{"guid": "c2cbc2ef-0f00-4c1c-b462-fccc97926b3f:49a223d2-9cca-487c-96e2-bf65ae98ee5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200581.1", "spisova_znacka": "5Asan/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/24/2018 z 12. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2019, sp. zn. 5Asan/24/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200581.1", "identifikacne_cislo": "1015200581", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/362/#paragraf-4.odsek-4.pismeno-h", "nazov": "§ 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/362/#paragraf-4.odsek-4.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/362-2012/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/362", "nazov": "zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/362", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/362-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/362/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/362/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/362-2012/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/362#paragraf-4", "/SK/ZZ/2012/362#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49a223d2-9cca-487c-96e2-bf65ae98ee5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200581.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200581.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200581.1/text", "citacie_n": 11, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/24/2018\n1015200581\n12. 09. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200581.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu:\nMgr. Milena Nosková, Zámocká 14, 811 01 Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Retail\nValue Stores a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému):\nMinisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812\n66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky č. 4948/2014-420 z 18. marca 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 5S 90/2015-154 z 13. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5S/90/2015-154 z 13. februára 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č.k. 5S 90/2015 z 13. februára\n2018 napadnuté rozhodnutie Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.\n4948/2014-420 zo dňa 18.03.2015 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky č. 3778/2014-024 z 29.09.2014 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi správny súd priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 4948/2014-420 z 18. marca 2015 rozhodol tak, že výrokovú časť rozhodnutia\nministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo 3778/2014-024 z 29.09.2014 podľa § 59\nods. 2 Správneho poriadku zmenil nasledovne: „Spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770,\nPanónska cesta 16, 851 06 Bratislava (podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava\nI. od 1. februára 2015 je spoločnosť Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO:\n47 256 770 univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083),\nsa dopustila správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach\nv obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, a to uplatnením si neprimeranej podmienky vo\nsvoj prospech v období od 28. februára 2013 do 31. decembra 2013 podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č.\n362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny\n- požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, v\nobchodnom vzťahu so spoločnosťou AMOR, s.r.o., IČO: 36 390 623, Aleja Slobody 2241, Dolný Kubín\n026 01, uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny z 28. februára 2013. A za\ntento delikt mu bola uložená pokuta vo výške 27 000,- €.“\n\n3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že správny súd preskúmaval zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o\nuložení sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. t/ a písm. y/ zákona č. 362/2012\nZ.z. a bola rozhodnutím žalovaného uložená sankcia za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4\npísm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. v oboch rozhodnutiach bola stanovená výška pokuty 27 000,- €.\n4. Podľa správneho súdu je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za\nprotispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii\nešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie\npovinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom\nmedzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti,\nvyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj\nokruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského\nkonania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho\nvyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo\nsprávneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na\npotrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej\nspolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra\n1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03).\n5. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických\nosôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto\nnevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna\nzodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa\nktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní.\n6. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre\nadministratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného\ntrestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré\nsprávne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia\nsankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola\npodstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt\nje delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny\norgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V\nkaždom prípade však platí, že subjektívny záujem žalobcu na individuálnom sankcionovaní každého\nzo zbiehajúcich sa správnych deliktov nemôže viesť k vylúčeniu trestnoprávnych štandardov, ktoré\nsú nedeliteľnou súčasťou systému administratívneho trestania (rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp.zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.06.2015, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa\n06.03.2008, sp.zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.09.2013).\n7. Podľa názoru správneho súdu má byť pokuta pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného\nkonania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.05.2013, sp.zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.01.2011).\n8. Prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nevysvetlili, prečo z\njednej kontroly vystavili viacero protokolov. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto\nkontexte podľa správneho súdu neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z.z. ani zákon č. 10/1996 Z.z. neumožňujú,\naby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý\npredmet u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z., § 13\nods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z.). Oba zákony pri slovách „kontrola“ a „protokol“ používajú jednotné číslo\n(pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo,\nak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády\nSR bod 3). Z kontextu oboch zákonov však nevyplýva, že by výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré\nprotokoly. Zákon č. 10/1996 Z.z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo\n\nčiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly. Správny súd poukazuje aj na čl. 2\nods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach,\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh\nprávnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu\nv súlade s princípom právneho štátu; ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj\nustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom\nvymedzenom rozsahu (napríklad nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 05.11.2002).\nKeďže zákon č. 10/1996 Z. z. ani zákon č. 362/2012 Z.z. neumožňujú vypracovať viaceré protokoly z\njednej kontroly zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený\nurobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil zákon č. 10/1996 Z.z., č. 362/2012 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\nÚstavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických\na právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať\nto, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ\npre protiprávne konanie).\n\n9. Správny súd mal za to, že napriek uvedeným pochybeniam oboch orgánov verejnej správy, ktoré vedú\nk zrušeniu rozhodnutia žalovaného, správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku skutkovej podstate\nsprávneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z., v zmysle ktorého za neprimeranú\npodmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia\npo prevzatí potraviny. Žalovaný sa podľa správneho súdu nevysporiadal so skutočnosťou, či zmluvná\npokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z.\na podľa § 2 písm. d/ tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia\nzáväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide\no účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu)\nzaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník\nzmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením\npovinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len\nna základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava poskytuje\núčastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej\nvyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom\nzákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ); otázka neprimeranej\nvýšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Správny súd pripomenul,\nže zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a\nzodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v\nuvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné\nplnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka,\nSlovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo „dodatočný“ vysvetľujú\nako uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho, teda bez ohľadu\nna penalizáciu nedodržania zmluvnej povinnosti (<http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Dodato%C4%8Dn\n%C3%BD&s=exact&c=ff39&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=\nVysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo\nstrany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/\ntohto zákona.\n10. Nedostatočné odôvodnenie sa vzťahuje aj na rozhodnutie žalovaného. Prvostupňový správny orgán\nuznal vinným žalobcu za spáchanie dvoch správnych deliktov podľa § 4 ods. 4 písm. t/ a písm. y/\nzákona č. 362/2012 Z.z. a uložil mu pokutu vo výške 173 400,- €. Osobitná (rozkladová) komisia v\nnapadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že preukázaným konaním nedošlo k naplneniu skutkových\npodstát vymedzených v § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/ zákona č. 362/2012 Z.z. ale došlo k naplneniu\nskutkovej podstaty neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z.,\nktorá je v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázaná a uložila mu pokutu\nv rovnakej výške v sume 27 000,- €.\n11. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia\no podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 SP. Podľa § 9 SP môže byť v administratívnom konaní\nvylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť\nustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá\n\nnavyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu; preto neprichádza do úvahy vylúčenie\nvedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (Košičiarová, S.: Správny\nporiadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár,\nIURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie\nosoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu\norgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v\npracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý\nstojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii\nústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu\nvlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných\ndo jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je\norganizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády\n(nález Najvyššieho správneho súdu č. 302/46-7 zo dňa 23.10.1947 publikovaného v Bohuslavovej\nzbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47\n30296, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sžo 72/2007 zo dňa 31.01.2008). Navyše, v prípade\nvylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade Správny poriadok neupravuje postup ani subjekt,\nktorý by o podanom rozklade rozhodol.\n12. Správny súd uviedol, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná\no rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže ale aj nemusí\nakceptovať. V tejto súvislosti nemožno podľa správneho súdu opomenúť ďalší formálny nedostatok\nžalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza\nvýlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor\nministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje.\nTento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje\nminister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade.\n13. Záverom správny súd po vyhodnotení priebehu administratívneho konania uviedol, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie ministra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti uloženej\npokuty je rozhodnutie nepreskúmateľné a je nezákonné, čo je dôvodom na jeho zrušenie, podľa § 191\nods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalovaného v novom konaní správny súd zaviazal postupovať v súdom naznačenom smere.\nII.\n14. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\na žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSťažovateľ mal za to, že v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd vec nesprávne právne posúdil.\n15. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že zákon č. 362/2012 Z.z. nerozdeľuje správne delikty\nneprimeraných obchodných podmienok podľa stupňa ich závažnosti a pokuty nie sú rozdelené do skupín\npodľa závažnosti správneho deliktu a v zákone nie ej určené, ktorý delikt sa považuje za najprísnejšíe\ntrestaný, ani za ktorý sa ukladá najnižšia možná sadzba pokuty. Podľa sťažovateľa sa v prejednávanej\nveci žalobca dopustil porušenia ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. vo vzťahu k viacerým dodávateľom,\npreto nie je možné vo veci aplikovať absorpčnú zásadu.\n16. Sťažovateľ poukázal na to, že zrušené rozhodnutia obsahovali všetky náležitosti potrebné k tomu,\naby nemohol byť spáchaný správny delikt zamenený s iným správnym deliktom. Len absencia týchto\nnáležitostí by zakladala dôvod na zrušenie rozhodnutí z dôvodu porušenia ustanovení správneho\nporiadku.\n17. Absorpčná zásada sa má podľa názoru sťažovateľa aplikovať tak, aby v každom jednotlivom\nobchodnom vzťahu pri súčasnom spáchaní viacerých správnych deliktov bola uložená sankcia za\nsprávny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Pokiaľ by absorpčná zásada nebola uplatnená týmto\nspôsobom, utrpel by chránený verejný záujem. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/39/2014 z 1. júla 2015, v ktorom sa uvádza, že „je\npotrebné použiť analógiu s trestným pri správnom trestaní, avšak iba pri naplnení troch kumulatívnych\npodmienok: 1. ak existuje medzera v zákone, 2. použitím analógie neutrpí páchateľ a 3. zároveň jej\n\npoužitím neutrpí príslušný chránený verejný záujem.“ Na základe uvedeného rozsudku „je pri ukladaní\nviacerých sankcií potrebné, aby došlo k naplneniu nasledovných podmienok - každé jedno konanie\nzačalo na podklade inej kontroly, v inom čase, na inom mieste, išlo o odlišné zmluvné vzťahy a žalovaný\nby nemohol pri spojení veci dodržať prekluzívne lehoty v zmysle právneho poriadku.“ V tejto súvislosti\nžalovaný poukázal na to, že správne konania vykonané v rovnakom čase a na rovnakom mieste boli\nzamerané na kontrolu dohodnutia neprimeraných obchodných podmienok v zmluvných vzťahoch s\nrôznymi dodávateľmi. Aj keď podkladom na začatie kontroly bolo jedno poverenie, každý zmluvný vzťah\nbol osobitne skúmaný a záverom bol samostatný protokol tvoriaci podklad na začatie správneho konania.\nV 19 protokoloch sú zdokumentované neprimerané obchodné podmienky, ktoré si žalobca v jednotlivých\nzmluvných vzťahoch dohodol.\n18. Sťažovateľ považoval odôvodnenie krajského súdu týkajúce sa zmluvnej pokuty za nezrozumiteľné,\nzmätočné a neodôvodnené, keďže sťažovateľ sa dostatočne jasne vysporiadal so skutočnosťou, či je\nmožné zmluvnú pokutu subsumovať pod § 2 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z.z. Mal za to, že správne\norgány v rozhodnutí podrobne špecifikovali, prečo dospeli k záveru, že zmluvná pokuta je zaradená pod\npeňažné plnenie zakotvené v § 2 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z.z.\n19. V súvislosti so zmluvnou pokutou sťažovateľ uviedol, že v rozhodnutí sa jasne vysporiadal so\nskutočnosťou, že zmluvná pokuta je podriadená pod peňažné plnenie zakotvené v ustanovení § 2 písm.\nd/ zákona č. 362/2012 Z.z. Sťažovateľ nepopiera legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty, ale poukazuje\nna spôsob jej uplatnenia, ktorý vykazuje znaky neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona\nč. 362/2012 Z.z.\n20. Sťažovateľ záverom kasačnej sťažnosti upriamil pozornosť kasačného súdu na to, že Okresnom\nsúde Bratislava I je v súvislosti s prvostupňovým správnym rozhodnutím č. 3778/2014-024 z 29.\nseptembra 2014 vedené incidenčné konanie o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky,\nktoré je prerušené do právoplatného rozhodnutia správneho súdu v tejto veci. Zrušenie rozhodnutia\nsťažovateľa môže pôsobiť kontraproduktívne so zámerom zákonodarcu odvrátiť hroziaci úpadok dlžníka.\nIII.\n21. Žalobca vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIV.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou\nosobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. septembra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP).\n23. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutia\nsprávnych orgánov, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti\npodmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia\npodmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi správneho\nsúdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalobcom a správnymi orgánmi,\nktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n24. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n\n25. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n26. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n27. Podľa § 2 písm. d/, písm. e/ zákona č. 362/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným\nplnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane\nplatby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá (písm. d/),\nnepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä\nvecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny\nzo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní (písm. e/).\n28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom\na dodávateľom sa zakazuje.\n29. Podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj\npožadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny.\n30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).\n31. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrola sa ukončí záznamom o vykonanej kontrole,\nak neboli zistené porušenia tohto zákona (písm. a/), protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje\nopatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona (písm. b/).\n32. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia\nosobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom sú ustanovenia § 8\naž § 15 zákona č. 10/1996 Z.z.)\n33. Podľa § 8 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba\nalebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú\npodmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 (ods. 1). Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000,- € do\n300 000,- € (ods. 2). Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky\n(ods. 3).\n34. Predmetom kasačného konania je preveriť správnosť právneho posúdenia veci správnym súdom z\ndôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti sťažovateľa.\n35. Kasačný súd úvodom poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej\nmoci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého\nneoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov\nkorešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n36. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 SSP podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n37. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svoj nedávny rozsudok sp.zn. 10Asan/27/2018 z 22.\nmája 2019 ktorého odôvodnenie, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje, v\npríslušnom rozsahu uvádza: „Vzhľadom na to, že trestanie správnych deliktov nie je v slovenskom\nprávnom poriadku kodifikované a pravidlá správneho trestania nezakotvuje ani Ústava Slovenskej\nrepubliky, najvyšší súd uvádza, že existujúcu medzeru v práve je treba vyplniť analogickou aplikáciou\ntrestnoprávnych princípov. Najvyšší súd zdôrazňuje, že analogickú aplikáciu určitých právnych pravidiel\nnemožno v žiadnom prípade zamieňať či stotožňovať s ich výlučnou aplikáciou. Preto aj pri aplikácii\ntrestnoprávnych pravidiel na administratívny postih správnych deliktov je potrebné mať v prvom rade\n\nna zreteli účel a zmysel vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti v spojitosti so všeobecne\nplatnými zásadami administratívneho konania. Využitie metódy analógie (ako interpretačného postupu\npri vypĺňaní normatívnych medzier) vo verejnom práve je podmienené tým, že zákon danú otázku\nneupravuje, je to na prospech účastníka konania a nie je to v rozpore s verejným záujmom.\nV zmysle uvedeného sa preto najvyšší súd stotožňuje s názorom krajského súdu o potrebe aplikácie\nabsorpčnej zásady na sankčný postih žalobcu v prejednávanej veci. Pri uplatňovaní zodpovednosti za\nsprávne delikty sa analógia s trestnoprávnymi princípmi používa najmä pri posúdení časovej pôsobnosti\nzákonov, zániku zodpovednosti zánikom zodpovednej osoby, podmienky deliktuálnej spôsobilosti,\npoužitia okolností vylučujúcich protiprávnosť, naplnenia materiálneho znaku správneho deliktu či\nukladania úhrnnej sankcie pri súbehu deliktov.\nZa viacero správnych deliktov prejednaných v jednom konaní je potrebné uložiť jednu - úhrnnú sankciu,\na to primerane aplikujúc zásadu, že sankcia sa uloží podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny\ndelikt, ktorý je najprísnejšie postihnuteľný. V prípade, ak sú prejednávané správne delikty sankcionované\nrovnako prísne, výška sankcie sa odvíja od najzávažnejšieho správneho deliktu. Potreba prejednania\nviacerých správnych deliktov v jednom konaní sa odvíja od časovej a obsahovej súvislosti. Ak správny\norgán u konkrétne subjektu (v našom prípade žalobcu) vykonáva jednu kontrolu, ktorej výsledkom sú\nzistenia viacerých porušení jedného právneho predpisu, prípadne súvisiacich predpisov, ktorých kontrola\ndodržiavania je zverené tomu istému správnemu orgánu vykonávajúcemu kontrolu (v našom prípade\nsťažovateľovi), potom je namieste prejednanie zistených porušení - správnych deliktov v jednom konaní\na uloženie jednej výslednej sankcie.\nNámietka sťažovateľa, že vo veci nie je možné aplikovať absorpčnú zásadu z dôvodu, že žalobca\nsa dopustil porušenia ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. vo vzťahu k viacerým dodávateľom, nie\nje dôvodná. Uvedená skutočnosť nepredstavuje žiadnu prekážku posúdiť vec jednotne ako celok a\nuložiť žalobcovi za nedovolené správanie jednu sankciu. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/39/2014 a 3Sžo/39/2014, najvyšší súd k tomu\nuvádza, že v týchto rozhodnutiach bolo predmetom sporu, či jednotlivé porušenia právnych predpisov\nzo strany žalobcu mali byť posudzované ako pokračujúci správny delikt alebo ako samostatné skutky. V\nuvedených veciach išlo o viaceré samostatné kontroly uskutočnené vo viacerých obdobiach.\nK námietke sťažovateľa, že zákon č. 362/2012 Z.z. nerozdeľuje správne delikty neprimeraných\nobchodných podmienok podľa stupňa ich závažnosti a pokuty nie sú rozdelené do skupín podľa\nzávažnosti správneho deliktu, najvyšší súd uvádza, že táto skutočnosť je irelevantná vo vzťahu k potrebe\nuložiť v prejednávanej veci jednu sankciu. Ak sú sadzby rovnako prísne alebo skutky rovnako závažné,\nsankcia sa ukladá podľa jednej z rovnocenných sankčných sadzieb ustanovených v aplikovanom\nprávnom predpise. Túto skutočnosť však musí správny orgán ozrejmiť v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nNajvyšší súd na okraj uvádza, že pri uložení pokuty je žalovaný v súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012\nZ.z. povinný prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania, pričom\npráve aj množstvo zistených porušení zo strany kontrolovaného subjektu vyjadruje mieru závažnosti\nprotiprávneho konania, od čoho sa potom odvíja aj výška sankcie, ak príslušné ustanovenie právneho\npredpisu stanovuje určité sankčné rozpätie.\nNajvyšší súd sa stotožňuje aj s názorom krajského súdu, že na základe jednej kontroly realizovanej na\nzáklade jedného poverenia u toho istého subjektu a zameranej na ten istý predmet má byť vypracovaný\njeden protokol o výsledku kontroly, tak ako to vyplýva z § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. a § 13 ods.\n1 zákona č. 10/1996 Z.z. Jeden ucelený dokument zachytávajúci komplexne všetky kontrolné zistenia\nposkytuje prehľadnejší obraz o celkovom správaní sa kontrolovaného subjektu z pohľadu dodržiavania\nkontrolovaných právnych noriem a má väčšiu výpovednú hodnotu ako podklad pre prípadné následné\nsprávne konanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd sa stotožňuje s krajským súdom aj v jeho závere o formálnom nedostatku napadnutého\nrozhodnutia, keď v odôvodňovaní sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá\nmá len poradnú funkciu a nie je orgánom s rozhodovacou právomocou. Pokiaľ sťažovateľ namietal,\nže len absencia náležitosti vo vzťahu k identifikovaniu spáchaného správneho deliktu (aby nemohol\nbyť zamenený s iným správnym deliktom) je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle správneho\nporiadku, najvyšší súd považuje túto jeho námietku za úplne nedôvodnú a poukazuje napríklad na\nustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré stanovuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, z\nčoho vyplýva, že aj takéto nedostatky môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu\nsúdom.“\n38. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení\ndospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP, nakoľko v\n\nrozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe\njeho zrušenia a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.\n39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi\nvzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP).\n40. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/90/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}], "citovane_v": [{"guid": "f61ad06c-1da0-475a-9677-f1b44e856d76:3a2b536e-ebc9-4fe0-8368-3d3bec01002c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200408.1", "spisova_znacka": "1Asan/29/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/29/2018 z 27. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200408.1"}, {"guid": "09b59378-2b5e-434e-8200-e6723b3c5ad6:4421a0da-0107-4e5f-b3e6-feaee72d92c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200404.1", "spisova_znacka": "1Asan/28/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/28/2018 z 26. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200404.1"}, {"guid": "09b59378-2b5e-434e-8200-e6723b3c5ad6:e29c6047-4686-4b7e-a6e4-6b465ebcc13a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200404.1", "spisova_znacka": "1Asan/28/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/28/2018 z 26. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200404.1"}, {"guid": "811dd993-de81-443b-8c64-b9e29aa1adf9:8cc94e2b-224a-4694-a3b2-0da227fb8f49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200141.1", "spisova_znacka": "1Asan/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/24/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200141.1"}, {"guid": "9ce98c94-3761-4c19-b473-af828ee1aee0:1290b603-5732-40e5-b6ec-f98072ebb79e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015200578.1", "spisova_znacka": "1Asan/26/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/26/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015200578.1"}, {"guid": "351e2aa3-f9dc-4e7e-953a-ffa48b883cb8:2c3e9e3f-9209-4b1f-b5e7-c86293b2b4a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015201433.1", "spisova_znacka": "8Asan/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/2/2019 z 29. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201433.1"}, {"guid": "7cc0278a-1900-4828-80af-ae3ccffb0653:899ee26a-9607-4137-8a4a-46996db924cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200871.1", "spisova_znacka": "5Asan/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/18/2020 z 26. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200871.1"}, {"guid": "bb49aaf8-5ad0-42f8-8ba5-41d379127736:b49136a6-79ff-497a-b49c-134ace1370f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200805.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200805.1"}]}