{"guid": "c64f9899-4f31-4d15-8fbe-0468d600a80c:ded192e7-d1dd-4d8c-a02f-62b420834db2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200706.1", "spisova_znacka": "4Sžk/12/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/12/2018 z 2. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2019, sp. zn. 4Sžk/12/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200706.1", "identifikacne_cislo": "1015200706", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2019-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 657/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 657/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12.odsek-10", "nazov": "§ 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12.odsek-8", "nazov": "§ 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/657", "nazov": "zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/657#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ded192e7-d1dd-4d8c-a02f-62b420834db2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200706.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200706.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200706.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/12/2018\n1015200706\n02. 07. 2019\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200706.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: 1. I.. V. D.,\nA. XX, Q., 2. L. T., A. XX, Q., 3. P. C., A. XX, Q., 4. U. F., A. XX, Q., 5. T. F., A. XX, Q., 6. L. D., S. XX,\nQ., 7. C. D., A. XX, Q., 8. T. Q., W. M. XXX, W. M., 9. D. L., A. XX, Q., 10. L. L., A. XX, Q., 11. G. L., E.\nXX, Q., 12. B. L., Q. 3, Q., 13. V. U., A. XX, Q., 14. Q. Q., A. XX, Q.. 15. C. B., A. XX, Q., 16. T. Q., C.\nXXXX/X, Q., 17. L. R., A. XX, Q., 18. I.. L. U., W. XX, P. A., 19. J. A., A. XX, Q., 20. W. L., A. XX, Q., 21.\nC. L. A. XX, Q., 22. I.. J. L., U.., F. 5, F., 23. I.. A., P. X, Q., 24. U. B., A. XX, Q., 25. V. B., A. XX, Q., 26.\nJ. Y., B. XXX, B., 27. F. C., A. XX, Q., 28. L. C., A. XX, Q., P., 29. M. F., D. XX, Q., 30. R. U., A. XX, Q.,\n31. T.. R. D., A. XX, Q., 32. L.. P. W., P. XX, B. M. L., 33. R. C., A. XX, Q., 34. F. C., A. XX, Q., 35. I.. U.\nL., A. XX, Q., 36. L. F., A. XX, Q., 37. L. F., A. XX, Q., 38. V. P., C. XX, Q., 39. I.. J. N., A. XX, Q., 40. L..\nL. N., A. XX, Q., 41. T. L., A. XX, Q., XX. F. U., A. XX, Q., 43. G. U., A. XX, Q., 44. L. Q., A. XX, Q., 45.\nI.. I. L., A. XX, Q., 46. I.. L. L., A. XX, Q., 47. L.. L. U., Q. 63, Q., 48. I.. V. F., A. XX, Q., 49. Y. N., A. XX,\nQ., 50. A. N., A. XX, Q., 51. L. F., A. XX, Q., 52. I.. U. F., L. D. XXX/XX, B., 53. I.. F. F., K. X, Q., XX. Q.\nW., U. XX, Q., 55. I. R., A. XX, Q., 56. L. R., A. C., Q., 57. J. L., A. X, Q., 58. L.. S. Q., A. XX, Q., 59. L.\nW., C. XXX, C., 60. I.. S. B., A. XX, Q., 61. I.. T. B., D. X, M. S., 62. V. F., A. XX, Q., 63. I.. B. F., A. XX,\nQ., 64. I. F., A. XX, Q., 65. L. F., A. XX, Q., 66. P. Y., B. XXX, B., 67. L. W., Q. 9, Q., 68. I.. L. B., P. 9,\nQ.-P., C., U. XXX XX, N., XX. I.. L. B., U. X, U., 70. I.. L. B., A. XX, Q., 71. B. T., W. XX, Q., 72. T. D., A.\nXX, Q., 73. L. M., A. XX, Q., 74. L. B., A. 8, Q., 75. T. J., Q. XX, Q., 76. P. J., Q. XX, Q., 77. G. P., A. X,\nQ., 78. V. L., N. XXX, N., 79. S. L., A. X, Q., 80. A. L., A. X, Q., 81. L.. L. U., P. XXXX/X, Q., 82. L.. W.\nA., F. W. - B. XXX, R., 83. R. S., A. X, Q., XX. L. S., A. X, Q., 85. I.. U. W., M. XXX, M., 86. T. J., A. X,\nQ.. 87. D. F., A. X, Q., 88. U. F., A. X, Q., 89. F. W., A. X, Q., 90. J. T., A. X, Q., 91. J. Q., A. X, Q., 92.\nQ. F., A. X, Q., 93. J. M., A. X, Q., 94. T. N., A. X, Q., 95. W. P., A. X, Q., 96. G. Q., A. X, Q., 97. U. U.,\nB. XX, Q., 98. T. U., B. XX, Q., 99. N. L., A. X, Q., XXX. U. P., A. X, Q., 101. U. F., A. X, Q., 102. L.. U.\nC., Y. XX, Q., XXX. J. F., A. XXX, 104. U. B., A. X, Q., 105. B. B., A. X, Q., 106. I.. F. P., A. X, Q., 107.\nS. Y., I. XX, Q., 108. L. B., A. X, Q., 109. J. B., A. X, Q., 110. Q. R., U., Q. X, Q., I.: XX XXX XXX, XXX.\nF. R., A. X, Q., 112. I.. U. B., F. XXX, F., 113. L. N., A.. X, Q., 114. Q. B., D. XX, Q., 115. T. Q., A. X, Q.,\n116. V. Q., A. X, Q., 117. F. C., A. XX, Q., 118. T. Y., A. X, Q., 119. I.. B. B., A. X, Q., 120. R. B., A. X, Q.,\n121. U. L., D. XX, Q., XXX. R. B., B. 1, Q., 123. I.. A. B., B. 1, Q., 124. L.. V. F., A. X, Q., XXX. I.. D. F.,\nU. X, Q., 126. J. L., A. X, Q., 127. I.. U. D., A. X, Q., 128. L. D., A. X, Q., 129. L.. T. R., A. XXX/XXX, D.,\n130. I.. L. U., A. X, Q., 131. B. F., A. X, Q., 132. T. F., A. X, Q., 133. L. A., A. X, Q., 134. L.. A. A., W. X,\nQ., 135. J. C., A. X, Q., 136. C. C., A. X, Q., 137. T. L., B. X, Q., 138. V. L., B. X, Q., 139. F. L., B. X, Q.,\n140. F. W., Q. 7, Q., 141. L. U., A. X, Q., 142. J. U., A. X, Q., XXX. T. S., U. XXX,XXX. D. L., A. XX, Q.,\n145. Q.. L. Q., S. X, A. nad F., 146. L. N., A. X, Q., 147. L.. L. N., A. X, Q., 148. Q.. P. P., Y. D. XX, F.,\n149. L. J. L. P., Y. rad XX, F., 150. B. U., F. G. XX, 151. L.. L. Q., A. XX, Q., 152. U.. W. Q., A. XX, Q.,\n153. F. U., A. X, Q., 154. P. P., G. XXXX/XX, Q., 155. T. B., A. X, Q., 156. J. B., B. XX, Q., 157. L. D., F.\nX, Q., 158. I. B., B. XX, Q., 159. F. B., A. X, Q., XXX. T. F., A. X, Q., 161. I.. L. W., F. XXX, F., 162. U.\nQ., A. X, Q., 163. L. Q., A. X, Q., 164. L.. R. Q., A. X, Q., 165. L.. S. U., A. X, Q., 166. P. F.-Q., A. X, Q.,\n167. J. P., R. XX, Q., vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, A. X,XX, Q.,\nvšetci zastúpení správcovskou spoločnosťou ASV THERM s.r.o., sídlo Púchovská 8, Bratislava, IČO:\n36 359 114, právne zastúpená JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou, so sídlom Radvanská 1, Bratislava,\nproti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-A-VBP2-015/18398/JAN zo dňa 24.02.2015,\n\nkonajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/110/2015-53\nzo dňa 16. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S/110/2015-53 zo dňa 16. novembra 2017 z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov\n\nnemá\n\nn á r o k na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/18398/JAN zo dňa 24.02.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcov a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava- Petržalka (ďalej len „stavebný úrad“) č.\n10003/2014/10-UKSP/4 Chb 27 zo dňa 11.12.2014, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 60\nods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v\nznení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „stavebný zákon“) zastavil stavebné konanie na stavbu:\n„Plynová kotolňa bytového domu A. X,XX, súp. č. XXXX, Q.“ na parc. registra „C“ č. 1574, 1575, v kat.\núz. U..\n1.2 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dotknutými orgánmi v\nprocese obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie v územnom, stavebnom alebo\nkolaudačnom konaní sú tie orgány, ktoré sú zodpovedné za činnosti pri ochrane verejných záujmov,\nktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu (§ 126 ods.1 stavebného zákona v spojení so zákonom č.\n657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o tepelnej\nenergetike“). Dotknuté orgány v konaniach podľa stavebného zákona predkladajú záväzné stanoviská,\nktoré sa týkajú verejných záujmov. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému,\njedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať. Krajský súd v\nBratislave v tejto súvislosti konštatoval, že napriek skutočnosti, že zákon o tepelnej energetike expressis\nverbis verejný záujem z neho vyplývajúci nedefinuje, vzhľadom na obsah jednotlivých ustanovení možno\nuviesť, že verejným záujmom podľa tohto predpisu bude, okrem iného (§ 1 zákona o tepelnej energetike)\nnajmä spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení, ako aj primerané\nzabezpečenie dodávky tepla na danom území, v súlade s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky.\n1.3 Krajský súd v Bratislave vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku, podľa ktorej, vychádzajúc zo\nznenia § 1 ods. 3 písm. c/ zákona o tepelnej energetike, predmetom podnikania podľa tohto zákona\nnie je výroba tepla pre vlastné použitie (čo je prípad žalobcov), preto sa naň nevzťahujú ustanovenia\nzákona uvedené v jeho Druhej časti „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“, na základe ktorej\nstavebný úrad vyzval žalobcov podľa § 12 ods. 8 a ods. 10 zákona o tepelnej energetike, doplniť žiadosť\no stavebné povolenie. Krajský súd zastáva názor, že v danom prípade sa jedná o interpretačný problém,\nna ktorý sa je potrebné pozerať z hľadiska historického vývoja zákona o tepelnej energetike, ako i z\nhľadiska úmyslu zákonodarcu. Už prvé znenie zákona o tepelnej energetike, účinné od 01.01.2005, malo\nštruktúru zákonných ustanovení rovnakú, ako má znenie zákona účinného od 01.05.2014, t.j. Prvá časť základné ustanovenia (§1-§4), Druhá časť - podmienky podnikania v tepelnej energetike (§5-§13), Tretia\nčasť- práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom (§14-§25). Podľa prvého znenia zákona o tepelnej\nenergetike sa podnikaním v tepelnej energetike rozumela akákoľvek výroba tepla, výroba a rozvod tepla,\nteda i tá, ktorá sa novelou zákona účinnou od 01.05.2014 považuje za nepodnikateľskú činnosť. Keďže\nzákonodarca novelou nezmenil systematiku zákona, hoci z § 12 ods. 1 vypustil podmienku podnikania,\noznačenie Druhej časti - podmienky podnikania v tepelnej energetike ostalo zachované, preto sa\nustanovenie § 12 vzťahuje na všetkých výrobcov, distribútorov a dodávateľov tepla (podnikateľov i\n\nnepodnikateľov), a požiadavka stavebného úradu s odkazom na § 12 ods. 8 a ods. 10 zákona o\nenergetike je dôvodná vždy pri tepelnom výkone od 100 kW vrátane do 10 MW. Takýto výklad je logický\ni s odkazom na novelu účinnú od 01.05.2014, ktorou sa zavádza vecné regulačné oprávnenie obce\nv súlade s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, keď má pod kontrolou konečných\nspotrebiteľov občanov aj ostatných odberateľov (§ 31 zákona o tepelnej energetike ukladá obciam\npovinnosť vypracovať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a túto koncepciu pravidelne\naktualizovať).\n1.4 Krajský súd v Bratislave mal z administratívneho spisu za preukázané, že rozhodnutie stavebného\núradu v predmetnej veci sa týkalo vydania stavebného povolenia pre stavbu „Plynová kotolňa bytového\ndomu“, kedy je konanie správneho orgánu determinované ustanovením § 126 ods. 1 stavebného\nzákona, nakoľko pre odborné posúdenie bolo potrebné aplikovať zákon o tepelnej energetike, ktorý\nje taxatívne vymenovaný v záujmoch chránených predpismi v § 126 ods. 1 stavebného zákona. Z\nuvedeného dôvodu možno dospieť k záveru, stavebný úrad žiadal záväzné stanovisko dotknutého\norgánu podľa § 140a stavebného zákona, v spojení s § 12 ods. 8 a ods. 10 zákona o tepelnej energetike\ndôvodne.\n1.5 Dotknutý orgán v konaniach podľa stavebného zákona predkladá záväzné stanovisko týkajúce\nsa verejného záujmu. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami, nemôže vo veci rozhodnúť (§ 140b ods. 1\nstavebného zákona).\n1.6 Krajský súd v Bratislave vyhodnotil ako nedôvodnú taktiež námietku žalobcov, že doloženie\nexistujúceho stavu napojenia na existujúce rozvody tepla existujúceho dodávateľa tepla a existujúce\nrozvody plynu je neopodstatnené z dôvodu, že kotolňa bude napojená na vnútorný hlavný rozvod tepla.\nKrajský súd v Bratislave v tejto súvislosti uviedol, že napriek skutočnosti, že kotolňa bude napojená na\nvnútorný hlavný rozvod tepla bytového domu, v zásade ide o odpojenie od súčasného dodávateľa, preto\nstavebný úrad potrebuje mať informáciu o mieste odpojenia existujúceho dodávateľa tepla a existujúcich\nrozvodov plynu, ktoré budú v prípade vydania stavebného povolenia odpojené.\n1.7 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia stavebnému úradu nepredložili požadované listiny tak, ako\nbolo špecifikované vo výzve č. 10003/2014/10-UKSP/2 Chb zo dňa 25.09.2014, pričom o následkoch\nnesplnenia povinnosti boli zo strany stavebného úradu náležite poučení, Krajský súd v Bratislave dospel\nk záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konanie o vydanie\nstavebného povolenia.\n2.\n2.1 Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť,\nktorou sa domáhali, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/110/2015-53 zo\ndňa 16. novembra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie\nMestskej časti Bratislava- Petržalka č. 10003/2014/10-UKSP/4 Chb 27 zo dňa 11.12.2014 v spojení s\nrozhodnutím žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/18398/JAN zo dňa 24.02.2015, a to z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalobcovia zároveň žiadali, aby im bolo priznané právo na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu, vrátane trov kasačného konania.\n2.2 Žalobcovia v podanej kasačnej sťažnosti poukázali na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. c/ zákona o\ntepelnej energetike, v zmysle znenia ktorého predmetom podnikania nie je výroba tepla pre vlastné\npoužitie. Žalobcovia súhlasili s tvrdením krajského súdu, že dotknuté orgány v konaniach podľa\nstavebného zákona predkladajú záväzné stanoviská, ktoré sa týkajú verejných záujmov (§ 126 ods. 1\nstavebného zákona). Uvedené však podľa ich názoru neplatí v otázke stavebného konania, týkajúceho\nsa plynovej kotolne pre koncových užívateľov, ktorí nie sú podnikateľmi. Zo zákona o tepelnej energetike\ntotiž nevyplýva, že by sa okrem podnikateľských subjektov v tepelnej energetike, vyžadovalo záväzné\nstanovisko obce, resp. dodávateľa. Vo vzťahu k podnikateľským subjektom v tepelnej energetike túto\npovinnosť upravuje § 12 ods. 8 a ods. 10 zákona o tepelnej energetike. Predmetné ustanovenie sa však\nnetýka nepodnikateľských subjektov, keďže sa nachádza v druhej časti zákona s názvom „Podmienky\npodnikania v tepelnej energetike“.\n\n2.3 Žalobcovia ďalej namietali, že nie je možné akceptovať krajským súdom vymedzenú definíciu pojmu\n„verejný záujem“ vo vzťahu k zákonu o tepelnej energetike, v súvislosti so stavebným konaním plynovej\nkotolne pre koncových spotrebiteľov tak, ako to urobil krajský súd. Zákon o tepelnej energetike neuvádza\npojem „verejný záujem“ v súvislosti s nepodnikateľskými subjektami. V prípade podnikateľských\nsubjektov v tepelnej energetike priamo v § 12 ods. 8 a ods. 10 stanovuje povinnosť predložiť záväzné\nstanoviská dotknutých osôb. Z uvedených dôvodov považovali žalobcovia takúto interpretáciu právnej\nnormy za nesprávnu a zavádzajúcu.\n2.4 Žalobcovia na podporu svojej argumentácie poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžp/21/2013 zo dňa 30. októbra 2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že dotknutý\norgán v stavebnom konaní má právo podávať záväzné stanoviská len v rozsahu, v akom mu uvedené\nprávo vyplýva u osobitného predpisu, t.j. len v rozsahu, v akom majú jeho stanoviská, vyjadrenia, či\nsúhlas záväznú povahu v zmysle zákona o tepelnej energetike.\n2.5 V súvislosti s argumentom krajského súdu, podľa ktorého je potrebné začlenenie § 12 ods. 8 a ods. 10\nv druhej časti zákona o tepelnej energetike, s označením „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“,\nvnímať ako interpretačný problém, na ktorý je potrebné nazerať z hľadiska historického vývoja a úmyslu\nzákonodarcu, žalobcovia uviedli, že novelou zákona o tepelnej energetike, účinnou od 01.05.2014,\nzákonodarca jednoznačne vyjadril potrebu diferencovať medzi podnikateľskou a nepodnikateľskou\nčinnosťou v oblasti tepelnej energetiky. V kontexte uvedeného sa podľa názoru žalobcov Krajský súd v\nBratislave nevysporiadal s otázkou, prečo zákonodarca definoval nepodnikateľské subjekty, ak by sa na\nne aj naďalej mali vzťahovať zákonné ustanovenia ako na subjekty podnikateľské.\n2.6 V zmysle § 1 ods. 3 písm. c/ zákona o tepelnej energetike, predmetom podnikania nie je výroba\ntepla pre vlastné použitie. Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru žalobcov možné v danom prípade\naplikovať ustanovenia § 12 zákona o tepelnej energetike, čo potvrdzuje aj Metodické usmernenie\nMinisterstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 07187/2014B622-SV/04874. Napriek\nvlastnej úvahe krajského súdu, že v danej veci je potrebné vychádzať zo zámeru zákonodarcu, krajský\nsúd sa uvedeným listinným dôkazom nezaoberal, a to napriek skutočnosti, že poskytuje jasnú a zreteľnú\nodpoveď v prospech žalobcov.\n2.7 Krajský súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal úvahou, prečo sa v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného týkajú konečných spotrebiteľov iba vybrané odseky § 12, a to konkrétne odsek 8 a odsek 10\npredmetného ustanovenia. Pri akceptácii právneho posúdenia krajského súdu by bolo podľa žalobcov\npotrebné v zmysle uvedeného o. i. žiadať ministerstvo napr. aj o osvedčenie o súlade pripravovanej\nvýstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s Energetickou politikou SR, ktoré je záväzné, za\nsplnenia podmienok uvedených v § 12, z ktorých je zrejmé, že toto ustanovenie, v súlade s označením\nDruhej časti zákona o tepelnej energetike, sa týka výlučne podnikania v tepelnej energetike.\n2.8 Žalobcovia vyjadrili nesúhlas taktiež s interpretáciou krajského súdu v otázke regulačných oprávnení\nobce v zmysle § 31 zákona o tepelnej energetike, ktoré sa podľa žalobcov rovnako vzťahujú výlučne iba\nna podnikanie v tepelnej energetike s odkazom na § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike.\n2.9 Vo vzťahu k stavebným úradom požadovanému doloženiu existujúceho stavu napojenia na\nexistujúce rozvody tepla existujúceho dodávateľa tepla a existujúce rozvody plynu žalobcovia uviedli, že\ntoto možno považovať za nedôvodné, keďže kotolňa má byť napojená na vnútorný hlavný rozvod tepla\nv dome. Krajský súd bol však názoru, že stavebný úrad potrebuje mať informáciu o mieste odpojenia\nexistujúceho dodávateľa tepla a existujúce rozvody plynu, ktoré budú v prípade vydania stavebného\npovolenia, odpojené. Akceptácia takejto požiadavky je však podľa názoru žalobcov nedôvodná. V\ntejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že stavebnému úradu bola predložená odborne spracovaná\nkompletná projektová dokumentácia, z ktorej sú uvedené skutočnosti zrejmé. Naviac, napojenie novej\nkotolne bude realizované až v dome, nie v systéme dodávateľa, čo jasne vyplýva zo spomínanej\nprojektovej dokumentácie.\n2.10 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považovali žalobcovia právne posúdenie Krajského\nsúdu v Bratislave v prejednávanej veci za nesprávne. Požiadavka stavebného úradu na predloženie\ndokladov - záväzného stanoviska obce, záväzného stanoviska dodávateľa tepla, nemá oporu v zákone,\na to vrátane žiadosti o doplnenie existujúceho stavu-napojenie na existujúce rozvody tepla existujúceho\n\ndodávateľa tepla a existujúce rozvody plynu, nakoľko sa tieto nemenia. Táto požiadavka je nad rámec\noprávnení stavebného úradu a duplicitná.\n2.11 Pri akceptácii úvah a celkového posúdenia veci v intenciách krajského súdu, je podľa názoru\nžalobcov možné konštatovať, že doterajším dodávateľom tepla, či obci, by výklad zákona o tepelnej\nenergetike a právne posúdenie veci tak, ako to urobil krajský súd, umožňovalo neprimerane a svojvoľne\nzneužívať právo v neprospech a na úkor koncového odberateľa tepla.\n2.12 Takéto právne posúdenie označili žalobcovia za nesprávne, pričom nastolili úvahu, nakoľko\nobjektívne by boli záväzné stanoviská dotknutých orgánov, keďže tieto sú vedené a motivované prioritne\nvlastnými ekonomickými záujmami. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žalobcovia\noznačili neakceptovanie štruktúry zákona o tepelnej energetike, jeho logiky a nadpisov zo strany\nkrajského súdu za zásadné pochybenie v otázke právneho posúdenia veci.\n3.\n3.1 Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním, doručeným Krajskému súdu v Bratislave\ndňa 08.03.2018, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave,\nuvedeným v napadnutom rozsudku, podľa ktorého v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov\nneboli zistené právne pochybenia, logické nesprávnosti a ani také vady konania, ktoré by mohli mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n3.2 Žalovaný zároveň konštatoval, že krajský súd sa podľa jeho názoru vecou dostatočne zaoberal,\nnáležite zistil skutkový stav a správne posúdil podstatné otázky sporu. Žalovaný zdôraznil, že obsah\nkasačnej sťažnosti žalobcov je v podstate rovnaký, ako bol obsah podanej žaloby žalobcov proti\nrozhodnutiu žalovaného.\n\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n4.3 Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n4.4 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nza preukázané, že dňa 08.09.2014 podali žalobcovia v zastúpení spoločnosti ASV THERM s.r.o.\nna Miestny úrad Bratislava - Petržalka žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Plynová\nkotolňa bytového domu Bratislava, A. X - XX“, súčasťou ktorej bola projektová dokumentácia, C..\nXXXX, kópia katastrálnej mapy, stanovisko HaZZ Bratislava, stanovisko Technickej inšpekcie Bratislava,\nstanovisko Okresného úradu životného prostredia - ochrana ovzdušia, mandátna zmluva - zmluva o\nspráve a výsledky hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia dňa 12.09.2014 a\ndňa 24.09.2014 doplnili žiadosť o časť chýbajúcich dokladov.\n\n4.5 Následne stavebný úrad rozhodnutím č. 10003/2014/10-UKSP/2 Chb zo dňa 25.09.2014 vyzval\nstavebníka, aby v súlade s § 60 ods. 1 stavebného zákona v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy\ndoplnil žiadosť o:\n- záväzné stanovisko obce - rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Petržalka o súlade pripravovanej\nvýstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky pre\nvýstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW\n(v zmysle § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike),\n- o záväzné stanovisko dodávateľa tepla vo vymedzenom území, ktorý je pri výstavbe sústavy\ntepelných zariadení vo vymedzenom území existujúceho dodávateľa v konaní podľa osobitného\npredpisu dotknutým orgánom a ktorého stanovisko je záväzné (v zmysle § 12 ods. 10 zákona o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov),\n- o existujúci stav-napojenie na existujúce rozvody tepla existujúceho dodávateľa tepla a existujúce\nrozvody plynu.\nStavebný úrad zároveň podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „správny poriadok“) prerušil stavebné konanie na\ndobu 60 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy.\n4.6 Listom doručeným stavebnému úradu dňa 15.10.2014 žalobcovia požiadali o prehodnotenie\nrozhodnutia o prerušení stavebného konania z dôvodu jeho neodôvodnenosti, s odvolaním sa okrem\niného na § 1 ods. 3 písm. c/ zákona o tepelnej energetike, z ktorého vyplýva, že predmetom podnikania\npodľa tohto zákona nie je výroba tepla pre vlastné použitie a z toho dôvodu sa podľa názoru žalobcov\nna stavebníka nevzťahujú ustanovenia zákona uvedené v druhej časti zákona o tepelnej energetike.\n4.7 Stavebný úrad preskúmal žiadosť stavebníka a listom „Odpoveď na žiadosť o prehodnotenie\nrozhodnutia o prerušení stavebného konania č. 10003/2014/10-UKSP/3 Chb zo dňa 25.09.2014“ zo dňa\n22.10.2014 žalobcom oznámil, že na doložení dokladov a dokumentácie trvá.\n4.8 Po doručení žiadosti žalobcov o rozhodnutie vo veci zo dňa 09.12.2014, stavebný úrad rozhodnutím\nč. 10003/2014/10-UKSP/4 Chb 27 zo dňa 11.12.2014 podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona stavebné\nkonanie zastavil. Žalobcovia podali proti predmetného rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie, o\nktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU- A- VBP2-2015/18398/JAN zo dňa 24.02.2015 tak, že\nodvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.\n5.\n5.1 Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona o tepelnej energetike, predmetom podnikania podľa tohto zákona nie\nje výroba tepla v centrálnom zdroji tepla v budove, v ktorej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v dome alebo ním poverená osoba rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným\nspotrebiteľom a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe,\n5.2 Podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike, výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým\ninštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na základe\nzáväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou\nrozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.\n5.3 Podľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na\nvymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého\nstanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného\npredpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území\ndodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.\n5.4 Podľa § 12 ods. 11 zákona o tepelnej energetike, ustanovenia odsekov 1 až 10 sa primerane vzťahujú\naj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie\npodľa osobitného predpisu.\n5.5 Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov\nchránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,\n\nvodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu\novzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane\nprírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej\nbezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,\no pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej\nplavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a\nverejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne\nstavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje\npožiadavky podľa osobitných predpisov.\n5.6 Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je\na) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak\nkonanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto\nzákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,\nb) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na\njej území, okrem stavieb uvedených v § 117b,\nc) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje\nosobitný predpis.\n5.7 Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia\nzáujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,\npodávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke\na vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.\n5.8 Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto\nzákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n6.\n6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcov vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a\nk nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n6.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v danej veci za preukázané, že stavebný úrad na základe\nvýzvy obsiahnutej v rozhodnutí č. 10003/2014/10-UKSP/2 Chb zo dňa 25.09.2014 požadoval od\nžalobcov doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia o podklady bližšie špecifikované v danom\nrozhodnutí, ktorých nepredloženie vyhodnotil ako dôvod na zastavenie stavebného konania podľa §\n60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona. Žalobcovia uvedený postup a rozhodnutie stavebného úradu,\nnásledne potvrdené rozhodnutím žalovaného, označili za nezákonné, s odôvodnením, že požadované\nlistiny (záväzné stanoviská vydané v zmysle § 12 ods. 8 a § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike)\nnebol stavebný úrad za daných skutkových okolností (zámer výstavby sústavy tepelných zariadení na\nnepodnikateľský účel podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona o tepelnej energetike) oprávnený požadovať.\n6.3 V prejednávanej veci bola spornou predovšetkým otázka, či sa na činnosti, ktoré v zmysle\nustanovenia § 1 ods. 3 zákona o tepelnej energetike netvoria predmet podnikania v oblasti tepelnej\nenergetiky (do uvedenej kategórie možno v zmysle § 1 ods. 3 písm. c/ zákona o tepelnej energetike\nsubsumovať aj žalobcami plánovanú výstavbu plynovej kotolne), vzťahuje ustanovenie § 12 zákona o\ntepelnej energetike, ktoré je v rámci systematiky predmetného zákona začlenené v jeho druhej časti\ns názvom „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“. Predmetom sporu bola konkrétne otázka, či\nsa v prípade zámeru výstavby sústavy tepelných zariadení na nepodnikateľský účel vyžaduje získanie\nzáväzného stanoviska obce podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike a záväzného stanoviska\ndodávateľa tepla podľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike.\n\n6.4 Názory spochybňujúce existenciu tejto povinnosti sa opierajú predovšetkým o systematický výklad\nzákona o tepelnej energetike, keďže ako už bolo spomenuté, ustanovenie § 12 je zaradené do druhej\nčasti zákona o tepelnej energetike s nadpisom „Podmienky podnikania v tepelnej energetike.“ Citovaný\nnadpis bol prítomný ešte v pôvodnom znení zákona o tepelnej energetike, ktorý nadobudol účinnosť\n1. januára 2005. Podľa pôvodného znenia § 1 ods. 2 zákona o tepelnej energetike sa považovala za\npredmet podnikania každá výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo\nkonečného spotrebiteľa .\n6.5 Negatívne vymedzenie činností, ktoré sa nepovažujú za predmet podnikania podľa zákona o\ntepelnej energetike, bolo do zákona o tepelnej energetike zaradené až novelou zákona (zákonom č.\n184/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších\npredpisov), s účinnosťou od 1. júla 2011, a následne rozšírené ďalšou novelou zákona (zákonom č.\n100/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších\npredpisov), účinnou od 1. mája 2014.\n6.6 Spolu so zúžením okruhu činností, ktoré boli podľa skoršieho znenia zákona považované za\npodnikanie v tepelnej energetike, zákonodarca vypustil z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o tepelnej\nenergetike podmienku, podľa ktorej mohla o vydanie osvedčenia o súlade pripravovanej výstavby\nsústavy tepelných zariadení alebo jej časti s Energetickou politikou SR požiadať výlučne fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá je podnikateľom. Zákonodarca odôvodnil predmetný krok v dôvodovej správe\nk uvedenej novele práve skutočnosťou, že došlo k vylúčeniu vybraných činností (vybraných spôsobov\nvýroby tepla) z predmetu podnikania podľa zákona o tepelnej energetike. Z uvedeného možno podľa\nnázoru Najvyššieho súdu SR vyvodiť i odpoveď na jednu z rozhodujúcich otázok danej veci - či je\nnevyhnutné v tejto veci na predmetné konanie aplikovať zákonné požiadavky vyplývajúce z ustanovenia\n§ 12 ods. 8 v spojení s § 12 ods. 11 citovaného zákona v spojení s § 140a a § 126 stavebného zákona.\nPodľa názoru kasačného súdu skutočnosť, že zákon o tepelnej energetike upravil aká činnosť je/ nie\nje predmetom podnikania, zároveň neznamená, že výrobca tepla (§1 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z.),\nktorý nie je podnikateľom, nemusí vrámci stavebného konania predložiť zákonom stanovené záväzné\nstanoviská.\n6.7 Vo všeobecnosti platí, že zákon o tepelnej energetike diferencuje proces výstavby sústavy tepelných\nzariadení v závislosti od celkového inštalovaného tepelného výkonu zariadenia. Pre výstavbu sústavy\ntepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac platí, že ju možno\nuskutočniť len na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o súlade pripravovanej výstavby\ns Energetickou politikou SR. V prípade tepelného zariadenia, ktorého celkový inštalovaný výkon má\nbyť menší ako 100 kW, zákon o tepelnej energetike nevyžaduje vydanie predmetného osvedčenia\nministerstva a ani posúdenie súladu plánovanej výstavby s koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky.\n6.8 Špecifickou kategóriou (do ktorej patrí aj žalobcami zamýšľaná stavba kotolne s príkonom 472 kW\na výkonom 456 kW) je sústava tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od\n100 kW do 10 MW, ktorej výstavbu možno zrealizovať iba na základe záväzného stanoviska obce o\nsúlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky. Rovnaká podmienka sa vzťahuje aj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných\nzariadení, pre ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.\n6.9 Povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky ukladá zákon o tepelnej\nenergetike ustanovením § 31 obciam, ktoré majú viac ako 2 500 obyvateľov, a súčasne na ich\núzemí pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému\nspotrebiteľovi. Účelom spracovania koncepcie rozvoja obce je vytvorenie podmienok pre systémový\nrozvoj sústav tepelných zariadení na území mesta s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a bezpečnosť\ndodávky tepla, hospodárnosť pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvalo udržateľného\nrozvoja, s dôrazom na ochranu životného prostredia a v súlade so zámermi energetickej politiky SR a\nnadväzujúcimi legislatívnymi predpismi v oblasti energetiky.\n6.10 V kontexte problematiky záväzných stanovísk vydávaných v súlade s § 12 ods. 8 zákona o tepelnej\nenergetike, Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na podstatu a základný účel spracovania\nkoncepcie rozvoja obce podčiarkuje, že zmyslom priznania právomoci obciam skúmať zámery výstavby\n\ntepelných zariadení v rámci konania o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej\nvýstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, nie je\niba regulácia podnikateľských zámerov v obci, ale aj vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky vo\nvšeobecnosti, a to za účelom poskytnutia ochrany záujmov odberateľov a konečných spotrebiteľov.\nKľúčovým v tomto prípade je dopad výstavby sústavy tepelných zariadení na záujmy odberateľov\na konečných spotrebiteľov v obciach a nie účel prevádzky plánovanej sústavy tepelných zariadení.\nUvedené konštatovania podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdzujú správnosť\nzáverov, že vydanie záväzného stanoviska obce má svoj nepopierateľný význam a opodstatnenie aj v\nprípade nepodnikateľského účelu plánovanej výstavby sústavy tepelných zariadení.\n6.11 Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalobcov týkajúcej sa potreby existencie záväzného stanoviska\ndodávateľa v prípade zámeru výstavby sústavy tepelných zariadení na nepodnikateľský účel, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvádza, že základným pilierom pre vymedzenie postavenia dodávateľa tepla\nv stavebnom konaní je ustanovenie § 126 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 12 ods. 10\nzákona o tepelnej energetike, ktoré mu priznáva jednak postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a\nstavebného zákona a zároveň postavenie účastníka stavebného konania, ak sa povoľuje výstavba\nsústavy tepelných zariadení alebo jej časti na jeho vymedzenom území. Predmetné ustanovenia zároveň\nexplicitne stanovujú záväznosť stanoviska vypracovaného dodávateľom tepla.\n6.12 Dotknuté orgány možno vymedziť ako kategóriu spolupracujúcich orgánov verejnej správy\nšpecializujúcich sa na oblasť, ktorá je mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu, pričom z ich\nodôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného\nzákona). V zmysle uvedeného, ak sa stavebné konanie dotýka záujmov chránených zákonom o tepelnej\nenergetike, je povinnosťou stavebného úradu pri svojom rozhodovaní vychádzať aj zo záväzného\nstanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorým bol v danom prípade v zmysle ustanovenia § 12\nods. 10 zákona o tepelnej energetike práve dodávateľ tepla.\n6.13 K žalobcami namietanej možnosti zneužitia kompetencie vypracovávať záväzné stanoviská zo\nstrany dotknutých orgánov, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že na vydávanie záväzného\nstanoviska zo strany dodávateľa tepla sa vzťahuje § 140b stavebného zákona, a teda dodávateľ\ntepla je oprávnený uplatňovať výlučne záujmy chránené zákonom o tepelnej energetike v rozsahu\nsvojej pôsobnosti ustanovenej týmto právnym predpisom. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/21/2013 zo dňa 30. októbra 2014, „Postavenie dotknutého orgánu\nv konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu\nprisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý\norgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych\npovinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich\nsubjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného\npredpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne\nprospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.“\n6.14 Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že v praxi nemožno úplne vylúčiť vznik situácie,\nkedy by dodávateľ tepla presadzoval aj iné, ako verejné záujmy. Stavebné konanie však poskytuje\núčastníkom konania viacero procesných prostriedkov na nápravu takéhoto stavu, spomedzi ktorých\nmožno spomenúť napríklad uplatnenie námietok proti obsahu záväzného stanoviska dodávateľa tepla.\n6.15 Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že na činnosti\nšpecifikované v ustanovení § 1 ods. 3 písm. a/ až d/ zákona o tepelnej energetike, ktoré síce netvoria\npredmet podnikania podľa tohto zákona, je potrebné naďalej aplikovať ustanovenie § 12, a to aj napriek\nskutočnosti, že nedošlo k zmene pôvodnej systematiky zákona o tepelnej energetike a predmetné\nustanovenie sa nachádza v druhej časti zákona s názvom „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“.\nZ uvedeného dôvodu označil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako legitímnu požiadavku stavebného\núradu na predloženie záväzného stanoviska obce podľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, ako\naj záväzného stanoviska dodávateľa tepla podľa § 140a stavebného zákona v spojení s § 12 ods. 10\nzákona o tepelnej energetike.\n6.16 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že aplikácia odlišného\nvýkladu, v zmysle ktorého by sa ustanovenie § 12 zákona o tepelnej energetike nevzťahovalo na zámery\n\nvýstavby zariadení na nepodnikateľský účel, by mohla mať v praxi za následok, že osoby podnikajúce\nv oblasti tepelnej energetiky by obchádzali zákonné požiadavky výstavbou sústav tepelných zariadení\ndeklarujúc ich využitie na nepodnikateľský účel a ich následným poskytnutím podnikateľskému subjektu.\n6.17 Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalobcov, že požiadavka stavebného úradu na doloženie\nexistujúceho stavu napojenia na existujúce rozvody tepla existujúceho dodávateľa tepla a existujúce\nrozvody plynu je neakceptovateľná z dôvodu, že stavebnému úradu bola predložená odborne\nspracovaná kompletná projektová dokumentácia, z ktorej boli požadované informácie zrejmé,\nzdôrazňujúc, že napojenie novej kotolne má byť realizované až v dome a nie v systéme dodávateľa,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku\nv spojení s § 140 stavebného zákona, rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).\n6.18 Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stavebný úrad postupoval v konaní náležite\nv intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď po preskúmaní podkladov predložených\nžalobcami vyhodnotil, že za účelom zistenia skutočného stavu veci považuje za potrebné dodatočné\npreukázanie vyššie zmieňovaných informácií o mieste odpojenia existujúceho dodávateľa tepla a\nexistujúcich rozvodov plynu.\n6.19 Po dôkladnom zvážení všetkých aspektov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému\nzáveru, ako Krajský súd v Bratislave, a to, že stavebný úrad postupoval správne a v medziach zákona,\nkeď žalobcov vyzval na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia o záväzné stanovisko obce\nv zmysle ustanovenia § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike, o záväzné stanovisko dodávateľa\ntepla v zmysle ustanovenia § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, ako aj o doplnenie existujúceho\nskutkového stavu, pričom nepredloženie uvedených listín vyhodnotil ako dôvod na postup podľa § 60\nods. 2 písm. c/ stavebného zákona, teda na zastavenie stavebného konania z dôvodu nedoplnenia\nžiadosti v určenej lehote v zmysle výzvy obsiahnutej v rozhodnutí stavebného úradu č. 10003/2014/10UKSP/2 Chb zo dňa 25.09.2014. Zároveň kasačný súd dodáva, že žalobcovia po zadovážení uvedených\npodkladových stanovísk ( aj v prípade negatívnych výsledkov) môžu znovu požiadať stavebný úrad o\nvydanie stavebného povolenia na zamýšľaný zámer stavby kotolne.\n6.20 Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalobcov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalobcov. Krajský súd v Bratislave postupoval vecne správne, keď\nžalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n6.21 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd kasačný, kasačnú sťažnosť žalobcov v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n7.\n7.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.\n1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobcovia v kasačnom konaní úspech nemali a žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP), preto žalobcom ani\nžalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/110/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}