{"guid": "ad960579-7a5c-4898-91be-855eb799dfec:316f9a43-176e-404f-b1f0-0cbd99e9be39", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200583.1", "spisova_znacka": "10Asan/27/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/27/2018 z 22. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2019, sp. zn. 10Asan/27/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200583.1", "identifikacne_cislo": "1015200583", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/362/#paragraf-4.odsek-4.pismeno-h", "nazov": "§ 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/362/#paragraf-4.odsek-4.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/362-2012/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/362#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/316f9a43-176e-404f-b1f0-0cbd99e9be39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200583.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200583.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200583.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/27/2018\n1015200583\n22. 05. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200583.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nRetail Value Stores, a.s., so sídlom Panónska cesta 16, Bratislava IČO: 47 256 770, zastúpeného\nspoločnosťou JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o., AK so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, proti\nžalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,\nso sídlom Dobrovičova č. 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 4947/2014-420 z 18. marca 2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/81/2015-139 zo 7. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd Bratislave rozsudkom č. k. 2S/81/2015-139 zo 7. februára 2018 podľa ustanovenia\n§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. 4947/2014-420 z 18. marca 2015 ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie č. 3782/2014-024 z 29.\nseptembra 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v\ncelom rozsahu.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 4947/2014-420 z 18. marca 2015 na základe rozkladu účastníka konania:\nspoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770 so sídlom Panónska cesta 16, Bratislava\n(žalobca), ako nástupníckej spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 so sídlom\nPanónska cesta 16, Bratislava, ktorá vznikla dňa 1. februára 2015 na základe zmluvy o cezhraničnom\nsplynutí, zmenil rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.\n3782/2014-024 z 29. septembra 2014 tak, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia\n§ 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých\npredmetom sú potraviny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z.z.“), a to\nuplatnením si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v období od 28. februára 2013 do 31. decembra\n2013 podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. - požadovanie dodatočného platobného\nplnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LA\nMERCANTILE SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35 794 003 so sídlom Prídavková 12, Bratislava, uzatvorenom\nna základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny z 28. februára 2013. Za uvedený správny delikt\nžalovaný uložil žalobcovi podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokutu vo výške 125 200 eur.\n3. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať\n\nrovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva,\nktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj\nsubjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo\nzásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania\nvo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle\nRezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Pri súbehu viacerých správnych deliktov\nje s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie\nlegis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej\nzásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v\nprospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov\nby výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia.\n4. Krajský súd poukázal na to, že v prejednávanej veci sa u žalobcu realizovala jedna kontrola (na\nzáklade poverenia č. 15/2014 z 11. februára 2014) a na základe jej výsledkov boli vypracované\nminimálne tri protokoly, ktoré boli podkladom rozhodnutí preskúmavaných Krajským súdom v Bratislave\npod sp. zn. 2S/48/2016, 2S/49/2016 a 2S/15/2016. Nakoľko ide o súbeh deliktov, pri ktorých\nsankcionovaní je nevyhnutné aplikovať analógiu legis a postupovať podľa absorpčnej zásady, správny\norgán nemohol uložiť za tieto delikty tri sankcie, ale len jednu úhrnnú sankciu za najprísnejšie\nsankcionovateľný správny delikt. Zákon č. 362/2012 Z.z. umožňuje uložiť za všetky tri delikty rovnakú\nsankciu (od 1 000 do 300 000 eur), preto je bezpredmetné, aby žalovaný identifikoval najzávažnejší\nsprávny delikt, pretože všetky delikty sú závažné v rovnakej miere; takýto myšlienkový sled však musí\nbyť v rozhodnutí zachytený, čo sa v predmetnej veci nestalo.\n5. V otázke vystavenia minimálne troch protokolov z jednej kontroly krajský súd neakceptoval argument\nžalovaného, že išlo o zložitejší prípad, a poukázal na to, že zákon č. 362/2012 Z.z., ani zákon č.\n10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z.z.“)\nneumožňujú, aby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na\nten istý predmet u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z.,\n§ 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z.). Zákon č. 10/1996 Z.z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať\npriebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly.\n6. K skutkovej podstate správneho deliktu uvedenej v § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012\nZ.z. (za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo\nnepeňažného plnenia po prevzatí potraviny) krajský súd poukázal na to, že žalovaný sa nevysporiadal so\nskutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia\na podľa § 2 písm. d) tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia\nzáväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide\no účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu)\nzaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník\nzmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením\npovinnosti nevznikne škoda. Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu\nmožno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí\npotraviny, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h)\nzákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d) tohto zákona.\n7. S námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade sa krajský súd\nnestotožnil a uviedol, že nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán\nvystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu; preto\nneprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade.\n8. Krajský súd poukázal aj na formálny nedostatok napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní\nsa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie. Krajský súd upozornil, že osobitná\n(rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť; jej stanovisko k\nrozkladu minister môže ale aj nemusí akceptovať. Nakoľko v napadnutom rozhodnutí prakticky absentuje\nnázor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu, z rozhodnutia nie je zrejmé, či svoj\nprávny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade.\n\n9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a\nžiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nMal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).\n10. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že zákon č. 362/2012 Z.z. nerozdeľuje správne delikty\nneprimeraných obchodných podmienok podľa stupňa ich závažnosti a pokuty nie sú rozdelené do skupín\npodľa závažnosti správneho deliktu.\n11. Podľa sťažovateľa sa v prejednávanej veci žalobca dopustil porušenia ustanovení zákona č.\n362/2012 Z.z. vo vzťahu k viacerým dodávateľom, preto nie je možné vo veci aplikovať absorpčnú\nzásadu.\n12. Sťažovateľ poukázal na to, že zrušené rozhodnutia obsahovali všetky náležitosti potrebné k tomu,\naby nemohol byť spáchaný správny delikt zamenený s iným správnym deliktom. Len absencia týchto\nnáležitostí by zakladala dôvod na zrušenie rozhodnutí z dôvodu porušenia ustanovení správneho\nporiadku.\n13. Sťažovateľ vyjadril názor, že absorpčná zásada sa má aplikovať tak, aby v každom jednotlivom\nobchodnom vzťahu pri súčasnom spáchaní viacerých správnych deliktov bola uložená sankcia za\nsprávny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Pokiaľ by absorpčná zásada nebola uplatnená týmto\nspôsobom, utrpel by chránený verejný záujem. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžo/39/2014 z 1. júla 2015, v ktorom sa uvádza, že „je potrebné použiť analógiu s\ntrestným pri správnom trestaní, avšak iba pri naplnení troch kumulatívnych podmienok: 1. ak existuje\nmedzera v zákone, 2. použitím analógie neutrpí páchateľ a 3. zároveň jej použitím neutrpí príslušný\nchránený verejný záujem.“ Na základe uvedeného rozsudku „je pri ukladaní viacerých sankcií potrebné,\naby došlo k naplneniu nasledovných podmienok - každé jedno konanie začalo na podklade inej kontroly,\nv inom čase, na inom mieste, išlo o odlišné zmluvné vzťahy a žalovaný by nemohol pri spojení veci\ndodržať prekluzívne lehoty v zmysle právneho poriadku.“ V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to,\nže správne konania vykonané v rovnakom čase a na rovnakom mieste boli zamerané na kontrolu\ndohodnutia neprimeraných obchodných podmienok v zmluvných vzťahoch s rôznymi dodávateľmi.\nV 19tich protokoloch sú zdokumentované neprimerané obchodné podmienky, ktoré si žalobca v\njednotlivých zmluvných vzťahoch dohodol. Aj keď podkladom na začatie kontroly bolo jedno poverenie,\nkaždý zmluvný vzťah bol osobitne skúmaný a záverom bol samostatný protokol tvoriaci podklad na\nzačatie správneho konania.\n14. Judikatúra, na ktorú odkazuje krajský súd, nie je aplikovateľná v tejto veci, nakoľko nešlo o situáciu,\nkedy by sa subjekt konajúci protiprávne dopustil porušenia právneho predpisu vo vzťahu k viacerým\nsubjektom, tak ako je to v prípade žalovaného, u ktorého išlo o viacerých dodávateľov. Sťažovateľ v\nkasačnej sťažnosti citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/83/2015 z 22. marca 2018\na z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/39/2014 z 15. januára 2015.\n15. V súvislosti so zmluvnou pokutou sťažovateľ uviedol, že v rozhodnutí sa jasne vysporiadal so\nskutočnosťou, že zmluvná pokuta je podriadená pod peňažné plnenie zakotvené v ustanovení § 2 písm.\nd) zákona č. 362/2012 Z.z. Sťažovateľ nepopiera legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty, ale poukazuje\nna spôsob jej uplatnenia, ktorý vykazuje znaky neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona\nč. 362/2012 Z.z.\n16. Sťažovateľ tiež poukazoval na to, že na okresnom súde Bratislava I je v súvislosti s prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím č. 3782/2014-024 z 29. septembra 2014 vedené incidenčné konanie o určenie\nprávneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, ktoré je prerušené do právoplatného rozhodnutia\nsprávneho súdu v tejto veci. Zrušenie rozhodnutia sťažovateľa môže pôsobiť kontraproduktívne so\nzámerom zákonodarcu odvrátiť hroziaci úpadok dlžníka.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n\n5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n18. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie sťažovateľa, ktorým bola žalobcovi\nuložená pokuta vo výške 125 200 eur za správny delikt podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012\nZ.z., ktorého sa žalobca dopustil uplatnením si neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods.\n4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. (požadovanie dodatočného platobného plnenia alebo nepeňažného\nplnenia po prevzatí potraviny) v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LA MERCANTILE SLOVAKIA s.r.o.,\nuzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny z 28. februára 2013.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania\nskúmal aj rozhodnutia sťažovateľa vydané na oboch stupňoch správneho konania, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n20. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z. tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok\nv obchodných vzťahoch (ďalej len \"neprimeraná podmienka\"), ktorých predmetom je potravina\nalebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach\nneprimeraných podmienok.\n21. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 362/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením\nplatba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na\nobchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá.\n22. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 362/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie nepeňažným\nplnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a\nslužby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov\nodberateľa do jeho prevádzkarní.\n23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom\na dodávateľom sa zakazuje.\n24. Podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj\npožadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny.\n25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo\").\n26. Podľa § 6 ods. 7 písm. b) zákona č. 362/2012 Z.z. kontrola sa ukončí protokolom o vykonanej\nkontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona.\n27. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia\nosobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak.\n(V poznámke pod čiarou je k tomuto ustanoveniu odkaz na § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z.z.)\n28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická\nosoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku\nuvedenú v § 4 ods. 2 až 4.\n29. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur\ndo 300 000 eur.\n30. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie\nneprimeranej podmienky.\n31. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z. pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť\nprotiprávneho konania, jeho následky a čas trvania.\n\n32. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej\nlen \"pracovníci kontroly\") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním\nsplnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n33. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené\nnedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly,\nktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov\nkontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované\nobdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum\noboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov\nkontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k\nprotokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa\nosobitného predpisu.\n34. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a\nvyžaduje\na) zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly\nza účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný\nprotokol,\nb) zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo\nosobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol.\n35. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené\nnámietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho\nsúčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.\n36. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol\nsa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na\nprerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti\npracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam,\nje skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu.\n37. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia\nkrajského súdu, keď krajský súd zrušil rozhodnutie sťažovateľa z dôvodu potreby analogickej aplikácie\ntrestnoprávnych zásad na sankčný postih za správne delikty.\n38. Vzhľadom na to, že trestanie správnych deliktov nie je v slovenskom právnom poriadku kodifikované\na pravidlá správneho trestania nezakotvuje ani Ústava Slovenskej republiky, najvyšší súd uvádza,\nže existujúcu medzeru v práve je treba vyplniť analogickou aplikáciou trestnoprávnych princípov.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že analogickú aplikáciu určitých právnych pravidiel nemožno v žiadnom\nprípade zamieňať či stotožňovať s ich výlučnou aplikáciou. Preto aj pri aplikácii trestnoprávnych\npravidiel na administratívny postih správnych deliktov je potrebné mať v prvom rade na zreteli účel\na zmysel vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti v spojitosti so všeobecne platnými\nzásadami administratívneho konania. Využitie metódy analógie (ako interpretačného postupu pri\nvypĺňaní normatívnych medzier) vo verejnom práve je podmienené tým, že zákon danú otázku\nneupravuje, je to na prospech účastníka konania a nie je to v rozpore s verejným záujmom.\n39. V zmysle uvedeného sa preto najvyšší súd stotožňuje s názorom krajského súdu o potrebe aplikácie\nabsorpčnej zásady na sankčný postih žalobcu v prejednávanej veci. Pri uplatňovaní zodpovednosti za\nsprávne delikty sa analógia s trestnoprávnymi princípmi používa najmä pri posúdení časovej pôsobnosti\nzákonov, zániku zodpovednosti zánikom zodpovednej osoby, podmienky deliktuálnej spôsobilosti,\npoužitia okolností vylučujúcich protiprávnosť, naplnenia materiálneho znaku správneho deliktu či\nukladania úhrnnej sankcie pri súbehu deliktov.\n40. Za viacero správnych deliktov prejednaných v jednom konaní je potrebné uložiť jednu - úhrnnú\nsankciu, a to primerane aplikujúc zásadu, že sankcia sa uloží podľa ustanovenia vzťahujúceho sa\nna správny delikt, ktorý je najprísnejšie postihnuteľný. V prípade, ak sú prejednávané správne delikty\n\nsankcionované rovnako prísne, výška sankcie sa odvíja od najzávažnejšieho správneho deliktu. Potreba\nprejednania viacerých správnych deliktov v jednom konaní sa odvíja od časovej a obsahovej súvislosti.\nAk správny orgán u konkrétne subjektu (v našom prípade žalobcu) vykonáva jednu kontrolu, ktorej\nvýsledkom sú zistenia viacerých porušení jedného právneho predpisu, prípadne súvisiacich predpisov,\nktorých kontrola dodržiavania je zverené tomu istému správnemu orgánu vykonávajúcemu kontrolu (v\nnašom prípade sťažovateľovi), potom je namieste prejednanie zistených porušení - správnych deliktov\nv jednom konaní a uloženie jednej výslednej sankcie.\n41. Námietka sťažovateľa, že vo veci nie je možné aplikovať absorpčnú zásadu z dôvodu, že žalobca\nsa dopustil porušenia ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. vo vzťahu k viacerým dodávateľom, nie\nje dôvodná. Uvedená skutočnosť nepredstavuje žiadnu prekážku posúdiť vec jednotne ako celok a\nuložiť žalobcovi za nedovolené správanie jednu sankciu. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/39/2014 a 3Sžo/39/2014, najvyšší súd k tomu\nuvádza, že v týchto rozhodnutiach bolo predmetom sporu, či jednotlivé porušenia právnych predpisov\nzo strany žalobcu mali byť posudzované ako pokračujúci správny delikt alebo ako samostatné skutky. V\nuvedených veciach išlo o viaceré samostatné kontroly uskutočnené vo viacerých obdobiach.\n42. K námietke sťažovateľa, že zákon č. 362/2012 Z.z. nerozdeľuje správne delikty neprimeraných\nobchodných podmienok podľa stupňa ich závažnosti a pokuty nie sú rozdelené do skupín podľa\nzávažnosti správneho deliktu, najvyšší súd uvádza, že táto skutočnosť je irelevantná vo vzťahu k potrebe\nuložiť v prejednávanej veci jednu sankciu. Ak sú sadzby rovnako prísne alebo skutky rovnako závažné,\nsankcia sa ukladá podľa jednej z rovnocenných sankčných sadzieb ustanovených v aplikovanom\nprávnom predpise. Túto skutočnosť však musí správny orgán ozrejmiť v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nNajvyšší súd na okraj uvádza, že pri uložení pokuty je žalovaný v súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012\nZ.z. povinný prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania, pričom\npráve aj množstvo zistených porušení zo strany kontrolovaného subjektu vyjadruje mieru závažnosti\nprotiprávneho konania, od čoho sa potom odvíja aj výška sankcie, ak príslušné ustanovenie právneho\npredpisu stanovuje určité sankčné rozpätie.\n43. Najvyšší súd sa stotožňuje aj s názorom krajského súdu, že na základe jednej kontroly realizovanej\nna základe jedného poverenia u toho istého subjektu a zameranej na ten istý predmet má byť\nvypracovaný jeden protokol o výsledku kontroly, tak ako to vyplýva z § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012\nZ.z. a § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. Jeden ucelený dokument zachytávajúci komplexne všetky\nkontrolné zistenia poskytuje prehľadnejší obraz o celkovom správaní sa kontrolovaného subjektu z\npohľadu dodržiavania kontrolovaných právnych noriem a má väčšiu výpovednú hodnotu ako podklad\npre prípadné následné správne konanie a rozhodnutie.\n44. Najvyšší súd sa stotožňuje s krajským súdom aj v jeho závere o formálnom nedostatku napadnutého\nrozhodnutia, keď v odôvodňovaní sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá\nmá len poradnú funkciu a nie je orgánom s rozhodovacou právomocou. Pokiaľ sťažovateľ namietal,\nže len absencia náležitosti vo vzťahu k identifikovaniu spáchaného správneho deliktu (aby nemohol\nbyť zamenený s iným správnym deliktom) je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle správneho\nporiadku, najvyšší súd považuje túto jeho námietku za úplne nedôvodnú a poukazuje napríklad na\nustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré stanovuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, z\nčoho vyplýva, že aj takéto nedostatky môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu\nsúdom.\n45. Vo vzťahu k samotnému skutku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu a jeho právnemu posúdeniu,\nnajvyšší súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočným spôsobom odôvodnené a presne\nneozrejmuje spôsob aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav sťažovateľom, nedáva jasnú\nodpoveď na otázku, prečo je určitý skutkový stav podriadený pod tú ktorú právnu normu. Sťažovateľ\nopisuje správanie sa žalobcu a následne konštatuje, že z neho vyplýva naplnenie znakov skutkovej\npodstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z., ale myšlienkový postup\nozrejmujúci spôsob, ako k takému záveru sťažovateľ dospel, v rozhodnutí absentuje.\n46. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení\ndospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP, nakoľko v\n\nrozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe\njeho zrušenia a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi\nvzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP).\n48. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}