{"guid": "3ac8451f-918c-4ff6-9661-684f5e30faa2:4572ffd1-4c5d-48c8-aa76-abced2d11ae0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014202012.1", "spisova_znacka": "3Usam/2/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Usam/2/2019 z 10. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Usam/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1014202012.1", "identifikacne_cislo": "1014202012", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2019-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. h) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4572ffd1-4c5d-48c8-aa76-abced2d11ae0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014202012.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014202012.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014202012.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Usam/2/2019\n1014202012\n10. 12. 2019\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2019:1014202012.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ing. Y. F., F., zastúpená: doc. JUDr. Jozef\nTekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária, Hlavná 25, Košice, v mene ktorej koná doc.\nJUDr. Jozef Tekeli, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová\nVes, Novoveská 17/A, Bratislava, zastúpená: Bardač s.r.o., advokátska kancelária, Lovinského 22,\nBratislava, v mene ktorej koná Mgr. Róbert Bardač, PhD., advokát a konateľ, o zániku funkcie hlavného\nkontrolóra, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/107/2017-31 zo dňa 23.01.2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/107/2017-31 zo dňa 23.01.2019 odmietol žalobu, ktorou\nžalobkyňa žiadala rozhodnúť v merite veci v konaní o zániku funkcie hlavného kontrolóra. Žiadnemu z\núčastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uznesenia citoval § 59 ods. 1 až 3 a § 98 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“). Zároveň\nkonštatoval, že uznesením č. k. 2S/107/2017-16 zo dňa 10.10.2017 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15\ndní od doručenia uznesenia doplnila žalobu. Na uvedenú výzvu žalobkyňa reagovala podaním zo dňa\n23.11.2017, z ktorého však nebolo možné vysledovať relevantné náležitosti žaloby.\n3. Krajský súd ďalej poukázal na to, že zákon kladie na obsah žaloby tak podmienky všeobecné (§\n57 ods. 1 a 2 S.s.p.), ako aj osobitné, obsiahnuté v § 182 S.s.p. V konaní v správnom súdnicve sa\nuplatňuje dispozičná zásada znamenajúca, že súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach a\nrozsahu určenom žalobcom. Nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom\nv žalobe. Zo žaloby musí byť teda zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté\nrozhodnutie preskúmať. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie\no porušení zákona, ktorý však musí konkretizovať. Navrhovaným petitom je výrok o zrušení napadnutého\nrozhodnutia, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\nObligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo\njeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne\nodôvodniť. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne\nprejednať. Žalobca je tiež povinný označiť dôkazy, ktoré žiada, aby správny súd vykonal a súčasne\nuviesť, či žiada ich vykonanie na pojednávaní za jeho účasti.\n\nII.\n4. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby\nkasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov uvedených\nv § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) S.s.p.\n5. V prvom rade poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017\no odmietnutí jej odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2014-49 zo dňa\n22.04.2016. Podaním nazvaným „Oprava uznesenia č. 4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017 - zrejmé\nnesprávnosti“ žiadala opravu nesprávností spočívajúcich v skutočnosti, že pôvodný rozsudok krajského\nsúdu zo dňa 22.04.2016 bol v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, konkrétne s\nrozsudkom sp. zn. 5Sžo/91/2010 zo dňa 31.08.2010. Závery uvedené v tomto rozsudku boli protichodné\nvo vzťahu k záverom v tej istej veci riešenej najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 3Sžo/153/2010 zo\ndňa 08.02.2011. Nejednotnosť rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR mala zásadný vplyv na trvanie\nfunkcie hlavného kontrolóra zastávanej sťažovateľkou. V tejto súvislosti citovala čl. 144 ods. 2 Ústavy\nSR.\n6. Požadované doplnenie vo vzťahu k druhu žaloby sťažovateľka realizovala ako „Návrh o zrušenie\nRozsudku Krajského súdu Bratislava č. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016“ a nie ako návrh na\npreskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra. Kvalifikácia druhu žaloby ako žaloby o preskúmanie\nzániku funkcie hlavného kontrolóra by ani nebola možná z dôvodu, že pre tento postup je priamo v\n§ 337 S.s.p. „expressis verbis“ uvedené, čoho sa možno domáhať. Ďalej sťažovateľka citovala § 337\nods. 1 a 2 S.s.p. a § 18a ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon č. 369/1990 Zb.“). Žiaden z dôvodov, s ktorými zákon č. 369/1990\nZb. taxatívne v § 18a ods. 8 spája zánik funkcie hlavného kontrolóra, nenastal, pretože krajský súd\nsa v rozsudku č. k. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016 so zánikom, resp. ďalšou existenciou tejto\nfunkcie nevysporiadal. Z dôvodu, že k formálno-právnemu zániku funkcie hlavného kontrolóra nedošlo,\nsťažovateľka sa nemohla domáhať explicitne preskúmania rozhodnutia o jej odvolaní z funkcie, ale sa\ndomáha prieskumu rozsudku krajského súdu č. k. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016. Mala za to, že\nrozsah ňou požadovaného prieskumu je jednoznačný a zrejmý. Aj napriek zložitosti veci v doplnenom\nnávrhu vyčerpávajúco uviedla všetky okolnosti a namietané sporné skutočnosti.\n7. V súvislosti s dôvodmi žaloby sťažovateľka opätovne zdôraznila, že žiadala zrušenie rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016 a tiež poukázala na nejednotnú\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ako aj na podmienku týkajúcu sa minimálneho vzdelania\nhlavného kontrolóra. Mala za to, že jej pracovný pomer nebol ukončený zánikom funkcie hlavného\nkontrolóra v zmysle § 18a ods. 11 zákona č. 369/1990 Zb. Pracovný pomer hlavného kontrolóra\nnemôže byť ukončený z dôvodu osobitnej úpravy v zákone č. 369/1990 Zb., ani niektorým zo\nspôsobov zániku pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Do konfliktu sa tak dostáva právo\nna ochranu ústavne garantovaného práva na prácu pre konkrétneho jednotlivca - v tomto prípade\nsťažovateľky, ktorá spĺňala kvalifikáciu nad rámec minimálneho požadovaného štandardu, s abstraktným\nprávom na nediskriminačný prístup k potenciálnym uchádzačom o výkon funkcie hlavného kontrolóra.\nPrijatie rozhodnutia súdu o zrušení vyhlásenia voľby a samostatného zvolenia sťažovateľky za hlavnú\nkontrolórku nemôže nahrádzať proces riadneho vysporiadania funkčného a pracovnoprávneho vzťahu\na ich korektného a zákonného ukončenia. U sťažovateľky tento nezákonný postup súdu spôsobil zásah\ndo jej práva na prácu.\n8. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu o odmietnutí žaloby sťažovateľka poukázala\nna možnú zaujatosť osoby konajúceho sudcu JUDr. Vlastimila Pavlikovského, ktorý rozhodol vo veci\nzrušenia sporných uznesení o vyhlásení voľby hlavného kontrolóra a zvolení sťažovateľky za miestnu\nkontrolórku. Uvedený sudca rozhodoval vo veci priamo sa dotýkajúcej sťažovateľky v rozsudku sp.\nzn. 6S/264/2014, v dôsledku čoho je prítomná dôvodná obava, že jeho pohľad na zistené skutočnosti\nz predošlého konania môže byť právne deformovaný. Záverom sťažovateľka zhrnula všetky svoje\nnámietky ohľadom zániku funkcie hlavnej kontrolórky, absencie základného predpokladu - odvolanie\nkontrolórky - pre konanie v tejto veci a tiež poukázala na určenie podmienky vysokoškolského vzdelania\nmiestnym zastupiteľstvom.\nIII.\n\n9. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby ju kasačný súd zamietol a sťažovateľke\nuložil povinnosť zaplatiť jej náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.\n10. V prvom rade poukázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu považujúc ho\nza vecne správne, ako aj na doterajší priebeh konania. Sťažovateľka bola zvolená do funkcie miestnej\nkontrolórky uznesením miestneho zastupiteľstva žalovanej č. 16/3/2014 zo dňa 04.03.2014 na obdobie\nod 10.03.2014 do 09.03.2020. Toto uznesenie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016 a dňom 07.06.2016 (nadobudnutím právoplatnosti rozsudku\nkrajského súdu) došlo k zániku funkcie sťažovateľky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť\na nebol napadnutý odvolaním. Sťažovateľka podala proti nemu odvolanie až dňa 20.06.2016,\nktoré Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017 odmietol ako podané\nneoprávnenou osobou a oneskorene. Napriek tomu sťažovateľka podaním zo dňa 12.03.2017 požiadala\no vydanie opravného uznesenia z dôvodu zrejmých nesprávností. Toto podanie vyhodnotil najvyšší súd\nako nový návrh na začatie konania podľa § 337 a nasl. S.s.p. a vec postúpil krajskému súdu.\n11. Žalovaná mala za to, že podnet na opravu, ktorý najvyšší súd posúdil ako žalobu, neobsahoval\nnáležitosti, ktoré má správna žaloba obsahovať. Krajský súd preto správne vyzval sťažovateľku podľa\n§ 59 ods. 1 až 3 S.s.p. na odstránenie nedostatkov žaloby. Nesúhlasila s názorom sťažovateľky, že\nnedostatky žaloby odstránila podaním zo dňa 23.11.2017. Sťažovateľka sa zrejme domáhala zmeny\nprávoplatného rozsudku krajského súdu, čo právna úprava v S.s.p. nepripúšťa. Je teda zrejmé, že\nneoznačila druh žaloby s poukazom na § 6 ods. 2 písm. h) S.s.p., t. j. že ide o žalobu vo veciach\núzemnej samosprávy. Taktiež mohla špecifikovať, o ktorý prípad žaloby podľa § 337 S.s.p. ide, no ani to\nneurobila. Účelovo opomína, že inštitút konania o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa\n§ 337 S.s.p. konštruuje dva rovnocenné typy žaloby podľa odseku 1 a odseku 2. Úplne postačovalo,\naby sťažovateľka označila, že v jej prípade ide o žalobu podľa § 337 ods. 2 S.s.p., pretože namietala,\nže jej funkcia naďalej trvá.\n12. Žalovaná tiež namietala, že sťažovateľka neodstránila ani nedostatok spočívajúci v neuvedení\nžalobných bodov. Namiesto toho opakovane poukázala na údajné nezrovnalosti v konaní krajského\nsúdu s iným konaním vo veci sp. zn. 6S/264/2014, ktoré však nie je možné korigovať. Zdôraznila, že\naj keď najvyšší súd konal so sťažovateľkou v rámci odvolacieho konania (vo veci vedenej pod sp.\nzn. 4Sžo/48/2016), ako aj v konaní o oprave, nemení to nič na tom, že išlo o odvolacie konanie, ktoré\nsťažovateľka iniciovala odvolaním, ktoré podala oneskorene a neoprávnene. Celá podstata kasačnej\nsťažnosti vychádza len z toho, že sťažovateľka nekriticky prehliada, že v celom „brojení“ proti žalovanej\nvyužívala nesprávne procesné inštitúty namiesto toho, aby využila včas právo podľa § 337 ods. 2 S.s.p.,\nktoré paradoxne nevyužila.\nIV.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) S.s.p.) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalobkyne (sťažovateľky) nie je dôvodná.\n14. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že krajskému súdu bolo uznesením Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sž/1/2017 zo dňa 04.04.2017 postúpené podanie sťažovateľky označené ako\n„Oprava uznesenia č. 4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017 - zrejmé nesprávnosti“ z dôvodu, že predmetná\nvec nepatrí do vecnej príslušnosti najvyššieho súdu. Zároveň uviedol, že úlohou krajského súdu v\nďalšom konaní bude v prvom rade vyzvať sťažovateľku na odstránenie vád podania tak, aby bolo bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé, čoho sa domáha a až následne rozhodnúť vo veci samej. Krajský súd\nuznesením č. k. 2S/107/2017-16 zo dňa 10.10.2017 vyzval sťažovateľku na doplnenie žaloby v lehote 15\ndní od doručenia uznesenia, a to o označenie druhu žaloby; dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,\nz akých konkrétnych dôvodov sťažovateľka považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné,\nako aj o označenie dôkazov, ktoré navrhuje vykonať a o návrh výroku rozhodnutia. Na krajským súdom\nuloženú povinnosť reagovala sťažovateľka podaním zo dňa 23.11.2017, ktoré kasačný súd v zhode s\nprávnym názorom krajského súdu vyhodnotil ako podanie, ktorým nedošlo k doplneniu či odstráneniu\nnedostatkov podanej žaloby.\n\n15. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že podanie adresované správnemu\nsúdu musí spĺňať jednak všeobecné náležitosti podania stanovené v § 57 S.s.p., ako aj osobitné\nnáležitosti uvedené v § 182 ods. 1 S.s.p. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom\nvecného prejednania veci. Ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o\npodanie neúplné či nezrozumiteľné, je správny súd povinný „ex offo“ vyzvať podávateľa na odstránenie\nvád podania. V prípade, že podávateľ napriek výzve správneho súdu nedostatky podania neodstráni,\nje na správnom súde, aby zvážil, či v konaní možno pokračovať aj bez vyžadovaného doplnenia či\nopravy. Podľa názoru kasačného súdu v prejednávanej veci krajský súd dospel k správnemu záveru o\nnemožnosti pokračovať v konaní bez náležitého doplnenia žaloby sťažovateľkou a jej žalobu s poukazom\nna § 98 ods. 1 písm. h) S.s.p. odmietol.\n16. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento\nzákon.\n17. „Ak žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti neuvedie, akými konkrétnymi nezákonnosťami\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, v čom bol žalobca týmto ukrátený na svojich právach\n(pričom všeobecné tvrdenie, že rozhodnutím bol porušený zákon, resp. rozhodnutie nemá oporu v\nzákone, je nepostačujúce pre úspech v konaní), konajúci súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad\nstranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva...“ (ZSP 5/2005, s. 156).\n18. Kasačný súd dospel k záveru, že podanie sťažovateľky označené ako „Oprava uznesenia\nč. 4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017 - zrejmé nesprávnosti“, ako aj jej doplňujúce podanie zo\ndňa 23.11.2017, ktorým reagovala na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov žaloby, neobsahuje\npožadované náležitosti žaloby a z tohto dôvodu nemohol krajský súd v konaní pokračovať. Ako kasačný\nsúd citoval v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia, správny súd konajúci vo veci nie je povinný\ntieto absentujúce skutočnosti za účastníkov vyhľadávať. Treba pritom zdôrazniť, že sťažovateľka sa\nsvojim podaním zo dňa 12.03.2017 domáhala len opravy uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017, ktorým bolo odmietnuté jej odvolanie proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016 z dôvodu jeho oneskoreného podania,\nako aj z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Vôbec nepožadovala preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu súdom a teda vec mala byť vybavená rozhodnutím o návrhu na opravu. Správny\nsúdny poriadok možnosť nápravy (meritórnej zmeny) rozhodnutia kasačného súdu, resp. krajského\nsúdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, prostredníctvom\ninštitútu opravy, nepripúšťa. Krajskému súdu, ktorému však vec - podanie žalobkyne postúpil Najvyšší\nsúd SR, neostalo nič iné, ako predmetný návrh a doplňujúce podanie vyhodnotiť podľa ich obsahu ako\nžalobu podanú v konaní o zániku funkcie hlavného kontrolóra, ktorú však nemohol meritórne prejednať z\ndôvodu absencie obligatórnych náležitostí požadovaných Správnym súdnym poriadkom pre tento druh\nžaloby.\n19. V súvislosti s poukazom sťažovateľky o možnej zaujatosti sudcu JUDr. Vlastimila Pavlikovského\nkasačný súd uvádza, že toto tvrdenie nie je dôvodné. Bolo by totiž iracionálne považovať za zaujatého\nsudcu konajúceho na jednom konkrétnom súde vo viacerých veciach týkajúcich sa tých istých účastníkov\nkonania. Táto námietka vznesená sťažovateľkou navyše neobsahuje jednu z obligatórnych osobitných\nnáležitostí, a to údaj o tom, kedy sa sťažovateľka dozvedela o dôvode vylúčenia. Vzhľadom na absenciu\ntejto osobitnej náležitosti predpísanej v § 90 ods. 2 S.s.p. nebol krajský súd povinný na takúto námietku\nprihliadať a tiež nebolo jeho povinnosťou predložiť vec nadriadenému súdu, ale mohol konať ďalej. Tento\npostup správneho súdu vyplýva z § 58 ods. 2 veta tretia S.s.p., v ktorom je výslovne uvedené, že § 58\nods. 1 S.s.p. sa nepoužije.\n20. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto\nju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s §\n467 ods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa\n(sťažovateľka) nebola v tomto konaní úspešná a žalovanej právo na náhradu trov v konaní pred\nsprávnymi súdmi zásadne neprináleží. Pri posudzovaní, či priznanie trov konania žalovanej spĺňa\nzákonnú podmienku „ak to možno spravodlivo požadovať“, kasačný súd zohľadnil jednak okolnosti\nprípadu vrátane jeho náročnosti a dospel k záveru, že vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti podanej\n\nsťažovateľkou proti uzneseniu o odmietnutí žaloby z dôvodu neodstránenia jej vád nepredstavuje\nskutkovo ani právne zložitý úkon, ktorý by nemohol urobiť ktorýkoľvek zamestnanec žalovanej venujúci\nsa bežnej správnej agende.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}