{"guid": "90c0d301-b4a3-422a-9e35-c1fd1a26ca92:8299d560-0c4b-4081-a6e2-71b2ed21e956", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200744.1", "spisova_znacka": "8Sžk/39/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/39/2018 z 24. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2019, sp. zn. 8Sžk/39/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200744.1", "identifikacne_cislo": "1015200744", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-4", "nazov": "§ 39 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8299d560-0c4b-4081-a6e2-71b2ed21e956", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200744.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200744.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200744.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/39/2018\n1015200744\n24. 10. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200744.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcov: 1/. J. Š., Q. XX.\nA. XXXX, W. U. D. XXXX/XX, XXX XX U. a 2/ Z.. T. Š., Q. X. J. XXXX, W. U. D. XXXX/XX, XXX XX U.,\nobaja právne zastúpení advokátom Mgr. Martinom Černákom, so sídlom kancelárie Zochova 5, 811 03\nBratislava, proti žalovanému: Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom\nTomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: X/ N.. J. E., R.., Q. XX. K. XXXX, W. U. U. X, XXX XX U.,\n2/ J.. J. E., Q. XX. H. XXXX, W. U. U. X, XXX XX U. a 3/ R. U., Q. XX. H. XXXX, W. U. Y. XXXX/XX,\nXXX XX U., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-OVBP2-2015/16823/\nZAV z 23. februára 2015 a o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 6S/114/2015-171 z 28. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/114/2015-171 z 28. júna 2018\npodľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. OU-OVBP2-2015/16823/ZAV z 23. februára 2015, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača č. 14170/1937/2014/UPSP-LU z 23. októbra\n2014, ktorým bola stavebníkom N.. J. E., R.. G. J.. J. E. v územnom konaní o umiestnení stavby\nspojenom so stavebným konaním, povolená stavba „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba“ na\npozemku parcelné číslo XXXX/XX, súpisné č. XXXX, Y., Bratislava, k. ú. N., podľa § 39a ods. 4, §\n66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len\n„stavebný zákon“) a § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Súčasne správny súd nepriznal žalovanému a\npribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že správne orgány v danom konaní postupovali\nv súlade s ustanoveniami stavebného zákona, presne a úplne zistili skutočný stav veci a\nvychádzali z dôkazov, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Vydané rozhodnutie zodpovedá\naktualizovanému územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy, jeho vydaním správne orgány\nnemohli reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, či znížiť štandard ich bývania (pohodu\n\nbývania), s námietkami žalobcov sa dostatočne a zákonným spôsobom v odôvodnení napadnutých\nrozhodnutí vysporiadali a z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre\nrozhodnutie, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych\npredpisov.\n3. Všetky námietky uvádzané žalobcami v žalobe (odstupové vzdialenosti, preslnenie, umiestnenie\nkomína a rozpor realizovanej stavby s projektovou dokumentáciou) vyhodnotil správny súd ako\nnedôvodné.\n4. Správny súd zdôraznil, že stavebný úrad spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným\nkonaním v súlade s § 39a ods. 4 stavebného zákona, nakoľko sa jedná o rekonštrukciu stavby a\ndostavbu, ktorej podmienky umiestnenia už sú dané existenciou pôvodnej stavby rodinného domu a\nskladu/dielne, všetko na existujúce pomery v danom území a preto stavebný úrad povolenie stavby\nsprávne posudzoval k už existujúcej stavbe rodinného domu. Následne pri posudzovaní námietok\nžalobcov vychádzal z uvedeného a skonštatoval, že charakter navrhovanej rekonštrukcie a dostavby\nje v súlade s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy. Poukázal na to, že z katastrálnej\nmapy je zrejmé, že navrhovaná rekonštrukcia a dostavba kopíruje pôdorysnú hranicu pôvodného\nrodinného domu a skladu/dielne (nešlo o nové umiestnenie stavby, ale o rekonštrukciu existujúceho\nrodinného domu a dostavbu z pôvodného skladu/dielne), takže nebolo potrebné osobitne zdôvodňovať\nodstup stavieb podľa § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002\nZ. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a\no všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). Správny súd ďalej uviedol, že pri navrhovanej\nrekonštrukcii a dostavbe dôjde k zvýšeniu stavby z pôvodných 6,120 m na 6,750 m, t. j. o 0,63 m, a\nnakoľko pre posúdenie požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a zachovanie pohody bývania, s\npoukazom na už existujúce umiestnenie pôvodnej stavby, logicky nebolo možné aplikovať § 6 ods. 3 a\nods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., umiestnenie stavieb pre zohľadnenie požiadavky na denné osvetlenie\na preslnenie a zachovanie pohody bývania, vo vzťahu k zvýšeniu navrhovanej stavby o 0,63 m, mohol\nstavebný úrad určiť výlučne len na základe podkladov a meraní (§ 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.\nz.), ktoré doložili stavebníci svetlotechnickým posudkom zo 7. júla 2014. Umiestnenie, architektúra a\nvýška navrhovanej rekonštrukcie a dostavby riešená k vzdialenosti stavby rodinného domu žalobcov je\nsúčasťou svetlotechnického posudku. Keďže závery predmetného svetlotechnického posudku k vplyvu\nplánovanej výstavby na denné osvetlenie negatívne neovplyvní denné osvetlenie rodinného domu\nžalobcov (vyhovuje STN 73 0580) a k vplyvu plánovanej výstavby na preslnenie negatívne neovplyvní\npreslnenie rodinného domu žalobcov (vyhovuje STN 73 4301) a stavebný úrad prvého aj druhého stupňa\nuvedené informácie v svojich rozhodnutiach uviedol a v logických súvislostiach odôvodnil, nedošlo k\nporušeniu správneho poriadku a ani žalobcovia neboli ukrátení na svojich právach. Stavebný úrad\nnemal legitímny dôvod rozporovať autorizovaný svetlotechnický posudok predložený stavebníkmi, pokiaľ\nžalobcovia nepredložili iný autorizovaný svetlotechnický posudok, ktorý by preukazoval opak.\n5. K námietke umiestnenia komína správny súd poukázal, že stavebný úrad vychádzal aj zo súhlasného\nzáväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava č. MAG OZP 278646/2014/50034/Be z 12.\naugusta 2014, obsahom ktorého je podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, viazaný. Súhlas bol daný na\npovolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia na 1 ks plynový kotol a 1 ks krb s podmienkou\nzohľadniť v stavebnom konaní z dôvodu možnosti dočasného zhoršenia organoleptických vlastností\novzdušia (zadymovanie, zápach, obťažovanie susedov) vzdialenosť komínov od hranice susedného\npozemku v súlade s § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Predmetnú podmienku\nstavebný úrad zapracoval priamo do rozhodnutia o stavebnom povolení, preto splnenie tejto podmienky\nbude predmetom posúdenia až v rámci kolaudačného konania. V konečnom dôsledku, naplánovaný\nkomín zo strany rodinného domu žalobcov, je umiestnený v mieste, kde bol pôvodný komín.\n6. Ostatné námietky, kde žalobcovia namietajú rozpor realizovanej stavby s projektovou dokumentáciou,\nsprávny súd, z dôvodu hospodárnosti, vecnosti a koncentrácie správneho konania, nepreskúmaval,\nkeďže tieto neboli súčasťou rozhodnutia o stavebnom povolení, pričom tieto budú posudzované v rámci\nkolaudačného konania, v ktorom sa správne orgány budú musieť s týmito skutočnosťami vysporiadať\n\n7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 S.s.p. tak,\nže žalovanému a pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže\núspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o\norgán štátnej správy) a pribratí účastníci si žiadne neuplatnili.\n8. Proti rozsudku správneho súdu podali v zákonnej lehote žalobcovia (sťažovatelia) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenie veci a navrhovali, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. V kasačnej sťažnosti sťažovatelia poukázali na ust. § 2 ods. 2 a § 6 ods. 1, ods. 3 až 5 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z. a mali za to, že dostavbou rodinného domu z pôvodného skladu/dielne došlo nepochybne\nk zmene odstupovej vzdialenosti medzi susediacimi rodinnými domami, keďže pojmy „rekonštrukcia\nstavby“ a „dostavba stavby“ právny poriadok Slovenskej republiky nepozná a preto sa jedná o zmenu\nstavby v zmysle § 54 stavebného zákona. Konštatovanie, že stavba je v súlade s územným plánom\nzóny, ešte neznamená, že zmena stavby zodpovedá všetkým zákonným podmienkam ustanoveným v\n§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Ďalej uviedli, že ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002\nZ. z. platí pre riešenia podmienené takými obmedzeniami, ktoré neumožňujú aplikáciu § 6 ods. 3\nani ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., teda dodržanie vyhláškou daných odstupových vzdialeností. V\nintenciách tohto ustanovenia je potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek\nna vzájomné vzdialenosti, ktoré sú vymedzené v ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. striktne na podklade\npotrebných výpočtov a meraní. Odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami je cca 6 m a vzdialenosť\nstavby na pozemku parc. č. 2035/14 od spoločnej hranice pozemkov je 0 m, čo je v rozpore s § 6\nods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom stavebný úrad sa s touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí\nnevyporiadal. Žalovaný vyhodnotil umiestnenie existujúcich stavieb ako stiesnené podmienky a v rámci\nprávneho posúdenia poukázal na § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a odvolal sa pritom na závery\nsvetlotechnického posudku, no predpokladom aplikácie tohto ustanovenia na skutkový stav je však\nuskutočnenie výpočtov a meraní, ktoré preukazujú, že pri inej vzdialenosti ako ustanovuje § 6 ods. 3 a\n4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. budú splnené všetky požiadavky uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 vyhlášky\nč. 532/2002 Z. z..\n13. Predmetom svetlotechnického posudku bolo výlučne posúdenie vplyvu plánovanej rekonštrukcie a\ndostavby rodinného domu na parc. č. 2035/14 na preslnenie a denné osvetlenie miestností v rodinnom\ndome žalobcov, predmetný posudok vôbec neposudzoval, aký vplyv bude mať odstupová vzdialenosť\ncca 6 m medzi predmetnými stavbami a nulová vzdialenosť plánovanej prestavby a dostavby od\nspoločnej hranice pozemkov na zachovanie ostatných požiadaviek ustanovených § 6 ods. 1 vyhlášky\nč. 532/2002 Z. z., vrátane požiadavky životného prostredia, hygieny, požiarnej bezpečnosti, civilnej\nochrany, na zachovanie pohody bývania, a to aj s poukázaním na vznesenú námietku žalobcov ohľadne\nhrozby ich obťažovania dymom a pachom, s ktorou sa stavebný úrad a ani žalovaný dostatočne\nnevysporiadali. Predložený svetlotechnický posudok tak nebol relevantným podkladom v zmysle § 6 ods.\n5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. na komplexné vyhodnotenie splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 vyhlášky\nč. 532/2002 Z. z. a povinnosťou stavebného úradu a žalovaného bolo pri posudzovaní odstupových\nvzdialeností medzi rodinnými domami zaoberať sa všetkými požiadavkami v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky\nč. 532/2002 Z. z. na základe tomu predchádzajúcich meraní a výpočtov, avšak toto ustanovenie nebolo\nz ich strany aplikované v dostatočnej miere. Sťažovatelia uzavreli, že aj napriek tomu sa však správny\nsúd s takýmto postupom stotožnil, nakoľko podľa jeho právneho názoru je v tomto konkrétnom prípade\nposudzovanie odstupových vzdialeností medzi stavbami nepodstatné.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom stanovisku k žalobe, v celom\nrozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu a nad rámec uviedol, že predložený\nsvetlotechnický posudok vychádzal z umiestnenia existujúcich stavieb, tzn., že museli byť zohľadnené\nodstupové vzdialenosti medzi stavbami rodinných domov, a taktiež bola zohľadnená rekonštrukcia\n\nrodinného domu (zmena dokončenej stavby) na Y., voči stavbe rodinného domu žalobcov. Žalovaný\ntaktiež vykonanou miestnou ohliadkou zistil, že pôvodná stavba rodinného domu mala spolu 3 komínové\ntelesá, ktoré nikdy žalobcovia nenamietali. K umiestneniu komínov sa pozitívne vyjadril dotknutý orgán\nzáväzným stanoviskom, ktorým bol žalovaný v zmysle ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona viazaný\nNavrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n15. Účastníci J. E. G. J. E. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázali na svoje vyjadrenie k žalobe z\n22. apríla 2018 (viď. ods. 17. napadnutého rozsudku).\n16. Účastníčka R. U. svoje právo nevyužila a v súdom stanovenej lehote sa ku kasačnej sťažnosti\nnevyjadrila.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. októbra 2019 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n18. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\n19. Námietky sťažovateľov možno zhrnúť do dvoch okruhov, a to námietka zníženia komfortu bývania\nz dôvodu zatienenia a námietka nedodržania odstupových vzdialeností a požiadaviek § 6 vyhlášky\nč. 532/2002 Z. z.. Kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľov sú totožné s ich námietkami\nvznesenými v správnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom.\n20. Vzhľadom na to, že sa jedná o totožné námietky, ktoré boli predmetom konania pred správnym\nsúdom, kasačný súd vo všeobecnosti odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správneho\nsúdu a tam prezentované právne posúdenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd len stručne uvádza, že všetky\nkasačné námietky sťažovateľov vyhodnotil ako nedôvodné.\n21. Stavebníci v stavebnom konaní predložili svetlotechnický posudok zo 7. júla 2014 vypracovaný\nautorizovaným stavebným inžinierom Z.. M. Y.Ň., z ktorého záverov vyplýva, že vplyv plánovanej\nrekonštrukcie na preslnenie a denné osvetlenie miestností nehnuteľnosti sťažovateľov vyhovuje\npožiadavkám STN 73 4301 a STN 73 0580 a plánovaná rekonštrukcia neovplyvní vyhovujúce preslnenie\na vyhovujúce denné osvetlenie nehnuteľnosti sťažovateľov. Správne orgány, resp. súdy, ako odborne\nneznalé osoby, nie sú oprávnení posudzovať správnosť (závery) odborného vyjadrenia, môžu hodnotiť\niba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných\ndôkazov. Je samozrejmé, že navýšením stavby, hoc aj minimálnym, dôjde k zmene zatienenia. Napriek\nuvedenému, svetlotechnický posudok konštatuje, že zvýšené zatienenie bude vyhovovať technickým\nnormám STN 73 4301 a STN 73 0580 a preto z objektívneho hľadiska možno konštatovať, že predmetná\nprestavba rodinného domu nemá na kvalitu bývania susedov - sťažovateľov, žiaden relevantný vplyv.\nZávery svetlotechnického posudku neboli v konaní žiadnym relevantným spôsobom spochybnené, a\nto ani napriek rozsiahlym úvahám a nákresom sťažovateľov, ktoré však vychádzajú zo subjektívneho\nhodnotenia a nie z reálne vykonaných meraní a požiadaviek technických noriem.\n\n22. Aj nepatrné zvýšenie zatienenia pozemku spôsobuje zásah do vlastníckeho práva sťažovateľov k\npredmetnému pozemku, avšak nemožno konštatovať, že v stavebnom konaní došlo k povýšeniu záujmu\njedného vlastníka nad záujmy vlastníka druhého, nakoľko zásah je minimálny a zásadným spôsobom\nneovplyvňuje vlastnícke právo sťažovateľov. Akákoľvek činnosť vlastníkov susedných pozemkov\nzasahuje do vlastníckeho práva sťažovateľov, rovnako, ako akákoľvek činnosť sťažovateľov zasahuje do\nvlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov. Uvedené zásahy zodpovedajú výkonu vlastníckeho\npráva a týmto nemožno zabrániť. V rámci stavebného konania bol preto správny orgán oprávnený\nposudzovať výlučne proporcionalitu týchto zásahov tak, aby bol dodržaný účel zákona a zároveň rovnosť\núčastníkov (vlastníkov). Stavebné povolenie bolo vydané za zohľadnenia proporcionality týchto zásahov\na v súlade s príslušnými zákonmi.\n23. Nehnuteľnosť sťažovateľov je toho času neobývaná, v havarijnom, priam okolie ohrozujúcom\nstave. Aj vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že úvahy sťažovateľov o dopadoch na kvalitu\nbývania sú len v teoretickej rovine, bez reálneho obmedzenia. Z vyjadrení sťažovateľov je zrejmé,\nže títo nehnuteľnosť neobývajú, avšak zamýšľajú jej použitie pre potreby bývania svojich potomkov.\nUž z letmého pohľadu na stav nehnuteľnosti (fotodokumentácia je súčasťou spisu) je zrejmé, že\nprerekvizitou užívania danej nehnuteľnosti je jej generálna rekonštrukcia, tzn. sťažovatelia budú môcť\n(v rámci zákonných obmedzení) realizovať svoje subjektívne požiadavky na kvalitu bývania v rámci tejto\nrekonštrukcie.\n24. Kasačný súd už opakovane konštatoval, že v prípade rekonštrukčných prác je stavebník viazaný\npôdorysom stavby, pričom umiestnenie stavby, najmä pri starších stavbách, často nepodliehalo terajším\nzákonným požiadavkám. Stavebník je teda pri svojej činnosti viazaný najmä situovaním obvodových\nmúrov stavby, ako aj umiestnením nosných konštrukcií, zásah do ktorých je, s ohľadom na rozsah\nrekonštrukčných a udržiavacích prác, vylúčený. S ohľadom na uvedené potom neprichádza do úvahy,\nv časti, v ktorej dochádza ku zachovania pôvodných častí stavby, uplatňovať a dovolávať sa reštrikcií\nvyplývajúcich z ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o odstupových vzdialenostiach medzi domami\n(podporne viď. aj 8Sžo/21/2016). Rovnako nemožno vylúčiť akékoľvek rekonštrukčné, resp. udržiavacie\npráce, nakoľko takýmto spôsobom by došlo k porušeniu princípu ochrany legálne nadobudnutých práv\na požiadaviek na bezpečnosť a komfort vlastníkov. Zároveň je nutné konštatovať, že sťažovateľmi\nuplatňované námietky by v hrubej podstate vylučovali aj rekonštrukčné práce, ktoré sú vyžadované\nna ich nehnuteľnosti (viď. bod 23.), čo určite nie je ich zámerom. Vzhľadom na pomery, v akých sa\nnehnuteľnosti strán nachádzajú, ako aj na celkovú urbanistickú homogenitu prostredia (kedy zástavbu\ntvoria nahusto postavené rodinné domy nachádzajúce sa na úzkych pozemkoch, medzi ktorými sú\nspravidla len minimálne rozostúpenia), si susedské spolunažívanie vyžaduje zvýšenú mieru empatie a\npochopenia. V uvedenom smere sa možno stotožniť s tvrdením stavebníkov, že zo strany sťažovateľov\ndochádza na ich adresu k neopodstatnenej nevraživosti, a to aj napriek prejavenej ústretovosti z ich\nstrany.\n25. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..\n26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k § 167\nods. 1, § 168 a § 169 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného\nkonania, pretože sťažovatelia neboli v kasačnom konaní úspešní, ďalší účastníci si nárok na náhradu\ntrov konania, ktoré im mali vzniknúť v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd,\nneuplatnili a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}