{"guid": "6dc766e6-c3e6-4037-9d2d-aece4310541c:3ce39dcb-beb2-4bac-8308-07b8117d37f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200362.1", "spisova_znacka": "5Sžrk/15/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/15/2018 z 12. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2019, sp. zn. 5Sžrk/15/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200362.1", "identifikacne_cislo": "1015200362", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/180", "nazov": "zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/180#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ce39dcb-beb2-4bac-8308-07b8117d37f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200362.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200362.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžrk/15/2018\n1015200362\n12. 09. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200362.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nHlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti\nžalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so\nsídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: 1. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36,\nBratislava, 2. Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, 3. Okresný úrad\nBratislava, majetkovoprávny odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. Co 101/14-BPR zo dňa 20. januára 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/54/2015-59 zo dňa 13. septembra 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k.6S/54/2015-59 zo dňa 13. septembra 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/54/2015-59 zo\ndňa 13.09.2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. Co 101/14-BPR zo dňa 20.01.2015. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 a § 169 v\nspojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalovanému a pribratým účastníkom ich náhradu nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. Co 101/14-BPR zo dňa 20.01.2015 žalovaný ako orgán príslušný na\nkonanie podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného\núradu Bratislava, katastrálneho odboru č. C-223/14/ROEP/Petržalka zo dňa 30.10.2014, ktorým podľa\n§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k\npozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) vo veci námietky žalobcu\nk zápisu vlastníckeho práva v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov registra ,,E“ KN v k.ú.\nPetržalka, špecifikovaných v tomto rozhodnutí v súlade s ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.\nnevyhovel.\n3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že účelom zákona č. 180/1995 Z.z. je\nv konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním zistiť dostupné údaje\n\no pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej\nevidencie pozemkov. Predmetom konania boli pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo\ndržbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore\ngeodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/, b/ a § 78 ods. 1 zákona\nč. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), ak\nv tomto zákone nie je ustanovené inak. Katastrálny odbor prešetril návrh registra týkajúci sa určenia\nvlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom konania v registri obnovenej evidencie pozemkov\na zistil, že posudzované pozemky sú pozemky konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.,\nprípadne konfiškačného výmeru L-179/48-74/75 zo dňa 11.06.1948 a vyhlášky Ministerstva financií č.\n353//1952 Ú.v.. Na základe predmetných zákonov sa konfiškáty stali majetkom štátu a podľa vyhlášky\nč. 158/1959 Ú.v. ich spravoval príslušný národný výbor, avšak ako majetok štátu. Z tohto dôvodu\nbolo potrebné skúmať druh pozemku, podľa ktorého sa určí správca majetku. Predmetné pozemky\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb., č. 61/1977 Zb. ako aj zákona č.\n326/2005 Z.z. o lesoch boli v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov prešetrené správne na\nvlastníka Slovenská republika v podiele 1/1. Po prešetrení údajov však katastrálny odbor zistil, že\npozemky registra E-KN, ktoré boli predmetom rozhodnutia o námietke neboli delené hranicou druhu\npozemku. Preto bolo potrebné podeliť jednotlivé pozemky na nové podlomenia a následne v súlade s\nustanoveniami príslušných zákonov určiť správcu majetku štátu a to Okresný úrad Bratislava, Slovenský\npozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, š.p.. Delenie pozemkov podľa druhu pozemku, podlomenie\nparcelných čísel a určenie správcu majetku štátu bolo vykonané podľa § 13 ods. 3 písm. f/ metodického\nnávodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, ktoré žalovaný v rozhodnutí s uvedením\npríslušných právnych predpisov popísal. Žalovaný, vyhodnotiac námietky žalobcu proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy prvého stupňa ako nedôvodné, poukázal na to, že podľa § 2 ods. 1 zákona č.\n138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností\npatriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo\nhospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Z uvedeného preto vyplýva, že\npredpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obce je vlastníctvo Slovenskej republiky\na existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu 24.11.1990. Vzhľadom na skutočnosť, že\nnepochybne ide o majetok štátu, vychádzajúc zo zápisu v PKV, kde je zapísané vlastnícke právo\nv prospech Československého štátu - Obvodného národného výboru v Bratislave - Petržalke bolo\npotrebné zapísať predmetné pozemky do vlastníctva Slovenskej republiky, v správe správcu majetku\nštátu podľa druhu pozemku, nakoľko vlastnícke právo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy\nnemožno automaticky odvodzovať zo zápisu v PKV s poukazom na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991\nZb. bez preukázania hospodárenia národným výborom hospodárskou zmluvou. Bez tohto právneho\núkonu právo hospodárenia národnému výboru v zmysle vtedy platných predpisov nevzniklo. V konaní\nneboli doložené žiadne hospodárske zmluvy. Žalovaný preto vyslovil záver, že v súlade so záverom\nkomisie zo zasadnutia zo dňa 21.10.2014 a s výsledkami prešetrenia mal za preukázané, že predmetné\npozemky nie je možné zapísať v prospech žalobcu v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.\n4. Uznesením č.k.6S/54/2015-23 zo dňa 16.2.2017 krajský súd postupom podľa § 33 S.s.p. pribral\ndo konania účastníkov administratívneho konania 1. Slovenský pozemkový fond, 2. Lesy Slovenskej\nrepubliky, š.p. a 3. Okresný úrad Bratislava, majetkovoprávny odbor.\n5. Krajský súd sa primárne zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorého pozemky, ktoré sú predmetom\ntohto konania, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., ku ktorým mal právo hospodárenia národný\nvýbor, mali prejsť do vlastníctva žalobcu. V tejto súvislosti uviedol, že nemožno vychádzať len z\ngramatického výkladu ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., ktoré výslovne nerozlišuje právo\nhospodárenia národného výboru z hľadiska trvalej alebo dočasnej správy, avšak prioritne treba\nvychádzať zo zmyslu a účelu zákona. Správny súd sa zaoberal výkladom ust. § 2 ods. 1 zákona č.\n138/1991 Zb. s tým, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o\nsprávu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Mal za to, že predpokladom prechodu\npoľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia\npráva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. k účinnosti zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ku dňu 24.11.1990. V právnej teórii ako aj v judikatúre súdov\nexistujú dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, na ktoré poukázali účastníci tohto\nkonania. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal\nžalovaný (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4Cdo/46/01, 2Cdo/115/02,\n2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/285/2013-193, rozsudok Krajského súdu\n\nv Bratislave sp.zn. 2S 44/2015) a mal za to, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku\na hospodárením.\n6. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na skutočnosť, že zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom\nhospodárení národných výborov konštituoval správu národného majetku národnými výbormi, avšak\ntýmto neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom, ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/46/01 zo dňa 25.09.2002. Preto poľnohospodársky majetok národné\nvýbory nemali v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č. 507/1950\nZb.. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle\nvyhlášky č. 158/1959 Ú.v.. V prípade pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, nie je v pozemkovej\nknihe žiadny zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával\nna § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v..\n7. Ďalej uviedol, že inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990\nHospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí\ntej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto\nvyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Preto národným výborom mohlo patriť právo\nhospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb., o čom\nžalobca v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy. Rozdiel medzi dočasnou správou majetku a\nhospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane\na udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie\nmajetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Preto\nkrajský súd vyslovil názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky,\nže účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade pozemkov ako majetku\nv dočasnej správe národného výboru nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do\nmajetku obce (právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp.zn. 14Co/363/2012 zo dňa\n27.5.2014).\n8. Krajský súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že pozemky špecifikované v rozhodnutiach\norgánov verejnej správy, boli v pôvodných pozemkovoknižných vložkách zapísané v prospech\nČeskoslovenského štátu - Obvodný národný výbor v Bratislave - Petržalka alebo na pôvodných\nvlastníkov. Vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nemožno odvodzovať zo zápisu\nv pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre\nprechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú vlastníctvo\nSlovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu\n24.11.1990. A keďže žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991\nZb. vykonával právo hospodárenia k predmetným pozemkom, tieto neprešli do vlastníctva obce podľa\nzákona č. 138/1991 Zb..\n9. Ďalej poukázal na to, že hoci zo zápisnice komisie ROEP pre katastrálne územie Petržalka zo\ndňa 24.10.2014 vyplýva, že Slovenský pozemkový fond nedoložil listinu o odovzdaní pozemkov do\ntrvalého užívania a Lesy SR, š.p. informovali správny orgán, že predmetné pozemky nemajú zahrnuté v\nspravovaní lesných dielcov, uvedené nemalo vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, opäť s dôrazom na\nfakt, že žalobca nepreukázal ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., že vykonával právo hospodárenia\nk predmetným pozemkom.\n10. Námietku zástupkyne žalobcu vznesenú na súdnom pojednávaní dňa 13.09.2018, doloženú\nneoznačenou a neoverenou katastrálnou mapou a snímkou z google map s tým, že ide o zmiešané\npozemky teda aj stavebné, keďže niektoré sa nachádzajú pod komunikáciou Viedenská cesta - D1, čím\nsprávny orgán prideľoval kultúru pozemkom bez toho, aby zistil aktuálny stav, správny súd vyhodnotil\nako podanú po zákonom stanovenej lehote a podporne aj ako účelovú, irelevantnú, keďže krajský\nsúd vyslovil jednoznačný právny názor, že žalobca nepreukázal v rámci správneho konania trvalé\nhospodárenie predmetnými pozemkami národným výborom ku dňu 24.11.1990.\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Namietal, že žalovaný\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia ustálil, že dotknuté pozemky spravovali príslušné národné\nvýbory ako majetok Československého štátu. Zároveň si však odporuje, keď uviedol, že je potrebné\nskúmať druh pozemku, podľa ktorého bude určený správca majetku štátu. Správcom toho majetku\nbol preukázateľne príslušný národný výbor a teda nebolo potrebné v rámci konania ROEP zisťovať\nsprávcu, ak tento bol daný v PKV. Podľa sťažovateľa správny orgán vlastnícke práva k dotknutým\n\npozemkom posúdil podľa nesprávnych právnych predpisov a na zistený skutkový stav ich nesprávne\naplikoval. Pri posudzovaní vlastníckych práv k týmto pozemkom boli účastníkmi konania predložené\nlistiny, ktoré preukazovali prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov na Československý štát z\ntitulu konfiškácie podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Majetok bol pôvodným vlastníkom skonfiškovaný a\nprevedený do vlastníctva štátu, ktorá skutočnosť nebola sporná. Z predložených dokladov vyplynulo, že\ndotknuté pozemky boli nepridelenými konfiškátmi, s ktorými bolo ďalej nakladané ako s nepridelenými\nkonfiškátmi v súlade s § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v.. Správny orgán sa uvedenou úpravou neriadil, keď\nišiel nad jej rámec a svojvoľne na základe nepodložených skutočností použil evidované údaje, ktoré sa\nna pôvodné pozemky tvoriace predmet ROEP - Petržalka nevzťahujú. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal\ns tvrdeniami prvostupňového orgánu, že v danom prípade ide o majetok Československého štátu, ale\nnie je možné zistiť správcu majetku z dôvodu, že je potrebné sa vysporiadať s kultúrou pozemku.\n12. Ďalej uviedol, že príslušný národný výbor s dotknutými pozemkami riadne nakladal, čo je\npreukázateľne odôvodnené samotným zápisom v pozemkovoknižných vložkách v časti B2, kde sa\nuvádza, že sa vkladá vlastnícke právo v prospech Československého štátu do správy Obvodného\nnárodného výboru v Bratislave v celosti. Sťažovateľ dal ďalej do pozornosti názor Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/7/02, podľa ktorého je zrejmé, že v ust. § 2 ods.\n1 zákona č. 138/1991 Zb. je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok, a\nteda musí ísť 1.) o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy (to znamená, že môže\nísť o akúkoľvek aj poľnohospodársku nehnuteľnosť), ku ktorej 2.) patrilo právo hospodárenia národným\nvýborom (bez rozlíšenia stupňa národného výboru a „trvalosti“ alebo „dočasnosti“ práva hospodárenia),\nna území ktorých sa nachádzajú. Z uvedeného tak vyplýva, že predpokladom prechodu vlastníctva veci\nna obce sú vlastníctvo Slovenskej republiky, existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu\n24.11.1990 a teda v danom prípade zákonné podmienky na prechod vlastníckeho práva k dotknutým\npozemkom v prospech sťažovateľa boli splnené. Záverom s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 6Sžr/5/2017 zo dňa 22.08.2018 poukázal na to, že krajský súd iba prevzal argumentáciu\norgánov verejnej správy a námietkami sťažovateľa sa náležite nezaoberal.\n13. Pribratý účastník 1. sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s argumentáciou krajského súdu\na navrhol, aby kasačný súd podľa § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť zamietol.\n14. Vyjadrenia ostatných účastníkov konania ku kasačnej sťažnosti neboli podané.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z\ntoho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas\n(§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.\n1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 12. septembra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n16. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n18. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n19. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 6S/54/2015-59 zo\ndňa 13. septembra 2018, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného orgánu verejnej správy č. Co 101/14-BPR zo dňa 20.01.2015, ktorým podľa § 59 ods.\n2 správneho poriadku odvolanie sťažovateľa zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy\nprvého stupňa - Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. C-223/14/ROEP/Petržalka zo dňa\n30.10.2014, ktorým podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. vo veci námietky sťažovateľa k\nzápisu vlastníckeho práva v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov registra ,,E“ KN v k.ú. P.,\nšpecifikovaných v tomto rozhodnutí podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. nevyhovel.\n21. Účelom zákona č. 138/1991 Zb. je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú\ndo vlastníctva obcí 1) (Čl. 4 ods. 7 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v\nznení neskorších predpisov; pozn.) a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom\n(§ 1 ods. 1).\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej\nrepubliky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku\ndňu účinnosti osobitného predpisu3) (zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol\núčinnosť dňom 24. novembra 1990; pozn.) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých\nsa nachádzajú.\n23. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, kasačný\nsúd zistil, že sťažovateľ dňa 07.03.2014 doručil komisii Registra obnovenej evidencie pozemkov v\nk. ú. Petržalka námietku č. MAGSSNM 35953/2014 pod č. 44593 voči návrhu registra, týkajúcu sa\nzápisu vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1, v správe Lesy Slovenskej\nrepubliky, š.p., pri dotknutých pozemkoch (špecifikovaných v rozhodnutí orgánu verejnej správy) a žiadal\no zmenu vlastníka v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z dôvodu, že ide o\npozemky konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., avšak s neprideleným konfiškátom a\npodľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. s nimi nakladal príslušný národný výbor a následne podľa § 2 ods.\n1 zákona č. 138/1991 Zb. mali prejsť do vlastníctva Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.\nNámietka bola prerokovaná na zasadnutí komisie registra obnovenej evidencie pozemkov v dňoch\n09.10.2014 a 24.10.2014 so záverom vydať rozhodnutie, ktorým sa námietke nevyhovuje. Proti tomuto\nprvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie\nzamietol a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.\n24. Vzhľadom na názorovú rozpornosť účastníkov konania považoval kasačný súd za kľúčové zaujať\nprávny názor k výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., konkrétne, či pojem „právo\nhospodárenia“ je možné interpretovať ako trvalú správu alebo ide o správu časovo obmedzenú t.j.\nsprávu dočasnú. Posúdenie výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. tak bolo v danej\nveci rozhodujúcim pre vyvodenie záveru, či boli kumulatívne splnené podmienky, ktorými sú vlastníctvo\nSlovenskej republiky ako aj existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu 24.11.1990 a teda,\nči dotknuté pozemky prešli do vlastníctva Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (sťažovateľa).\n25. Zo zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že z vecí, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej\nštátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným\nvýborom, zákon reštituuje len tie, ktoré boli v trvalej správe orgánov vtedajšej štátnej moci a správy.\nV zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 279/1949 Zb. národné výbory spravovali národný majetok zverený\ndo ich správy príslušným ústredným úradom po dohode s ministerstvami vnútra a financií. Uvedenými\nustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku získanom na\núčely pozemkových reforiem v zmysle ust. § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb. Obdobne aj k tomuto\nzákonu vydané Vládne nariadenie č. 90/1950 Zb. v § 6 ods. 6 ustanovilo, že právnou úpravou o\nspráve národného majetku národnými výbormi zostali nedotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a\nznárodnenom a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem, ktorý im bol zverený do dočasnej\nsprávy, kým sa o ňom definitívne nerozhodne. Poľnohospodársky majetok teda národné výbory nemali\nv trvalej správe, a teda im mohol byť zverený len do dočasnej správy, a to aj v zmysle Vyhlášky\nMinisterstva pôdohospodárstva zo dňa 5. septembra 1950, ktorou sa vydávajú bližšie predpisy o\nprechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva a národné\nvýbory a o prechode obdobnej pôsobnosti Povereníctva pôdohospodárstva na národné výbory č.\n507/1950 Ú.v. Poľnohospodársky majetok mohol byť do trvalej správy zverený národným výborom buď\nústredným úradom, alebo keď v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Vyhlášky 158/1959 Ú.v., teda po 1.\n\nseptembri 1959, prešiel do ich správy. Najvyšší súd poukazuje na to, že v predmetnej veci sa dotknuté\npozemky stali majetkom štátu na základe konfiškácie v zmysle nariadenia č. 104/1945 Zb., čiže pred\nnadobudnutím účinnosti Vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. Navyše prevody v zmysle Vyhlášky č. 158/1959 Ú.v.\nboli zaznamenané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 citovanej vyhlášky Takéto zverenie dotknutých\npozemkov do trvalej správy však z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo.\n26. Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj Vládne nariadenie č. 110/1953 Sb. zo\ndňa 18. decembra 1953 o správe národného majetku rozpočtovými organizáciami. Podľa § 2 tohto\nnariadenia sa toto nariadenie vzťahuje na hmotné predmety, ktoré sú národným majetkom v správe\nrozpočtových organizácií (ústredných úradov a orgánov, národných výborov, ostatných úradov, ústavov,\nsúdov prokuratúr atď.). V zmysle § 3 tohto nariadenia rozpočtová organizácia spravujúc národný\nmajetok je oprávnená a povinná v mene štátu ako vlastníka so starostlivosťou riadneho hospodára a\ns obmedzeniami uvedenými v tomto nariadení mať tento majetok v držbe a v evidencii, ochraňovať,\nudržovať, zveľaďovať, využívať ho a nakladať s ním, ako to vyžaduje plnenie jej úloh. Podľa § 6 ods.\n3 nariadenia je rozpočtová organizácia povinná dbať o poriadok vo verejných knihách, najmä, aby v\nnich bol zapísaný ako vlastník československý štát a vyznačená jej správa. Ustanovenie § 23 tohto\nnariadenia pritom stanovuje, že o správe a o nakladaní s majetkom skonfiškovaným, znárodneným a s\nmajetkom získaným pre účely pozemkových reforiem platia dokiaľ s týmto majetkom nebolo konečným\nspôsobom naložené osobitné predpisy. Z citovaného Vládneho nariadenia č. 110/1953 Sb. zo dňa 18.\ndecembra 1953 teda taktiež vyplýva, že národný majetok bol zverený národným výborom do dočasnej\nsprávy, t.j. pokiaľ sa s týmto majetkom konečným spôsobom nenaloží.\n27. V neskoršom období dočasnú správu majetku riešila Vyhláška č. 86/1977 Zb. (§ 1 ods. 2 písm. i/),\nktorú neskôr nahradila Vyhláška č. 61/1986 Zb., ktorá bola účinná v čase prijatia zákona č. 369/1990\nZb. Aj keď vo Vyhláške č. 61/1986 Zb. v odkaze platnom pre predmet a rozsahu úpravy podľa § 1\nods. 2 písm. l/ nie je uvedený konfiškačný zákon, ako to bolo vo Vyhláške č. 86/1977 Zb., je zrejmé,\nže toto ustanovenie sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok\nnadobudnutý z pozemkových reforiem. Na základe uvedeného, ak išlo o dočasnú správu národných\nvýborov, nie je možný prechod vlastníctva na obec riešiť zákonom č. 138/1991 Zb., nakoľko neboli\nsplnené zákonné podmienky (právo hospodárenia v prospech národného výboru). V ďalšom období bola\nVyhláška č. 61/1986 Zb. zrušená zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, pričom v zmysle §\n5 tohto zákona majetok štátu v dočasnej správe prešiel do správy Okresného úradu Bratislava.\n28. S týmito závermi korešponduje aj výklad Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky\nako ústredného orgánu štátnej správy, zo dňa 25. januára 2010, č. 306/2010-430, podľa ktorého,\nak išlo o dočasnú správu národným výborom neprišlo k prechodu vlastníctva na obec zákonom č.\n138/1991 Zb., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (právo hospodárenia v prospech národného\nvýboru). Obdobne v tejto súvislosti možno poukázať i na stanovisko prezentované v prílohe č. 7\nMetodického návodu spracovaného a vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky\na Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (číslo MN 74.20.73.47.00 z júla 2006)\nna spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, v zmysle ktorého bolo konštatované, že\nnehnuteľnosti, ktoré mali národné výbory k 24. novembru 1990 v dočasnej správe ako aj tie, ku ktorým\nsíce mali právo hospodárenia, ale zároveň ich mali v trvalom užívaní iné než štátne organizácie, neprešli\ndo vlastníctva obcí, ale zostali k 1. máju 1991 vo vlastníctve štátu.\n29. Je potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo sťažovateľa k dotknutým pozemkom nemožno\nvyvodzovať len s poukazom na zápis v pozemkovoknižnej vložke, keďže ustanovenie § 2 ods. 1\nzákona č. 138/1991 Zb. predpokladá súčasné splnenie podmienky existencie vlastníckeho práva\nSlovenskej republiky ako aj práva hospodárenia (vo vyššie popísanom zmysle) národného výboru ku\ndňu 24.11.1990. Z tohto pohľadu preto nemôže obstáť námietka sťažovateľa, ktorý svoje vlastnícke\nprávo vyvodzoval z toho, že príslušný národný výbor s dotknutými pozemkami nakladal, (čo malo byť\npreukázané zápisom v pozemkovoknižných vložkách v časti B2, kde sa uvádza, že sa vkladá vlastnícke\nprávo v prospech Československého štátu do správy Obvodného národného výboru v Bratislave).\nV tejto súvislosti sa žiada poznamenať i to, že takýto zápis správy Okresného národného výboru k\nväčšine dotknutých nehnuteľností v pozemkovej knihe chýbal, pričom posledný zápis vlastníctva k týmto\nnehnuteľnostiam bol vykonaný v prospech pôvodných vlastníkov (napr. PKV č. 194). V nadväznosti na\nuvedené kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nepredložil žiaden relevantný dokument, ktorým\nby preukázal výkon práva hospodárenia národným výborom (či už fakticky, alebo právne napr. uzavretím\nnájomnej zmluvy) ku dňu 24.11.1990. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ nespochybnil správnosť\n\nrozhodnutia žalovaného ani tým, že predložil snímku z Google s poukazom na to, že ide o pozemky\nzmiešané, t.j. aj stavebné, keď niektoré z nich sa majú nachádzať pod cestnou komunikáciou Viedenská\ncesta - D1, čím mal orgán verejnej správy prideľovať kultúru pozemkom bez zistenia aktuálneho stavu.\nTáto námietka bola jednak uplatnená po lehote uvedenej v ust. § 181 ods. 1 S.s.p., avšak kasačný súd\nnad rámec toho dopĺňa predovšetkým to, že uvedená skutočnosť nedeklaruje stav ku dňu 24.11.1990\na nepreukazuje splnenie podmienok v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.\n30. Najvyšší súd preto s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že v danom prípade podmienky\nvyžadované § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. splnené neboli, keď právo hospodárenia v prospech\nnárodného výboru nebolo preukázané, išlo o nehnuteľnosti v dočasnej správe národného výboru a ako\ntaké nemohli prejsť ex lege do vlastníctva sťažovateľa.\n31. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/7/02, z čoho je podľa\njeho názoru zrejmé, že aj právny názor na danú problematiku prechádza postupným vývojom, kasačný\nsúd dáva do pozornosti sťažovateľa napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.\nnovembra 2005, sp.zn. 2Cdo 48/2005, z 16. marca 2016, sp.zn. 7Cdo 641/2014, ako aj z 22. februára\n2017, sp.zn. 8Cdo 105/2016, ktoré nadväzujú na závery prijaté v skorších rozhodnutiach sp.zn. MCdo\n55/2001, MCdo 56/2001, 4Cdo 46/2001, 2Cdo 115/2002, 2Cdo 48/2005.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli v zásade totožné s námietkami,\nktoré namietal už v správnej žalobe, pričom so všetkými pre vec podstatnými otázkami sa krajský súd\nnáležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne\nrelevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n33. S poukazom na závery uvedené vyššie považoval kasačný súd námietky sťažovateľa vznesené v\nkasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n34. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v\nkonaní a žalovanému a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/54/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "36d552c9-373e-4239-a784-f5bfe7a3d277:06452bc8-fb0b-44b5-ad4f-af02ef354400", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1210206782.1", "spisova_znacka": "14Co/363/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/363/2012 z 26. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 10, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1210206782.1"}, {"guid": "fac781fe-0b08-406c-b763-3df3d16641fd:1322c028-c574-4965-b5a4-59b8729a873d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5912207144.2", "spisova_znacka": "9Co/285/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/285/2013 z 18. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-09-18", "citacie_n": 23, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207144.2"}], "citovane_v": []}