{"guid": "09688e5b-13f8-4d18-bfc7-ad495fb2ab73:84e0395a-1637-408f-b8cc-bd4850e7d4c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1", "spisova_znacka": "5Asan/9/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/9/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. 5Asan/9/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1", "identifikacne_cislo": "1015200075", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Iné", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84e0395a-1637-408f-b8cc-bd4850e7d4c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/9/2018\n1015200075\n29. 10. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nMgr. U. D., bytom N. XX, C., zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka\n27, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný\ninšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nKRPZ-BA-KDI21-190/2014-P zo dňa 3. decembra 2014, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/9/2015-59 zo dňa 5. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 6S/9/2015-59 zo dňa 5. októbra 2017 z a m i e t a.\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/9/2015-59\nzo dňa 5. októbra 2017 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-190/2014-P zo dňa 03.12.2014. O trovách konania rozhodol\ns poukazom na § 168 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-190/2014-P zo dňa 03.12.2014 žalovaný ako odvolací\norgán postupujúc podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa - Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v\nBratislave V č. ORP-P-501/BAV-OBCP-2014 zo dňa 15.10.2014, ktorým uznal žalobcu za vinného zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), keď\nako účastník cestnej premávky porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) s poukazom na §\n137 ods. 2 písm. o/ tohto zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 11.04.2014 v čase okolo 9.20\nhod. v Bratislave na Balkánskej ulici v smere od hraničného prechodu Rajka smer Rusovce viedol\nmotorové vozidlo zn. Jaguar, EČ: C pričom neuposlúchol pokyn vyplývajúci z vodorovného dopravného\nznačenia ,,V1b“ - dvojitá pozdĺžna súvislá čiara a to tak, že cez toto vodorovné dopravné značenie so\nsvojim vozidlom prešiel a predchádzal vozidlá na mieste, kde je to zakázané. Za tento skutok mu orgán\nverejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch sankciu - pokutu\nvo výške 100,- € a zákaz činnosti viesť vozidlá na dobu 1 mesiac s tým, že zákaz činnosti začína plynúť\ndňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opísal priebeh správneho konania,\nvydanie rozkazu zo dňa 21.05.2014, obsah žalobcom podaného odporu voči nemu. Taktiež bol popísaný\nstručný obsah výpovedí vo veci vypočutých svedkov - službu konajúcich zasahujúcich príslušníkov\nPZ, a to C. a E., ako aj obsah výpovede žalobcu zo dňa 15.10.2014. Ďalej uviedol, že pri určovaní\ndruhu sankcie a výmery postupoval v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a prihliadol na\nzávažnosť priestupku, ktorý žalobca spáchal závažným spôsobom, a to v mieste a čase kedy bola\npremávka v danom úseku hustá a on mohol svojim konaním spôsobiť dopravnú nehodu. K okolnostiam,\nza ktorých bol skutok spáchaný nemal možnosť prihliadnuť, nakoľko žalobca spáchanie priestupku\npoprel. Vzhľadom na to, že žalobca za posledné dva roky nemal záznam v karte vodiča za závažné\nporušenie pravidiel cestnej premávky rozhodol o sankcii v dolnej hranici a zákaz činnosti mu uložil\nna spodnej hranici, čo považoval za postačujúce na nápravu žalobcu, aby sa do budúcna obdobných\nskutkov nedopustil. Konštatoval, že z vykonaných dôkazov mal za dostatočne preukázané spáchanie\npriestupku žalobcom, pričom dôkazy priamo aj nepriamo preukazovali spáchanie priestupku a vzájomne\nsi neodporovali. Záznam o skutku na úseku cestnej dopravy bol prvotným listinným dôkazom spísaným\nna mieste, kde bol žalobca zastavený a kontrolovaný, a to ihneď po spáchaní priestupku. Úradný\nzáznam bol spísaný po skončení služby hliadky PZ v deň spáchania priestupku. Tieto dôkazy boli\npodporené aj ďalšími vykonanými dôkazmi - fotodokumentáciou, náčrtom z miesta spáchania priestupku\na najmä svedeckými výpoveďami policajtov. Fotodokumentácia a aj náčrtok boli vyhotovené po spáchaní\npriestupku a osvedčovali tú skutočnosť, že na mieste spáchania priestupku sa nachádzalo vodorovné\ndopravné značenie „V1b“, pričom iný záznam zo spáchania priestupku nebol vyhotovený z dôvodu, že z\npovahy veci vyplývalo, že ani nemohol byť vyhotovený, nakoľko policajti spáchanie priestupku zistili pri\nbežnej hliadkovej službe počas jazdy služobným motorovým vozidlom. Policajti pri spisovaní úradného\nzáznamu neporušili žiadny zákon a ani interný predpis a preto nemohol tento dôkaz byť vyhodnotený ako\nnezákonný. Taktiež zákon nevylučuje spôsobilosť byť svedkom policajtom, ktorí objasňovali priestupok.\nVýpovede policajtov sú dôkazom ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu\na ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami\npreukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície\nvoči podozrivému z priestupku zakročil ako prvý a je v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania\npriestupku. Až v prípade, ak inými dôkazmi by bolo preukázané neobjektívne, prípadne zaujaté tvrdenia\npríslušníka polície o dokumentovanom skutku bude potrebné vykonanie ďalších dôkazov. Počas konania\nneboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali zaujatosť policajtov a ani žalobca počas\nkonania neuviedol žiadne relevantné dôvody, prečo by mali policajti uviesť do záznamu o skutku a\núradného záznamu nepravdivé údaje a prečo by mali nepravdivo vypovedať. V spise nebol žiaden\ndôkaz preukazujúci zaujaté tvrdenia policajtov a ani počas konania neboli navrhnuté dôkazy, ktorými\nby tieto skutočnosti sa mohli preukázať. V danom prípade stáli oproti sebe tvrdenie obvineného, že\nskutok sa nestal, ktorý však nebol podložený žiadnymi dôkazmi a na druhej strane dôkazy zabezpečené\npolicajtmi a správnym orgánom, ktoré sa v podstatných skutočnostiach neodlišovali, naopak vzájomne\nsa dopĺňali a tvorili celok preukazujúci spáchanie priestupku žalobcom. Tieto dôkazy boli zabezpečené\nzákonným spôsobom a nebol dôvod spochybňovať ich pravdivosť, nakoľko boli podložené aj svedeckým\nvýpoveďami.\n4. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolanie, o ktorom žalovaný\nrozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-190/2014-P zo dňa 03.12.2014 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu\nzamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.\n5. Žalobca vo svojej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\norgánom verejnej správy prvého stupňa a zároveň ho pokladal za nepreskúmateľné. Mal za to, že v\nkonaní bola zásadným spôsobom porušená prezumpcia jeho neviny. Žalovaný neodstránil vytýkané\nnedostatky prvostupňového rozhodnutia, nedoplnil dokazovanie a nevysporiadal sa s jeho námietkami.\nNamietal zistený skutkový stav a prijatý záver o tom, že skutok sa stal. Z priloženej fotodokumentácie\nv administratívnom spise bolo možné vyvodiť len to, že skutok sa nestal, nakoľko nebolo v ňom\nzachytené žiadne konanie, ktoré by bolo možné považovať za priestupok a ktoré by mu mohlo byť\nprečítané na zodpovednosť s tým, že náčrtok vyhotovili príslušníci PZ, s ktorými sa dostal do konfliktu.\nPoukázal na to, že správne orgány nevyhodnotili dôkazy v súlade so zákonom, pričom aj pri výsluchoch\npríslušníkov PZ jediné na čom sa zhodli bola skutočnosť spáchania údajného priestupku. Z ich výpovedí\nnebolo možné identifikovať miesto a samotný priebeh spáchania údajného priestupku. On sám v konaní\nnevyužil svoje právo nevypovedať, práve naopak a jeho obrana nebola žiadnym nespochybniteľným\n\ndôkazom vyvrátená. Listinné dôkazy uvádzané správnymi orgánmi boli podľa žalobcu vo vzťahu k skutku\nirelevantné a nenasvedčovali ani len to, že sa nejaký skutok mohol stať. Žalovaný ako odvolací orgán\nsa so vzájomnými rozpormi a pochybnosťami vo veci vôbec nezaoberal, nerešpektoval prezumpciu\nneviny a zásadu in dubio pro reo. Zistenie skutkového stavu žalobca pokladal za rozporné s obsahom\nadministratívneho spisu. Mal za to, že záznam o skutku na úseku cestnej dopravy nemal žiadnu\ndôkaznú hodnotu okrem toho, že slúži iba ako podnet pre správny orgán. Jediný dôkaz, ktorý ho mal\nusvedčovať boli dôkazy majúce pôvod u príslušníkov PZ, t. j boli nimi vypracované alebo mali základ\nv ich svedectve. Príslušníci PZ však vypovedali rozporuplne a vôbec nebolo možné zrekonštruovať\núdajný priebeh skutku. Žalobca pokladal za absurdnú konštatáciu správneho orgánu o tom, že príslušníci\nPZ sa zhodli v podstatnej skutočnosti o tom, že prešiel vodorovné značenie na mieste, kde to bolo\nzakázané. Ďalej poukázal na rozpory oboch svedkov, z ktorých vyplývalo, že ich výpovede si navzájom\nodporujú (dokonca svedok Blažek si vo výpovedi odporoval aj sám sebe). Svedkovia vypovedali\ntechnicky neprijateľné údaje a nebolo možné udalosť podľa toho zrekonštruovať. Mal za to, že žiaden\ndôkaz ho nespochybniteľne neusvedčoval zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. On ako\nobvinený nebol povinný dokazovať svoju nevinu, ale správny orgán mal povinnosť dokázať vinu jemu.\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/126/2006 pojednávajúci ohľadom hodnotenia\ndôkazov s tým, že v danom prípade nebolo možné hovoriť o zákonnom rozhodnutí práve pre nedostatky\npri zisťovaní skutkového stavu a vyvodzovaní skutkových záverov pre rozhodnutie vo veci samej.\nHodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny\norgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle danej zásady len po tom, ak vykonal všetky úkony\ns cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. V danom prípade zo spisu vyplývali rozpory medzi\nfotodokumentáciou a náčrtom, ako aj medzi úradným záznamom a jeho vyjadrením v zázname o skutku\na tiež aj vo výpovediach príslušníkov PZ. Zásada prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je\npovinný dokázať obvinenému z priestupku vinu a ak sú o nej pochybnosti musí rozhodnúť v prospech\nobvineného. V spise sa nenachádzali žiadne dôkazy, ktoré by priamo preukazovali, že sa akýkoľvek\npriestupok stal a preukazovali jeho zodpovednosť za spáchanie takéhoto priestupku.\n6. Krajský súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný\nzáklad na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej\nzákonom povolenej voľnej úvahy, boli v ňom primerane odôvodnené a zároveň bolo adekvátne\nreagované na všetky relevantné v odvolaní voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa\nvznesené námietky žalobcu. Taktiež boli náležite vyhodnotené všetky v konaní získané a v rozhodnutí\npoužité dôkazy. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu mal správny súd za to, že\ntak žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa skutkový stav veci zistili riadne, keď pri svojom\nrozhodovaní vychádzali zo zákonne získaných dôkazov, ktoré posúdili, vyhodnotili a na vec následne\nsprávne aplikovali príslušné právne predpisy. Žalovaný sa zaoberal aj vyhodnotením vo veci vykonaných\ndôkazov - výpovedí svedkov (zasahujúcich príslušníkov PZ).\n7. Taktiež konštatoval, že je pravdou, že ani fotodokumentácia a ani náčrt miesta spáchania dopravného\npriestupku nezachytávajú bezprostredné konanie žalobcu pri páchaní priestupku, avšak je zrejmé,\nako je aj správne uvedené v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, že tieto dôkazy zachytávajú\nmiesto, kde došlo k spáchaniu priestupku žalobcom až po jeho vykonaní. Oba tieto dôkazy boli\nvyhotovené zasahujúcimi príslušníkmi PZ bezprostredne po zistení spáchania priestupku. Spôsob\nspáchania priestupku jednoznačne vyplýva z výpovedí zasahujúcich policajtov - svedkov, ktorí vo svojich\nvýpovediach zhodne a jednoznačne identifikovali čas spáchania priestupku, vozidlo žalobcu, ktorým\nbol spáchaný priestupok, ako aj miesto jeho spáchania. Nepresnosti pri určovaní vzdialeností medzi\nvozidlom zasahujúcich policajtov a vozidlom žalobcu v mieste, kde došlo k spáchaniu daného skutku\nmožno pričítať k väčšiemu časovému odstupu od spáchania skutku (11.04.2014) a času kedy vypovedali\nsvedkovia (10.09.2014). Potom podľa názoru krajského súdu takéto nepresnosti sú pochopiteľné.\n8. Krajský súd zároveň vyslovil názor, že takéto nepresnosti nemajú podstatný vplyv na skutočnosti\no tom, kde, kedy, kým a ako k priestupku došlo. Konajúce správne orgány v preskúmavaných\nrozhodnutiach správne uviedli, že v podstatných bodoch pre posúdenie spáchania skutku žalobcom\n(kde, kedy a ako) boli výpovede svedkov zhodné. Taktiež správny súd zdôraznil, že výpovede svedkov zasahujúcich policajtov sú riadnym a zákonným dôkazom. Ak by mal súd o ich relevantnosti pochybnosti\nmusel by mať dôkaz o neobjektívnom postupe zasahujúcich policajtov voči žalobcovi, to znamená, že\nžalobca mal preukázať, že tieto výpovede svedkov, o ktoré správne orgány opreli svoje rozhodnutia\nnie sú hodnoverné a mal potom aj predložiť dôkaz o zaujatosti policajtov voči nemu, resp. navrhnúť\n\nvykonanie takéhoto dôkazu správnymi orgánmi. Žiadny takýto dôkaz v správnom konaní a ani v\npodanej žalobe žalobca nepredložil. Iba samotné poukazovanie na rozpory vo výpovediach svedkov\no vzdialenostiach vozidiel zasahujúcich policajtov a žalobcu pri spozorovaní spáchania priestupku nie\nsú takého charakteru, že by mal krajský súd akúkoľvek pochybnosť o hodnovernosti ich výpovedí a\npotom takýto dôkaz je plne akceptovateľný zo strany správnych orgánov ako aj súdu a vyplýva z\nneho jednoznačné spáchanie skutku kladeného za vinu žalobcovi. Skutkový stav bol vo veci zistený\nv dostatočnom rozsahu na jej posúdenie a krajský súd nevzhliadol žiadny dôvod na doplnenie\ndokazovania. Zisteným skutkovým stavom bola vina žalobcu jednoznačne preukázaná a nijako nedošlo\nk popretiu zásady prezumpcie neviny. Súčasná platná právna úprava postihuje spáchanie predmetného\npriestupku rovnako ako úprava platná v čase kedy k jeho spáchaniu prišlo a kedy o ňom rozhodovali\nsprávne orgány. Správny súd preto vyslovil názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\npovažuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý je riadne\nzachytený v administratívnom spise, rozhodnutie je náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom,\nv konaní správnych orgánov predchádzajúcich vydaniu preskúmavaných rozhodnutí súd nezistil žiadnu\nvadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť a preto podľa žalobu zamietol.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti\nna ďalšie konanie. Sťažovateľ úvodom kasačnej sťažnosti vyslovil názor, že v danej veci bol naplnený\nkasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. e/ S.s.p., t.j., že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený súd. Poukazujúc na ust. § 23 ods. 2 písm. a/ S.s.p. mal za to, že v posudzovanom\nprípade išlo o vec patriacu do správneho trestania, a teda mal namiesto senátu rozhodovať sudca,\nčím došlo k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a v spojení s tým práva na spravodlivé súdne\nkonanie. V ďalšom bode sťažovateľ s poukazom na ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. namietal, že\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru sťažovateľa\nsprávny súd nesprávne aplikoval § 195 písm. a/ S.s.p., nakoľko kvalita administratívnych spisov a ich\nobsah neobsahujú žiaden dôkaz o tom, že sa skutok, ktorý sa sťažovateľovi kládol za vinu stal, pričom\nsťažovateľ poprel že by sa stal - vyjadrenie „skutok sa nestal“. Pokus správnych orgánov sanovať\ndôkaznú núdzu výpoveďou príslušníkov PZ namietal sťažovateľ nielen z hľadiska formálneho, ale aj z\nhľadiska obsahového, keď po rovnakých otázkach k podrobnejším okolnostiam o údajnom skutku sa\ntíto vo výpovediach rozchádzali a vypovedali technicky neprijateľné skutočnosti. Podľa obsahu spisu\nje zrejmé, že v konaní neboli zadovážené žiadne dôkazy, ktoré by sťažovateľa usvedčovali z konania,\nktoré by bolo možné považovať za protiprávne. Rozporné a rozporované tvrdenia príslušníkov PZ,\nktorých správne orgány oboch stupňov zjavne bez ďalšieho považovali za usvedčujúce dôkazy hodnotili\nv rozpore s § 34 ods. 5 Správneho poriadku a správny súd v rozpore s ust. § 129 ods. 1 a 2 S.s.p. Správny\nsúd neaplikoval, resp. nesprávne aplikoval ust. § 195 písm. c/ S.s.p., keď neuplatnil základné zásady\ntrestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Krajský súd\nvôbec neuplatňoval zásadu in dubio pro reo a bez dostatočných dôvodov zasiahol do prezumpcie neviny\nsťažovateľa, ktorý spáchanie skutku poprel. Ak je popreté akékoľvek konanie, nie je možné zo strany\nsťažovateľa navrhovať dôkazy, nakoľko nie je možné dokazovať negatívnu skutočnosť, ale potrebné\nnad všetku pochybnosť dokázať, že sa skutok stal.\n10. V ďalšom bode kasačnej sťažnosti sťažovateľ s odkazom na § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. poukázal\nna to, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd nesprávne\naplikoval ust. § 129 ods. 1 a 2 S.s.p. a dôkazy v podobe výpovedí príslušníkov PZ, ktorými sa snažil\nsprávny orgán prvého stupňa odstrániť dôkaznú núdzu nehodnotil s ohľadom na všetky okolnosti ich\nzískania, keď z obsahu výpovede obidvoch príslušníkov je zrejmé, že sa pred výpoveďami oboznámili s\núradným záznamom, ktorý vytvorili spoločne, a napriek tomu vypovedali rozporne. Hodnotenie dôkazov\nsprávnym súdom sa javí len ako formálne prebratie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré kvalitou\nsvojho odôvodnenia nie je navyše v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. V tejto súvislosti vytkol krajskému súdu i odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., pričom do pozornosti dal a citoval časti odôvodnení rozhodnutí\ntak Ústavného súdu Českej republiky (sp.zn. II. ÚS 2014/2007) no najmä Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 4Sžo/3/2011 a sp.zn. 1Sžd/39/2012, zaoberajúcich sa otázkou hodnotenia dôkazov v\nobdobných prípadoch. Záverom sťažovateľ namietal i to, že rozhodnutia správnych orgánov nespĺňajú\nkritéria požadované zákonom pre preskúmateľnosť rozhodnutia a správny súd sa opätovne odchýlil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (sp.zn. 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011), keď\n\nnaďalej zostáva priemernému adresátovi, ktorým je sťažovateľ upretá možnosť pochopiť právne závery\nnevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti rozhodnutí\nsprávnych orgánov.\n11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti nebolo podané.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z\ntoho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas\n(§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.\n1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 29. októbra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n13. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 6S/9/2015-59 zo dňa 5.\noktóbra 2017, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BAKDI21-190/2014-P zo dňa 03.12.2014, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa\n- Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č. ORP-P-501/BAVOBCP-2014 zo dňa 15.10.2014, ktorým uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, keď ako\núčastník cestnej premávky porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke s poukazom\nna § 137 ods. 2 písm. o/ tohto zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 11.04.2014 v čase okolo\n9.20 hod. v Bratislave na Balkánskej ulici v smere od hraničného prechodu Rajka smer Rusovce viedol\nmotorové vozidlo zn. Jaguar, EČ: C pričom neuposlúchol pokyn vyplývajúci z vodorovného dopravného\nznačenia ,,V1b“ - dvojitá pozdĺžna súvislá čiara a to tak, že cez toto vodorovné dopravné značenie so\nsvojim vozidlom prešiel a predchádzal vozidlá na mieste, kde je to zakázané. Za tento skutok mu orgán\nverejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch sankciu - pokutu\nvo výške 100,- € a zákaz činnosti viesť vozidlá na dobu 1 mesiaca.\n14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 194 ods. 1, 2 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n16. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n17. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvoinštančné správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n19. Kasačný súd k jednotlivým sťažnostným bodom uvádza nasledovné:\n20. Sťažovateľ primárne namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, keď\nodvolávajúc sa na ust. § 23 ods. 2 písm. a/ S.s.p. mal za to, že v posudzovanom prípade išlo o vec\npatriacu do administratívneho trestania, a teda mal namiesto senátu rozhodovať sudca. Uvedený postup\nsprávneho súdu mal podľa jeho tvrdení zakladať vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. e/ S.s.p., v dôsledku\nčoho malo dôjsť k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na spravodlivé súdne konanie. Vo\n\nvzťahu k tejto kasačnej námietke Najvyšší súd uvádza, že v zmysle § 23 ods. 2 písm. a/ S.s.p. sudca\nna krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných\nproti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Vzhľadom na to, že predmetom súdneho prieskumu v\nkonaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie o uložení sankcie - pokuty za priestupok na úseku cestnej\npremávky je nepochybné, že išlo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré\nzákonodarca (na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,\nvyžadujúcej senátne rozhodovanie) zveril sudcovi. V danej veci je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že\nkrajský súd nepostupoval v intenciách ust. § 23 ods. 2 písm. a/ S.s.p., keď žalobu sťažovateľa vo veci\nsprávneho trestania, evidentne spadajúcu pod režim sudcovského rozhodovania prejednal a rozhodol\nv senáte. Kasačný súd však k tomuto pochybeniu, resp. námietke sťažovateľa uvádza, že v prípade ak\nnamiesto sudcu rozhodol senát, ide nepochybne o nesprávne obsadený krajský súd, no toto nesprávne\nobsadenie krajského súdu nie je vadou takej intenzity, ktorá by sama o sebe mala byť dôvodom zrušenia\nrozhodnutia krajského súdu, pretože za týchto okolností nie je účastník konania nijako ukrátený na\nsvojich subjektívnych právach verejnoprávneho charakteru. Kasačný súd preto uvedené pochybenie\nkrajského súdu nevyhodnotil ako vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. e/ S.s.p., ktorá by odôvodňovala\nzrušenie jeho rozhodnutia (k tomu pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR, sp.zn. 3Azs 5/2003\nči sp.zn. 2Afs 54/2012 - www.nssoud.cz <http://www.nssoud.cz>).\n21. Sťažovateľ v ďalších bodoch kasačnej sťažnosti predovšetkým vytýkal tak orgánom verejnej správy\nako i krajskému súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, resp. nedôsledné vysporiadanie\nsa s touto zákonnou požiadavkou, keď popierajúc spáchanie skutku kladnému mu za vinu mal za\nto, že zistený skutkový stav vychádzal iba zo svedeckých výpovedí zasahujúcich príslušníkov PZ,\nktoré nezhodujúc sa v podstatných znakoch a bez podpory ďalších dôkazov vniesli do veci relevantné\npochybnosti o spáchaní priestupku sťažovateľa, čím malo dôjsť k vzniku dôkaznej núdze a postupu v\nrozpore s trestnoprávnymi princípmi (prezumpcia neviny, in dubio pro reo).\n22. Kasačný súd zistil, že súčasťou administratívneho spisu žalovaného je priestupkový spis, obsahom\nktorého sú: Záznam o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 11.04.2014 podpísaný nstrž. C.\n(sťažovateľ ho podpísať odmietol s tým, že uviedol poznámku - skutok sa nestal), Úradný záznam zo\ndňa 11.4.2014 spracovaný nstrž. C. a npráp. E., dve fotografie, náčrt miesta skutku, výpis z evidenčnej\nkarty vodiča - sťažovateľa, rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 21.05.2014, odpor podaný\nsťažovateľom proti nemu, rozhodnutie OR PZ v Bratislave V zo dňa 15.07.2014, ktorým bol vyššie\nuvedený rozkaz zrušený. Súčasťou spisu sú i zápisnice o výsluchu svedka nstrž. C. a npráp. E. obe zo\ndňa 10.09.2014 uskutočnené za prítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, zápisnica z ústneho\npojednávania uskutočneného dňa 15.10.2014 (vypočutý sťažovateľ).\n23. V zázname o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 11.04.2014 je uvedený popis skutku kladeného\nsťažovateľovi za vinu tak, že dňa 11.04.2014 v čase o 9.20 hod. ,,Viedol motorové vozidlo po Balkánskej\nul. v smere z HP Rusovce Rajka smerom na obec Rusovce pričom predbiehal pred ním idúce vozidlá\ncez dvojitú plnú čiaru.“ Uvedený záznam obsahuje poznámku o tom, že sťažovateľ ho odmietol podpísať.\n24. O skutku sťažovateľa bol okrem iného vyhotovený úradný záznam Č.p.: ORP-P-52/BAV-OPP5-2014,\nDU: 111/2014 zo dňa 11.04.2014 spracovaný npráp. Q. E. a nstržm. M. C., z ktorého vyplýva, že\nmenovaní príslušníci PZ boli zaradení do hliadkovej motorizovanej služby s tým, že v čase o 9.20 hod.\nvykonávali hliadkovú službu na ul. Balkánska v Bratislave - Rusovciach smerom z obce Rusovce na\nhraničný priechod Rajka, kde spozorovali oproti idúce osobné motorové vozidlo zn. JAGUAR X-Type,\nzelenej farby, EČV: C., ktoré išlo od hraničného prechodu Rajka smerom do obce Rusovce. Vodič\nuvedeného motorového vozidla predchádzal pred ním idúce motorové vozidlá v úseku cca 350 metrov\naj napriek tomu, že je na uvedenom mieste vodorovným dopravným značením V1b predchádzanie\nzakázané, pričom hliadka šla v prvom z dvoch jazdných pruhov smerom k hraničnému priechodu Rajka.\nVodič po zastavení motorového vozidla hliadkou spáchanie skutku poprel keď uviedol ,,skutok sa nestal“,\npričom toto vyjadrenie nepodpísal.\n25. V súvislosti s objasňovaním priestupku sťažovateľa boli orgánom verejnej správy prvého stupňa\nvykonané i výsluchy príslušníkov PZ tvoriacich hliadku v zložení nstržm. M. C. a npráp. Q. E.. Uvedení\npríslušníci PZ vypovedali k priestupku sťažovateľa v procesnom postavení svedkov, pričom ich výpovede\nboli písomne zachytené v zápisniciach o výsluchu svedka zo dňa 10.09.2014. Z uvedených výpovedí\nvyplynulo, že príslušníci PZ sa presúvali po Balkánskej ulici smerom na hraničný priechod Rajka, pričom\n\nzhodne identifikujúc oproti ním idúce motorové vozidlo sťažovateľa popísali priebeh skutku kladenému\nmu za vinu tak, že sťažovateľ cez dve plné čiary prešiel do protismeru a predbiehal ostatných účastníkov\ncestnej premávky. Výpovede uvedených svedkov boli orgánom verejnej správy prvého stupňa vykonané\nza prítomnosti sťažovateľa, ktorý však svoje právo klásť svedkom nevyužil a zápisnice bez výhrad\npodpísal.\n26. Za účelom prejednania priestupku bolo nariadené ústne pojednávanie, o ktorom bola dňa 15.10.2014\nvyhotovená zápisnica, pričom sťažovateľ spáchanie skutku kladenému mu za vinu poprel keď uviedol,\nže skutok sa nestal, presný dátum si nepamätá, šoféroval od strany hraničného priechodu Rajka smerom\ndo Rusoviec, na vozovke bolo množstvo áut v jeho i opačnom smere, nevedel si spomenúť, kde presne\nspozoroval svetelný policajný signál za ním.\n27. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí policajtov npráp. Q. E. a nstržm. M. C., kasačný súd nemá\npochybnosť o tom, že vypovedali o udalosti tak, ako to zaznamenali svojimi vnemami, ich výpovede\nsú zhodné v tom, že dňa 11.04.2014 vykonávajúc motorizovanú hliadku po Balkánskej ulici smerom\nna hraničný priechod Rajka, identifikovali oproti ním idúce motorové vozidlo sťažovateľa, ktorým cez\ndve plné čiary, t.j. v mieste kde je to zakázané prešiel do protismeru a predbiehal ostatných účastníkov\ncestnej premávky. Sťažovateľ na mieste poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu s vyjadrením,\nže skutok sa nestal. Uvedené výpovede posúdil najvyšší súd ako hodnoverné a postačujúce na prijatie\nzáveru o spáchaní priestupku sťažovateľom nielen preto, že príslušníci polície sú viazaní Ústavou\nSlovenskej republiky, zákonmi, prísahou a svojim spoločenským postavením, ale najmä preto, že nemali\nžiaden dôvod poškodiť sťažovateľa a plnili si len úlohy, ktoré im vyplývali z ich služobného zaradenia\ntýkajúceho sa zabezpečovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n28. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že pre preukázanie spáchania priestupku nie je\nrozhodujúcou skutočnosť, či je spáchanie priestupku preukázané iba jedným alebo skupinou viacerých\ndôkazov, či ide o formu výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo\ndôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Popretie uvedeného by skutočne mohlo predstavovať\nzávažnú prekážku brániacu objasneniu priestupkov napr. aj v doprave bez toho, aby sa bolo možné\noprieť, resp. vychádzať z výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú logicky nielen v postavení\norgánu vykonávajúceho zákrok voči priestupcovi, ale i (často krát jedinými) svedkami páchania\npriestupkov. V tejto súvislosti sa žiada uviesť i to, že príslušníci PZ môžu byť pri plnení úloh vyplývajúcich\nim zo zákona o policajnom zbore na úseku cestnej premávky svedkami mnohých priestupkov, ktoré\ntechnicky, výpoveďami ďalších svedkov, či inými dôkaznými prostriedkami nemožno objektívne zachytiť\nnapr. aj z dôvodu ich postupu a s tým spojeného použitia týchto prostriedkov pri objasňovaní iného\npriestupku.\n29. Vylúčenie príslušníkov PZ z konania, ako úradných osôb prítomných pri páchaní priestupku, pre\nneobjektívnosť žiadny zákon neumožňuje automaticky len preto, že pri páchaní priestupku zakročovali,\nale objektívnosť a obsah ich výpovede hodnotí správny orgán rozhodujúci o priestupku v prvom i\ndruhom stupni, rovnako ako ostatné dôkazy, pokiaľ boli vo veci zabezpečené. Sťažovateľ pritom majúc\nmožnosť konfrontovať svoje výhrady či už k samotnej otázke zistenia skutkového stavu no najmä k\nmožnej zaujatosti pri výsluchoch svedkov - zakročujúcich príslušníkov PZ a ani na ústnom pojednávaní\no prejednaní priestupku (s výnimkou jeho subjektívnych pocitov o neštandardnom postupe hliadky pri\nvýkone kontroly) objektívnosť postupu policajtov - svedkov konkrétnymi a relevantnými skutočnosťami\nnenamietal, žiadnemu z prítomných policajtov otázky nepoložil a zápisnicu podpísal. Nemožno teda\nspochybňovať postup orgánov verejnej správy v tom zmysle, že by sťažovateľ nemal vytvorený priestor\nna konfrontáciu jeho tvrdení so svedeckými výpoveďami policajtov. Kasačný súd preto samotný\nnesúhlas sťažovateľa (v zásade vyjadreným iba strohým konštatovaním ,,skutok sa nestal“) so zistením\nskutkového stavu, považoval za ničím nepodložený a nedôveryhodný.\n30. Najvyšší súd nepovažoval zistenie skutkového stavu v rozsahu popísanom vyššie za nedostatočné,\nresp. vytvárajúce stav dôkaznej núdze, čoho dôsledkom by malo byť uplatnenie postupu v zmysle zásady\nin dubio pro reo. Požiadavku obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky, kasačný súd nepovažoval za\ndôvodnú, pretože pokiaľ nie sú dané pochybnosti o dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza\na ak bol získaný a vykonaný v súlade so zákonom, nie je nevyhnutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy.\nPriraďovanie ďalších dôkazov na preukázanie skutkového stavu prichádza do úvahy iba v prípade\nvzniku pochybností. V danej veci išlo o svedecké výpovede dvoch príslušníkov PZ, ktoré sa zhodovali\nv podstatných znakoch - miesto, čas, spôsob spáchania priestupku - vymedzujúcich protiprávne\n\nkonanie sťažovateľa, pričom rozdielnosť ich výpovedí (logicky odôvodnená ich subjektívnym vnímaním\na odstupom času od skutku kladeného sťažovateľovi za vinu) nespočívala v skutočnostiach, ktoré by boli\npre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa smerodajné. Vzhľadom na to, že v predmetnej\nveci správne orgány, krajský súd a ani najvyšší súd nemali pochybnosti o zistenom skutkovom stave,\nnebolo nevyhnutné obstarávať a vykonávať ďalšie dôkazy. Najvyšší súd musel prisvedčiť argumentácii\nžalovaného, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu\nprocesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade\nso zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie\nje možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému z priestupku zakročuje\nako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Až v prípade,\nak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníka polície o ním\ndokumentovanom skutku (v danej veci nešlo o tento prípad), je potrebné v súlade so zákonom o\npriestupkoch a Správnym poriadkom zadovažovať a vykonať ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa sťažovateľ v tejto\notázke odvolával na rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014, kasačný súd\nuvádza, že v danom prípade viedli najvyšší súd k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a\npotrebe zrušiť toto rozhodnutie iné skutočnosti. Najvyšší súd v danej veci konštatoval „rozpor medzi\nobsahom správy o výsledku objasňovania, tak ako bol konštatovaný v časti Výsledok orgánu Policajného\nzboru (policajta) a podanými vysvetleniami členov hliadky, ktorá žalobcu zastavila. Ide o konštatovanie\ntých istých osôb, avšak ktorých obsah sa rozchádza. V správe sa konštatuje, že žalobca si nebol\nvedomý spáchania priestupku, a preto odmietol zaplatiť pokutu, avšak vo vysvetleniach obaja príslušníci\nkonštatovali, že žalobca sa k spáchaniu skutku priznal a len si chcel ako právnik vyskúšať priestupkové\nkonanie v praxi.“ Vzhľadom na to, že v predmetnej veci neboli zistené nezrovnalosti zmieneného\ncharakteru (ktoré by vyžadovali nedostatky zisteného skutkového stavu rozptýliť ďalším dokazovaním),\nje zrejmé, že najvyšší súd vychádzal z iných skutkových okolností a preto závery vyplývajúce z tohto\nrozhodnutia nebolo možné zohľadňovať resp. aplikovať na prejednávanú vec.\n31. Podľa názoru najvyššieho súdu zo svedeckých výpovedí policajtov nepochybne vyplynulo, že\nsťažovateľ sa dopustil priestupku tak, ako ho správne orgány popísali v rozhodnutiach o uložení pokuty.\nSkutkový stav bol zistený nepochybne - presne a úplne a jeho právne posúdenie je v súlade so zákonom.\n32. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne\nrelevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. S\npoukazom na závery uvedené vyššie považoval kasačný súd námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej\nsťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n33. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu\nv konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}