{"guid": "5548e060-234a-49ca-9456-4fba45f89c62:d3e7b6a2-905a-4223-b27e-3631a2a48cf5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200261.2", "spisova_znacka": "1Sžak/17/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/17/2017 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Sžak/17/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200261.2", "identifikacne_cislo": "1015200261", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3e7b6a2-905a-4223-b27e-3631a2a48cf5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200261.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200261.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200261.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/17/2017\n1015200261\n30. 04. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200261.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci sťažovateľa: O. U.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, T.. J. B. O. XXXX/XX, I., právne\nzastúpený: ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj - Občianske združenie, so sídlom\nCablkova 3, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42\nBratislava, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 1S/37/2015 zo dňa 22. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/37/2015-45 zo dňa\n22. septembra 2016 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1S/37/2015-72 zo dňa 28.marca 2017 m\ne n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/011795-005 zo dňa 3. decembra 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/011795-005 zo dňa 03.12.2014 žalovaný zamietol odvolanie\nsťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. p.: PPZHCP-BA9-562-019/2014-Ž zo dňa 27.08.2014, ktorým bola sťažovateľovi v zmysle § 54 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu.\n2. Sťažovateľ mal na území Slovenskej republiky doplnkovú ochranu od 24.04.2007. Dňa 30.04.2014\nna prvostupňovom správnom orgáne podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1\npísm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.\n3. V priebehu administratívneho konania prvostupňový správny orgán získal k osobe sťažovateľa\ninformáciu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Dôverné\" vedenú pod č. p.: 65/12D-12-115/2014-S zo dňa 09.06.2014, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba (SIS).\n4. Prvostupňový správny orgán dňa 21.07.2014 informoval sťažovateľa o získaní informácie, ktorá\nodôvodňuje zamietnutie jeho žiadosti a vyzval ho na vyjadrenie k uvedeným skutočnostiam.\n\n5. Dňa 28.07.2014 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie právneho zástupcu\nsťažovateľa, v ktorom tento žiadal o oboznámenie sa s kompletným spisovým materiálom k žiadosti\nsťažovateľa. Mal za to, že sťažovateľ predložil do konania všetky zákonom požadované doklady a je\nbezúhonnou osobou, pričom dôkazy, ktoré majú preukazovať opak nie sú ani označené, ani ich obsah\nnie je popísaný a nie je špecifikovaný verejný záujem, ktorý by mal byť sťažovateľom ohrozený. Zároveň\nsťažovateľ vyhlásil, že nikdy v minulosti sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by mohlo byť vyhodnotené\nako rozporné s verejným záujmom.\n6. Následne prvostupňový správny orgán preposlal žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa o\nodtajnenie utajovanej informácie Slovenskej informačnej službe, pričom ku dňu vydania prvostupňového\nrozhodnutia mu nebola doručená odpoveď.\n7. Dňa 27.08.2014 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o udelenie\ndlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.\nPrvostupňový správny orgán popísal priebeh konania, obsah podkladov pre rozhodnutie, vyjadrenie\nsťažovateľa, poukázal na príslušné ustanovenia zákona, v zmysle ktorých postupoval ako aj na\nutajovanú informáciu, ktorej pôvodcom je SIS. Okrem iného uviedol, že dôvodom zamietnutia žiadosti\nsťažovateľa je skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky pričom poukázal na\nustanovenie § 120 ods. 2 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z. v zmysle ktorého policajný útvar uvedie v\nodôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide\no rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je\ndôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Zároveň uviedol, že\npostupoval v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n8. Voči predmetnému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie. Následne dňa 03.12.2014 bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie sťažovateľa zamietol a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n9. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu č. p.:\nPPZ-HCP-BA2-2014/011795-005 zo dňa 03.12.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. p.: PPZ-HCPBA9-562-019/2014-Ž zo dňa 27.08.2014, ktorým bola sťažovateľovi v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zák.\nč. 404/2011 Z.z. zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu.\n10. V dôvodoch rozsudku uviedol, že vychádzal z prezumpcie ústavnosti zák. č. 404/2011 Z.z. (konkrétne\njeho ustanovenia § 120 ods. 2), ktoré žalovaný pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval. Uviedol, že\npreskúmanie ústavnosti uvedeného ustanovenia (§ 120 ods. 2 písm. g) citovaného zákona) je zverená\ndo právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Poukázal na to, že návrh verejnej ochrankyne práv\nzo dňa 14.07.2014 na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, v\nktorom žiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. s\nčl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 14 ods.\n1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach bol uznesením ústavného súdu PL. ÚS\n40/2014-19 zo dňa 17.12.2014 odmietnutý ako neprípustný.\n11. Vychádzal z toho, že pokiaľ správne orgány v prípade sťažovateľa vydali rozhodnutie, ktoré je\nodôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z., neukrátili ho na žiadnom\nz jeho práv a tento nemohol úspešne namietať nezákonnosť rozhodovania žalovaného, ktorú videl v\ntom, že žalovaný ani krajský súd nesprístupnili dôkaz, ktorý bol v konaní použitý proti nemu a on sa\nnemohol účinne brániť. Zároveň poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 40/2014-19\nzo dňa 17.12.2014.\n12. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. síce odkazuje na aplikáciu správneho\nporiadku, avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva z ustanovenia\n\n§ 120 ods. 2 písm. g), zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu nad všeobecne platné\nzásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Podľa názoru krajského súdu\nnemožno považovať za porušenie zákona skutočnosť, že účastník konania nebol s informáciou v\nstupni utajenia „Dôverné\" oboznámený. Poznanie konkrétnych dôvodov, z ktorých informačná služba\nvychádzala pri svojom závere o hrozbe sťažovateľa pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom,\nz ktorého správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti vychádzal. S predmetnými utajovanými\nskutočnosťami, by sa mohol oboznámiť len advokát sťažovateľa, a to na základe súhlasu orgánu, do\nktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí s tým, že by išlo o jednorazové oboznámenie sa s týmito\nskutočnosťami.\n13. Krajský súd sa dňa 14.06.2016 oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosťou v režime stupňa\nutajenia „Dôverné\" a bol toho názoru, že utajovaná skutočnosť je dostatočne konkrétna a existuje\ndôvodné podozrenie, že sťažovateľ ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území\nSlovenskej republiky ohrozuje bezpečnosť štátu.\nIII.\nKonanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky\nA)\n14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces a\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n15. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že\n- Najvyšší súd Slovenskej republiky podal dňa 24.05.2016 v obdobnej veci vedenej na najvyššom\nsúde pod sp.zn. 10Sža/3/2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z s ustanovením čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13\nods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s\nčl. 6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\ns čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorý bol uznesením pod sp.zn. PL ÚS 8/2016 zo dňa\n29.06.2016 prijatý na ďalšie konanie;\n- vo svetle vyššie uvedeného sťažnostného bodu záver o prezumpcii ústavnosti ustanovenia § 120 ods.\n2 zák. č. 404/2011 Z.z. s odkazom na neprijatie ústavnej sťažnosti verejnej ochrankyne práv postráda\nsprávnosť;\n- z vyššie uvedených dôvodov mal krajský súd konanie o správnej žalobe prerušiť;\n- boli porušené ústavné práva sťažovateľa, uvedené v čl. 46, 47 a 48 Ústavy Slovenskej republiky.\n16. Vzhľadom na uvedené argumenty navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší\npreskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie\nnáhrady trov konania.\nB)\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 21.12.2016 uviedol, že nepredložil žiadne nové\ndôkazy a skutočnosti, a preto poukazuje na vyjadrenie k správnej žalobe zo dňa 02.04.2015. Zároveň\nrovnako poukázal na návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z s\nustanovením čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods.\n3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorý bol\nuznesením pod sp. zn. PL ÚS 8/2016 zo dňa 29.06.2016 prijatý na ďalšie konanie. Záverom navrhol,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok potvrdil, kasačnú sťažnosť zamietol a preskúmavané rozhodnutie\npotvrdil.\nIII.\nVýchodiská a dôvody pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o prerušení konania\n\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) pri preskúmavaní kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru o\npotrebe prerušenia kasačného konania.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky podal dňa 24.05.2016 v obdobnej veci vedenej na najvyššom\nsúde pod sp. zn. 10 Sža 3/2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (v texte rozsudku aj ako „zák. č. 404/2011 Z. z.\") s ustanovením\ns čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl.6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n20. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 15. marca 2018 prerušil kasačné\nkonanie.\nIV.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018\n21. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48\nods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods.\n1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\nVo zvyšnej časti návrhu nevyhovel.\nV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018\n22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch) dospel k záveru o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok (§ 462 ods. 2 S.s.p.) tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n23. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n24. Predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba\nsťažovateľa, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/011795-005\nzo dňa 03.12.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nOddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. p.: PPZ-HCP-BA9-562-019/2014-Ž zo dňa 27.08.2014,\nktorým bola sťažovateľovi v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. zamietnutá žiadosť o\nudelenie dlhodobého pobytu.\n25. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods.\n3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n26. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych\npredpisov okamžité právne účinky a teda právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o\nktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, alebo s medzinárodnou\nzmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a\n\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou\"), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich\naplikácia sa „zastavuje\" a nemajú žiadne právne účinky.\n27. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis\nnesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do\nsúladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy\" [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými\nzákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n„Sankciou\" za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo\njednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí šiestich mesiacoch legislatívnej pasivity zákonodarcu\n(normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.\n28. Z výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa\n12.decembra 2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č.\n404/2011 Z.z. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie do súladu s čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n29. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky\nurčujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy\nnemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené Ústavným súdom, a to aj v\nprípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď\nsíce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc\", rozpor s ústavným\nporiadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.\n30. Účinok „ex nunc\" nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu\nverejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v\nniektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená\nderogačným nálezom pre neústavnosť až následne.\n31. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s\nústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam, ktoré nastali\npočas jeho platnosti, aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou\ngarantovaných základných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj\nvo vzťahu k výkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného\nprávneho predpisu.\n32. Všetky orgány verejnej moci sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a ďalších\nprávnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods. 4 ústavy,\npodľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.\n33. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalovaný postupoval\ntak, že neodôvodnil rozhodnutie ktoré bolo vydané na základe ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zák. č.\n404/2011 Z.z., hoci ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. účinnom v čase vydania rozhodnutia\nžalovaným odôvodnenie takéto rozhodnutia nevyžadovalo, stratilo účinnosť dňom zverejnenia Nálezu\nÚstavného súdu SR PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018 v zbierke zákonov, bolo potrebné\nrozsudok krajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom a keďže súd prvého stupňa\nžalobu zamietol, kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 462\nods. 2 S.s.p. zmeniť a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n35. V zmysle ustanovenia § 469 S.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom kasačného súdu.\n\n36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\ntrovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.\n(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského\nsúdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}