseku 1 možno vydať, ak je vo vzťahu k obvinenému pre\nrovnaký skutok vydaný príkaz na zatknutie, medzinárodný zatýkací rozkaz alebo rozhodnutie, ktorým\nbol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody. Súd európsky zatýkací rozkaz nevydá, ak\nje pred jeho vydaním zrejmé, že by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená\nujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu.\n27. Podľa § 490 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho\nvyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný\nzatýkací rozkaz\"). V prípravnom konaní vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací\nrozkaz na návrh prokurátora. Vo vykonávacom konaní môže vydať medzinárodný zatýkací rozkaz aj\npredseda senátu nadriadeného súdu, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z cudziny v čase po prijatí\nrozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu\nprvostupňovému súdu. Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky\nako príkaz na zatknutie.\n\n28. Odvolací súd sa primárne zaoberal námietkou navrhovateľky, ktorú opakovane uplatňovala tak\nv opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne ako i v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu, keď namietala, že vo vzťahu k bodu 1. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia\nodporkyne v trestnej veci sp.zn. 1Pv 339/10 už bola právoplatne disciplinárne potrestaná písomným\nnapomenutím, a v súlade so zásadou ,,nie dvakrát v tej istej veci\" nemožno ju opätovne disciplinárne\npostihnúť v disciplinárnom konaní.\n29. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že zásada ne bis in idem predstavuje garanciu nebyť\nopakovane stíhaný a sankcionovaný za totožný skutok. Skutočnosť, že táto zásada ustanovená v čl.\n4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor\") sa\nnevzťahuje len na trestné konania v zmysle Trestného poriadku, ale aj na tie druhy správnych konaní\n(a teda aj disciplinárnych konaní), ktoré majú trestnoprávny charakter, je dobre známa. Predmetné\nustanovenie znie: „Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci\ntoho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa\nzákona a trestného poriadku tohto štátu.\" Na uplatnenie zásady ne bis in idem je potrebné naplnenie\npredpokladov, ktoré sa týkajú tak prvku bis, ako aj prvku idem. Judikatúra ESĽP po zložitom vývoji\ndospela k záveru (vo veci Sergej Zolotuchin proti Ruskej federácii z 10. februára. 2009, č. 14939/03,\nods. 81.), že prvok idem je nevyhnutné chápať v intenciách totožnosti skutku, teda nie totožnosti právnej\nkvalifikácie, pretože taký výklad by opäť zužoval rozsah práv garantovaných dohovorom.\n30. Odvolací súd zaoberajúc sa vyššie uplatnenou námietkou navrhovateľky zistil, že obsahom\npripojeného administratívneho spisu odporkyne je okrem iného aj Písomné napomenutie Krajskej\nprokuratúry Bratislava sp.zn. 1/1 Spr 112/14/1100-1 zo dňa 17.03.2014, ktoré bolo uložené\nnavrhovateľke podľa § 191 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z. Z uvedeného napomenutia vyplýva, že\nbolo uložené pre nedostatky pri plnení služobných úloh, ktorých sa navrhovateľka dopustila vo veci\nobvinenej T. A. vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp.zn. 1Pn 310/08. Taktiež je z\nneho zrejmé, že bolo vydané z dôvodu nesprávneho akceptovania uznesenia vyšetrovateľa o pribratí\niba jedného znalca (vo vzťahu k vyšetreniu duševného stavu obvinenej) a tiež v súvislosti s tým, že\nnavrhovateľka nezákonne postupovala pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej T. A. proti uzneseniu o\nvznesení obvinenia.\n31. Porovnaním totožnosti skutkov kladených navrhovateľke za vinu v bode 1. napadnutého rozhodnutia\ns uvedeným napomenutím je podľa názoru odvolacieho súdu evidentné, že v prejednávanej veci bola\nnavrhovateľka postihnutá za rôzne skutky. Napriek tomu, že v oboch prípadoch bol navrhovateľke\nvytýkaný výkon dozoru ako nezákonný, vykonaný so značnými prieťahmi a nesvedomite (t.j. aj z dôvodov\nktoré jej boli vytýkané v predmetnej veci), nešlo o vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti viažuce sa k\nrovnakým skutkom, keďže napomenutie zo dňa 17.03.2014 sa týkalo iného konania a iných procesných\npochybení navrhovateľky pri výkone prokurátorského dozoru ako tomu bolo v konaní vedenom pod\nsp.zn.: 1Pv 339/10). Odvolací súd preto s poukazom na uvedené vyhodnotil záver krajského súdu v\nsúvislosti s námietkou navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady ,,nie dvakrát v tej istej veci\" l ako\nvecne správny, zrozumiteľný a majúci oporu v administratívnom spise.\n32. Ďalšou námietkou, ktorou navrhovateľka namietala nezákonnosť rozhodnutia odporkyne bola\nnámietka vo vzťahu k bodu 2. napadnutého rozhodnutia (sp.zn. 1Pv 703/11) odporkyne, keď uviedla,\nže jej povinnosťou nebolo automaticky podať návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ale\nobjektívne a nestranne vyhodnotiť príslušné podklady a následne zistiť, či je možné na ich základe\npodať návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Podotkla, že úlohou prokurátora nie je, aby\nkaždý jeho podnet či návrh policajta, o ktorom prináleží rozhodovať súdu, automaticky predložil súdu\nna rozhodnutie.\n33. Vo vzťahu k tejto námietke považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľke bola\nkladená za vinu nečinnosť resp. pasivita a teda nevykonanie žiadnych procesných úkonov v trestnej\nveci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp.zn. 1Pv 703/11 a to na tom skutkovom\nzáklade, že Okresný súd Bratislava IV dňa 20.11.2013 oznámil prokuratúre lokalizáciu obvineného D. S.\nv Českej republike a žiadal informáciu, či nebude podaný návrh na zrušenie predtým vydaného príkazu\nna zatknutie a zároveň návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu Navrhovateľka súdu žiadnu\ninformáciu nepodala a nevykonala vo veci žiadne úkony na zabezpečenie jeho prítomnosti pre účely\ntrestného konania napriek tomu, že odo dňa 20.11.2012 mala vedomosť o pobyte obvineného v Českej\nrepublike. Navrhovateľka tak nielenže nevykonala žiadne procesné úkony smerujúce k zabezpečeniu\n\nprítomnosti obvineného na účely trestného konania, ale ani žiadnym spôsobom nereagovala na dopyt\nokresného súdu k tejto skutočnosti. Pokiaľ ide o disciplinárne posúdenie tohto skutku navrhovateľky a\njej právnu argumentáciu, ktorou poukazovala na to, že je na zvážení prokurátora, ktorý vychádzajúc\nz podkladov vždy zváži či sú splnené zákonné podmienky na podanie návrhu na vydanie európskeho\nzatýkacieho rozkazu, odvolací súd k tejto námietke uvádza, že z § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 154/2010\nZ.z. o európskom zatýkacom rozkaze vyplýva,, že ak existuje predpoklad, že by sa obvinený mohol\nzdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu\npredseda senátu alebo sudca príslušného súdu európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá\neurópsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Z citovaného ustanovenia\nvyplýva, že posúdenie splnenia zákonných podmienok na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu\nprináleží súdu resp. sudcovi pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje na základe návrhu podaného\nprokurátorom. Pokiaľ teda prokurátor zistí skutočností nasvedčujúce tomu, že sú splnené zákonom\nstanovené podmienky v zmysle § 5 cit. zákona je povinný takýto návrh podať, pričom o dôvodnosti\ntohto návrhu resp. o splnení zákonných podmienok rozhoduje súd. V predmetnej veci bolo nesporným,\nže navrhovateľka mala preukázateľne vedomosť o pobyte obvineného v cudzine - Českej republike\nno napriek, tomu odvolávajúc sa na to, že nebolo jej povinnosťou podať takýto návrh a majúc za to,\nže je výlučne na jej zvážení, vyhodnotení a právnom posúdení dôvodnosti podania návrhu zostala vo\nveci nečinná Odvolací súd nepospochybňuje, že úlohou prokurátora, (a už vôbec jeho povinnosťou)\nnie je podávať každý návrh policajta súdu, keďže táto skutočnosť vyplýva už zo samotnej povahy\nvýkonu prokurátorského dozoru vo vzťahu k prípravnému konaniu resp. konaniu pred začatím trestného\nstíhania. Je však potrebné uviesť, že úlohou prokurátora je vyhodnotiť takýto návrh a postupovať v\nintenciách Trestného poriadku a brať na zreteľ aj ďalšie právne predpisy (v danom prípade zákon\nč. 154/2010 Z.z.) tak, aby sa dosiahol účel trestného konania. Samotná skutočnosť, že je na úvahe\nprokurátora, či takýto návrh podá alebo nie však nemožno vnímať ako jeho ľubovôľu.\n34. Odvolací súd v tejto spojitosti poukazuje na to, že zákon č. 154/2010 Z.z.. vyžaduje pred vydaním\neurópskeho zatýkacieho rozkazu splnenie predpokladu, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa\nzdržiava v inom členskom štáte. Vzhľadom na to, že navrhovateľka mala k dispozícii informáciu o tom,\nže obvinený sa t.č. nachádzal v cudzine, bolo možné predpokladať, že zákonom stanovené podmienky\nna vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu resp. na podanie takéhoto návrhu sú splnené. Uvedený\npostup bol podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený aj tým, že dňa 16.08.2012 bol príslušným\nsudcom vydaný príkaz na zatknutie obvineného D. S.. Argumentácia navrhovateľky (o posudzovaní a\nvyhodnotení jednotlivých podkladov ako nedostatočných na podanie takéhoto návrhu) preto nemôže\nobstať.\n35. Vyššie uvedené závery je podľa názoru najvyššieho súdu potrebné prevziať i vo vzťahu k bodu 3/\nnapadnutého rozhodnutia - t.j. trestnej veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp.zn.\n2Pv 523/10, keď dôvodnosť podania návrhu na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu vyplývala\nz toho, že sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV dňa 04.05.2011 vydala príkaz na\nzatknutie obvineného, navrhovateľka mala preukázateľne vedomosť o mieste zdržiavania sa obvineného\n- L. N. v Austrálii a napokon Okresný súd Bratislava IV medzinárodný zatýkací rozkaz, vydal dňa\n24.02.2014.\n36. Odvolací súd vyhodnotil argumentáciu navrhovateľky vo vzťahu k bodom 2/ a 3/ napadnutého\nrozhodnutia odporkyne ako účelovú, keď navrhovateľka svoj postup odôvodňovala poukazom na\nvhodnosť, účelnosť, ekonomickú náročnosť vykonanie procesných úkonov v súvislosti so zabezpečením\nprítomnosti obvinených v trestnom konaní. Podľa názoru najvyššieho súdu odporkyňa ako i krajský súd\ntieto skutočnosti. vyhodnotili správne ak dospeli k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k\nzavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou.\n37. Vychádzajúc z dôvodov odvolania navrhovateľky však odvolací súd považoval za dôvodnú námietku\ntýkajúcu sa bodu 1. napadnutého rozhodnutia, ktorou navrhovateľka namietala, že o podaných\nsťažnostiach obvinenej nemohla rozhodnúť s poukazom na to, že musela vyčkať na právoplatnosť\nsvojho uznesenia, ktorým rozhodla o tom, či je vylúčená z vykonávania úkonov v trestnom konaní.\nOdvolací súd z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že jednotlivé sťažnosti v trestnej\nveci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp.zn. 1Pv 339/10 boli doručené na okresnú\nprokuratúru dňa 10.10.2013, pričom navrhovateľka o týchto sťažnostiach rozhodla dňa 06.12.2013 resp.\ndňa 09.12.2013. Obsahom týchto sťažnosti bola aj námietka zaujatosti voči navrhovateľke a preto\n\nnavrhovateľka primárne rozhodla uznesením sp.zn. 1Pv 339/10-52 zo dňa 15.10.2013 o tom, či v danej\ntrestnej veci je alebo nie je vylúčená.\n38. Odporkyňa svoje rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vo vzťahu k bodu 1/ svojho\nrozhodnutia odôvodnila poukazom na ustanovenie § 188 písm. a/ a § 26 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č.\n154/2001 Z.z. v spojení s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z., keď uznala navrhovateľku vinnou\nzo spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že zavinene nesplnila alebo\nporušila povinnosti prokurátora, konkrétne v trestnej veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava\nIV pod sp.zn. 1Pv 339/10 pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom\nkonaní konala so značnými prieťahmi. Odporkyňa svoj záver o zavinenom konaní navrhovateľky\nmajúcom za následok značné prieťahy oprela o pokyn krajského prokurátora v Bratislave sp.zn. 1\nSpr. 2021/2004 zo dňa 27.09.2004, ktorým krajský prokurátor uložil podriadeným prokurátorom, aby\no sťažnostiach všetkých oprávnených osôb smerujúcim proti ostatným uzneseniam vyšetrovateľa a\npolicajného orgánu rozhodli v lehote 10 pracovných dní odo dňa, keď im bol predložený vyšetrovací spis\nspolu so sťažnosťou a stanoviskom vyšetrovateľa alebo policajného orgánu k nej. Porovnávajúc vyššie\npopísanú procesnú situáciu navrhovateľky so znením pokynu je evidentné, že predmetný pokyn upravuje\nlehotu na rozhodnutie o sťažnosti bez toho, aby zohľadňoval aj možné podanie námietky zaujatosti.\nInými slovami skutok kladený navrhovateľke za vinu nemožno oprieť o pokyn, ktorý neprecizuje procesnú\nsituáciu navrhovateľky. Postup v súlade s uvedeným pokynom v procesnej situácii navrhovateľky by\nmohol viesť k založeniu ďalšej nezákonnosti a to k rozhodovaniu vo veci vylúčenou osobou, ktorá\nskutočnosť by následne vyžadovala opätovne rozhodnutie vo veci nezaujatým prokurátorom, čím by\nnepochybne došlo taktiež k predĺženiu konania. Krajský súd ako i odporkyňa poukazovali na to, že\nnavrhovateľka rozhodla o sťažnostiach po uplynutí lehoty i v prípade ak, by akceptovali výklad, že\nprimárne je potrebné rozhodnúť o zaujatosti a následne o sťažnostiach. Odvolaciemu súdu však nie\nje zrejmé, na základe akých úvah dospel krajský súd k záveru o porušení povinnosti navrhovateľky\nrozhodnúť v lehote vyplývajúcej z pokynu a ako ustálil okamih zakladajúci plynutie tejto lehoty za tohto\nstavu, t.j. keď pokyn prokurátora neupravuje lehotu na rozhodnutie o sťažnosti, obsahom ktorej je i\nnámietka zaujatosti. Odvolací súd v tejto spojitosti poukazuje i na to, že podanie námietky zaujatosti je\nobjektívnou právnou skutočnosťou, ktorú navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť a preto za stavu, že\npokyn prokurátora túto procesnú situáciu neprecizuje je potrebné skúmať, či navrhovateľka napriek tomu\npri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní konala so značnými\nprieťahmi a či došlo k zavinenému porušeniu povinnosti tak, ako to upravuje § 188 písm. a/ zákona č\n154/2001 Z.z..\n39. Vzhľadom na to, že krajský súd vyššie uvedeným skutočnostiam v odôvodnení svojho rozsudku\nnevenoval pozornosť (vo vzťahu k bodu 1. napadnutého rozhodnutia len prevzal argumentáciu\nodporkyne), odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\na § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom\nkrajský súd po náležitom vysporiadaní sa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie\ndostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé\nsúdne konanie.\n40. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.\n3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}