{"guid": "61f1f4f0-1db2-4e8e-afb2-ca957d949f15:ac736091-d89b-4ba5-801d-99a76a579d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200542.1", "spisova_znacka": "2Sžf/45/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/45/2016 z 26. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 2Sžf/45/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200542.1", "identifikacne_cislo": "1015200542", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac736091-d89b-4ba5-801d-99a76a579d13", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200542.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200542.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200542.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/45/2016\n1015200542\n26. 06. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200542.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobkyne: V. D., nar. XX.\nL. XXXX, M. XX, V., právne zastúpená JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, so sídlom Námestie\nslobody 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\n63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného z 20. februára\n2015, č. 1100306/1/80149/2015/5051, č. 1100306/1/80170/2015/5051, č. 1100306/1/80183/2015/5051,\nč. 1100306/1/80192/2015/5051, č. 1100306/1/80200/2015/5051, č. 1100306/1/80211/2015/5051, č.\n1100306/1/80223/2015/5051, č. 1100306/1/80232/2015/5051, č. 1100306/1/80243/2015/5051, č.\n1100306/1/80252/2015/5051, č. 1100306/1/80262/2015/5051, č. 1100306/1/80273/2015/5051, č.\n1100306/1/80278/2015/5051, č. 1100306/1/80282/2015/5051, č. 1100306/1/80284/2015/5051, č.\n1100306/1/80292/2015/5051, č. 1100306/1/80297/2015/5051, č. 1100306/1/80310/2015/5051, č.\n1100306/1/80316/2015/5051, č. 1100306/1/80322/2015/5051, č. 1100306/1/80332/2015/5051, č.\n1100306/1/80339/2015/5051, č. 1100306/1/80350/2015/5051, č. 1100306/1/80363/2015/5051, č.\n1100306/1/80368/2015/5051, č. 1100306/1/80373/2015/5051, č. 1100306/1/80384/2015/5051, č.\n1100306/1/80393/2015/5051, č. 1100306/1/80402/2015/5051, č. 1100306/1/80408/2015/5051, č.\n1100306/1/80418/2015/5051, č. 1100306/1/80422/2015/5051 a č. 1100306/1/80429/2015/5051, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/76/2015-885, 2S/116-147/2015\nz 28. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/76/2015-885,\n2S/116-147/2015 z 28. októbra 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/76/2015-885, 2S/116-147/2015\nz 28. októbra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. rozhodnutia žalovaného z 20. februtára\n2015 č. 1100306/1/80149/2015/5051, č. 1100306/1/80170/2015/5051, č. 1100306/1/80183/2015/5051,\nč. 1100306/1/80192/2015/5051, č. 1100306/1/80200/2015/5051, č. 1100306/1/80211/2015/5051, č.\n1100306/1/80223/2015/5051, č. 1100306/1/80232/2015/5051, č. 1100306/1/80243/2015/5051, č.\n1100306/1/80252/2015/5051, č. 1100306/1/80262/2015/5051, č. 1100306/1/80273/2015/5051, č.\n1100306/1/80278/2015/5051, č. 1100306/1/80282/2015/5051, č. 1100306/1/80284/2015/5051, č.\n1100306/1/80292/2015/5051, č. 1100306/1/80297/2015/5051, č. 1100306/1/80310/2015/5051, č.\n1100306/1/80316/2015/5051, č. 1100306/1/80322/2015/5051, č. 1100306/1/80332/2015/5051, č.\n1100306/1/80339/2015/5051, č. 1100306/1/80350/2015/5051, č. 1100306/1/80363/2015/5051, č.\n1100306/1/80368/2015/5051, č. 1100306/1/80373/2015/5051, č. 1100306/1/80384/2015/5051, č.\n1100306/1/80393/2015/5051, č. 1100306/1/80402/2015/5051, č. 1100306/1/80408/2015/5051, č.\n\n1100306/1/80418/2015/5051, č. 1100306/1/80422/2015/5051 a č. 1100306/1/80429/2015/5051, v\nspojení s rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava z 05. júna 2014 č. 9104402/5/2317996/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2318729/2014/Glo, č. 9104402/5/2319115/2014/Glo, č. 9104402/5/2320465/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2320786/2014/Glo, č. 9104402/5/2321167/2014/Glo, č. 9104402/5/2321396/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2325607/2014/Glo, č. 9104402/5/2325850/2014/Glo, č. 9104402/5/2326053/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2326288/2014/Glo, č. 9104402/5/2326468/2014/Glo, č. 9104402/5/2326678/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2326864/2014/Glo, č. 9104402/5/2327092/2014/Glo, č. 9104402/5/2327567/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2328006/2014/Glo, č. 9104402/5/2328328/2014/Glo, č. 9104402/5/2328554/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2328768/2014/Glo, č. 9104402/5/2329023/2014/Glo, č. 9104402/5/2329302/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2329545/2014/Glo, č. 9104402/5/2329765/2014/Glo, č. 9104402/5/2330068/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2330470/2014/Glo, č. 9104402/5/2331139/2014/Glo, č. 9104402/5/2331466/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2331806/2014/Glo, č. 9104402/5/2332024/2014/Glo, č. 9104402/5/2332277/2014/\nGlo, č. 9104402/5/2332488/2014/Glo, č. 9104402/5/2332709/2014/Glo zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť úspešnej žalobkyni náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 2310,eur a v sume 585,60 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nŽalovaný\nrozhodnutiami\nz\n20.\nfebrutára\n2015\nč.\n1100306/1/80149/2015/5051,\nč.\n1100306/1/80170/2015/5051, č. 1100306/1/80183/2015/5051, č. 1100306/1/80192/2015/5051, č.\n1100306/1/80200/2015/5051, č. 1100306/1/80211/2015/5051, č. 1100306/1/80223/2015/5051, č.\n1100306/1/80232/2015/5051, č. 1100306/1/80243/2015/5051, č. 1100306/1/80252/2015/5051, č.\n1100306/1/80262/2015/5051, č. 1100306/1/80273/2015/5051, č. 1100306/1/80278/2015/5051, č.\n1100306/1/80282/2015/5051, č. 1100306/1/80284/2015/5051, č. 1100306/1/80292/2015/5051, č.\n1100306/1/80297/2015/5051, č. 1100306/1/80310/2015/5051, č. 1100306/1/80316/2015/5051, č.\n1100306/1/80322/2015/5051, č. 1100306/1/80332/2015/5051, č. 1100306/1/80339/2015/5051, č.\n1100306/1/80350/2015/5051, č. 1100306/1/80363/2015/5051, č. 1100306/1/80368/2015/5051, č.\n1100306/1/80373/2015/5051, č. 1100306/1/80384/2015/5051, č. 1100306/1/80393/2015/5051, č.\n1100306/1/80402/2015/5051, č. 1100306/1/80408/2015/5051, č. 1100306/1/80418/2015/5051, č.\n1100306/1/80422/2015/5051 a č. 1100306/1/80429/2015/5051 podľa § 74 ods. 4 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní („daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen ,,zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava z 05. júna 2014\nč. 9104402/5/2317996/2014/Glo, č. 9104402/5/2318729/2014/Glo, č. 9104402/5/2319115/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2320465/2014/Glo, č. 9104402/5/2320786/2014/Glo, č. 9104402/5/2321167/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2321396/2014/Glo, č. 9104402/5/2325607/2014/Glo, č. 9104402/5/2325850/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2326053/2014/Glo, č. 9104402/5/2326288/2014/Glo, č. 9104402/5/2326468/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2326678/2014/Glo, č. 9104402/5/2326864/2014/Glo, č. 9104402/5/2327092/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2327567/2014/Glo, č. 9104402/5/2328006/2014/Glo, č. 9104402/5/2328328/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2328554/2014/Glo, č. 9104402/5/2328768/2014/Glo, č. 9104402/5/2329023/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2329302/2014/Glo, č. 9104402/5/2329545/2014/Glo, č. 9104402/5/2329765/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2330068/2014/Glo, č. 9104402/5/2330470/2014/Glo, č. 9104402/5/2331139/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2331466/2014/Glo, č. 9104402/5/2331806/2014/Glo, č. 9104402/5/2332024/2014/Glo,\nč. 9104402/5/2332277/2014/Glo, č. 9104402/5/2332488/2014/Glo, č. 9104402/5/2332709/2014/Glo,\nktorými bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobkyni rozdiel na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia október až december 2008, január až december 2009,\nfebruár až december 2010, január až február 2011, júl až november 2011. Za predmetné zdaňovacie\nobdobia rokov 2008 až 2011 žalobkyňa vykázala nadmerný odpočet DPH.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nárok na odpočítanie DPH sa viaže na\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok, uvedených v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o\ndani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“). Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla\ndaňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania\ndane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová\npovinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne\ndeklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra\nnie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová\npovinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky,\nza akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar,\n\nktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatneného nároku na odpočítanie dane správne vychádzal nielen z daňových dokladov predložených\nžalobkyňou, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.\nOdvolávajúc sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) C-80/11 z 21. júna 2012\nMahagében a Dávid, C-285/11 zo 06. decembra 2012 Bonik a C-18/13 z 13. februára 2014 Maks Pen,\nkrajský súd poukázal na to, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH predstavuje základnú zásadu\nspoločného systému DPH, zavedeného právnou úpravou Únie a s odkazom na článok 167 a nasl.\nsmernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.\nKrajský súd, taktiež uviedol, že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť priznanie práva\nna odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje\npodvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná\nzdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa\nzúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH zo strany dodávateľa alebo iného\nhospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo\nslužieb.\nKrajský súd poukázal, že v preskúmavanom nebolo sporné, že predmet dodávky (bravčové mäso)\nexistoval a že bol žalobkyni dodaný. Dôkazy a zistenia správcu dane preukazujú, že samotná\nexistencia tovaru a jeho dodávky žalobkyni v danom prípade nebola spochybnená, teda nešlo o\ntzv. „karuselový“ podvod. Krajský súd zdôrazňoval, že samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci\nnebolo plnenie poskytnuté žalobkyni skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo\njeho subdodávateľmi, ešte nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobkyňa nárok.\n(rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C -18/13, bod 31, 32). Krajský súd uviedol, že podľa daňových\norgánov nebolo v daňovom konaní preukázané, že fakturovaný tovar bol žalobkyni dodaný dodávateľom\nJán Brocka BROCKA, uvedeným na faktúrach, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa\n§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a žalobkyni následne právo na odpočet DPH. Daňové orgány taktiež\ndospeli k záveru, že spoločnosťami, zapojenými do deklarovaných obchodov a subjektom Ján Brocka\nBROCKA prechádzal tovar iba fakturačne a tento bol žalobkyni dovážaný priamo od českej spoločnosti\nJatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. Reálnosť dodania tovaru žalobkyni dodávateľom Ján Brocka\nBROCKA bola podľa daňových orgánov spochybnená zistením, že žalobca a L. V. sa nikdy nestretli.\nKrajský súd ďalej uviedol, že uvedené žalobkyňa vysvetľovala tým, že v mene subjektu Ján Brocka\nBROCKA vystupoval ako jeho zástupca C. X., disponujúci hodnovernými signifikátormi, nevzbudzujúcimi\nžiadne podozrenie, že by za neho nebol oprávnený konať, čo potvrdil i sám C. X. vo výpovedi pred\nvyšetrovateľom, kedy priznal organizovanie daňovej trestnej činnosti, ale žalobkyňu do organizovania\ntejto trestnej činnosti nezahrnul.\nKrajský súd poukázal na to, že pokiaľ daňové orgány v konaní tvrdili, že zdaniteľné obchody síce\nprebehli, avšak nie spôsobom deklarovaným na faktúrach, ale zároveň nepreukázali, že žalobkyňa\nbola priamo zainteresovaná na vytvorení reťazca fiktívnych obchodov, bolo z ich strany potrebné\nobjektívne preukázať, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia, boli súčasťou\ndaňového podvodu. Dôkazy o protiprávnosti konania obchodných partnerov žalobkyne nemožno podľa\nkrajského súdu považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobkyne, ani v tom nemožno\nbadať vedomosť žalobkyne o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jej úmyselnú\nparticipáciu na daňovom podvode. Krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 3Sžf/1/2010 z 19. augusta 2010, podľa ktorého dôkazné bremeno, že u daňového\nsubjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní,\nnakoľko daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov\nsvojich dodávateľov. Daňové orgány podľa krajského súdu nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých\nby boli oprávnené tvrdiť, že žalobkyňa bola aktívnym účastníkom daňového podvodu resp. že by\npáchateľom podvodu pomáhala. Na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol preukázaný\nvzťah žalobkyne k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú\ndaňovú výhodu. Krajský súd poukázal na zásadu in dubio pro reo, ktorej uplatnenie nie je vylúčené aj\npre tento prípad, keď existujú pochybnosti o otázke skutkového posúdenia vzťahu (subjektívnej stránke)\nžalobkyne k zákonnosti, resp. nezákonnosti konania jednotlivých účastníkov predmetného reťazca.\nDokazovanie a preukázanie objektívnymi skutočnosťami, že daňový subjekt (žalobkyňa) vedel alebo\nmal vedieť, že plnenie, zakladajúce právo na odpočítanie DPH je súčasťou podvodu týkajúceho sa\nDPH prináleží preveriť nezávislým daňovým orgánom. Podľa krajského súdu však v tomto prípade\n\ndaňové orgány k uvedenej povinnosti náležite nepristúpili, keď svoje skutkové zistenia zhrnuli do\ntvrdení, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na\núzemie Slovenskej republiky, že jediným cieľom plnení, deklarovaných na základe vyhotovených faktúr\na podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre podnikateľské subjekty zapojené do reťazca,\na teda aj pre žalobkyňu, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol žalobkyni dodaný dodávateľom\nJán Brocka BROCKA a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z.z.\nPodľa krajského súdu žalobkyni by bolo možné odoprieť vrátenie DPH, keby bolo v daňovom konaní\nobjektívne preukázané, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované v dôkazoch\nprodukovaných žalobkyňou jej neboli nikdy dodané, čo by znamenalo, že žalobkyňa bola súčasťou\nskupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako\ncelok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH\nzaplatenej na vstupe. Uvedené podľa krajského súdu daňové orgány nezistili dostatočne. Pokiaľ by\nsa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobkyňa bola súčasťou reťazca\nfiriem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, v takom prípade by mohli daňové orgány zamietnuť právo\nodpočítať DPH, ale len za predpokladu, že v konaní objektívne preukázali, že žalobkyňa vedela alebo\nmala vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu. Krajský súd\nuviedol, že spojenie „či vedela“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia, zakladajúce dôvodné\npochybnosti o tom, že by žalobkyňa o podvodnom konaní nevedela a že bola tak s možnosťou existencie\npodvodného konania aspoň uzrozumená. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise však\nuvedené podľa krajského súdu preukázané nebolo. Pokiaľ ide o možnosť, že žalobkyňa „mala vedieť“,\ntáto znamená, že žalobkyňa mala a mohla prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie,\nresp. jej účasť na takom konaní, pričom z citovanej judikatúry SD EÚ vyplýva, že platiteľ dane, ktorý\nvedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu\nk DPH sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu\nna otázku, či mal z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie. V rozhodnutiach daňových orgánov\nuvedené podľa krajského súdu absentuje.\nKrajský súd v závere skonštatoval, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť\nvšetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), zhrnúť ich a podrobnejšie zhodnotiť z hľadiska\nich právnej relevancie, rozlíšiť a dôkladnejšie reagovať na podstatné pripomienky, návrhy a vyjadrenia\nžalobkyne, vysvetliť, prečo niektoré dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané nepovažoval za dostatočné\n- majúce vplyv na rozhodnutie v prospech žalobkyne tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutí bolo\npresvedčivé. V prípade, že pri opätovnom preskúmaní veci žalovaný dospeje k záveru, že je na zistenie\nskutkového stavu potrebné doplniť dokazovanie, nič mu nebráni tak urobiť. Nevyhnutné v ďalšom konaní,\nako uviedol krajský súd, bude doplniť dokazovanie o zistenie, a to bez pochybností, vzťahu žalobkyne k\nreťazcu, v rámci ktorého sa uskutočnili predmetné zdaniteľné obchody a bude žalovaný povinný riadne\nzisťovať, a to znova bez pochybností, či žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie\nzakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že za účelom objektívneho\nzistenia skutkového stavu veci správca dane preveroval obchodných partnerov žalobcu a zistil, že\nžalobkyňa nakúpila tovar od spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. cez umelo vložené\nspoločnosti, od ktorých mal byť tovar dodaný cez EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii Malacky\na L. V. žalobkyni, pričom žalobkyňa, ako aj sama potvrdila, L. V. osobne nepoznala, komunikovala len\ns C. X. a nevedela identifikovať, kto za spoločnosť L. V. podpisoval faktúry. Aj L. V. do zápisnice o\nvýsluchu obvineného ČVS: PPZ-577/NKA-FP-ST-2012 uviedol, že pozná len C. X. a so žalobkyňou sa\nnikdy nestretol.\nŽalovaný ďalej poukázal na to, že uvedené, podľa neho umelo vložené spoločnosti, nepodávali daňové\npriznania a neodvádzali dane. V mene subdodávateľov so spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol.\ns.r.o. konal C. X.. Tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania\nDPH u žalobkyne bez toho, aby daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na stupni u dodávateľov\nsubdodávateľa. L. V. vystavil faktúry pre žalobkyňu bez vedomosti o množstve dodaného tovaru. L. V.\ndo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9201402/5/1330461/2013 ohľadne zdaniteľných obchodov so\nžalobkyňou a jeho rodinou prehlásil, že odberateľom dodal bravčové mäso, s týmito ho skontaktoval C.\nX. z EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii Malacky, ktorému nahlásil množstvá mäsa pre seba.\nD. nahlásili svoje požadované množstvá tovaru tiež C. X.. Tovar bol dovezený k L. V. autami Jatky\n\nMoravský Krumlov, spol. s.r.o., tento sa u neho vyložil a prevážil. Časť mäsa upravil pre D. a časť predal\nako celé polovice. V ďalších rokoch vozili autá Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. tovar priamo D..\nL. V. fakturoval mäso D. na základe toho, že expedient u D. prevážil mäso, ktoré mu vyložili a jemu\ndodal šofér z Jatiek Moravský Krumlov, spol. s.r.o. na objednávkovom liste váhu vyloženého mäsa u D.,\nna základe čoho vystavil faktúry, pričom dodávané mäso bolo fakturované spoločnosťou EUROCOOP\nspotrebné družstvo v likvidácii Malacky. Keď bol tovar vezený autami L. V., platila v hotovosti pani D.\npriamo jeho šoférovi na základe faktúry, ktorú jej odovzdal šofér pri realizácii ďalšej dodávky tovaru.\nNeskôr boli platby vykonávané cez banku.\nPodľa žalovaného zo zápisnice ČVS:PPZ-577/NKA-FP-ST-2012 z 12. novembra 2013 vyplýva, že\nuvedené obchody s mäsom boli realizované po dohode s C. X., ktorý nebol oprávnený konať za L. V., ani\nrealizovať v jeho mene obchody vo vzťahu k dodávateľovi Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. a ani vo\nvzťahu k žalobkyni. Z predmetnej zápisnice je podľa žalovaného zrejmé aj to, akým spôsobom bola DPH\ndelená medzi jednotlivé zúčastnené subjekty ako aj zapojenie G. D., ktorý mal riadiť obchody aj za svoju\nmanželku. Žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa nechala za seba riadiť obchody svojho manžela, nemôže\núčinne namietať, že nemala vedomosť o ich nezákonnosti. Žalovaný tiež uviedol rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 2S/45/2015-541, 2S/53-71/2015 zo dňa 17. júna 2015, kde krajský súd rozhodol\ntak, že žalobu G. D. zamietol. Žalobkyňa nemala o obchodoch a zapojení do nezákonného konania\nvedomosť, ak obchody reálne riadil jej manžel. Dodávky z Českej republiky boli fakturované na rôzne\nspoločnosti v cenách bez DPH. Následne boli vyhotovené v mene subdodávateľských spoločností a\nspoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo faktúry za dodávky pre L. V. a žalobcu s daňou, ktorú si\nžalobca odpočítal cez daňové priznanie, ale zároveň sa s ňou delil s C. X., ktorý obchod zorganizoval a s\npánom M., ktorý zabezpečoval firmy, na ktoré sa vyhotovovali faktúry. Z toho podľa žalovaného vyplýva,\nže uvedené obchody sú súčasťou získania neoprávnenej daňovej výhody a žalobkyňa o výhodách\ntakéhoto obchodovania vedela Podľa žalovaného žalobkyňa reálne nekupovala tovar od L. V., pretože\ncelý obchodný tok realizoval od októbra 2008 tak ako predtým, keď mu tovar dodávala spoločnosť Jatky\nMoravský Krumlov, spol. s.r.o.\nŽalovaný poukázal na rozsudky SD EÚ C-285/11 Bonik a C-18/13 Maks Pen. Uviedol, že zo zistených\nskutočností vyplýva, že tovar bol žalobkyni reálne dodávaný spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov,\nspol. s.r.o. bez pričinenia L. V., ale fakturačne prechádzal cez L. V. a pred ním cez ďalšie subjekty,\nktoré získali daňovú výhodu. Dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo teda neuskutočnenie zdaniteľných\nobchodov L. V., ktorý v podvodnom reťazci vystavil faktúry, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie\nDPH. Vytvorenie komplikovaného fakturačného reťazca so zapojenými spoločnosťami, ktoré získali\nneoprávnenú daňovú výhodu, hoci tovar žalobkyňa naďalej odoberala priamo od českej spoločnosti\na teda zaň mohla naďalej platiť priamo českej spoločnosti, malo podľa žalovaného za cieľ získať\nneoprávnenú daňovú výhodu. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa nebola aktívnym účastníkom\nv uvedenom reťazci, ale pre jeho fungovanie bola potrebná, keďže išlo o čerstvé mäso a toto sa muselo\nna trhu umiestniť, a to aj prostredníctvom žalobkyne, ktorá ho predávala v maloobchode konečným\nspotrebiteľom.\nZ vykonaných dôkazov podľa žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa si vôbec nepreverila postavenie\ndodávateľa L. V., nepreverila si, kto je oprávnený za neho konať, či je schopný tovar dodať, či je\nkontaktný, k dodávateľskej firme sa žalobkyňa nevedela nijako relevantne vyjadriť a v styku bola len\ns českou spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. a C. X., ktorý však za dodávateľa L.\nV. nebol oprávnený konať. Žalobkyňa teda mala vedieť, že uvedené obchody zakladajúce právo na\nodpočítanie DPH sú súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho\nsubjektu dodávateľského reťazca. Žalovaný preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nPodľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ veta pred bodkočiarkou zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod\npráva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/\nalebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr\nv poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak\ndo uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na\nodpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa\nodseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné\nzdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie\ndane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/.\nPlatiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom\nprávo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,\nv ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom\nustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním\nrozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj\nodvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové\norgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\n\nPodľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa 63 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona,\nak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom\nkonaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,\nak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak\ntento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorým podľa § 250j ods.\n2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia\nDaňového úradu Bratislava, ktorými podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel\nDPH za zdaňovacie obdobia október až december 2008, január až december 2009, február až december\n2010, január až február 2011 a júl až november 2011. Z obsahu pripojeného spisového materiálu\nodvolací súd zistil, že žalobkyňa si za uvedené zdaňovacie obdobia odpočítala DPH za dodávky mäsa\nod dodávateľa Ján Brocka BROCKA, Hlohovec, IČO: 33 429 707.\nOdvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi\nje dostačujúce na posúdenie veci a či odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí je dostatočne\nzrozumiteľné a preskúmateľné vo vzťahu k záverom daňových orgánov.\nPo oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu\nnezistil odvolací súd žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Závery krajského\nsúdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s ním odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nMedzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov\nvyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o\nvady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať\nprípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie\nje zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o\nsprávnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených\nskutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným\nvýsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku,\nnajprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V\nodôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia\nk podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom\nby mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené. Následne sa\nposúdi právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na\nprávnu normu, citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce\nmožné zvoliť si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci,\nale v každom prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo\nzaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby\ntrpelo nedostatkom dôvodov.\nTýmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov ani podľa názoru odvolacieho\nsúdu jednoznačne nevyhovujú. Daňové orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí len popísali\nskutkové zistenia z daňovej kontroly u žalobkyne bez toho, aby neskôr vyhodnotili, ktoré konkrétne\ndôkazy, zistenia alebo skutočnosti a z akého dôvodu preukazujú ich závery, že žalobkyňa nenadobudla\n\ntovar od dodávateľa Ján Brocka BROCKA, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa\n§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., že fakturačný tok tovaru sa v tomto prípade nezhodoval s\nreálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie Slovenskej republiky, že si žalobkyňa\nodpočítala DPH z plnení, ktoré nemajú žiadne ekonomické opodstatnenie a v tomto prípade ide o reťazec\nspoločností umelo vytvorený na účely získania daňovej výhody spočívajúcej v čerpaní nadmerných\nodpočtov zo štátneho rozpočtu a že žalobkyňa vedela, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení,\nktoré je súčasťou daňového podvodu. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov\nabsentuje úvaha, ktorou boli daňové orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonali. Je potrebné\nuviesť, že skutočnosť, že žalobkyňa nenadobudla tovar od dodávateľa Ján Brocka BROCKA nemožno\nvyvodzovať len zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa sa s L. V. osobne nestretla a do styku prichádzala\niba s C. X., ktorý za dodávateľa Ján Brocka BROCKA nebol oprávnený konať.\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že daňové konanie je ovládané určitými zásadami, pričom\njednou z nich je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby skutočnosti nevyhnutné\nna účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. To, či bol skutočný stav zistený čo najúplnejšie, musí\nvyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny\norgán reagovať jednak na skutkové okolnosti a jednak na právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba\npovažovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Taktiež v súvislosti s\nprávnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil\naj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.\nUvedené v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov absentuje.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že dlhodobo a ustálene judikuje [porovnaj\nnapr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Zbierka“) pod č. R 29/1996], že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné\nzruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č.\n71/1967 Zb.) je vecne správne.\nPre porovnanie, z rozhodnutia publikovaného v Zbierke pod č. R 33/2006 vyplýva, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie\nneodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu.\nSkutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie\nmusí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania.\nAko podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú ustálenosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v otázke nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj\nrozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014, podľa ktorého za rozhodnutie vydané v súlade\nso zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho\nvydal; tiež rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. R 60/2000, podľa ktorého zákonné požiadavky na\nkonanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967\nZb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne\nparagrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi\npri rozhodovaní riadil.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či\nsprávne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom.\nOdvolací súd poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok z\n22.01.2004, č. j. 4 Azs 55/2003 <http://merit.slv.cz/4Azs55/2003>-51), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri\nhodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami\nžalobcu ako účastníka správneho konania je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku a takéto\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nOdôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií.\nPredovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho\n\nrozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovanie dôvery účastníka\nsprávneho konania v správnosť rozhodovania, čo následne vedie k tomu, aby fyzické resp. právnické\nosoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou\nfunkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať,\npričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov.\nSkutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí\nbyť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna\npovinnosť. Odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu musí zodpovedať skutočným\nvýsledkom správneho (daňového) konania tak, ako to predpokladá § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.\nOdvolací súd poukazuje na to, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu\nbyť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho\norgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce\nargumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal\ndospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia,\npretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry\nkompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom.\nNa základe uvedeného možno zhrnúť, že odôvodnenie žalobkyne napadnutých rozhodnutí daňových\norgánov nespĺňajú kritéria preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, preto odvolací súd vyhodnotil\nodvolacie námietky žalovaného za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/76/2015-885, 2S/116-147/2015 z 28. októbra 2015 ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nV ďalšom konaní daňový orgán vec opätovne prejedná a o nej rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie\nzodpovedalo zákonu, bolo preskúmateľné a aby nové rozhodnutie bolo zrozumiteľné nie len pre správny\n(daňový) orgán, ktorý ho vydal ale aj pre účastníkov konania.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a §\n151 ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu\nžiadne nevznikli a trovy právneho zastúpenia si nevyčíslil v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/76/2015", "guid": "5578bde5-7126-48ce-8487-7645e4fd74cd:ed46ed59-95af-4279-9805-fc8d33ee4069", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}